Detský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť. Kým však dieťa je, rodičia sú spokojní a ochotní tolerovať jeho rozmary. Horší scenár však nastáva vtedy, keď dieťaťu prestane chutiť a nechce jesť vôbec nič. Je jasné, že s dieťaťom, ktoré odrazu odmieta jesť, niečo nie je v poriadku. Nechutí mu, niečo ho bolí alebo trápi?
Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete. Tieto dôvody sú všeobecné a vzťahujú sa na detský vek vo všeobecnosti.
Mnohí rodičia sa však trápia s nechutenstvom v špecifickom veku od jedného do troch rokov. Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich. Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo.
Keďže jedenie je zmyslový zážitok (a pre batoľa obzvlášť), možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne.
Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo. Prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im. Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť.
Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla. Hoci sa to zdá ako nemožné, nechutenstvo u detí je vo veľkej väčšine prípadov iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať.
Problémy s konzistenciou jedla a dojčenie
Dobrý deň, moja 2ročná dcérka odmieta akékoľvek jedlo, ktoré nie je v kašovitej forme. Všetky moje pokusy pomaly zavádzať celé kúsky zeleniny, strukovín, či obilnín skončili tak, že sa pozvracala. O jedlo nemá žiaden záujem, aj kašu zje len tak, že jej ju pri nejakej činnosti nejako dávam do úst, tak ju zhltne. Niekedy zje trochu cestovín, alebo pečiva. To je však minimum a stále ju do toho nútim. Vždy si pýta mlieko.
Milá Anna, ak má vaša dcérka problém s konzistenciou jedla, ktoré odmieta, tak je možné, že by vám pomohlo poradenstvo odborníka, ktorý sa zaoberá otázkami príjmu potravy pre deti. Toto však neznamená, že by ste mali prestať dojčiť. Toto sa dá riešiť popri dojčení.
Z vašej otázky sa zdá, že vaša dcérka odmieta potravu, ktorá nie je rozmixovaná na kašu, ale kaše zje, spolu s určitým množstvom cestovín a pečiva, hoci len tak, že ju musíte pri tom zabávať. Nie je prekvapivé, že sa v tejto situácii dozvedáte, že keby ste nedojčili, tak by vaše dieťa začalo jesť aj inú stravu prípadne, že by ho nebolo pri jedení treba zabávať, toto je pomerne typická odpoveď na akýkoľvek problém, ktorý má matka či dieťa, ak sa dojčia dlhšie ako pár mesiacov. Dojčenie je obviňované zo všetkého.
Ale ak by takéto správanie dieťaťa spôsobovalo dojčenie, ako je možné, že s podobnou situáciou sa občas stretávajú aj matky nedojčených detí a tiež to, že bežne dojčené deti neodmietajú inú tuhú stravu a jedia len kaše? Toto nedáva zmysel. A rovnako nedáva zmysel preto, aby dieťa začalo jesť aj niečo iné ako kašovitú stravu, ho odstaviť.
Akým mechanizmom má odstavenie pomôcť tomu, aby dieťa začalo tolerovať inú, ako kašovitú stravu? Odporúčanie radšej dieťa v takejto situácii nedojčiť, vychádza z nedostatočných informácií o tom, čo vlastne dojčenie pre dieťa tohto veku znamená - pre jeho psychické potreby a aj z hľadiska rizík predčasného odstavenia pre fyzické zdravie dieťaťa aj matky.
Nedojčené deti, prípadne deti, ktorých dojčenie bolo ukončené príliš skoro, majú štúdiami dokázané štatisticky vyššie riziko toho, že budú častejšie choré, že ich choroby budú mať ťažší priebeh, že niektoré choroby pravdepodobnejšie dostanú, že ich liečba bude trvať dlhšie, že budú mať horšie výsledky v škole, budú sa horšie správať, majú vyššie riziko obezity, srdcových ochorení, horší vývin zraku, čeľuste, ústnej dutiny, vyššie riziko ekzémov. To, že to nevidíme vždy pri každom nedojčenom dieťati, neznamená, že to neplatí pre nedojčené deti ako skupinu. Ale to nie je všetko, nedojčenie prináša riziká aj pre zdravie matky. A toto sa netýka len maličkých bábätiek, tieto riziká sú reálne stále aj ak hovoríme o dvojročnom dieťati.
Dojčenie nie je niečo, čo sa po určitom veku dieťaťa stáva len akýmsi bonusom, či dokonca negatívom, ktoré dieťa dokonca poškodzuje. Avšak s touto optikou sa na dojčenie pozerá väčšina našej spoločnosti a z tejto optiky vychádzajú rady, ktoré teraz často počúvate - odrážajúce všeobecnú a nesprávnu predstavu o tom, že pre 2-ročné dieťa už dojčenie nič neprináša a tak sa nič nestane, ak sa dieťa odstaví a možno sa situácia zmení.
Osobné skúsenosti iných mamičiek neznamenajú, že pri vašom dieťati bude platiť, že odstavením začne viac jesť alebo mu už nebudú prekážať príkrmy, ktoré nie sú rozmixované. Nehovoriac o tom, že v materskom mlieku okrem tisícky látok, ktoré sa nenachádzajú v žiadnom inom jedle či tekutine a ktoré dieťaťu pomáhajú správnej funkcii a vyzrievaniu mozgu, čreva, imunitného systému a orgánov tela dieťaťa, sa naďalej nachádzajú aj výživovo dôležité látky, ktoré v celej situácii dieťa zachraňujú.
Rady a odporúčania pre rodičov
Vaša situácia si pravdepodobne bude vyžadovať veľmi dlhý čas, veľa trpezlivosti a úsilia, kým sa postupne začne meniť. Konkrétny návod, ako postupovať pri tom, aby ste dcérke pomohli, aby sa postupne naučila papať rozličné jedlá rôznej konzistencie, pre vás nemáme, ale tu je pár tipov, ktoré by vám mohli pomôcť:
- Pokračujte v dojčení, dojčenie nijako neobmedzujte ani dcérke dojčenie neodmietajte.
- Nenúťte dcérku do jedla. Netlačte na ňu.
- Začnite tým, že jej budete v prvom rade ponúkať jedlá, ktoré má rada. Z nich vychádzajte, keď sa jej budete snažiť dávať nové jedlá - dávajte jej podobné jedlá ako tie, čo jej už chutia.
- Mnohé takéto deti nemajú rady, keď sa im do jedla snažíte miešať niečo nové.
- Ak má rada ovocie, dávajte jej ho čo najviac druhov. Ak má rada nevarené veci, dávajte jej čo najviac toho, čo má rada.
- Skúste postupne vytvárať príležitosti, aby sa mohla hrať s novým jedlom, chytať ho bez toho, aby ste chceli, aby ho jedla. Takéto deti potrebujú veľa príležitostí na skúmanie jedla a veľa šancí na ochutnanie. Jedzte pri nej, dajte jej šancu, nech si môže vziať jedlo z vášho taniera, nechajte na ňu, čo s ním urobí.
- Väčšinou nefungujú stratégie typu "vidieť iné deti jesť", "nechať ju vyhladovať", "dať jej do pusinky niečo, keď sa nedíva", "dávať jej vybrať, že bude jej toto alebo nič" a podobne.
- Nerozprávajte pred dcérkou o tom, že "nechce papať".
- Väčšinou nefunguje žiadne "podplácanie" darčekmi, hračkami, tanierikmi, sladkosťami.
Vo vašej situácii asi nie je nič horšie, ako sa každý deň budiť s pocitom, že už dnes by ste naozaj mali prísť na to, ako motivovať vašu dcérku jesť. Hoci to znie paradoxne, to, čo vám najviac pomôže, je, ak zmeníte svoje očakávania. Skúste dcérke dať čas a verte, že postupom času bude jesť to, čo bude potrebovať. Nenúťte dcérku do jedla (nech by ste vymýšľali akékoľvek inteligentné spôsoby, aby jedla, ak by fungovali, tak už by určite dávno jedla), nesnažte sa každý deň vymyslieť novú stratégiu.
Obrňte sa veľkou trpezlivosťou, ak dcérka nechudne, tak sa omnoho viac sústreďte na to, aby ste ju spoznávali, zisťovali čo, ako sa cíti, čo jej pomáha. Ak totiž budete každodenne hľadať tú správnu odpoveď, tak čoskoro dospejete do štádia, v ktorom budete mať strach pred každým jedlom, a to vám nepomôže.
Veríme vám, že sa môžete cítiť zúfalo, že sa obávate, či dcérke nebude niečo chýbať, či bude zdravá, či bude dostatočne rásť a či sa jej niečo nestane. Aj napriek týmto obavám, vám najviac pomôže to, ak budete postupne, pomaličky hľadať spôsoby, ako sa jedlo dcérke zapáči. Tieto spôsoby budú pravdepodobne jedinečné len pre ňu a budú založené na tom, že dcérku poznáte a viete, čo jej pomáha a čo ju povzbudzuje.
Samozrejme, že za celou situáciou sa môže skrývať aj medicínsky problém, od jednoduchého - napríklad nedostatok zinku či železa - až po komplikovanejší. Ak by ste mali reálne obavy, že to tak je, bude potrebné, aby ste sa obrátili na príslušných odborníkov.
Ako pomôcť autistickému dieťaťu s problémami s jedením – prezentuje Purple Ella
Možné príčiny nechutenstva u detí
V tomto vekovom období sa môže jednať o normálnu vývojovú fázu dieťaťa nazývanú neofóbia. Patrí sem odmietanie jedla, vyberavosť, strach z nového jedla, vymýšľanie, vypľúvanie. Nie je to žiadna porucha príjmu potravy, ale prechádzajú tým naozaj skoro všetky deti. Pokiaľ dieťa priberá, prospieva tak je všetko v poriadku. To, že sú deti vyberavé, jedia len pár jedál dookola môže trvať až do 5tich rokov života.
Existujú rôzne psychologické metódy ako sa s odmietaním nového jedla a chutí popasovať, avšak chce to od rodiča veľkú dávku trpezlivosti. Taktiež sa odporúča zvýšiť príjem vitamínov skupiny B, ktoré pozitívne ovplyvňujú metabolizmus.
Ak však dieťa odmieta stravu a neprospieva a z toho vyplývajú aj Vaše obavy o jeho zdravotný stav, odporúčam sa poradiť s pediatrom. Môže sa jednať o príznak ochorenia, v takom prípade lekár rozhodne o ďalšom diagnostickom, či terapeutickom postupe.
Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody.
Ako pristupovať k jedlu a stolovaniu
Jedzte vždy v rovnakom čase. Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami. Možno bol olovrant vášho dieťaťa veľmi skoro po výdatnom obede a drobec jednoducho nemá chuť.
Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla. Neponúkajte deťom alternatívne možnosti. Občas sa stane, že dieťa z rôznych dôvodov (alebo bezdôvodne) odmieta jesť to, čo ste pripravili. Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať.
Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí.
Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich. Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle.
Keď sa je, tak sa je. Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik.
Podporujte fyzickú aktivitu. Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc
Nechutenstvo u detí spôsobuje rodičom vrásky, a to hlavne vtedy, keď už trvá pridlho. Keď 4-ročné dieťa nechce jesť, ale očividne je v úplnom poriadku, možno je iba prejedené alebo má s jedlom krátkodobý osobný problém. Niekedy sa však k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, a vtedy je načase vyhľadať lekára. V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom.
Niekedy deti mäso opäť začnú jesť po týždňoch, inokedy to trvá mesiace. A niekedy ho jednoducho nezaradí späť do jedálnička vôbec. Rodičovskou úlohou je dieťa rešpektovať, viesť, ponúkať a nenechať sa uniesť panikou.
Dôležité je neprestať s ponúkaním a vytvárať pozitívne asociácie - bez výčitiek, trestov či nútenia. Pretože dobrý vzťah k jedlu sa buduje v atmosfére pokoja a dôvery, a tam má šancu rásť aj chuť k mäsu.
