Rozhodnutie o tom, kedy je vhodné dať dieťa do škôlky, je často sprevádzané mnohými otázkami a neistotami. Je dôležité zvážiť nielen vek dieťaťa, ale aj jeho individuálnu zrelosť a pripravenosť na nové prostredie. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty nástupu do škôlky a na prípravu detí na vstup do základnej školy.
Zrelosť dieťaťa pre nástup do škôlky
Z hľadiska vývinovej psychológie je medzi batoľaťom a dieťaťom predškolského veku výrazný rozdiel. Batoľa (do 3 rokov veku života) môže byť umiestnené v jasliach. Toto zariadenie je však „zariadením pre dospelých“ a deti by si ho samé nikdy nevymysleli. Kdežto materská škola - škôlka - je „z zariadenie pre deti“ a deti by si ho vymysleli, aj keby v dnešnej podobe neexistovali.
Predškolské dieťa prekračuje hranice svojho najbližšieho rodinného kruhu a potrebuje si začať utvárať vzťah k druhým deťom, k svojim vrstovníkom. Obyčajne sa odporúča vek 3 rokov, nakoľko v tomto období končí aj rodičovský príspevok a rodičovská dovolenka.
Podľa niektorých názorov je v 3 rokoch ešte skoro, v 4 rokoch je to možné a v 5 rokoch je to pre dieťa nevyhnutné. Obyčajne sa rodičia nezamýšľajú nad zrelosťou dieťaťa do škôlky. Dieťa prirodzene dospeje do vývinového štádia, kedy je ochotné spolupracovať, chce vyzerať ako iní, chce robiť, čo robia iní a hlavne - vie rozprávať, a to z dieťaťa robí najviac samostatnú osobnosť. Tu niekde začínajú aj potreby dieťaťa stretať sa s rovesníkmi, tráviť v spoločnej hre viac času, túžba spoznať aj iné formy hry či činností ako tie, ktoré mu ponúka rodina.
Výber správnej škôlky
Ako si vybrať tú správnu škôlku - štátnu, súkromnú, jazykovú… blízko domu? Výber škôlky je veľmi dôležitý a samotní rodičia si musia zvážiť požiadavky, ktoré chcú, aby nimi vybratá škôlka spĺňala. Mnohokrát si rodičia vyberajú najbližšiu škôlku. Určite organizácia vodenia dieťaťa do škôlky a vyberania z nej je dôležitým kritériom, nemalo by však byť jediným.
Pre niekoho je dôležité množstvo ponúkaných krúžkov pre deti, či už je to v podobe výuky cudzieho jazyka, hudobné krúžky, tanečné, dramatické. Takisto častým kritériom je veľkosť škôlky, počet tried a počet detí v triedach. Ale najdôležitejším kritériom by sa mal stať prístup učiteliek k deťom. Preto je dobré si vziať aj svoje dieťa na „pomoc“ pri výbere škôlky. Nakoniec vybratá škôlka musí vaše dieťa priťahovať, musí ho osloviť svojou atmosférou, tým, ako sa v nej správali a cítili deti, ktoré túto škôlku už navštevujú.
Adaptácia dieťaťa na škôlku
Čo robiť, keď si dieťa nevie zvyknúť? Nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané. Pobyt v škôlke by sme nemali preháňať. Samozrejme, nie vždy to je možné. Veľmi by som sa prihovárala, aby predovšetkým najmladšie deti mohli spávať či oddychovať po obede doma či u starých rodičov.
Pokiaľ nechce chodiť dieťa do škôlky, je nutné sa zaujímať o to, akými činnosťami sa behom dňa zamestnávalo. Treba pomôcť aj dieťaťu, aj učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré vaše dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú. Moja vlastná skúsenosť: najmladšia dcéra plakávala v škôlke po dobu, kým jej učiteľka neponúkla možnosť modelovať si z plastelíny. Vyše týždňa si denne modelovala, hoci aj sama, ale plače zreteľne ubudli.
Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť. A plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou okrem iného v tejto chvíli chce vám povedať, že vás má rád. Ak však raz už dieťa dáte do škôlky a ono najmä pri rannom lúčení usedavo plače, nevzdajte to hneď po prvých dňoch. Vydržte.
Kedy prestať dieťa do škôlky nútiť?
Čo je jasný signál, že treba prestať dieťa nútiť chodiť do škôlky? Kedy je jasné, že by bolo vhodné, aby bolo dieťa ešte doma s matkou, starou mamou prípadne s opatrovateľkou? Rodič musí prežívať, čo jeho dieťa cíti, čo ho trápi a čo teší. Treba však veľa komunikovať so skúsenými učiteľkami, ktoré najlepšie vedia odhadnúť, nakoľko ranný plač dieťa len inscenuje, aby ovplyvnilo rozhodnutie rodičov, nechať ho v škôlke a po odchode rodiča sa dostane relatívne do pohody, alebo ide skutočne o celodenný plač dieťaťa, ktorý však tiež môže trvať niekoľko dní i týždňov.
Pokiaľ by sa vyskytli akékoľvek prejavy spojené s rannou nevoľnosťou či vracaním, nočné nepokojné sny až nočné desy, dieťa by začalo mať problémy s rozprávaním či zajakaním - porozmýšľajte o iných možnostiach prípadne sa poraďte s odborníkom.
Ideálne obdobie na nástup do škôlky
Je vhodné dávať dieťa do škôlky v určitom ročnom období? Resp. kedy je to nevhodné? Obyčajne deti nastupujú v septembri. Toto obdobie je spojené s nástupom väčšiny detí a v tomto čase sa vyskytujú aj najväčšie adaptačné problémy. Veľakrát sa stáva, že dieťa hoci je pomerne dobre pripravené na škôlku, podľahne správaniu rovesníkov a rozplače sa na základe plaču iných detí.
My sme dcéru pripravovali na túto situáciu tým, že sme jej rozprávali o tom, že niektoré deti nevedia, ako je v škôlke fajn, a preto plačú. Ona potom chcela pomôcť učiteľkám presvedčiť deti, aby neplakali a pri odchode z domu si opakovala, ako ona povie iným deťom, aby neplakali. Dieťa, ktoré nastúpi do škôlky v tomto období, má však aj väčšiu možnosť sa začleniť do utvárajúceho sa detského kolektívu, ako dieťa, ktoré nastúpi počas školského roka.
Jediný jasne nevhodný nástup dieťaťa do škôlky je v mesiacoch apríl, máj, jún. Dieťa má len veľmi krátku možnosť sa zadaptovať a začleniť do detského kolektívu, nakoľko počas letných prázdnin v škôlkach funguje „zberná trieda“ teda pre všetky deti jedna trieda, keďže väčšina detí je na prázdninách. V tomto prípade je omnoho vhodnejšie hľadať dočasnú pomoc u starých rodičov, príp. opatrovateľky.
Pozitíva a negatíva škôlky
V čom je pre dieťa pozitívne, keď začne navštevovať škôlku? Má to aj nejaké negatíva? Je napríklad dobré, keď dieťa vôbec nechodí do škôlky? Škôlku považujem za vynikajúci doplnok a obohatenie rodinnej výchovy. Dieťa má šancu užiť si úžasných vecí, ktoré sú doma horšie dostupné, naučí sa mnohým zručnostiam, ktoré my - rodičia len s ťažkosťami by sme ich dokázali naučiť.
Silnou stránkou škôlky sú vedomosti a skúsenosti v tom, ako viesť deti, aby si osvojili účelné návyky (hygiena, obliekanie, udržovanie poriadku…) a účelné zručnosti (zaobchádzanie s ceruzkou, farbičkami a inými pomôckami k tvorivej práci). V materskej škole je tiež výborná príležitosť k rozvíjaniu vzťahu k druhým deťom. Je to predovšetkým schopnosť spolupráce - najprv v hre, neskôr aj v spoločnej práci. Tiež formovanie takých vlastností ako je družnosť, solidarita, obetavosť, tolerancia, súcit.
Skúsenosti rodičov s nástupom do škôlky
Mám tri deti. Dvoch starších som dala súčasne do škôlky keď mali 4 a 5 rokov. Keďže obom zle vychádzajú roky, škôlky si užili ešte dostatok. Do toho veku sme však vyhľadávali možnosti stretávania sa s deťmi v ich veku, takže neboli ochudobnené o žiadne rovesnícke kontakty. A nakoľko syn bol alergik, snažili sme sa oddialiť dochádzku do škôlky a súčasne možnosť ľahšieho nakazenia s bežnými infektami. Najmladšia dcéra išla do škôlky ako trojročná, nemala zdravotné problémy a denne sa stretávala v materskom centre s rovesníkmi a končila mi rodičovská dovolenka s rodičovským príspevkom, takže sme boli nútení túto situáciu riešiť. Napriek len malým začiatočným problémom, chodila domov hneď po obede a poobedňajší spánok trávila pri mne.
Pohľad do tried prvých ročníkov prezrádza, že v ich laviciach sedia deti rôzneho veku. Nájdeme tam 6- ročných, 7-ročných, ale aj 8 či 9-ročných. Na tejto vekovej rozmanitosti sa podieľa prax odkladu povinnej školskej dochádzky, zaraďovania detí do nultých ročníkov, ako aj prax opakovania ročníkov, ku ktorému dochádza najmä na 1. stupni ZŠ, najčastejšie u prvákov.
Časť žiakov je, napriek odkladu či absolvovaniu nultého ročníka, aj tak v krátkom čase presmerovaná do špeciálnych škôl. Preto je na mieste otázka, či prinášajú tieto opatrenia želaný efekt a či by sme v otázkach vyrovnávania vzdelávacích príležitostí nemali zvoliť inú stratégiu. Čo tak určiť vek dieťaťa ako jediné kritérium vstupu do školy?
Pavla - prvy den v skolke
Legislatívne zmeny týkajúce sa školstva
Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, bol s účinnosťou od 1. januára 2025 okrem iných právnych noriem novelizovaný aj školský zákon a zákon o odbornom vzdelávaní a príprave. V § 20 školského zákona v znení účinnom od 1.1.2025 boli doplnené nové odseky 7 až 15 školského zákona, ktoré upravujú postup základnej školy v prípade, že nemá kapacitné možnosti na prijatie všetkých detí na základné vzdelávanie (napr. v rámci zápisu žiakov do 1. ročníka).
Zmeny v prijímaní do základných škôl
Základná škola nemá kapacitné možnosti na prijatie detí, ak z priestorových dôvodov nemožno školské vyučovanie zabezpečiť pre všetkých žiakov v dopoludňajších hodinách. Ak riaditeľ základnej školy rozhodne o neprijatí dieťaťa do školy z dôvodov kapacity (nemožnosť zabezpečiť vyučovanie dopoludnia), túto skutočnosť uvedie v rozhodnutí a do 15. júna informuje aj obec, v ktorej má dieťa trvalý pobyt. Ak obec nie je zriaďovateľom inej základnej školy alebo ak iná základná škola, ktorej zriaďovateľom je obec, nemá kapacitné možnosti na prijatie dieťaťa, obec do 30. júna zabezpečí jeho prijatie do inej základnej školy. Zákonný zástupca dieťaťa, ktoré nebolo prijaté do spádovej školy z kapacitných dôvodov, prihlási do 10. júla dieťa do inej základnej školy. Riaditeľ školy, ktorá je určená v oznámení obce, je po prijatí detí, ktoré majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode tejto školy, povinný prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky deti, ktoré z kapacitných dôvodov nebolo možné prijať do základnej školy v obci ich trvalého pobytu, a to až do výšky najvyššieho počtu žiakov v triede príslušného ročníka.
Adaptačné triedy a vzdelávanie
Adaptačná trieda v základnej škole s účinnosťou od 1.1.2025 nahrádza špecializovanú triedu v základnej škole. Žiaka do adaptačnej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu alebo na základe vyjadrenia zariadenia poradenstva a prevencie; na zaradenie do adaptačnej triedy sa vyžaduje vopred prerokovaný informovaný súhlas zákonného zástupcu. Do adaptačnej triedy možno žiaka zaradiť na nevyhnutný čas, najviac na jeden školský rok bez možnosti opakovaného zaradenia žiaka do tejto triedy. Po absolvovaní vzdelávania v adaptačnej triede pokračuje žiak v príslušnom ročníku základnej školy v triede spolu s ostatnými žiakmi.
Rodičovský príspevok a prijatie do škôlky
Novela zákona o rodičovskom príspevku priniesla zmeny týkajúce sa nároku na rodičovský príspevok v prípade, ak dieťa nebolo prijaté do štátnej materskej školy. Nárok na rodičovský príspevok oprávnenej osobe starajúcej sa o dieťa vzniká, ak sa preukáže rozhodnutím materskej školy zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve alebo orgánom územnej samosprávy o neprijatí dieťaťa do štátnej materskej školy podľa trvalého pobytu dieťaťa, nie starším ako 12 mesiacov.
Podmienkou na priznanie rodičovského príspevku na dieťa vo veku 3-5 rokov je rozhodnutie o neprijatí dieťaťa do obecnej, mestskej škôlky podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. Pri preukazovaní nároku na rodičovský príspevok je dôležité dodržať ustanovenia týkajúce sa trvalého pobytu.
Je však dôležité poznamenať, že ak dieťa nebolo prijaté do obecnej škôlky a rodičia ho následne zapíšu do súkromnej škôlky, nárok na rodičovský príspevok v tomto špecifickom prípade môže byť ovplyvnený.
Prihlasovanie detí do školy a školská pripravenosť
V súvislosti so zápisom do prvého ročníka základnej školy a jeho následným odkladom či zaradením do nultého ročníka, je dôležité zdôrazniť, že existuje snaha o zjednotenie kritérií pre vstup do školy. Jednou z možností je určiť vek dieťaťa ako jediné kritérium vstupu do školy.
Zrušenie praxe odďaľovania nástupu detí do 1. ročníka a zavedenie praxe vstupu dieťaťa do školy len na základe dovŕšenia 6 rokov života je naoko možné vykonať pomerne jednoducho. Stačí zrušiť v školskom zákone ustanovenie, ktorým sa podmieňuje vstup do školy dosiahnutím školskej spôsobilosti dieťaťa a odstrániť ustanovenie, ktorým môže riaditeľ rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky dieťaťa o jeden školský rok alebo o jeho zaradení do nultého ročníka základnej školy.
Ak však chceme, aby deti vstupovali do školy z rovnakej štartovacej čiary, nestačí zabezpečiť len vekovú rovnosť. Dôležité je, aby sa vyrovnali aj ich šance na zvládanie nárokov školy. Na význam prvých rokov v živote dieťaťa pre jeho ďalší rast sme už v článkoch na tomto blogu upozorňovali. Apelovali sme na akútnu potrebu rozvíjania programov starostlivosti o deti so zdravotným znevýhodnením, ako aj deti ohrozené chudobou do 3 rokov, vďaka ktorým sa budú môcť postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru už na vstupe do predškolského vzdelávania.
Výsledky analýzy ukázali, že najviac detí, ktoré nedosahujú školskú spôsobilosť, je tam, kde je nízka návštevnosť materských škôl. Práve v týchto častiach Slovenska odchádza najviac detí zo zápisov do 1. ročníka s návrhom na odklad povinnej školskej dochádzky alebo s návrhom na zaradenie do nultého ročníka. Ak by sa však zlepšil prístup detí k predškolskému vzdelávaniu, zlepšila by sa aj ich pripravenosť na školu.
Zlepšenie dostupnosti predškolského vzdelávania by malo byť záväzkom štátu. Preto sa odporúča zaviesť do legislatívy právny nárok na účasť každého dieťaťa vo veku od 3 rokov na takomto programe. Týmto opatrením sa štát zaviaže zabezpečiť verejne dotované a cenovo dostupné miesto v zariadení, pre každé dieťa žijúce v blízkom okolí, ktorého rodičia požiadali o jeho prijatie. To vytvára žiadaný tlak na vytvorenie dostatočných kapacít financovaných zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu samospráv.