V oblasti rodinného práva je častou témou otázka výživného, najmä pokiaľ ide o plnoleté deti. Zákon o rodine jasne stanovuje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť sa neposudzuje len podľa veku dieťaťa, ale predovšetkým podľa jeho objektívnych možností zabezpečiť si živobytie.
V prípade, ak sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie, napríklad štúdiom na vysokej škole, vyživovacia povinnosť rodičov môže trvať aj po dovŕšení 18. roku života. Toto platí najmä v prípade denného štúdia, ktoré obmedzuje možnosť dieťaťa plnohodnotne sa zamestnať. Súdna prax a legislatíva sa v tomto smere vyvíja, pričom sa často prihliada na individuálne okolnosti každého prípadu.
Je dôležité si uvedomiť, že dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak nastanú zmeny pomerov. Toto ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdom prehodnocovať výšku výživného v prípade, ak dôjde k podstatným zmenám na strane dieťaťa alebo na strane rodiča povinného platiť výživné.
Kedy vzniká nárok na výživné po dovŕšení plnoletosti?
Nárok na výživné po dovŕšení plnoletosti nie je automatický a závisí od viacerých faktorov. Základným predpokladom je neschopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Táto neschopnosť môže byť spôsobená:
- Pokračujúcim štúdiom: Denné štúdium na strednej alebo vysokej škole, ktoré neumožňuje dieťaťu dostatočne sa zamestnať, je najčastejším dôvodom na trvanie vyživovacej povinnosti. Toto platí najmä počas prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia.
- Zdravotným postihnutím: Trvalé zdravotné postihnutie, ktoré objektívne znemožňuje dieťaťu nadobudnúť schopnosť samostatne sa živiť, je tiež dôvodom na trvanie vyživovacej povinnosti. Musí ísť o také postihnutie, ktoré znemožňuje akúkoľvek prácu.
- Inými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa: V ojedinelých prípadoch môže súd prihliadnuť aj na iné dôvody, ktoré bránia dieťaťu v samostatnom živobytí, avšak musia byť preukázateľné a závažné.
Na druhej strane, ak dieťa už nie je schopné sa samé živiť, napríklad odmieta prácu alebo má dostatočný príjem, súd môže návrh na výživné zamietnuť. Nezamestnanosť dieťaťa, pokiaľ nie je spojená s neschopnosťou pracovať, nie je automaticky dôvodom na vznik vyživovacej povinnosti.
Je dôležité poznamenať, že aj keď dieťa žije s jedným z rodičov, vyživovacia povinnosť voči nemu majú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností.
Možnosti zvýšenia výživného a spätné platenie
Ak nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného, plnoleté dieťa môže podať návrh na súd. Dôležitým aspektom je možnosť žiadať výživné aj spätne. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje, avšak priznať ho možno najskôr odo dňa začatia súdneho konania.
V prípade maloletých detí je možné priznať výživné najviac tri roky spätne od začatia konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody musia byť súdu preukázané, aby sa predišlo špekuláciám a zneužívaniu tohto inštitútu. Medzi takéto dôvody môžu patriť napríklad vážne ochorenia, ktoré bránili včasnému podaniu návrhu.
Pri plnoletých deťoch je situácia odlišná. Spätné priznanie výživného za obdobie, kedy boli maloleté, je možné len za splnenia podmienok uvedených vyššie. Za obdobie, kedy už boli plnoleté, je výživné možné priznať najskôr odo dňa podania návrhu na súd. Súd vždy skúma skutočné potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodiča.
Ak otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd skúma nielen oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň a výdavky. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať. Je preto vhodné pripraviť si dôkazy o reálnych príjmoch a životnom štandarde otca.
V prípade, že sa otec nezaujímal o dieťa a nedodržiaval svoje povinnosti, je možné sa obrátiť na súd s návrhom na určenie výživného. Dôležité je mať pripravené dôkazy o jeho príjmoch a majetkových pomeroch.
Procesné chyby a dôležitosť včasného konania
Častou procesnou chybou môže byť, ak sa pojednávanie konalo bez prítomnosti jednej zo strán, najmä ak jej nebol oznámený termín pojednávania. Je povinnosťou súdu oznámiť termín pojednávania všetkým účastníkom konania.
Odporúča sa čo najskôr nahliadnuť do súdneho spisu a zistiť, či boli doručované predvolania a či už súd rozhodol. Ak súd rozhodol, plynie 15-dňová lehota na podanie odvolania odo dňa doručenia rozhodnutia. V prípade, že by konanie skončilo zamietnutím návrhu, dosiahnuť pozitívny výsledok novým návrhom je obtiažne, pokiaľ nenastala žiadna zmena okolností.
Preto je kľúčové konať rýchlo a včas uplatňovať svoje práva.
Video návod ako sa pravidelne zbavovať nevýkonných produktov
Tabuľka: Príklad výpočtu výživného
Výška výživného sa určuje na základe viacerých kritérií, pričom súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (dieťaťa) a zároveň na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (rodiča). Metodika Ministerstva spravodlivosti SR stanovuje odporúčací charakter pre súdy pri výpočte výživného, ktorý zohľadňuje čistý mesačný príjem rodiča, vek dieťaťa a počet vyživovacích povinností.
| Čistý mesačný príjem rodiča (EUR) | Percento z príjmu pre jedno dieťa (19+ rokov) | Výška výživného (EUR) |
|---|---|---|
| 1 500,- | 20% | 300,- |
| 1 000,- | 20% | 200,- |
Tieto hodnoty sú len ilustratívne a skutočná výška výživného bude závisieť od konkrétnych okolností prípadu, ako aj od preukázaných potrieb dieťaťa a možností rodiča.
V každom prípade, ak máte pochybnosti alebo potrebujete pomoc s vypracovaním návrhu či zastupovaním na súde, odporúča sa obrátiť na advokáta so zameraním na rodinné právo.