Otázka, do ktorého ročníka by malo chodiť 12-ročné dieťa, je relatívne jednoduchá, ak dieťa postupuje štandardne v rámci vzdelávacieho systému. Avšak rôzne faktory, ako napríklad dátum narodenia, odklad školskej dochádzky alebo opakovanie ročníka, môžu ovplyvniť zaradenie dieťaťa do konkrétneho ročníka. Tento článok sa zaoberá touto problematikou a poskytuje komplexný pohľad na vek a ročník v slovenskom vzdelávacom systéme.
Vek a povinná školská dochádzka na Slovensku
Podľa školského zákona (Zákon č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní) je povinná školská dochádzka na Slovensku desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku. Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši 6 rokov. To znamená, že väčšina detí nastupuje do prvého ročníka základnej školy vo veku 6 rokov.
Bežný postup a zaradenie do ročníka
Ak dieťa nastúpi do prvého ročníka v 6 rokoch a postupuje každý rok do ďalšieho ročníka, potom by malo 12-ročné dieťa navštevovať šiesty ročník základnej školy. Tento predpoklad platí pre deti narodené od januára do augusta.
Problém "zlých" ročníkov a skorší nástup do školy
Rodičia detí narodených v mesiacoch september až december sa často zamýšľajú nad tým, či ich dieťa nastúpi do školy so svojimi rovesníkmi narodenými v tom istom roku (január až august), alebo o rok neskôr. Dôvodom je zohľadnenie (ne)zrelosti detí narodených v odstupe niekoľkých mesiacov.
Zákon umožňuje, aby dieťa nastúpilo do školy aj pred dovŕšením 6. roku veku. Zákonný zástupca dieťaťa musí k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. V skratke to teda znamená, že ak rodičia chcú, aby ich dieťa nastúpilo do školy o rok skôr, musí byť vyšetrené pediatrom a psychológom, ktorí odobria tento krok. Percento detí, ktoré nastúpia do školy ešte ako 5-ročné (v prípade, že 6. narodeniny oslávia v septembri až decembri), nie je vysoké. Základné školy môžu tieto deti (okrem vyššie spomenutých podmienok zákonom) prijať iba v prípade, ak majú pre ne v 1. ročníku voľné miesto, čo môže byť problém.
Odklad povinnej školskej dochádzky
Nástup do 1. ročníka je na Slovensku podmienený dosiahnutím školskej spôsobilosti. Budúci prvák či prváčka musí dosiahnuť požadovaný stupeň telesnej zrelosti, ako aj psychickej vyspelosti, ktorá sa hodnotí s ohľadom na jeho mentálnu, citovú, sociálnu a motivačnú úroveň pripravenosti na plnenie povinností. Ak aj dieťa dovŕši k septembru šiesty rok veku, no nedosiahne školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy. Každoročne približne 15 % šesťročných detí odchádza zo zápisu s odporúčaním nastúpiť do prvého ročníka o rok neskôr. Čas, ktorý získajú, má byť využitý na zlepšenie ich pripravenosti na školu.
Vplyv nultého ročníka a opakovania ročníka
Ak dieťa absolvuje nultý ročník, nástup do prvého ročníka sa posúva o jeden rok. Rovnako, ak dieťa opakuje ročník, jeho zaradenie do ročníka sa oneskorí o jeden rok. Nultý ročník sa započítava do povinnej školskej dochádzky, a tak sa v praxi stáva, že žiak začne plniť tretí rok školskej dochádzky v 1. ročníku ako 8-ročný, a ak na prvom a druhom stupni ešte raz opakuje ročník, končí PŠD ako 16-ročný v ôsmom ročníku základnej školy.
Školská zrelosť a pripravenosť na školu
Je dôležité, aby každé dieťa dosiahlo pred vstupom do školy primeraný stupeň fyzickej, psychickej, ale aj emocionálnej, sociálnej a rečovej zrelosti. Školskú zrelosť hodnotí počas prípravky v materskej škole u dieťaťa pedagóg spolu s psychológom. Medzi dôležité aspekty školskej zrelosti patria:
- Motorika: Jemná motorika - testuje sa, ako dieťa dokáže napodobiť tvary písmen, geometrické tvary, nakresliť čiary, postavu človeka, ako pracuje s nožnicami, aký má úchop ceruzky.
- Reč: U dieťaťa pred nástupom do ZŠ by mala byť dostatočná slovná zásoba, reč by mala byť čistá a zrozumiteľná. Dieťa má ovládať údaje o sebe (meno, adresa), poznať dni v týždni, farby, geometrické tvary, časti tela, zvieratá ap.
- Sociálna a emocionálna zrelosť: Deti nastupujúce do školy by nemali mať problém akceptovať cudziu autoritu, nadväzovať primeraný kontakt s rovesníkmi i dospelými, ostať na dlhší čas bez rodičov, slušne sa správať, byť empatickí.
- Samostatnosť: Veľmi dôležitá a napriek tomu veľmi slabá u dnešných detí. Potvrdzujú to aj učitelia na základných školách.
Nulté ročníky: Pomoc alebo segregácia?
Nulté ročníky sú podľa zákona určené pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP), u ktorých neexistuje predpoklad, že by mohli zvládnuť vzdelávací program prvého ročníka základnej školy. V školskom roku 2017/18 tvorili žiaci a žiačky z marginalizovaných rómskych komunít 72 % všetkých žiakov nultého ročníka. Niektorí odborníci upozorňujú na dôsledky tohto prístupu v podobe zníženého sebavnímania rómskych žiakov, ktorí sa cítia byť menejcenní či dokonca zaostalí. Hoci práca učiteľov a učiteliek v nultých ročníkoch nepochybne prináša ovocie v podobe zlepšenia jednotlivých oblastí školskej pripravenosti, ich účinok na ďalšie vzdelávacie výsledky je sporný. Veľa absolventov nultých ročníkov sa totiž aj tak nevyhne neskoršiemu školskému neúspechu.
Alternatívy k nultým ročníkom: Dôraz na predškolské vzdelávanie
Odborníci sa zhodujú, že nultý ročník nemôže nahradiť materskú školu. Intervencia totiž prichádza príliš neskoro, vo veku šiestich rokov. K najrýchlejšiemu vývoju a tvárnosti mozgu pritom dochádza v prvých troch rokoch života človeka. Preto široko dostupné predškolské vzdelávanie môže priniesť lepšie výsledky. Je preukázané, že deti, ktoré absolvovali materskú školu aspoň jeden rok, navštevujú nultý ročník v oveľa menšej miere ako deti, ktoré ju nenavštevovali a vo väčšej miere nastupujú priamo do prvého ročníka základnej školy.
Povinné predprimárne vzdelávanie: Príprava na školu
Predtým, ako sa dieťa stane žiakom základnej školy, absolvuje predprimárne vzdelávanie. Od septembra 2021 je predprimárne vzdelávanie na Slovensku povinné pre deti, ktoré dosiahli vek päť rokov do 31. augusta kalendárneho roka, ktorý predchádza začiatku školského roka. Toto vzdelávanie sa realizuje v materských školách, ktoré spájajú starostlivosť, výchovu a vzdelávanie.
Zrušenie odkladu povinnej školskej dochádzky
Dôležitou zmenou je zrušenie inštitútu "odkladu povinnej školskej dochádzky" od 1. januára 2021. Ak dieťa po dovŕšení šiestich rokov nedosiahne školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy môže rozhodnúť o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. K rozhodnutiu je potrebné predložiť riaditeľovi škôlky potrebné doklady a informovaný súhlas zákonného zástupcu.
Povinná školská dochádzka: Desať rokov vzdelávania
Predprimárne vzdelávanie nie je súčasťou povinnej školskej dochádzky, ktorá trvá desať rokov. Dieťa začína plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom roku, ktorý nasleduje po dni, keď dovŕši šiesty rok veku.
Dvanásťročné dieťa v škole: Čo ho čaká?
Dvanásťročné dieťa sa zvyčajne nachádza na druhom stupni základnej školy, približne v šiestom alebo siedmom ročníku. V tomto veku dieťa prechádza významnými zmenami v oblasti kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývinu.
Kognitívny vývin
- Realizmus: Dvanásťročné dieťa je v období "triezveho realizmu". Zameriava sa na to, čo je a ako to je, a snaží sa pochopiť veci okolo seba.
- Zmyslové vnímanie: Zlepšuje sa zmyslové vnímanie, ktoré je jemnejšie a diferencovanejšie. Dieťa vníma cieľavedome a systematicky.
- Reč: Slovná zásoba sa rozširuje a zlepšuje sa používanie gramatických pravidiel.
- Pamäť: Dieťa začína používať pamäťové stratégie, ako je opakovanie a organizácia do logických celkov.
- Učenie: Učenie sa opiera o reč a je plánovitejšie. Dieťa si osvojuje stratégie učenia.
Školské povinnosti
Dvanásťročné dieťa má v škole rôzne povinnosti, ktoré súvisia s jeho vekom a ročníkom. Medzi ne patria:
- Účasť na vyučovaní: Pravidelná účasť na vyučovacích hodinách je základnou povinnosťou.
- Príprava na vyučovanie: Dieťa by sa malo pripravovať na vyučovanie, čo zahŕňa vypracovanie domácich úloh, učenie sa na testy a skúšky a nosenie potrebných učebných pomôcok.
- Dodržiavanie školského poriadku: Dieťa by malo dodržiavať školský poriadok, ktorý stanovuje pravidlá správania sa v škole.
- Rešpektovanie učiteľov a spolužiakov: Dieťa by malo rešpektovať učiteľov a spolužiakov a správať sa k nim slušne.
- Starostlivosť o školský majetok: Dieťa by malo chrániť školský majetok a správať sa k nemu zodpovedne.
Ako podporiť dvanásťročné dieťa v škole?
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore svojho dieťaťa v škole. Môžu to robiť rôznymi spôsobmi:
- Záujem o školský život: Zaujímajte sa o to, čo sa vaše dieťa učí v škole, a pomáhajte mu s domácimi úlohami.
- Komunikácia s učiteľmi: Pravidelne komunikujte s učiteľmi vášho dieťaťa, aby ste boli informovaní o jeho pokroku a prípadných problémoch.
- Vytvorenie vhodných podmienok na učenie: Vytvorte pre svoje dieťa doma vhodné podmienky na učenie, ktoré zahŕňajú tiché miesto na prácu a dostatok času na učenie.
- Podpora záujmov a talentov: Podporujte záujmy a talenty svojho dieťaťa, aby sa mohlo rozvíjať aj mimo školy.
- Motivácia a povzbudzovanie: Motivujte a povzbudzujte svoje dieťa, aby sa snažilo dosahovať čo najlepšie výsledky v škole.
- Rozvíjanie samostatnosti: Učte svoje dieťa samostatnosti a zodpovednosti za svoje školské povinnosti.
- Trénovanie pamäte a predstavivosti: Skladajte s dieťaťom skladačky, kocky, puzzle, hrajte pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je. Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov).
- Rozvoj motoriky: Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty: Koľko korálok ešte chceš navliecť? Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby: nalep tieto modré guličky na ľavú stranu obrázku, červené daj na pravú.
Domáce práce a povinnosti pre dvanásťročné dieťa
Okrem školských povinností je dôležité, aby sa dvanásťročné dieťa zapájalo aj do domácich prác a malo svoje povinnosti. Tým sa učí zodpovednosti, samostatnosti a starostlivosti o svoje okolie.
Psychologička o školskej zrelosti: Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať
Psychologička a pedagogička Gabriela Herényiová je presvedčená, že deti, ktoré rodičia dajú priskoro do školy, nikdy necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý.
Kedy je povinný podľa zákona zapísať rodič dieťa do školy?
Ak dieťa dovŕši do 31. augusta 6 rokov, rodič je vždy povinný dieťa zapísať do školy. Či do nej nasledujúci školský rok nastúpi alebo nie, to je už vecou psychológov, resp. rodičov. Psychológ môže na základe vyšetrenia povedať, že dieťa nie je pripravené, ale ak sa rodič rozhodne, že ho dá do školy, tak je to jeho vec.
Aké problémy môžu nastať, ak dajú rodičia nezrelé dieťa do školy?
Dieťa môže celý čas iba dobiehať svojich spolužiakov a keď ich doženie, tak tí sa zas posunú o kúsok ďalej. Sú to deti, ktoré nestíhajú a sú vďaka tomu stále na chvoste. Nikdy vlastne necítia pocit úspechu, ktorý je pre ľudské napredovanie a motiváciu veľmi dôležitý. Ak je dieťa stále neúspešné, v škole sa mu nedarí, začne sa vzdávať. Je prirodzené, že ak nám niečo nejde, nebudeme to robiť. Každé dieťa si potrebuje zažiť vlastný pocit úspechu a mali by sme mu tú šancu dať. Učiteľka ho môže pozitívne motivovať, no ono sa už samé dokáže porovnávať so spolužiakmi a vidí, že nie je na tom dobre. Jeho sebavedomie sa týmto priskorým nástupom do školy absolútne zníži. Môžeme zabrániť tomu, aby sme pokazili dieťaťu život. Ak je však pripravené, dajme ho tam. Nie som za žiadne predlžovanie detstva.
Je teda lepšie, ak sme na vážkach, či dieťa do školy dať alebo nie, voliť radšej odklad školskej dochádzky?
Je to lepšie. Netreba brať nástup do školy ako výzvu. Môže to dieťaťu iba ublížiť. Každé dieťa si ten úspech musí zažiť hneď v prvom ročníku. Radšej mu odporúčam počas škôlky pridať navyše nejaký krúžok, ale netlačiť ho do školy.
Nebolo by riešením posunúť aj u nás nástup do školy na 7 rokov podobne ako to majú vo Fínsku či Estónsku?
Vo Fínsku sú už v tomto veku deti určite na školu zrelé. Osobne sa mi to veľmi páči. V tom veku už dieťa vie, o čom škola je. Hlavne koncentrácia a myslenie je lepšie. U nás je to 6 rokov a vidíte, že hoci je mnoho detí na školu už zrelých, kopec ešte nie je. Každý mesiac je v tomto veku dôležitý. U nás vek 6 rokov vychádza z histórie, takže meniť sa to asi tak skoro nebude. Voľakedy sme ale nerobili ani žiadne testy zrelosti. Dnes už máme prepracovaný systém na zisťovanie problémov, ktoré môžu nastať a dokážeme im predchádzať.
V čom dnes najčastejšie 6-ročné deti zaostávajú?
Stáva sa, že hoci má dieťa skvelú pamäť, jeho jemná motorika je slabá. Táto palcová generácia nemá zvládnutú motoriku. To znamená, že nevedia vyfarbovať alebo jesť príborom. Obrovský problém je dnes aj ceruzka. Kedysi bola ceruzka a papier základ každej detskej hry. Teraz deti majú tablety, mobily a hrajú sa s tým. Poznajú písmenká, ale nevedia ich nakresliť. Pomáha sa im teraz rôznymi spôsobmi, napr. tlačeným písmom. Jemná motorika však nie je len o písaní. Je potrebná na rôzne práce, rôzne učebné odbory ako automechanici a pod. Je dôležité, ak sa zistí, že dieťa v niečom zaostáva, tak mu v tej oblasti aj pomôcť.
V čom by malo byť dieťa pred nástupom do školy zrelé?
U dieťaťa je potrebná emocionálna, psychická, fyzická zrelosť. Stačí, že v niektorej z týchto oblastí je pozadu, je potrebné to zlepšiť. Fyzicky zrelé znamená, že musí mať určitú výšku a váhu. Mentálna zrelosť je dôležitá preto, aby sa dieťa dokázalo chvíľku vnímať. Deti majú pozornosť veľmi krátku, ale aj to sa dá natrénovať. Dôležité je, aby sa pred nástupom do školy vedeli sústrediť na jednu činnosť.
Ako sa to dá s deťmi trénovať?
Viesť ich k tomu, aby si upratovali za sebou hračky. Dôležité je, aby dokázali ukončiť činnosť, ktorú robia. Tým sa učia sústredeniu. Žiadne veľké veci do nich nemusíme chcieť. Stačí, ak upracú lego, alebo dokončia výkres. Jednoducho trvať na tom, že veci je potrebné dokončiť. Dnešné deti sú totiž obklopené množstvom hračiek, podnetov a nevedia ani s čím sa skôr hrať. Práve v predškolskom veku je dôležité, aby sa dieťa hralo dlhšie s jednou hračkou a aby sme ho k tomu aj viedli a nedávali mu stále nové podnety, aby sa nevedelo sústrediť na nič. Sú aj deti perfekcionisti, ktoré mávajú dosť ťažký život. V nich to, bohužiaľ, zostáva.
Čo predstavuje sociálna zrelosť?
Tam je dôležitá schopnosť dieťaťa začleniť sa do kolektívu, aby nebolo naviazané len na mamu. Neplakalo bez nej. Tiež by si rodičia mali všímať, či deti nie sú veľmi majetnícke a nenárokujú si mať stále jedného človeka len pre seba. Dieťa si nemôže majetnícky nárokovať pozornosť učiteľky alebo spolužiaka. Je potrebné vysvetľovať, že nepatríme nikomu. Nemali by sme to ignorovať, ak tieto signály badáme už doma voči sebe, lebo v kolektíve detí môžu vyplávať na povrch ako problém. Dieťa sa tiež napr. musí vedieť porovnať s ostatnými. Z domu príde s tým, že je najlepšie na svete, ale tu sa musí konfrontovať s ostatnými spolužiakmi, ktorí sú rovnako pre svojich rodičov tí „naj.“ Musí vedieť prehrávať, súťažiť, aj požičiavať veci. Je to celé strašne komplikovaný systém.
Dokáže aj sám rodič rozpoznať, že je dieťa ešte sociálne nezrelé na školu?
Rodič by na to mohol prísť, alebo pani učiteľka v škôlke určite. Tieto deti nadväzujú ťažko priateľstvá aj v škôlke. Sú to často deti introvertné, také čo majú strach z ľudí a mamička je veľmi ochraňujúca. Samé nie sú schopné urobiť nič. Takéto deti by obzvlášť mali viesť k samostatnosti. Dať im niečo v obchode kúpiť, nechať ich prejsť samé niekde. Samozrejme dieťa treba sledovať, ale jeho pocit samostatnosti je dôležitý, že samé niečo dokázalo. Sú však deti, ktoré mamy nepustia a ohromne ich strážia. Tieto deti bývajú často sociálne nezrelé. V žiadnom prípade by tiež rodičia nemali deti strašiť školou. Často počujem kdekoľvek vetu: „Veď počkaj, v škole ťa naučia!“
Môže mať priskorý nástup negatívny vplyv aj na správanie dieťaťa?
Ak ho dáme priskoro, tak nastávajú problémy v správaní, v komunikácii, býva vytesňované z triedy, smejú sa mu, môže tu dochádzať k šikane. Dôvod je to, že je iné a nezapadá do tej skupiny detí. Okrem toho sa tam potom pridružujú problémy s učením ako dyslexia, dysgrafia, ale to je iný balík problémov. Dieťa by malo byť pripravené naozaj po všetkých stránkach, aby zvládlo, čo sa od neho očakáva. Pre každého rodiča je to jeho dieťa najkrajšie, najšikovnejšie, najlepšie, naj, .... , ale keď sa dostane do kolektívu triedy, zistíme, že nie je až také naj. My rodičia a starí rodičia vidíme naše deti predsa trochu skreslene.
Je pravidlom, že sú nejaké deti v školskej zrelosti problémovejšie?
Zvyčajne mávajú problémy chlapci narodení od mája do septembra. Tým by som určite odporučila ísť k psychológovi vždy, aby ich vyšetrili. Dievčatá bývajú vo vývine popredu. U chlapcov toto vyšetrenie odporúčam vždy, lebo chlapci sa nevedia sústrediť, sú hraví. U chlapcov je to vo vývine jednoducho dané. V období puberty je ten rozdiel oproti dievčatám možno až 2 roky. Toto si musíme uvedomiť a snažiť sa dieťaťu pomôcť. Nezrelé deti mávajú problémy so správaním, lebo si nezažívajú pocit úspechu, tak sa snažia vyniknúť iným spôsobom.
Čo, ak nechajú rodičia dieťa ďalší rok v škôlke? Malo by mať nejaký špeciálny režim?
Neznamená to, že by ho mali nechať doma a odložiť ako lekvár na policu. Naopak, ak vieme, v čom potrebuje pomôcť, či je to motorika, pamäť alebo reč, treba sa na to zamerať a pracovať s dieťaťom. Obrovské problémy majú teraz deti s rečou. Málo sa s nimi rozprávame, v škôlkach už odmietajú memorovať básničky a deti zle hovoria. Potrebujú logopédov. Mali by sa tiež počas toho roka sústrediť na budovanie samostatnosti, aby bolo dieťa schopné byť bez mamy celý deň. Zvládať nejakú záťaž a nasledovať inštrukcie.
Prečo sa nástupu niektorí rodičia vyhýbajú, aj keď nemusia, a predlžujú deťom zbytočne detstvo?
Nástupom do školy sa mení aj celý systém rodiny. Aj rodičia musia začať fungovať so školou. Nie je to ako v škôlke, že zavoláme, že dnes neprídeme, alebo prídeme o desiatej. Rodič si musí zariadiť svoj čas tak, aby sa dokázal pravidelne pripravovať s dieťaťom na školu. Teda nielen ho zaniesť a vybrať zo školy, ale už sa s ním aj učiť. Pribudne mu omnoho viac povinností.
Čo, ak zostanú doma deti zrelé na školu?
Sú to deti, ktoré sa doma nudia. Sú premotivované, keď nastupujú do školy. Za ten rok sa strašne veľa naučia a nudia sa potom aj v škole. Mnoho detí vie čítať, keď prídu do školy. Práca pani učiteliek je v takýchto prípadoch veľmi náročná.
Je lepšie, že sa zápisy do školy posunuli až na apríl?
Určite áno. Ak boli zápisy v januári až februári, tak do nástupu do školy to bolo pol roka. Viacero detí tak bolo v tom čase nezrelých. Za ten polrok sa však mohlo strašne veľa u dieťaťa zmeniť. Pre deti v tomto veku je každý jeden mesiac obrovským posunom. Dá sa s ním každý mesiac pracovať. Akonáhle je pripravené na školu, môžeme na neho klásť požadovanú záťaž a zvláda ju bez akýchkoľvek problémov. Idú mu vtedy veci ľahšie. V poslednom ročníku materskej školy sú všetci nastavení pripraviť dieťa na nástup do školy. Deti tam majú aktivity, ktorými sa pripravujú už na školu a aj tam už pani učiteľky vidia, kto na tú školu má a kto nie. Nie vždy sa dieťa pripraviť podarí, ale to nie je žiadna hanba. Každý má svoje tempo. Dieťa to doženie.
Čo by ste poradili rodičom detí, čo prídu do nového prostredia a nevedia sa tak ľahko adaptovať?
Adaptácia závisí to od povahy dieťaťa, aj kamarátskych vzťahov. Často býva pol triedy zo škôlky v novej triede. Má to svoje výhody, ale aj nevýhody, lebo nepustia medzi seba nové deti ľahko. Rodič dieťaťa, ktoré sa ťažšie adaptuje v nových kolektívoch, by s ním mal častejšie chodiť do spoločnosti, na ihriská, kde sa deti stretávajú a aby sa učilo samostatnosti. Ak sa mu v škole prihodí niečo také, že sa náhodou dieťa pociká, okamžite treba na to reagovať. Takéto veci môžu dieťa zničiť. Treba to zastaviť hneď v úvode, lebo deti bývajú veľmi kruté. V žiadnom prípade to dieťaťu nepripomínať a neironizovať ho.
Čo bývajú najčastejšie dôvody na odklad?
Najmenej častým dôvodom je asi sociálna nezrelosť a najčastejším koncentrácia. Dieťa sa chce len hrať a odmieta plniť príkazy dospelého. Ak sa takéto deti dajú priskoro do školy, potom môžu prísť napr. psychosomatické problémy ako pocikávanie, strach a pod. K tomu je potrebné pristupovať veľmi opatrne.
Kedy sa dieťa posiela späť do škôlky?
Deje sa to po 2-3 mesiacoch, ale ide naozaj o výnimočné situácie. Nie je nič horšie ako vrátiť dieťa zo školy do škôlky. To musí byť v prípadoch, kedy odmieta dieťa úplne chodiť do školy, odmieta družinu. Deti, ktoré sú napr. emočne nezrelé odmietajú učiteľku, jej príkazy a chcú len svoju mamu. Ak rodič vidí, že školu dieťa nezvláda a musia ho odtiaľ vziať, je dôležité nedať ho do tej istej škôlky, ale nájsť nejakú inú alternatívu napr. s cudzím jazykom. Dieťa by malo mať pocit, že sa posúva a učí sa niečo nové. Aj keď je to v škôlke.
Mali by rodičia na niečo špecifické myslieť ten prvý rok po nástupe do školy?
Škola zmení rodinný život. Mali by sa na to pripraviť aj rodičia. Čo je smutné, veľa rodičov v tomto období začína učiť svoje deti klamať. Svoje zlyhania ospravedlňovať cez deti. Hľadajú napr. výhovorky, keď meškajú a pod. Toto by rodičia určite nemali a mentálne by sa mali nastaviť na povinnosti. Byť pri dieťati, kým si nájde dieťa v učení systém. Nesprotiviť mu učenie. Nechať mu čas tiež na hravú činnosť. Nemali by deťom prvý rok dávať veľa krúžkov. Tam by mala byť hlavná priorita adaptácia na školu. Maximálne dať dieťaťu jeden najobľúbenejší krúžok a nechať ho hrať sa.
Prechod do predpubertálneho obdobia a výchova
Prechod do predpubertálneho obdobia je pre väčšinu rodičov náročné. Deti začínajú byť silne ovplyvňované túžbou po rešpekte od skupiny vrstovníkov, a to je často v rozpore s pravidlami, ktoré im rodičia stanovujú doma. Keď majú deti 10 - 12 rokov, často prestávajú svojich rodičov rešpektovať do takej miery, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Rodičia, ktorí sa doteraz spoliehali na tresty, zisťujú, že na deti v tomto veku už neplatia. Tiež si začínajú uvedomovať, že je nemožné deti neustále kontrolovať, lebo sú čoraz častejšie mimo ich dosahu. Vo výhode sú tí rodičia, ktorí sa nespoliehali len na tresty, ale snažili sa priebežne budovať pevný vzťah medzi nimi a dieťaťom. Práve vďaka týmto pevným vzťahom deti sú aj v predpubertálnom či pubertálnom období ochotné spolupracovať a nechcú rodičov sklamať. Výchova, ktorá zahŕňa len tresty, podkopáva vzťah medzi dieťaťom a rodičom, a tak je dieťa menej motivované spolupracovať. A okrem iného tresty deťom nepomáhajú učiť sa pracovať s emóciami, a tak nemajú ani vnútornú sebadisciplínu. Naopak deti, ktoré neboli trestané, ale namiesto toho boli láskyplne vedené k náprave a riešeniu problémov, si veľmi skoro rozvíjajú vnútornú disciplínu a silný zmysel pre morálku.
Čo však môžete urobiť v prípade, že ste doteraz nevyužívali vyvodzovanie logických dôsledkov vo výchove a vaše dieťa je drzé? Ako by ste mali na dieťa pôsobiť?
- Dajte si záväzok, že budete pre dieťa vzorom a budete hovoriť rešpektujúcim tónom Ak kričíte, tak to už radšej nerobte. Deti strácajú rešpekt k rodičom, ktorí kričia. Ich vplyv takto slabne.
- Sústreďte sa na posilnenie vzťahu Dbajte na to, aby ste každý deň strávili nejaký čas s každým dieťaťom zvlášť, v ktorom budete predovšetkým počúvať. Pokúste sa na dieťa napojiť cez nejakú jeho záľubu. Napríklad s ním počúvajte jeho obľúbenú hudbu alebo sa spolu venujte nejakému športu.
- Dohodnite sa s dieťaťom na rodinných pravidlách, o ktorých sa nediskutuje Nemalo by ich byť mnoho. Držte sa hlavne dôležitých vecí, ako je napríklad písanie úloh, čas uloženia sa na spánok, počet hodín strávených pri televízore alebo pri PC. Porozprávajte sa o pravidlách spolu ako rodina a odsúhlaste si ich.
- Namiesto poučovania používajte otázky Otázky fungujú oveľa lepšie ako poučovanie. „ A ako myslíš, že by to potom dopadlo, keby si sa bol zachoval ináč?
- Využívajte prirodzené a logické dôsledky vo výchove Tresty často formujú v dieťati odpor alebo ho vedú k utiahnutiu, čo má za následok nesebavedomé a zakríknuté správanie. Ak dávate tresty, zodpovednosť za správanie dieťaťa sa presúva na nás. Takýmto spôsobom dieťa neučíte rozhodovať a prijať pravidlá. Tresty používame, ak chceme zmeniť správanie dieťaťa a zamedziť nevhodnému správaniu. Časté používanie trestov má však skôr nežiaduce účinky. Dieťa obvykle vedie do odporu, kedy často hovorí:„Nič mi nedovolíte, stále mi iba niečo zakazujete, stále sa mi iba vyhrážate ...“ Okrem trestov však môžete vo výchove používať aj prirodzené a logické dôsledky. Metóda prirodzených a logických dôsledkov má isté výhody oproti metóde odmien a trestov. Prirodzené dôsledky sú tie, ktoré umožňujú dieťaťu poučiť sa z prirodzeného fungovania a pravidiel okolitého sveta.
- Zamerajte sa na to, aby ste dieťa učili opravovať chyby Bojíte sa, že vaše dieťa nebude chcieť niesť zodpovednosť? Predstavte mu koncept nápravy. Pýtajte sa vášho dieťaťa, čo môže urobiť, aby napravilo situáciu. Napríklad, ak povie niečo škaredé svojej sestre, bude musieť niečo urobiť pre nápravu ich vzťahu. Ak niečo rozbije, bude musieť pomôcť zaplatiť nákup novej veci.
- Prestaňte dieťa chrániť pred prirodzenými dôsledkami Keď sa o svoje dieťa bojíme, často zasiahneme, aby sme ho ochránili pred prirodzenými dôsledkami. Ak si teda dieťa zabudlo priniesť oblečenie na telesnú výchovu, možno nepôjde na súťaž vo volejbale. Pomôžete mu len v tom, že spolu vymyslíte spôsoby, ako si v budúcnosti nič nezabudnúť.
- Buďte láskaví, ale pevní Predpokladajte, že vaše dieťa vás bude testovať, či veci myslíte vážne. Zostaňte prívetiví, ale neustále trvajte na hraniciach. Ak ste sa doteraz spoliehali na tresty viac ako na podporu vnútornej disciplíny, môže to chvíľu trvať (týždne alebo možno aj mesiace), kým si dieťa na nové prístupy zvykne. Po určitej dobe sa určite spoločne k úspechu dopracujete. Tento prechod si vyžaduje čas a trpezlivosť.
Pomáhame vášmu dieťaťu uspieť v škole | Rodičia
Zdroj: Dr. Laura Markhamová: AHA! Dve deti do 3 rokov, z jednej materskej na druhú. Byť s nimi doma alebo umiestniť staršie dieťa v škôlke, ak sa podarí nájsť miesto? Zváženie je na každom rodičovi. Mama Majka píše o svojej skúsenosti, prečo si pri sebe počas druhej materskej dovolenky nechala doma aj staršieho syna.
Individualizmus v rodine
Mne sa niekedy zdá, akoby sme boli individualizmom postihnutá spoločnosť, načo venovať sa každému dieťaťu zvlášť tri roky? Potom ich máme koľko? Dve maximálne, lebo tá akože výlučná starostlivosť nás stojí mega veľa energie.. ktorú zbytočne plytváme nesprávnym smerom - na jednotlivca, namiesto budovania rodiny ako komunity. Dieťa potrebuje vedieť, kam patrí, že je súčasťou rodiny. Nezbavujte sa svojich starších detí pod rúškom socializácie a hovadsky edukačných aktivít.. potom s nimi neviete vydržať doma, keď sú napríklad choré, neviete sa dočkať, kedy ich po víkende naspäť šupnete do škôlky, lebo je toho na vás veľa.. Buďte jednoducho s nimi. Buďte im na blízku. Budujte svoju rodinu ako komunitu, kde má každý člen svoje miesto.