Generácia starých mám sa držala jedného nepísaného pravidla. Do ukončenia tretieho mesiaca sladké tajomstvo ostávalo v úzkom kruhu rodiny. Ak potratili, dozvedel sa o tom len málokto. Mnohé ženy sa ihneď podelia s veľkou novinou s celým virtuálnym svetom. Avšak ani tá najväčšia radosť vás nedokáže uchrániť pred rizikom potratu. Niektoré z nich sú na mieste.
Medicínsky portál WebMed definuje potrat ako stratu plodu do 20. týždňa tehotenstva. Potrat je strata tehotenstva 20 týždňov pred trvaním tehotenstva. Pri potrate sa tehotenstvo ukončí vypudením plodu v priebehu prvých 28 týždňov, plod váži menej ako 500 g, nevykazuje žiadne známky života ako dýchanie, tlkot srdca alebo pulzácia pupočnej šnúry. Potraty sa delia na skoré (do 12. týždňa tehotenstva) a neskoré (12. až 24. týždeň tehotenstva), pričom prevažujú skôr skoré ako neskoré potraty.
Spontánnym potratom končí približne 10% potvrdených tehotenstiev. Spontánny potrat je najčastejšou poruchou tehotenstva, pretože 10 % až 30 % všetkých uznaných tehotenstiev končí potratom. Častosť spontánneho potratu je asi 20 % všetkých uznaných tehotenstiev. S pribúdajúcim trvaním tehotenstva riziko klesá: v šiestom až ôsmom týždni tehotenstva je približne 15 - 18 % a potom postupne klesá až na 3 % v 17. týždni tehotenstva. Pretože skoré potraty sa často interpretujú ako nepravidelnosti menštruačného cyklu, ostávajú často nespozorované a preto sa skutočná incidencia môže len odhadnúť.
Väčšina samovoľných alebo spontánnych potratov (cca 80 %) nastáva v prvom trimestri, teda do 13. týždňa tehotenstva. Štatisticky najvyššie riziko potratu je medzi 6. a 8. týždňom. Väčšina potratov prebehne počas prvého trimestra - prvých 12 týždňov tehotenstva. Najvyššie riziko potratu počas je práve v prvých týždňoch tehotenstva. Medzi 13. a 20. týždňom tehotenstva sa riziko potratu ešte zníži.
Samovoľný potrat patrí medzi častejšie komplikácie skorého tehotenstva a pre mnohé ženy prichádza nečakane. Odhaduje sa, že približne 10 až 20 % známych tehotenstiev sa skončí potratom, pričom mnoho strát nastane ešte skôr, než žena zistí, že je tehotná. Samovoľný potrat je strata tehotenstva bez vonkajšieho zásahu. V praxi sa často používa aj označenie spontánny potrat.
Príznaky bývajú rôzne. Niekedy sa potrat môže prejaviť aj vo forme silnejšej menštruácie, ktorá prišla trochu oneskorene. Vtedy ani len nemusíte tušiť o svojom tehotenstve. Občas plod odíde v tichosti, bez príznakov, len doktor vám pri vyšetrení povie smutnú novinu. Sú však aj pomerne časté symptómy, ktoré môžu byť znamením spontánneho potratu. V prípade, že sa u vás vyskytnú tieto príznaky, treba ísť k lekárovi čo najskôr.
V raných štádiách tehotenstva sú príznaky samovoľného potratu podobné menštruácii. Niektoré ženy tak ani nemusia zistiť, že boli tehotné a namiesto klasickej menštruácie prekonali potrat. Mnohokrát sa môže stať, že dôjde k potratu, skôr ako sa dozviete, že ste tehotná. Ako teda zistiť, či máte menštruáciu alebo potrat? Potrat skoro na začiatku tehotenstva je možné mylne považovať za menštruáciu, je to však menej pravdepodobné po 8. týždni.
Aj keď existujú faktory, ktoré zvyšujú riziko potratu, spravidla to nie je výsledkom niečoho, čo ste urobili alebo neurobili. K spontánnemu potratu nedochádza bez zjavnej príčiny. Po strate plodu prichádzajú na rad otázky a výčitky: „Prečo sa to stalo?“ „Keby som si dávala väčší pozor…“ Sebaobviňovanie však nie je na mieste, pretože väčšina príčin spontánneho potratu sa nedá ovplyvniť.
Samovoľné potraty sú často spôsobené genetickými anomáliami v embryu, ktoré bránia jeho ďalšiemu rozvoju. Počas oplodnenie, keď sa vajíčko a spermia spoja, spoja sa aj dve sady chromozómov. Ak má však vajíčko alebo spermie viac alebo menej chromozómov ako normálne, plod môže mať nepárny počet chromozómov. Keď sa z oplodneného vajíčka vyvinie plod, jeho bunky sa niekoľkokrát delia a množia a môžu sa vyskytnúť abnormality. Väčšina chromozomálnych problémov vzniká náhodou.
Ďalšími možnými príčinami môžu byť hormonálna nerovnováha, problémy s maternicou alebo krčkom maternice, infekcie, a tiež zdravotný stav matky, ako je autoimunitné ochorenie alebo diabetes. S vývojom plodu môžu interferovať aj rôzne zdravotné podmienky a návyky životného štýlu.
Riziko potratu určite stúpa s vekom - vo veku 35 rokov je to 20%. Vyšší vek môže tiež ovplyvniť riziko spontánneho potratu. Ženy staršie ako 35 rokov majú vyššie riziko potratu ako ženy mladšie.
Jeden potrat, avšak, nezvyšuje riziko ďalšieho potratu. Väčšina žien obvykle dieťa donosí v poriadku. Ženy, ktoré už prekonali potrat, majú pri neskorších pôrodoch zvýšené riziko abortu. Ak sa však samovoľné potraty opakujú častejšie, je dôležité začať hľadať príčinu. Na mieste je nielen štandardné lekárske vyšetrenie, ale tiež genetické testy a laboratórne analýzy pre vás i vášho partnera.
Niektoré ženy sa rozhodnú aj pri skoršom potrate pre prirodzenú formu pôrodu, ktorá je síce fyzicky bolestivejšia, ale pôsobí na psychiku ženy veľmi pozitívne. V pokročilom štádiu tehotenstva (zhruba od 16. týždňa) sa musí dieťa narodiť zvyčajným spôsobom. Pri potrate do 16. týždňa tehotenstva (včasný potrat) dochádza najprv ku krvácaniu; potom nastávajú kontrakcie, ktoré vedú k vypudeniu plodu. Ak je tehotenstvo v pokročilom štádiu, asi do 18. až 28. týždňa, musí sa dieťa narodiť prirodzeným spôsobom.
Abortus imminens - hroziaci potrat. Pri tejto forme je cervikálny kanál ešte uzatvorený a gravidita intaktná. Dochádza však ku krvácaniu s bolesťou alebo aj bez nej. Prejavuje sa neurčitým tlakom v podbrušku a krvácaním z rodidiel. Pri prehliadke je krčok maternice celý a maternicová bránka uzavretá. Na ultrazvuku je viditeľný iba ohraničený, retroplacentárny hematóm. Tento sa môže ešte vyliečiť, pokiaľ nedôjde k potratu. Dôležitý je pokoj na lôžku a vyhýbanie sa fyzickej námahe.
Abortus incompletus - znamená neúplný potrat, nakoľko v maternici zostávajú kúsky placenty a plod odchádza postupne. Odchod plodu ako aj placenty je sprevádzaný bolesťami a pretrhnutím vaku. Vyskytuje sa prevažne medzi 16. a 28. týždňom tehotenstva. Po samovoľných potratoch sa väčšia časť plodového vajca odlúči a potratí samovoľne. Niektoré jeho časti však zvyčajne zostávajú zadržané v dutine maternice. To spôsobuje krvácanie, pričom involúcia (zavinovanie, zmenšenie) maternice je veľmi spomalená. Pretože kanál maternicového krčka, spojujúci dutinu maternice s pošvou, sa pri spomalenej involúcii tiež nezatvára, zostáva otvorená cesta pre prienik choroboplodných baktérií z pošvy dovnútra maternice. Vývoj ochorenia potom komplikuje pridružený zápal a pacientku následne ohrozuje nielen rôzne silné krvácanie, ale aj infekcia. Tá sa môže postupne šíriť aj do okolia pohlavných orgánov. Infekcia môže preniknúť aj do krvného obehu a spôsobiť otravu krvi (sepsu).
Samotné krvácanie býva pri niektorých potratoch také intenzívne, že s revíziou maternicovej dutiny nemožno dlho otáľať. Okamžité vyčistenie maternice a odstránenie zvyškov plodového vajca býva v takýchto prípadoch skutočne úkonom zachraňujúcim život. Vyškrabaním maternicovej dutiny sa odstránia všetky zvyšky, maternica sa stiahne, zmenší sa, krvácanie sa obmedzí na minimum. Výstelka maternicovej dutiny sa postupne zregeneruje a po niekoľkých dňoch sa stav upravuje.
Medicínska liečba je kyretáž (výškrab), ktorý sa vykonáva z dôvodu odstránenia zvyškov placenty. Ak si osoba želá ukončiť tehotenstvo čo najskôr, lekári môžu predpísať lieky, ktoré pomáhajú maternici pri prechode tehotenstva. Tieto možnosti sú zvyčajne dostupné iba vtedy, ak niekto potratil desať týždňov pred tehotenstvom. Môžu byť prijatí do nemocnice cez noc na pozorovanie. Keď sa krvácanie zastaví, človek môže pokračovať v každodenných činnostiach. Avšak v prípadoch, keď je tehotenstvo dlhšie ako desať týždňov, môže byť jedinou možnosťou operácia.
Cvičenie a pohlavný styk však nie sú príčinou potratov. Zatiaľ neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že sexuálna aktivita, cvičenie, stres alebo dlhodobé užívanie antikoncepčných piluliek je príčinou potratu. Nech už je situácia akákoľvek, podstatné je neobviňovať sa z potratu.
Potrat je nesmierne náročná skúsenosť. Je preto dôležité dať svojmu telu aj mysli dostatočný čas k uzdraveniu. Univerzálny návod neexistuje, je ale dobré sa obklopiť ľuďmi, ktorí vás podporujú. Či už je to partner, rodina, priatelia či odborníci. Starostlivosť o seba je v tomto období kľúčová.
Ako sa emocionálne uzdraviť po potrate (12 tipov)
Po spontánnom potrate nastupuje emočne náročné obdobie, počas ktorého sa žena vyrovnáva s týmto zážitkom. Túžba po dieťatku však ostáva i naďalej. Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Nájdite si čas pre seba. Smútok a trúchlenie je prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc. Postabortívny syndróm (PAS, angl. postabortion syndrome, postabortion stress) sa v literatúre nachádza aj pod názvom postinterrupčný syndróm, prípadne ako akútny alebo posttraumatický stres následkom potratu. Je to komplex psychických symptómov, ktoré sa môžu objaviť ako následok interrupcie alebo spontánneho potratu. Postihuje predovšetkým ženy, prípadne ich partnerov, či dokonca zdravotníkov, ktorí sa na interrupcii podieľali.
Pokiaľ neviete, či sa do otehotnenia môžete pustiť ihneď znova, poraďte sa s lekárom. Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené. Po potrate je dobré počkať, kým budete fyzicky aj emocionálne pripravená, skôr ako sa pokúsite otehotnieť znovu. Taktiež je vhodné požiadať lekára o radu alebo pomôcť s vypracovaním plánu koncepcie. Odporučenia sa líšia v závislosti na individuálnej situácii, ale zvyčajne sa odporúča počkať jeden až niekoľko menštruačných cyklov, než sa pokúsite otehotnieť znovu. Vašu situáciu by ale vždy mal posúdiť lekár.
V prípade, že je príčina potratu genetická, je najlepšou prevenciou práve genetické vyšetrenie ženy i muža. To môže odhaliť príčinu a vďaka moderným metódam asistovanej reprodukcie môžu odborníci páru účelne pomôcť. Všeobecne by sa ale pár snažiaci sa o bábätko mal vyhýbať alkoholu, tabaku a drogám. Oba by tiež mali udržovať zdravú hmotnosť a dodržiavať správnu životosprávu.
tags: #11 #tyzden #tehotenstva #potrat