Hyperaktivita u detí: Rozlíšenie od prirodzenej živelnosti a ako na ňu

Čo je hyperaktivita a ako ju rozpoznať?

Detský pohyb, naháňanie sa, krik a minimálne množstvo oddychu. Kde berú deti energiu? Sú príliš aktívne? Myslíte si, že vaše dieťa je “hyperaktívne”? Mnoho ľudí si mýli živé, zvedavé a aktívne dieťa s hyperaktívnym. Nie každá výrazná aktivita znamená ADHD.

ADHD (Attention Deficit Hyperactive Disorder) je skratka, ktorá znamená poruchu pozornosti s hyperaktivitou - existuje totiž aj porucha pozornosti bez hyperaktivity. „Poznávacím znamením hyperaktívneho dieťaťa je, že sa nedokáže sústrediť na jednu činnosť alebo podnet primeraný čas zodpovedajúci veku. Má potrebu byť neustále v pohybe. Dieťa s poruchou pozornosti prakticky nedokáže ticho sedieť bez toho, aby aspoň ťukalo prstom alebo kopalo nohou. "Správanie týchto detí je príliš impulzívne, neprimerane veku,“ vysvetľuje detská psychologička Eliška Kostelníková.

Deti sú však prirodzene impulzívne, zvedavé a aktívne. Máte pocit, že vaše dieťa len behá? Sledujte ho. Uvidíte, že po pár minútach si sadne napr. do pieskoviska a bude sa hrať v piesku. Viete, čo skutočne robí okrem hrania? Oddychuje. Áno, deti oddychujú inak. Pohyb a aktivita je aj prejavom temperamentu. Už u novorodencov môžeme badať, že každé má inú potrebu pohybu, pričom tento pohybový prejav je najzreteľnejší medzi štvrtým a piatym týždňom života. Taktiež aj vytrvalosť je prejavom temperamentu - to ako dlho sa dokáže dieťa sústrediť na jednu aktivitu, ako dlho dokáže zostať pri jednej činnosti.

Okrem temperamentu ovplyvňuje aktivitu aj strava. Zamysleli ste sa nad tým, koľko sladkostí zje vaše dieťa? Stravovacie návyky priamo súvisia so zvýšenou aktivitou dieťaťa. Ďalší faktor pôsobiaci na aktivitu je harmonogram dňa a striedanie činností. Ak očakávate, že dieťa bude hodinu pozerať rozprávku, potom si ticho kresliť alebo si čítať, určite budete sklamaní. Vaše dieťa potrebuje striedať činnosti - aktívne - pasívne - aktívne. Aký rytmus má váš deň? Kedy vstávate a kedy chodíte spať? Svojmu životnému tempu prispôsobujete aj rodinný život. Dieťa vás sleduje, vníma a žije s vami. Vaše tempo sa stáva prirodzeným aj pre neho a jeho aktivitu. Dieťa je zrkadlom svojich rodičov.

Ak sme zmätení, či je naše dieťa aktívne alebo hyperaktívne, skúsme najskôr venovať viacej času našim deťom a vnímajme, čo robia a prečo to robia. Možno zistíme, že dieťa by si čítalo, ale nie samé. Možno by v tichosti kreslilo, ale chce cítiť našu prítomnosť. Možno by menej behalo, ak by sme behali s ním.

Prejavy hyperaktivity

Na hyperaktivitu detí sa rodičia ponosujú pomerne často. Niekedy nie je ľahké rozlíšiť, či ide o skutočný problém, alebo je táto nálepka len ospravedlnením neposedného dieťaťa.

Hyperaktivita popisuje stav, kedy je dieťa nadmerne aktívne, neposedné, neustále v pohybe, až impulzívne. Bežne sa stáva, že má ťažkosti s udržaním pozornosti a s dokončením zadaných úloh. Spozorujete to najmä v činnostiach, ktoré ho nebavia.

Medzi typické prejavy hyperaktivity patria:

• Nadmerná fyzická aktivita: Dieťa je neustále v pohybe, poskakuje, pobehuje, neobsedí na jednom mieste. Ak ho aj donútite sedieť za stolom, môže neustále klepkať prstami, kopať nohami, vrtieť sa na stoličke, či dokonca z nej hocikedy vstávať. V puberte to prechádza do netrpezlivosti.
• Impulzivita: Dieťa koná bez rozmýšľania a zváženia možných následkov aj v situáciách, ktoré by už malo vedieť odhadnúť. Očakáva, že všetko bude realizované okamžite, nedokáže počkať, či odoprieť si okamžitú odmenu. Často vyrušuje konverzáciu, výuku učiteľa, nastolené aktivity, na učiteľove otázky odpovedá unáhlene a niekedy mimo tému.
• Nepozornosť: Pre dieťa s hyperaktivitou býva bežné, že preskakuje z jednej činnosti na inú bez dokončenia predchádzajúcej úlohy. Má ťažkosti postupovať podľa inštrukcií a dotiahnuť úlohu do konca. Veľmi často robí chyby z nepozornosti, požiadavky prepočuje, zabúda na inštrukcie a treba mu ich opakovať.
• Ťažkosti so stravovaním: Deti nedokážu obsedieť ani pri jedle, často od jedla vstávajú, veľa pri tom rozprávajú, sú citlivé na skúšanie nových vecí, na farbu alebo konzistenciu jedla.

Prvé známky hyperaktivity, najmä ak sú spojené so syndrómom ADHD, dokáže odborník spozorovať už u bábätka. Tieto bábätká bývajú viac precitlivené a hyperaktivita zasahuje aj do ich spánku. Jasnejšie prejavy hyperaktivity však bývajú badateľné u detí predškolského a školského veku. Udáva sa síce najmä rozmedzie 3 až 6 rokov, ale ťažkosti so zapojením sa do plnenia úloh sú typické hlavne po nástupe do prvého ročníka školy.

Pri poruche pozornosti sa taktiež treba vyhýbať sladkostiam. Po konzumácii cukru totiž každé dieťa prechodne prejavuje zvýšenú aktivitu, a hyperaktívne deti na cukor reagujú ešte intenzívnejšie.

Mnoho detí je živých až tak, že vedia svojich rodičov a učiteľov vyžmýkať aj z posledných zvyškov energie. Kedy je to však ešte prejavom normálnej detskej neposednosti a kedy už hovoríme o hyperaktivite, či dokonca ADHD?

Je dôležité si uvedomiť, že u 15-mesačného dieťaťa je ťažké jednoznačne určiť hyperaktivitu. Mnohé z uvedených prejavov môžu byť súčasťou bežného vývoja.

Diagnostika a príčiny ADHD

Na rozdiel od typického detského vzdoru, hyperaktivitu dieťa „nechytí“ zo dňa na deň. Prejavuje sa od útleho veku. Hyperaktívne deti sú už ako bábätká precitlivené, málo spia. Príčina tohto ochorenia nie je jednoznačne potvrdená. Predpokladá sa, že do určitej miery je dedičná.

Mozog hyperaktívneho dieťaťa funguje inak. Nedokáže rozoznať dôležitosť podnetov okolo seba a preto reaguje na všetky rovnako. „Chcete, aby vnímal vaše slová, no jeho rozptyľujú aj vaše náušnice, mucha letiaca okolo, spev vtákov, ktoré počuť cez okno, vôňa idúca z kuchyne. Kým hyperaktívne dieťa si so svojou poruchou pozornosti poradiť nevie, pre zdravé deti všetky tieto charakteristiky neplatia. Ak je dieťa nepozorné len niekedy, o ADHD pravdepodobne nejde,“ objasňuje Eliška Kostelníková.

ADHD je neurologická vývinová porucha, ktorá sa prejavuje nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou. Prejavy majú biologický základ - ide o odlišný vývin a funkciu mozgu, kde sú oslabené tlmivé procesy, ktoré by mali tlmiť zvýšenú motorickú činnosť. Bežný organizmus funguje na princípe vzruch - útlm, ale pri ADHD to takto nefunguje. Deti dokážu byť také predráždené, že jednoducho nedokážu ani oddychovať.

Genetické faktory: Existuje vysoká pravdepodobnosť, že ak jeden z rodičov má diagnistikovanú poruchu ADHD, môže u svojich potomkov spôsobiť genetickú náchylnosť k tejto poruche, prítomnosť špecifických génov sama o sebe nevedie k ochoreniu.

Organické príčiny: Ľahké poškodenie mozgu počas vnútromaternicového vývinu, napríklad následkom infekcie, poranenia počas pôrodu, krátkeho nedokrvenia a nedostatočného okysličenia mozgu. Toxické vplyvy: Vplyv niektorých látok počas tehotenstva.

ADHD vzniká vo veľkej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa.

Diagnostika hyperaktivityTo, či ide o bežne nezbedné alebo nevychované dieťa, alebo či ide o hyperaktivitu, sa dá zistiť len neurologickým vyšetrením. Ak rodičia spozorujú u svojho dieťaťa spomínané symptómy, je potrebné navštíviť pediatra, ktorý môže odporučiť ďalšie vyšetrenia u detského psychológa alebo neurológa. Na vyšetrenie je najlepšie ísť ešte v predškolskom veku, aby ste v prípade potvrdenia diagnózy boli vy aj dieťa správne pripravení na nástup do školy.

Diagnózu ADHD musí stanoviť odborník na základe odborného vyšetrenia. Pokiaľ v klinickom obraze prevažuje nepozornosť, hovoríme o nepozornom subtype, pokiaľ prevažuje hyperaktivita s impulzivitou, hovoríme o hyperkineticko-impulzívnom subtype.

Na potvrdenie diagnózy ADHD je potrebné, aby boli príznaky prítomné v dvoch prostrediach.

Ako pracovať s dieťaťom s ADHD?

„Prejavy hyperaktivity výrazne zhoršujú rôzne, najmä potravinové alergie. Dieťa preto podrobte podrobnému vyšetreniu u alergológa,“ radí detská psychologička.

Dieťa obliekajte do pohodlného oblečenia. Keď s ním hovoríte, dávajte mu krátke a pozitívne formulované inštrukcie (napríklad namiesto „Nebehaj zase ako pojašený“ povedzte „Pekne kráčajme spolu“). Dieťa vás bude lepšie vnímať, ak sa ho dotknete, napríklad ho jemne chytíte za obe ruky.

Ak máte dieťa s prejavmi hyperaktivity, psychológa navštívte ešte v predškolskom veku. Nástup do školy bude totiž pravdepodobne ťažší oriešok, ktorý sa vám s pomocou odborníka podarí ľahšie rozlúsknuť. Navyše budete mať istotu, čo spôsobuje zvláštnosti v správaní vášho dieťaťa. A hoci sa ADHD nedá len tak „vyliečiť“, je možné ju korigovať. Časť detí z poruchy dokonca vyrastie. Mozog dozreje a začne fungovať štandardne.

ADHD dokáže ovplyvniť celý život dieťaťa a jeho zvládnutie býva pre dieťa výzva. Práve včasnou diagnostikou, pochopením zo strany rodiny a vhodným prístupom učiteľa, vieme dieťaťu pomôcť najviac. Liečba ADHD je multifaktoriálna a zahŕňa:

• Behaviorálnu terapiu: Psychoterapia, ktorá zahrňuje edukáciu rodičov s objasnením optimálneho rodičovského prístupu k dieťaťu a samotnú prácu s dieťaťom, hľadanie príčin jeho konkrétneho problémového správania a zároveň aj spôsobov k zmene správania (režim dňa, tréning systematickosti a zodpovednosti). Nácvik nového správania sa vykonáva pomocou pochvaly a odmien. Pre niektorých jedincov s ADHD sú prospešné aj kognitívne tréningy na zlepšenie pamäti, pozornosti a iných kognitívnych schopností.
• Farmakoterapiu: Podávajú sa centrálne pôsobiace sympatomimetiká s účinnou látkou metylfenidát ako liek 1. voľby (účinný asi v 75% prípadov) a atomoxetín ako liek 2. voľby pre tých, ktorí neodpovedali na liečby metylfenidátom. O nasadení liekov rozhoduje lekár.
• Úpravu životosprávy: Vyvážená strava môže niektorým deťom pomôcť so stabilitou energie a nálady (postup vždy riešte s pediatrom/odborníkom na výživu). Obmedzenie cukru a jedál s vysokým glykemickým indexom môže pomôcť so zmenou správania.

Dôležité je vytvoriť pre dieťa s ADHD stabilné a podporujúce prostredie:

• Pevné pravidlá a návyky: Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy. Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
• Dôslednosť, trpezlivosť a láskavosť: Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.
• Pozitívna motivácia a povzbudzovanie: Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte. Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť. Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie. Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.
• Spolupráca so školou a odborníkmi: Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom. Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.

Deti s ADHD potrebujú pohyb a aktivitu. Zavedenie pochvál: Život s ADHD je pre dieťa výzvou a častokrát je kvôli tomu kritizované a nepochopené. Pochopenie a akceptovanie chýb: Dieťa s ADHD nebude vždy jednať podľa očakávaní. Zvládanie emócií: deti s ADHD trpia vyššou emotívnosťou. Podpora učenia: Zistite, čo vášmu dieťaťu pomáha so sústredením, aké edukatívne pomôcky a postupy mu pomôžu zapamätať si preberané učivo. Toto dieťa bude pravdepodobne vašu pomoc s učením potrebovať o čosi dlhšie. Jasné, stručné inštrukcie: deti s ADHD nedokážu postupovať podľa zložitých a rozsiahlych inštrukcií. Pomôže, ak im ich zjednodušíte a vyjadríte sa vždy jasne. Skúste zložitejšie úlohy rozdeliť do viacerých menších častí. Vyhľadajte pomoc: Či už sa zapojíte do skupiny rodičov detí s ADHD, alebo vyhľadáte odborníka, aktívne sa snažte dieťaťu odborne pomôcť. Existujú odporúčania a možné postupy, ktoré stojí za to vyskúšať.

Deti s ADHD sú menej stresované, keď majú pravidelný režim, pravidelné aktivity a je im jasné, kedy majú čo a ako dlho. Jednoduchosť je cesta.

V praxi funguje odmeňovanie za žiadaný stav - mozog sa učí nové vzorce a časom sa ustália. Niekto potrebuje 25 tréningov, iný 50, závažnejšie stavy trvajú dlhšie. Existujú aj kurzy pre rodičov a domáce tréningy so supervíziou odborníka.

Deti s ADHD potrebujú viac pozornosti a pochopenia. Je to náročné aj finančne/časovo. Diagnostika v CPP je bezplatná; niektoré služby sa hradia, pri iných môžu poisťovne prispieť - líši sa to podľa pracoviska a času.

Deti s ADHD majú aj veľa silných stránok, napríklad vynikajúcu kreativitu, fantáziu, vedia vycítiť zmenu nálad ľudí, sú ochotní pomôcť, sú veľmi citliví na spravodlivosť a pod. Aj keď nedokáže dávať dlho pozor pri pre neho nudných a opakovaných úlohách, pri veciach, ktoré takéto dieťa zaujmú, dokážu vyvinúť prekvapivo intenzívnu pozornosť.

Hyperaktivita nie je prekážkou, aby z detí vyrástli úspešní ľudia.

tags: #15 #mesacne #hyperaktivne #dieta