Zuzana Čaputová: Cesta prvej prezidentky

Mgr. Zuzana Čaputová, rod. Strapáková (* 21. jún 1973, Bratislava, Česko-Slovensko) je slovenská politička, právnička a environmentálna aktivistka.

V rokoch 2019 - 2024 bola v poradí piatym prezidentom Slovenskej republiky. Do funkcie bola inaugurovaná 15. júna 2019, keď o 12:07 zložila pred Národnou radou SR sľub do rúk predsedu Ústavného súdu. Stala sa tak prvou ženou a zároveň vo veku 45 rokov aj najmladšou osobou v úrade prezidenta Slovenskej republiky. Kandidatúru neopakovala.

Pred zvolením do funkcie prezidentky pôsobila ako právnička, advokátka a občianska aktivistka. Je spoluzakladateľkou a bývalou podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko. Dlhoročne pôsobila v neziskovom sektore ako spolupracovníčka občianskeho združenia VIA IURIS, ktoré sa venuje posilňovaniu právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva. V roku 2016 bola ako právnička občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta, usilujúcej sa o uzavretie skládky odpadov v Pezinku, ocenená Goldmanovou environmentálnou cenou. Problematike pezinskej skládky sa venovala 14 rokov. V septembri 2017 oznámila odchod z tímu VIA IURIS a pokračovanie v advokátskej praxi. Dňa 6. mája 2019 získala v Bruseli ocenenie Európska osobnosť roka.

Raný život a vzdelanie

Zuzana Čaputová sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave. Prvé dve desaťročia svojho života vyrastala v neďalekom Pezinku vo vtedajšom Československu. Čaputová opísala jej výchovu tak, že prebiehala v „dome otvorenej mysle“. Študovala na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončila v roku 1996.

Foto Zuzany Čaputovej ako dieťaťa

Profesionálna a aktivistická kariéra

V rokoch 2005 - 2010 vykonávala koncipientskú prax v celkovom trvaní štyri roky, dva mesiace a 25 dní. Od 1. februára 2010 do 12. marca 2019 vykonávala advokátsku prax. Následne mala pozastavený výkon advokácie a 22. marca 2019 bola na vlastnú žiadosť vyradená zo zoznamu advokátov z dôvodu, že „to vyhodnotila tak, že v poslednej dobe aj tak nemá čas sa advokácii venovať,“ pričom „aj v prípade nezvolenia by sa venovala politickej činnosti“.

V rokoch 2001 - 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS. Má svoju vlastnú advokátsku kanceláriu. V Pezinku vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie. Za líderstvo v kauze Pezinská skládka bola Zuzana Čaputová v roku 2016 ako jedna zo šiestich laureátov ocenená udelením prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny. Laureátov tejto ceny vyberá medzinárodná porota a experti z celého sveta za trvalý a významný prínos v oblasti ochrany životného prostredia.

Ocenenie Goldmanovou environmentálnou cenou

Zuzana Čaputová sa ako programová riaditeľka VIA IURIS angažovala aj v tom, aby boli Mečiarove amnestie zrušené, keď pracovala na dovtedy najväčšej podpisovej akcii v dejinách Slovenska - internetovú petíciu za zrušenie amnestií.

Politická kariéra

V decembri 2017 oznámila vstup do vznikajúceho politického hnutia Progresívne Slovensko a v januári 2018 bola na jeho ustanovujúcom sneme zvolená za podpredsedníčku. Po prvom kole prezidentských volieb sa 19. marca 2019 vzdala postu podpredsedníčky.

Na tlačovej konferencii 29. mája 2018 ohlásila svoju kandidatúru na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019, kde povedala: „Celý svoj život som sa venovala pomoci slabším. Vždy išlo o nerovný boj. Na Slovensko treba vrátiť dôveru v spravodlivosť.“ Pri oznámení o kandidatúre hovorila o bojoch v kauze pezinskej skládky a za zrušenie Mečiarových amnestií. Jedným z dôvodom jej kandidatúry bola vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Zuzana Čaputová oznamuje kandidatúru na prezidentku

Prezidentské voľby 2019

Po prvom kole prezidentských volieb, uskutočnenom 16. marca, vyhrala so ziskom 40,57 percenta hlasov a postúpila do druhého kola. Jej protikandidátom bol eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý dostal 18,66 percenta hlasov. V druhom kole prezidentskej voľby zvíťazila so ziskom 1 056 582 hlasov (58,40 %) zúčastnených voličov a 36 víťazných územných obvodov. Protikandidát Maroš Šefčovič presvedčil 752 403 (41,59 %) voličov a 13 územných obvodov.

Výsledky prezidentských volieb na mape Slovenska

Prezidentka Slovenskej republiky (2019 - 2024)

Do funkcie prezidentky bola inaugurovaná 15. júna 2019. Stala sa tak prvou ženou v tomto úrade. Vo svojom inauguračnom prejave vyhlásila: „Neprišla som vládnuť, prišla som slúžiť občanom, obyvateľom, Slovensku.“

Čaputová opakovane tvrdí, že „spravodlivosť na Slovensku neplatí vždy pre všetkých rovnako“. Ako prezidentka chce vyvíjať maximálny tlak na okamžité a systémové zmeny v polícii, prokuratúre a súdnictve. Taktiež je presvedčená, že policajný zbor musí fungovať ako nezávislá inštitúcia, oddelená od politických vplyvov, na čele s profesionálom.

Ako prezidentka chce pracovať na tom, aby čoraz menej klientov trávilo čas v ústavnej starostlivosti, a naopak, čím viac v domácej opatere alebo v menších zariadeniach.

Zuzana Čaputová vidí bohatstvo Slovenska najmä v prírode: v lesoch, prekypujúcich životom, v čistých riekach a podzemnej vode, ktoré sú zásobou pitnej vody, v úrodných poliach, ktoré poskytujú ľuďom prácu a obživu. Trvá na tom, že ochrana životného prostredia už nemôže zostávať v politike len okrajovou témou. Ako problém vidí to, že doterajšie vlády umožnili masívny, a často aj nelegálny výrub lesov v prospech úzkych podnikateľských skupín.

Čaputová uviedla, že je za registrované partnerstvá. Podľa svojich slov by sa tiež snažila obrúsiť hrany a znížiť strach z inakosti, ktorý pri tejto téme existuje. V diskusii denníka SME sa priklonila k možnosti adopcie detí homosexuálnymi pármi: „Preferujem to, aby dieťa malo biologickú matku, biologického otca.“

Prvá zahraničná cesta a domáca politika

V súlade s tradíciou, ktorú zaviedli ostatní slovenskí a českí prezidenti sa prezidentka Zuzana Čaputová vybrala na svoju prvú zahraničnú cestu do Česka. Na prvé nádvorie Pražského hradu, kde ju čakal prezident Miloš Zeman, dorazila 20. júna 2019 o 10.30 hod. Pri jej príchode stovky zhromaždených pred hradom skandovali vetu: „Nech žije Slovensko!“

Po uvítaní s vojenskými poctami sa prezidenti odobrali na stretnutie medzi štyrmi očami, neskôr sa k nim pripojili aj delegácie. Absolvovali spoločný obed a tlačovú konferenciu. Na tlačovom brífingu prezidenti vyhlásili, že do konca roka 2019 otvoria Český dom v Bratislave aj s „českou hospůdkou“, za ktorú bojoval prezident Zeman. Český prezident ocenil priateľskú atmosféru na rokovaní.

Popoludní sa slovenská prezidentka stretla s predstaviteľmi českého parlamentu. Najprv s predsedom Senátu Parlamentu Českej republiky Jaroslavom Kuberom a ďalšími ľuďmi zo Senátu. Podľa slov predsedu Kuberu mali na stretnutí príjemnú atmosféru. Následne sa v krátkosti stretla aj s Radkom Vondráčkom, ktorý je predsedom Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky.

Pani prezidentka si potom uctila pamiatku Milana Rastislava Štefánika, keď pri jeho soche na Petříne položila veniec. Podobne sa poklonila pri jeho hrobe aj poslednému prezidentovi Česko-Slovenska a prvému prezidentovi samostatného Česka, Václavovi Havlovi. O prezidentovi Havlovi povedala, že je pre ňu veľký inšpiračný vzor.

Záver oficiálneho programu tvoril koncert s názvom „Zuzana nie je sama doma“, ktorý pre slovenskú prezidentku na Pražskej Kampe zorganizovali Slováci žijúci v Česku a iní podporovatelia. Ľuďom na koncerte okrem iného povedala: „Mám pochopenie pre Václavské námestie plné pokojných ľudí, pretože som mala pochopenie pre tie námestia v Bratislave.“

V novembri 2019 prezidentka spolu s českým prezidentom Zemanom slávnostne otvorili Český dom v Bratislave. Otvorenie Českého domu bolo Zemanovým snom, poďakoval sa veľvyslancovi ČR na Slovensku Tomášovi Tuhému aj českej ministerke pre miestny rozvoj Kláre Dostálovej a ministrovi priemyslu a obchodu Karlovi Havlíčkovi.

Dúhového pochodu v Bratislave sa v roku 2019 nezúčastnila, rovnako ako sa nezúčastnila ani na podujatí Hrdí na rodinu.

K prvému ostrejšiemu vyjadreniu prezidentky Čaputovej voči správaniu vládnej koalície došlo 26.

Mandát prezidentky

Počas svojho päťročného funkčného obdobia podpísala 699 zákonov, absolvovala 66 zahraničných ciest a na Slovensku prijala 38 zahraničných delegácií. Na Slovensku uskutočnila 602 ciest a stretnutí, udelila 142 vyznamenaní a poskytla 29 milostí.

Počas svojho mandátu bola väčšinou najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku. V júni 2019, tesne pred jej nástupom do funkcie, dôverovalo Čaputovej 49 % opýtaných, po troch mesiacoch v úrade jej dôveru vyjadrilo 56 % respondentov. Podľa prieskumu z roku 2020 bola najdôveryhodnejšia politička s 66 percentami respondentov. V septembri 2021 bola znova najdôveryhodnejšou političkou s 49 % dôverou respondentov. Vo februári 2022 bola stále najdôveryhodnejšou političkou, aj keď jej podpora výrazne klesla na najnižšiu hodnotu 42 % opýtaných. V máji 2023 jej dôvera klesla na 34 percent opýtaných, napriek čomu bola stále najdôveryhodnejšou političkou.

Graf dôveryhodnosti Zuzany Čaputovej

Ukončenie prezidentského mandátu a budúcnosť

Na svojej poslednej prezidentskej zahraničnej ceste v Česku 12. júna 2024 potvrdila, že po skončení mandátu nebude pokračovať v politike. Zároveň naznačila svoje ďalšie plány: „že by som sa veľmi rada venovala niečomu, čo som nazvala podpora rastu. Čo najbližšie k tomu je oblasť vzdelávania, možno akademická sféra.“ Následne v rozhovore pre denník SME 9. septembra oznámila, že prijala ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity na jeden semester. Na univerzite má kombináciu stretnutí s inými členmi fakulty, diskusie so študentmi, prednášky, ale aj priestor na jej vlastné skúmanie.

Zuzana Čaputová oznámila 20. júna 2023, že sa nebude uchádzať o znovuzvolenie. Ako dôvod uviedla stres spôsobený štyrmi veľkými krízami počas jej funkčného obdobia: pandémia COVID-19, ruská vojna na Ukrajine, energetická kríza a prudko stúpajúca inflácia. Jej rozhodnutie komentoval český prezident Petr Pavel s ľútosťou a jej predchodca Andrej Kiska so smútkom. Podobné postoje vyjadrili aj stredopravé a bývalé koaličné strany.

tags: #zuzana #caputova #narodenie