Rozhodovanie o výživnom na dieťa je častou záležitosťou, s ktorou sa stretávajú slovenské súdy. Tento článok sa venuje problematike zvyšovania výživného, povinnostiam platiteľa a s tým súvisiacim aspektom, ako sú zmena pomerov, náhradné výživné a vymáhanie pohľadávok.
Určenie výšky výživného
Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliada na viacero faktorov. Dôležité je, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri zisťovaní majetkových pomerov povinného rodiča súd zohľadňuje jeho zdaniteľné príjmy a vlastníctvo majetku. Ak povinný rodič nepreukáže súdu všetky potrebné dokumenty o príjme a majetku, súd môže určiť výšku výživného na základe predpokladu, že rodič má mesačný príjem vo výške 20-násobku životného minima dospelej osoby. Minimálne výživné je stanovené zákonom a predstavuje 30% zo sumy životného minima nezaopatreného dieťaťa.
V súčasnosti súdy určujú výživné podľa metodiky pre výpočet výživného rodičov, ktorá zohľadňuje počet vyživovacích povinností povinného rodiča a vek dieťaťa. Ak má povinný rodič len jedno dieťa a to má napríklad 6 rokov, mal by prispievať mesačne sumou 20% z jeho čistého mesačného príjmu.
Základné princípy určovania výšky výživného:
- Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného.
- Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.
- Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného.
- Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič.
- Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto takéto percentuálne určenie má opodstatnenie, avšak nemožno ho paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. Súd uzná tie výdavky, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach.
Súd tiež prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Zmena pomerov a zvýšenie výživného
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom je možné zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd môže meniť rozhodnutia o výživnom, ak nastane zmena pomerov na strane maloletých detí alebo na strane povinnej osoby platiť výživné. Zmena pomerov môže nastať napríklad vtedy, ak sa zvýšia odôvodnené potreby dieťaťa (napríklad v súvislosti so štúdiom na vysokej škole mimo miesta bydliska) alebo ak sa zmenia majetkové pomery povinného rodiča. V takom prípade je možné podať návrh na zvýšenie výživného. Na základe vykonaného dokazovania môže súd dospieť k záveru, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný dôvodne.
Zmena pomerov je teda prirodzený stav - a teda aj zmena výživného je prirodzená - nakoľko rast dieťaťa a s tým spojené náklady na jeho výživu sa zvyšujú plynutím času. Je možná dohoda o zvýšení výživného? Áno. Ak sa s bývalým manželom či partnerom viete dohodnúť na zvýšení výživného, stačí ak Vám advokát pripraví rodičovskú dohodu o zvýšení výživného, ktorú už len obaja podpíšete a požiadate súd o jej schválenie. Schválením sa táto dohoda stane nielen platnou, ale aj právne vykonateľnou, čo je veľmi podstatné. Toto je najrýchlejšia a najrozumnejšia cesta ako sa dostať k zvýšeniu výživného. Súd takúto dohodu schváli, ak je v záujme Vášho dieťaťa a ak si rodičia zbytočne nerobia naprieky.
Ak sa s bývalým partnerom na zvýšení výživného na spoločné dieťa neviete dohodnúť alebo takáto vôľa jednoducho chýba, neostáva nič iné ako podať na súd návrh na zvýšenie výživného. Jedná sa o typické súdne konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa začína na návrh. Podstatou tohto návrhu je preukázať zmenu pomerov, a to porovnaním (zdokladovaním) už stanoveného výživného (napríklad terajších 300,- €) a navrhovanej sumy výživného na maloleté dieťa (požadovaných 420,- €).
Výdavky na dieťa
Výdavky na dieťa predstavujú položky ako:
- stravné - tak doma ako aj v školskom zariadení
- alikvótna časť za bývanie
- oblečenie a obuv
- hygienické potreby
- škola a s tým spojené poplatky - školné, zápisné, ZRPŠ...
- poplatky za krúžkovú činnosť
- školské potreby
- koníčky
- poistenie dieťaťa
- tvorba životných úspor
- vreckové
- cestovné
- kultúra, výlety a podobne
- lieky, rôzne zdravotnícke či optické pomôcky, dochádzanie na potrebné vyšetrenia
Na základe vytvorenia takéhoto sumáru výdavkov viete následne preukázať aké sú mesačné náklady na dieťa a tiež preukázať, o koľko tieto náklady stúpli od poslednej úpravy výživného. Doporučujeme si preto pripraviť pre potreby advokáta pri vyhotovovaní návrhu na zvýšenie výživného mesačný sumár nákladov, ktoré toho času máte na maloleté dieťa.
Vyživovacia povinnosť a jej trvanie
Vyživovacia povinnosť voči deťom nie je časovo obmedzená. Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej alebo vysokej škole, a to až do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. To, že dieťa dosiahne plnoletosť (18 rokov) alebo vek 26 rokov, automaticky neznamená zánik vyživovacej povinnosti. Dôležité je, či je dieťa schopné samo sa živiť.
Časté sú prípady detí objektívne neschopných samostatne sa živiť (z dôvodu hendikepu, postihnutia), tu trvá vyživovacia povinnosť aj po skončení štúdia. Pokiaľ však máte možnosť sa zamestnať a máte aj schopnosti pracovať, potom vyživovacia povinnosť zaniká.
Súdna prax zaujala stanovisko, že ak dieťa študuje dennou formou vysokú školu, vyživovacia povinnosť trvá až do času dosiahnutia druhého stupňa vysokoškolského vzdelania (získanie titulu MUDr./MDDr./Mgr./Ing. a pod.) za predpokladu, že sa pripravuje sústavne (bez prerušenia). Ak by dieťa štúdium prerušilo, vyživovacia povinnosť by zanikla. To však neznamená, že by sa nemohla opätovne obnoviť, ak by začalo o nejaký čas znovu študovať.
Je dôležité rozlišovať prípady, kedy sa jedná o maloleté dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce.
Plnenie vyživovacej povinnosti
Plnenie vyživovacej povinnosti je zákonná povinnosť každého rodiča, ktorú si musí nevyhnutne plniť aspoň v minimálnej výške. Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia súdu. Vyživovacia povinnosť sa môže plniť v naturálnej forme (osobná starostlivosť o dieťa, zabezpečovanie potrieb dieťaťa) alebo v peňažnej forme (platenie výživného). Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (minimálne výživné).
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Náhradné výživné
Ak si povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť, môže si oprávnená osoba (dieťa) uplatniť nárok na náhradné výživné. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu. O náhradné výživné je možné požiadať, ak si povinný rodič neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie na vymoženie pohľadávky na výživnom trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdu a povinná osoba nezačala platiť výživné.
Žiadosť o náhradné výživné sa podáva písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý rozhoduje o náhradnom výživnom, vypláca náhradné výživné, prehodnocuje nárok na náhradné výživné, a to každých 6 kalendárnych mesiacov.
Vymáhanie výživného
Ak si povinný rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť, oprávnená osoba má niekoľko možností, ako výživné vymáhať:
- Exekúcia: Ak už bolo vydané právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o výživnom, toto rozhodnutie slúži ako exekučný titul. Návrh na vykonanie exekúcie možno podať elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Okresného súdu Banská Bystrica, a to prostredníctvom elektronického formulára.
- Trestné oznámenie: Ďalšou možnosťou je podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona. Trestný čin zanedbania povinnej výživy spácha ten, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.
- Žiadosť o náhradné výživné: Ak vymáhanie výživného prostredníctvom exekúcie alebo trestného oznámenia nemalo svoj účinok, stále máte možnosť podať žiadosť o náhradné výživné, pokiaľ spĺňate podmienky podľa zákona č. 201/2008 Z.z.
Právo na výživné sa nepremlčuje. V prípade maloletého dieťaťa možno žiadať aj o priznanie spätného výživného, najdlhasie však na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa (za dôvody hodné osobitného zreteľa sa považuje napríklad choroba alebo iná závažná prekážka v podaní návrhu na súd).
Samovratná výhybka - náučné video
Rozsudky o výživnom sú tzv. predbežne vykonateľné. Tzn. že sú vykonateľné doručením, bez toho, aby nadobudli právoplatnosť.
V prípade, že Váš ex-manžel neplatil výživné včas a podľa rozhodnutia súdu, je dôležité dodržať splatnosť výživného. Ak je výživné stanovené súdom a súd určil ako termín splatnosti 15. deň v mesiaci, musí ho manžel rešpektovať. V opačnom prípade sa vystavuje riziku, že bude musieť platiť aj úroky z omeškania. Možnosťou je dohodnúť sa s oprávneným z výživného, či by mu takáto zmena vyhovovala. Ak súhlasí nebude, je potrebné rešpektovať pôvodný termín.
V prípade, že súd nariadil povinnosť zaplatiť zaostalé výživné v mesačných splátkach, tieto sa platia popri bežnom výživnom, počnúc výživným, ktoré je splatné v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Bežné výživné by sa malo platiť spolu so splátkami zaostalého výživného, tzn. v ten istý deň splatnosti.
Čo ak sa rodičia dohodnú na výživnom bez súdu?
Dohoda rodičov o výživnom je možná. V takom prípade je potrebné, aby bola dohoda písomná a ideálne, aby bola schválená súdom. Schválená dohoda má rovnakú právnu silu ako súdne rozhodnutie a je právne vykonateľná, čo znamená, že v prípade neplnenia môže byť vymáhaná exekúciou.
Informácia o štúdiu dieťaťa
Dieťa má informačnú povinnosť spolupracovať s rodičom v otázkach výživného. V praxi povinný rodič má veľmi obmedzené možnosti zistiť, či plnoleté dieťa študuje alebo nie. Škola nie je povinná v prípade plnoletého dieťaťa rodiča o čomkoľvek informovať. Túto povinnosť má však dieťa. Ak si ju neplní, odporúča sa povinnému rodičovi každý rok resp. semester štúdia dieťa písomne vyzvať k predloženiu potvrdenia o návšteve školy. Ak sa tak nestane, nezostáva nič iné len podať návrh na zrušenie výživného na súde.
Cestovné náhrady a diéty
Súdy pri určovaní výšky výživného zohľadňujú aj benefity z pracovného pomeru, ako sú cestovné náhrady a diéty, pokiaľ sú poskytované v peňažnej forme. Tieto sa považujú za súčasť príjmu povinného rodiča, ktorý určuje jeho životnú úroveň.
