Neuveriteľný vývoj dieťaťa v 15 mesiacoch: Objavte kľúčové fyzické, kognitívne a sociálne míľniky!

Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typickejších etapách, ktorými prechádza. V prvom roku života sa dieťa od narodenia učí rôzne zručnosti, ako je pasenie koníčkov, otáčanie z chrbta na bruško, prvé vzpriamenie, lozenie, sedenie, státie a nakoniec samostatná chôdza. Je dôležité si uvedomiť, že nie je podstatné, kedy dieťa dosiahne jednotlivé míľniky, ale či ich prevedenie bude správne.

V prvom mesiaci života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.

V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím. V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba.

Počas prvého roka života dieťaťa je zásadný pre jeho celkový vývoj. Motorický vývin, ktorý zahŕňa rozvoj jemnej aj hrubej motoriky, prebieha u každého dieťaťa individuálnym tempom. Hoci existujú tabuľky motorického vývinu, je dôležité si uvedomiť, že prirodzené odchýlky v dosahovaní jednotlivých míľnikov môžu byť plus mínus 1,5 až 2 mesiace. Každé dieťa má svoje špecifické tempo a vyniká v inej oblasti.

Pohyb je základným prejavom fungovania nervovej sústavy bábätiek. Sledovanie motorického vývinu dieťaťa pomáha pri prípadnej diagnostike neurologických porúch dojčiat. Pediatri na preventívnych prehliadkach hodnotia motorický vývin, ale aj rodičia si môžu všimnúť prípadné problémy. V prípade odchýlok od bežného vývinu pediater odporučí vyšetrenie u špecialistov, ako je fyzioterapeut a neurológ.

V 15. mesiaci sa dieťa stáva samostatnejšie, dokáže odlíšiť seba od svojej matky, zameriava sa na vonkajšie prostredie, ale aj svoje pocity. Väčšinou je pozitívne naladené a má radosť z objavovania, avšak občas sa môže prejaviť separačná úzkosť a strach z odlúčenia od matky. Pri skúmaní okolia sa batoľa ubezpečuje, že je rodič v dosahu.

Fyzický vývin a motorika v 15 mesiacoch

Pätnásťmesační drobci obvykle už chodia. Ak práve vaše dieťatko patrí medzi tie, ktorým sa to nedarí, nezúfajte. Onedlho to príde. Batoľatá, ktoré už chodia s istotou, dokážu tiež bežať, no vybrať zákrutu je ešte nad ich sily, opatrnosť a dozor sú preto potrebné.

Z hľadiska fyzického vývinu dieťatko už dokáže chodiť a len občas sa pridržiava nábytku alebo ruky. Chôdza prestáva vyzerať ako plavba. Dokáže si sadnúť a potom sa postaviť. Rovnako sa vyvíja úchop a dokáže chytať malé predmety ako mince, pastelky, hrášok, ryžu - hovoríme o tzv. pinzetovom úchope. Deti v tomto veku behajú už ako vietor a vedia ukázať, kde sa udreli alebo spadli.

Mnohé batoľatá v 15. mesiaci už dokážu: chodiť úplne samostatne alebo si ešte občas pomôžu s podporou nábytku, liezť po schodoch pomocou rúk, zohnúť sa po predmet a znovu sa postaviť, sadnúť si na zem a vstať, napodobňovať činnosti dospelých, postaviť na seba pár kociek, hrať sa s hračkami, ktoré treba tlačiť alebo ťahať.

Deti sa nesprávajú podľa kalendára, takže sa neriaďte susedovým synom alebo dcérou, ale akceptujte individualitu svojho dieťaťa. Jedine tak budete mať radosť z toho, ako rastie a čo všetko sa postupne naučí. Batoliaci vek je úžasné obdobie, kedy máte šancu sledovať každodenné pokroky dieťaťa.

Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky.

Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Deti v tomto veku už zvyčajne chodia stabilne a postupne začínajú objavovať schody. Ešte síce potrebujú pomoc a pri ceste hore schodmi nestriedajú nohy, ale aj tak dávajte pozor.

Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Dieťa zlepšuje svoje pohyby a zvláda chôdzu po schodoch s pomocou.

Dieťa zvláda behať, skákať a loziť po preliezačkách, čím rozvíja svoju rovnováhu. Dieťa zvláda zložitejšie pohyby, ako je chôdza po schodoch bez pomoci. Dieťa dokáže používať nožnice na jednoduché strihanie papiera a kreslí zložitejšie tvary, napríklad kruhy. Dieťa má stabilnejšiu rovnováhu, dokáže behať a skákať na jednej nohe.

Dieťa dokáže skákať na jednej nohe, behať s väčšou istotou a používať jemné motorické schopnosti na manipuláciu s drobnými predmetmi. Dieťa je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky.

V tomto veku sa deti tiež učia udržiavať čistotu - chodiť na nočník. Nácvik by sa nemal robiť pod nátlakom. Voľte radšej metódu pochvaly.

Najlepšia pomoc je žiadna pomoc. Dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec. Nevhodné pomôcky a manipulácia: Je dôležité vyvarovať sa používaniu nevhodných pomôcok, ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a "plávací kruh" baby ring. Tieto pomôcky spôsobujú nevhodnú polohu bábätka a preťažujú jeho pohybový aparát.

Reč a komunikácia

Slovná zásoba sa v tomto veku rýchlo rozširuje, dieťa rozumie tomu, čo hovoríte a komunikuje vlastným jazykom, gestami i naučenými slovami. Žiaľ, drobec aj napriek rozvíjajúcim sa komunikačným zručnostiam nevie vždy vyjadriť, čo chce, preto sa uňho môžu striedať emócie. Z usmiateho šťastného dieťaťa sa razom stane zúriace.

Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny. Deti v tomto období už zvyčajne chodia stabilne a postupne začínajú objavovať schody. Jedenapolročné dieťa vie vyliezť na malú stoličku (niekedy aj vyššie), takže hrozí pád. Šikovnejšie deti už začínajú behať a zrýchlený bezhlavý pohyb po priestore zvyšuje riziko úrazu.

Slovná zásoba už obsahuje okolo 50 slov. Dieťa začína používať vlastný jazyk a niekedy už spojí dve slová do vety. Rozumie slovám ako „nesmieš“ atď., ale nemôžete očakávať výraznejšiu poslušnosť.

V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.

Dieťa zlepšuje svoje komunikačné schopnosti, učí sa tvoriť komplexnejšie vety a viac rozumie rozhovorom dospelých. Dieťa sa učí vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie.

Dieťa začína komunikovať v zložitejších vetách, lepšie vyjadruje svoje potreby a zážitky.

Dieťa sa učí dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách.

Dieťa začína chápať abstraktnejšie koncepty, ako sú čas a poradie udalostí. Rado rozpráva príbehy a používa fantáziu pri hrách.

Rozvoj rečových schopností umožňuje dieťaťu lepšie komunikovať a chápať zložitejšie sociálne situácie.

V 15. mesiaci dieťa dokáže povedať niekoľko slov - najčastejšie sú „mama“ a „tata“ a „nie“. Z hľadiska pozdravov dieťa máva na pozdrav - „pá-pá“. Rovnako vie ukázať na veci, s ktorými sa chce hrať a dokáže pochopiť a reagovať na verbálne pokyny - ako napr. „Poď ku mne, Daj mi to prosím.“

Dieťa začína tvoriť vety, časovať a skloňovať.

Obávate sa, že vaše dieťa používa príliš málo slov? Obavy hoďte stranou, ešte má dosť času. Najmä chlapci sa často „rozrozprávajú“ až po druhých narodeninách. Buďte si však istí, že chápe veľa z toho, čo hovoríte vy. Chváľte ho a povzbudzujte. Nadávanie a ponižovanie nemá pri výchove dieťaťa čo robiť.

Zhruba v 18-tich mesiacoch by malo byť dieťa schopné povedať aspoň 15 slov. Venujte pozornosť aj sluchu dieťatka, lebo ak nie je v poriadku, aj to môže byť dôvodom oneskorenia reči. Ak sa vám niečo nezdá, radšej sa poraďte s lekárom.

Dieťatko začína stále viac rozprávať a snaží sa vyjadrovať nielen to, čo chce, ale aj to čo zažilo, videlo apod. Pre rozvoj reči je potrebné, aby malo pozorného poslucháča. To však neznamená, že je potrebné počúvať dieťa stále a za každých okolností. Je potrebné si však vyhradiť čas, kedy sa venujete len jemu.

Sociálne a emocionálne zručnosti

Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť. Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie. Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.

Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi. Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.

Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania. Dieťa sa hrá s ostatnými deťmi, začína riešiť konflikty a chápe základné pravidlá spolupráce.

Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším a aktívne sa zapája do hier s ostatnými deťmi.

Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa učí dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách.

Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa.

Dieťa sa stáva sebavedomejším a intenzívnejšie prejavuje svoju tvorivosť.

Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít.

Dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá.

Obdobie osamostatňovania a individualizácie dieťaťa pokračuje, preto sa stále môžu vyskytovať prejavy separačnej úzkosti (krik a plač, utiahnuť, odmietanie jedla, hier). Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti. Dieťa si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie.

Dieťa v tomto období skúma svoje okolie. Motorika: Dieťa sedí samostatne a pokúša sa loziť. Jemná motorika sa zlepšuje, čo umožňuje dieťaťu lepšie manipulovať s malými predmetmi. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína chápať význam niektorých slov a reaguje na jednoduché pokyny.

Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Motorika: Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.

Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.

Dieťa v tomto období vykazuje známky separačnej úzkosti, bez mamy nikde, všade len s mamou a nedajbože mama nie je v miestnosti s ním, to je plač ako v opere. Ale keď sme vonku, kývame ľuďom, podávame im ruky, ale musí byť pri tom mama. A nastúpilo aj obdobie vzdoru - akonáhle nedostane malý čo chce alebo sa mu neurobí niečo po vôli, nastupuje krik, zlosť, plač, sadne si na zem a zlostí sa. Vtedy sa mama robí neviditeľná, resp. že ho nevidí a po chvíľke je pokoj, ale nie nadlho. Rozumie aj zákazom, ale samozrejme že ho teší ich porušovať.

Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Motorika: Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania.

Dieťa sa ešte nevie samo hrať, tak sa hrá s vami a počas hry sa učí (keď mu hovoríte básničky súvisiace s obrázkom, učí sa pomenúvať farby, spolu s vami stavia vežu, skladá puzzle).

Dieťa sa v tomto veku stáva ešte tvorivejším a začína prejavovať vyššiu úroveň empatie voči iným ľuďom.

Dieťa sa učí vyjadrovať svoje pocity, používa viac slov a rozvíja schopnosť kooperácie.

Dieťa sa stáva sebavedomejším a aktívne sa zapája do hier s inými deťmi.

Dieťa sa učí dodržiavať jednoduché pravidlá a chápe dôležitosť spolupráce pri hrách.

Dieťa sa v tomto veku stáva ešte tvorivejším a začína prejavovať vyššiu úroveň empatie voči iným ľuďom.

Dieťa prejavuje záujem o hry, ktoré vyžadujú spoluprácu, a začína chápať koncept striedania sa.

V tomto období sa väčšina hier týka známych tém a predmetov a odráža skutočné správanie - lyžicu používa na predstieranie jedla, hrebeň na česanie apod. Rovnako sa dieťa začína rado hrať na pomáhanie rodičom a rado asistuje pri varení, zametaní, umývaní a iných každodenných činnostiach. Telesná blízkosť a dotyk rodiča mu často pomáhajú prekonávať aj pocity zúfalstva a frustrácie, ktoré sú v tomto období veľmi časté. Ešte stále sa môže vyskytovať separačná úzkosť, ktorá sa okrem plaču môže prejavovať aj cmúľaním si palcov, plačlivosťou apod. Dieťa môže byť ešte plaché v prítomnosti ostatných a môže sa príležitostne schovávať za rodičmi alebo sa snažiť vyšplhať do náručia. U dieťaťa môžeme začať pozorovať vývin zmyslu pre humor - smeje sa na grimasách, alebo ich samo robí, rovnako sa smeje pri predstieraní, že keď je vyhadzované do vzduchu a padá na zem apod.

Dieťa testuje hranice - svoje aj rodičov. Začína si presadzovať veľmi dôrazne svoju vôľu a nezriedka sa objavujú počiatky žiarlivosti. Dieťa si stále viac uvedomuje svoje ja, preto je stále potrebné učiť ho, čo je dovolené a čo nie.

Dieťa vníma stále viac a viac. Častokrát omnoho viac ako si rodičia uvedomujú. Rodičia sú pre neho tými najdôležitejšími osobami na svete. Pamätá si všetko, čo povedia a najmä ako sa vyjadrujú o ňom samom - ak rodičia hovoria o tom, že je šikovné, múdre apod. tak také aj bude. Ak budú hovoriť, že je zlé a nešikovné rovnako sa takým stane. Slová rodiča sú základom pre vytváranie si obrazu o sebe samom.

Najväčším nebezpečenstvom v tomto období sú úrazy - musíme si uvedomiť, že nemôžeme odstrániť všetky nebezpečenstvá - a preto musíme učiť dieťa ako im predchádzať a súčasne tiež odstrániť tie veci, ktoré sú životu nebezpečné - lieky, čistiace prostriedky, ostré predmety.

Pediatria krok za krokom: Záchvaty hnevu u 15-mesačného dieťaťa

Výživa a spánok

Batoľa vo veku 15 mesiacov zvyčajne prespí: 10 až 13,5 hodiny v noci, 1 až 3,5 hodiny počas dňa. Potreba denného spánku sa postupne znižuje. Väčšine detí okolo 15. mesiaca už stačí len jeden dlhší spánok namiesto dvoch kratších zdriemnutí. Samozrejme, dieťa v 2. roku života potrebuje spať oveľa dlhšie ako dospelý, ale už kratšie ako v 1. roku.

Batoľa môže zjesť takmer všetko čo dospelý, no s podmienkou, že pokrm obsahuje: minimálne množstvo soli, čo najmenej cukru, minimum korenia. Pri príprave detskej stravy sa vyhýbajte aj konzervačným látkam a zvýrazňovačom chuti. Drobčekovi už nemusíte bežné jedlá pripravovať zvlášť, stačí, ak pri varení a dusení šetrne a zodpovedne narábate s tukmi a olejmi a rodinné jedlo podstatne menej osolíte a ochutíte. Ak nestíhate variť doma, môžete siahnuť aj po hotových jedlách a príkrmoch pre batoľatá. Ovocie a zeleninu môžete malému jedákovi ponúkať v surovom stave, ale aj vo forme varených, dusených či zapekaných pokrmov. Mäso by malo byť na tanieri 5- až 6-krát týždenne, ryby raz až 2-krát za týždeň. Dbajte na to, aby drobček pil dostatok vody.

S jedením je to rôzne, keď dieťa netrápia zúbky, tak aj zje všetko, čo maminka uvarí. Ale keď ho trápia, tak neje nič.

Väčšina detí už vie jesť samostatne lyžičkou a napiť sa z hrnčeka.

V strave sa snažte stále udržať mastné, sladké a príliš slané potraviny na minime. Každodennou súčasťou jedálnička by malo byť pol litra materského alebo umelého mlieka. Pri príprave jedla pre drobca buďte kreatívni. Popri už obľúbených jedlách mu ponúkajte nové druhy ovocia a zeleniny, aby ste zvýšili množstvo pestrej a výživnej stravy. Zo zemiakovej kaše, brokolice a karfiolu vyrobte ostrov so stromami (kaša je ostrov a brokolica s karfiolom stromy) alebo z cukety loďku naplnenú niečím chutným. Zapojte fantáziu a použite rôzne vykrajovačky - srdiečka, dinosaurov, zvieratká. Do esteticky naservírovaných porcií sa drobci pustia s väčšou chuťou.

Rast a vývoj

Priemerná hmotnosť 15-mesačných batoliat sa pohybuje okolo 10 až 11 kilogramov, pričom ich priemerná výška sa pohybuje niekde medzi 77,8 a 79,4 centimetrami. U väčších detí však nie je výnimočné, ak je ich hmotnosť okolo 13 kg, u tých útlejších sa ručička váhy drží niekde pri ôsmich kilogramoch. Rozdiely nájdeme aj pri výške, medzi rovesníkmi môže byť pokojne aj desaťcentimetrový.

Rast a vývoj dieťaťa sú komplexné procesy, ktoré sú ovplyvnené mnohými faktormi. Dôležité je sledovať nielen motorický vývin, ale aj rast obvodu hlavy, váhu a výšku dieťaťa.

Meranie obvodu hlavy novorodenca patrí medzi prvotné lekárske vyšetrenia, ktoré prebiehajú po narodení bábätka. Tento úkon sa tiež pravidelne vykonáva v rámci poradne, avšak zmerať hlavičku svojho dieťatka môžu pokojne aj rodičia. Postačí im na to obyčajný krajčírsky meter, ktorý je potrebné bábätku previesť okolo hlavy tak, aby prechádzal okolo výbežku tylu a nadočnicových oblúkov.

Váženie a meranie výšky, resp. dĺžky zaraďujeme k základným súčastiam prvotného vyšetrenia novorodenca po narodení, pričom tieto merania ostávajú neoddeliteľným a pravidelným aspektom každej návštevy poradne. Práve takýmto spôsobom totiž dokáže lekár najlepšie odsledovať a určiť, či ide v prípade konkrétneho dieťaťa o zdravý a správny vývin.

Na posúdenie správnosti vývoju slúži index telesnej hmotnosti - BMI, ktorý zohľadňuje pomer výšky a váhy ľudského tela.

Psychomotorický vývin dieťaťa je veľmi dynamický a zložitý proces, ktorý zahmla mnoho aspektov fyzického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho rozvoja. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe, preto je dôležité vnímať jeho pokroky ako súčasť jedinečného procesu. Poskytovaním láskyplného prostredia, podpory a stimulácie môžeme výrazne prispieť k jeho zdravému rastu a rozvoju.

Čo zvládne dieťa v 15 mesiacoch?

Dieťa v 15 mesiacoch je už pripravené na vstup do škôlky. Motorika: Dieťa je sebavedomé pri pohybe, dokáže behať, skákať a preliezať prekážky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie pravidlám a vie ich dodržiavať. Je schopné spolupracovať s ostatnými deťmi v skupinových aktivitách, vyjadrovať svoje potreby slovne a rozvíjať priateľstvá.

V 15. mesiaci dieťa už dokáže napodobňovať činnosti dospelých, postaviť na seba pár kociek, hrať sa s hračkami, ktoré treba tlačiť alebo ťahať. Vysloviť pár slov a tvoriť jednoslovné vety, napodobňovať zvuky vecí a zvierat, prezerať si obrázkové knihy, otáčať v nich stránky, čiastočne rozoznať alebo aj pomenovať farby a tvary, ukázať na časti tela, predmety a hračky, piť z detského pohára, preniesť si jedlo z taniera do úst - zväčša prštekmi, ale niekedy už aj detskou lyžičkou či vidličkou, čiastočne si vyzliecť a obliecť niektoré časti oblečenia, napríklad šál, čiapku.