Lymfatické uzliny sú malými oválnymi žliazkami, ktoré sú súčasťou nášho imunitného systému. Ich hlavnou úlohou je filtrovať choroboplodné zárodky, cudzorodé častice a škodlivé bunky v našom tele, čím nás chránia pred infekciami a chorobami. Keď sa v tele objaví problém, napríklad infekcia alebo zápal, lymfatické uzliny sa môžu zväčšiť, pretože sa v nich koncentrujú a aktivizujú biele krvinky (lymfocyty), ktoré bojujú proti týmto škodlivinám. Toto zväčšenie, známe ako lymfadenopatia, je často prirodzenou a žiadúcou reakciou nášho organizmu, ktorá signalizuje, že imunitný systém pracuje.
Popri lymfatických uzlinách sa môže zväčšiť aj iné lymfatické tkanivo, napríklad slezina či mandle. Príčiny zväčšených lymfatických uzlín bývajú rôzne. Nie každá zväčšená uzlina znamená hneď lymfóm či inú rakovinu. V niektorých prípadoch sú príčiny banálne.
Čo si všímať pri zväčšených uzlinách?
Keď máte niektoré lymfatické uzliny zväčšené, lekár prezrie aj ostatné, ktoré sú pri vyšetrení dostupné - uzliny na krku, v podpazuší, v slabinách. Prehmatá brucho kvôli slezine, ktorá obsahuje lymfatické tkanivo. Je dôležité, či sú zväčšené uzliny vo viacerých oblastiach tela (celkovo) alebo len v určitej jednej (regionálne). Regionálne zväčšené uzliny skôr poukazujú na problém tých orgánov, s ktorými priamo súvisia. Systémové zväčšenie lymfatických uzlín môže upozorniť na systémové ochorenie alebo ochorenie samotného lymfatického tkaniva.
Lekár bude skúmať aj charakter uzliny - či je koža nad uzlinou začervenaná, či je možné uzlinou pohybovať oproti spodine, či sú uzliny oddelené alebo splývajú do takzvaných paketov, aká je konzistencia zväčšenej uzliny a jej veľkosť.
Rozdiely medzi detskými a dospelými uzlinami
U dospelého za normálnych okolností nie sú lymfatické uzliny hmatné. Deti majú normálne hmatné uzliny na krku, v podpazuší, v slabinách, pričom u dospelého by sa podobný nález považoval už za lymfadenopatiu. U detí však dochádza po narodení až do veku 8 až 12 rokov k prirodzenému zmnoženiu lymfatického tkaniva, ktoré sa na parametre dospelého mení počas puberty. Za normálne preto u detí považujeme uzliny v prednej časti krku do 2 cm, v podpazuší do 1 cm, v slabinách do 1,5 cm.
Zväčšené lymfatické uzliny u dieťaťa dokážu rodičov poriadne vystrašiť. Dobrá správa znie, že väčšina z nich je neškodná. Niekedy však treba spozornieť a radšej vyhľadať lekára.
Bežné príčiny zväčšených uzlín
Reakcia tela na vírus sa môže prejaviť aj zväčšením lymfatických uzlín. Pri niektorých virózach býva obzvlášť výrazné, typicky napríklad pri infekčnej mononukleóze, ktorú spôsobuje vírus Epstein-Barrovej.
Ďalšie bežné príčiny zahŕňajú:
- Angína - streptokoková infekcia, ktorá sa prejaví horúčkou, bolesťami pri prehĺtaní, malátnosťou a celkovou nevoľnosťou, u detí sú časté aj bolesti bruška.
- Záškrt - choroba, proti ktorej sa povinne očkuje.
- Choroba z mačacieho poškriabania (Bartonellóza) - objavuje sa po kontakte s mačkou, najčastejšie cez poškriabanie kože. Asi 30 dní na to si všimnete zväčšenie uzlín v okolí predošlej rany alebo v podpazuší či na krku, únavu, horúčku, bolesti hlavy.
- Toxoplazmóza, ktorú prenášajú mačky či psy, spôsobuje zväčšenie lymfatických uzlín.
Kedy zväčšené uzliny signalizujú vážnejší problém?
Lymfatické uzliny nezachytávajú len vírusy a baktérie, ale aj škodlivé bunky v našom tele. Bývajú preto prvé, do ktorých sa rakovina šíri z napadnutého orgánu. Ak vám zistia rakovinu v niektorom orgáne, lekári vždy skúmajú aj okolité lymfatické uzliny, či obsahujú nádorové bunky. V takomto prípade ide o metastázy nádoru, ktorý máte v inom orgáne.
Iným prípadom je lymfóm - rakovina lymfatických uzlín, rakovinou je postihnuté priamo lymfatické tkanivo uzliny. Typicky sa objavuje v staršom veku.
Medzi vážne diagnózy patria nádory, ktoré vychádzajú z krvných buniek, čo sú lymfómy (zhubné choroby lymfatických uzlín a lymfatického tkaniva v okolí sleziny, pečene, čriev či veľkých krvných ciev) a niektoré druhy leukémie (rakovina krvi). Práve u týchto ochorení je zväčšenie uzlín pomerne typické, objaviť sa spolu s týmto príznakom môže aj nočné potenie, zvýšené teploty či horúčky alebo úbytok váhy.
Prakticky akýkoľvek nádor sa však môže prejaviť zväčšenými uzlinami. Zväčšené uzliny môžu ďalej prevádzať dnes tak rozšírené autoimunitné ochorenia. Medzi choroby, ktoré sa často ohlásia práve týmto spôsobom, patria reumatoidná artritída (chronické zápalové ochorenie, ktorého príčinou je útok vlastného imunitného systému na rôzne tkanivá ľudského tela) či systémový lupus erythematosus (príčina je rovnaká ako v prípade artritídy). Prakticky každý autoimunitný problém sa však môže manifestovať zväčšenými uzlinami.
Uzlina, ktorá vznikla z nádorovej alebo autoimunitnej príčiny, býva zväčša nebolestivá. V takomto prípade bývajú uzliny tvrdé, nepohyblivé voči okolitému tkanivu a môžu splývať viaceré do paketov, pretrvávajú dlhodobo a obyčajne sa pomaly zväčšujú, obyčajne nebývajú bolestivé a dieťatko môže byť unavenejšie, bledšie, často nepriberá alebo chudne.
The mystery of the disappearing lymphocytes
Kedy určite navštíviť lekára?
Aj keď väčšina zväčšených uzlín je neškodná, existujú situácie, kedy je nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc. Detská lekárka Monika Antošová upozorňuje:
„Uzliny, ktoré presahujú priemer jeden centimeter, vyskytujú sa mimo slabín a krku a do mesiaca sa nezmenšia, vyžadujú zistenie príčiny.”
Určite s dieťatkom navštívte lekára, ak:
- Dochádza k náhlemu zväčšeniu uzliny a začervenaniu či sfialoveniu kože nad ňou.
- Dieťa má vysokú horúčku.
- Nahmatáte zväčšené uzliny vo viacerých oblastiach tela - napríklad v slabinách, podpazuší aj na krku a pod.
- Súčasne sa vyskytuje únava, letargia, nechutenstvo, nočné potenie, strata hmotnosti.
- Uzliny sú tvrdé a nedajú sa posunúť voči spodine, prípadne splýva viacero uzlín do tzv. paketu.
- Zväčšenie uzlín nesúvisí s infekciou, prípadne je súvis nejasný.
- Uzliny sa nezmenšia ani po uplynutí niekoľkých týždňov od infekcie, prípadne sa zväčšujú.
- Zväčšené a citlivé uzliny trvajú viac ako 5 dní.
- Zväčšené uzliny na krku spôsobujú ťažkosti s dýchaním, prehĺtaním či pitím.
- Uzliny sa veľmi zväčšia v priebehu 6 alebo menej hodín.
- Dieťa vyzerá vážne choré.
- Uzlina je veľmi citlivá na dotyk.
- Uzlina obmedzuje pohyblivosť krku, ramena či nohy.
- Horúčka trvá dlhšie ako 3 dni.
- Ide o dieťatko mladšie ako 1 mesiac.
- Máte akékoľvek pochybnosti.
Keď je príčina vážnejšia, lekár urobí krvné testy a v prípade potreby pošle aj na ultrazvukové vyšetrenie uzlín, za ktorým môže nasledovať ich biopsia (odobratie vzorku).
| Charakteristika | Neškodná uzlina | Potenciálne nebezpečná uzlina |
|---|---|---|
| Veľkosť | Do 1-1.5 cm (u detí), u dospelých nepalpačné | Nad 1.5 cm, alebo postupne sa zväčšujúca |
| Konzistencia | Mäkká, gumovitá | Tvrdá, nepríjemná na dotyk |
| Pohyblivosť | Voľne pohyblivá voči okolitým tkanivám | Pevne fixovaná, nepohyblivá |
| Bolestivosť | Mierne bolestivá pri silnom tlaku (pri infekcii), inak nebolestivá | Často nebolestivá, aj pri miernom dotyku |
| Počet a lokalizácia | Často regionálne, pri infekcii | Viaceré v rôznych častiach tela, alebo lokalizované v neobvyklých oblastiach (napr. nad kľúčnou kosťou) |
| Sprievodné príznaky | Príznaky infekcie (horúčka, kašeľ, nádcha) | Nejasná strata hmotnosti, nočné potenie, chronická únava, zväčšenie pečene/sleziny |
| Trvanie | Zmenšuje sa po prekonaní infekcie (do 1 mesiaca) | Pretrváva dlhodobo, prípadne sa zväčšuje |
V prípade, že zväčšenie uzlín nesúvisí so žiadnou infekciou, je potrebné ešte vylúčiť iné zápalové ochorenia neinfekčného pôvodu - napríklad reumatoidnú artritídu či choroby spojivového tkaniva - systémový lupus erythematosus a podobné, nie veľmi časté príčiny. Zväčšenie lymfatických uzlín môže byť aj reakciou na viaceré lieky. Taktiež možnou obávanou, hoci nie častou príčinou môže byť onkologické ochorenie.
Existuje aj skupina príčin, ktoré lekárske testy neodhalia a zväčšenie lymfatických uzlín ostáva záhadou, vysvetlením môže byť reakcia na nejaký nerozpoznaný zápal či škodlivinu. O to viac je dôležité podporovať a vedieť viac o imunitnom systéme dieťaťa.
