Plač bábätka pri zaspávaní: Pochopenie, príčiny a riešenia

Nepravidelný spánok, sprevádzaný plačom, nekonečným uspávaním a častým nočným prebúdzaním, je bežnou skúsenosťou mnohých rodičov. Hoci je každé dieťa iné, existujú určité spoločné príčiny plaču pri zaspávaní u 6-mesačných detí a stratégie, ako im pomôcť.

Pochopenie spánku bábätiek

Dobrý a výdatný spánok je pre zdravý fyzický aj psychický vývoj bábätiek nevyhnutný. Na druhej strane aj výskumy ukazujú, že keď bábätká napr. dosiahnu 6 mesiacov - NIE že sa budia menej v noci, ale rodičov budia menej v noci. Do veku 4 - 6 mesiacov majú bábätká rozhádzané spinkanie, budia sa často a nemajú ešte také vedomie o noci a dni ako staršie deti a dospelí. Až od 4. mesiaca sa postupne začína vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, biologické hodiny. Tie nám hovoria, kedy je čas na spánok a sme unavení a kedy sa máme zobudiť, už je ráno. Novorodenec trávi viac času v hlbokom spánku, u starších detí a dospelých sa strieda ten ľahký s hlbokým a práve v tomto veku je naznačený prechod aj u bábätiek.

Deti a dospelí, ktorí majú dostatok spánku, dokážu lepšie regulovať svoje emócie. Spánkové problémy a nedostatok spánku v útlom veku môže viesť k problémom v správaní v staršom veku.

Príčiny plaču pri zaspávaní

Existuje mnoho dôvodov, prečo 6-mesačné dieťa plače pri zaspávaní. Niektoré z najčastejších príčin zahŕňajú:

  • Spánková regresia: Detičky od 4 mesiacov prechádzajú istými obdobiami, pre ktoré je typická spánková regresia. Okolo veľkých psychomotorických míľnikov ako štvornožkovanie, chodenie, rozprávanie sa spánok dočasne naruší.
  • Nedostatok spánkovej rutiny: Ak nemá bábätko správne spánkové návyky, preúnava môže byť jedným z dôvodov podvečernej neutíchajúcej nervozity. Keď spánkový dlh neustále narastá, dieťatko sa dostane do stavu, že je vyčerpané a unavené.
  • Prestimulovanie: Svetlá, hluk, zvuky rôznych aktivít môžu na dieťa vplývať. Váš malý drobec sa síce do nich nezapája, no vníma ich a sleduje vás. Nadmerná stimulácia sa môže prejavovať aj u starších detičiek. Dieťatko sa zároveň rodí s ešte nezrelou centrálnou nervovou sústavou (CNS) a množstvo podnetov okolo seba ešte jednoducho nedokáže spracovať a je veľmi plačlivé.
  • Nepohodlie: Dieťa môžu trápiť prdíky, ktoré spôsobujú nepohodlie. Ak kojíte, mali by ste si dávať pozor na to, čo zjete. Každé bábätko je iné a reaguje inak. Možno si ani neuvedomujete, že káva, ktorú ste pred chvíľou vypili mu spôsobuje v brušku problémy. Na čas by ste mali vylúčiť napr. korenisté jedlá. Dôležité je aj odgrgnutie po napapaní.
  • Hlad: Dieťa len potrebuje „dotankovať“ mliečko.
  • Potreba pozornosti: Dieťaťu možno venujete menej pozornosti, pretože ste zaneprázdnení bežnými podvečernými domácimi prácami - varíte večeru, robíte si úlohy so starším dieťaťom… Skúste ho nosiť v šatke alebo nosiči.
  • Zuby: Zuby sú bežne diskutovaná téma a rodičia si nimi často aj 2 roky vysvetľujú časté nočné budenie. Iní rodičia si zúbok všimnú až vtedy, keď sa prerezal a na spánku sa to nijak neodrazilo.
Ilustrácia zúbkov u bábätiek

Stratégie na pomoc pri plači počas zaspávania

Keď vaše 6-mesačné dieťa plače pri zaspávaní, skúste nasledovné:

  • Uistite sa, že dieťa nemá žiadne zjavné potreby: Skontrolujte, či nie je hladné, či má suchú plienku a či ho nič iné netrápi.
  • Ponúknite upokojenie: Ak sa bábätko prebudí a srdcervúco plače, znamená to, že ho máte uistiť o svojej prítomnosti, teda poskytnúť mu pocit bezpečia.
  • Nepoužívajte tzv. spánkové "barličky": V noci ho miesto vyťahovania, kolísania, prechádzania sa s ním (tzv. pomocné barličky pre spánok), hojdania radšej nechajte v postieľke a ľahnite si k nemu, hladkajte ho, pritúľte sa. Takto ho postupne naučíte zaspávať bez vašej pomoci.
  • Dajte dieťaťu čas: Niekedy sa dieťa prebudí, zamrnčí, obráti hlávku a opäť zaspí. Ak by ste mu priskočili na pomoc, vytiahli z postieľky - môžete dosiahnuť presný opak - miesto opätovného upadnutia do spánku ho prebudíte (neplatí u najmenších, novorodencov, skôr od 5 - 6 mesiacov veku, ale záleží opäť od dieťaťa k dieťaťu).
  • Buďte trpezliví a dôslední: Určite ale nerezignujte na zdravú spánkovú rutinu: vykúpať, nakŕmiť, prebaliť, obliecť pyžamko, uložiť do postele, túliť sa a čítať rozprávku, zhasnúť a nechať spať. Konzistencia je kľúč a trpezlivosť vaša sila.

Vytvorte konzistentnú spánkovú rutinu: Jednou z nich je, že budete konzistentní v tom, kedy večer začne chodiť spávať. U malých detí je to najlepšie okolo 6. - 7. hodine večer. Ale, samozrejme, záleží aj na tom, kedy dieťa prejavuje únavu, takže polhodinka/hodinka hore dole je v poriadku.

Zaveďte rituály pred spaním: Konzistentnosť by ste mali dodržiavať aj v prípade rituálov pred spaním, ktoré dieťaťu napovedajú, že sa neodvratne blíži spánok. Že toto všetko je príprava naň, upokojovanie tela, umožnenie melatonínu vykonať svoju robotu. Teda teplý kúpeľ, stíšenie a vypnutie obrazoviek (TV, tablet), tlmené svetlo, koniec hraniu, nakŕmenie, prebalenie, obliekanie do pyžamka, rozostlaná postieľka a pripravená kniha na čítanie.

Vytvorte vhodné prostredie na spánok: Prítmie a tma majú upokojujúci účinok, pomáha nám lepšie a kvalitnejšie spať. Na to nezabúdajte ani pri poobedňajšom spánku u detí. Vytvoriť im vhodné prostredie na spánok či už denný alebo večerný je rovnako dôležité. To platí napr. o rozptýleniach, ktoré je dobré odstrániť, stlmiť televíziu, alebo rovno vypnúť, odstrániť mobily a tablety, pripraviť prítmie, čistú, dobre vetranú izbu s primeranou teplotou a komfortnou posteľou, dieťa neprehriať teplým oblečením, pripraviť biely šum (funguje u bábätiek, ktoré sú zvyknuté na zvuky a hluk z obdobia pobytu v maternici), ak to funguje, alebo ho uložiť spať do miestnosti, kam nezasahuje priveľa hluku z ulice, štekot psa a krik hrajúcich sa detí.

Ilustrácia pokojného prostredia na spánok dieťaťa

Sledujte signály únavy: Každá mama či tato spoznávajú svoje dieťatko, preto je bonding taký dôležitý. A spoločne strávený čas, venovanie sa dieťaťu vám umožní spoznať aj napr. také príznaky únavy, signály na to, že je pripravené spať. Nielen večer, ale aj cez deň: žmolenie, pretieranie si očiek, nosa, naťahovanie vláskov, ušiek, zívanie, spomalená aktivita a strata záujmu o ľudí a činnosti, hrumrnčanie.

Dbajte na dostatočnú aktivitu a stimuláciu počas dňa: Tieto svoje nové schopnosti chcú praktizovať - preto im poskytnite dostatočný priestor na to práve cez deň. Niekedy, keď sa deťom cez deň nevenujeme, chcú to dobehnúť vtedy, keď by mali spať. Skúste sa postarať o to, aby mali dostatok stimulov a podnetov cez deň, vyplnený čas zábavou, aktivitami, pohybom a slnkom - nie televíziou. No neprežeňte to. Večer vám budú určite lepšie zaspávať.

Ukladajte dieťa do postieľky, keď je ospalé, ale ešte nie úplne spí: Dieťatko tým, že dostalo priestor zaspať v postieľke, šancu spojiť cykly bez pomoci, sa začalo budiť menej.

Dôležitosť načúvania plaču dieťaťa

Plač je istá forma komunikácie. Rovnako ako smiech, časom rozprávanie, aj plač je niečo, na čo má bábätko právo. Prečo máme pocit, že dieťa ktoré neplače je dobré? Myslíte si, že dieťa ktoré plače je horšie? Neexistujú lepšie a horšie deti. Často sa stretávam v dotazníkoch s myšlienkami maminiek: „Moje bábätko je také dobré. Nikdy neplače.“ Je to naozaj tak? Nie každý plač vylučuje stresový hormón a nie každý plač je pre psychiku a zdravie zaručene ohrozujúcim stresom. Na to, aby bol plač a z neho vyplývajúci stres škodlivý, musel by trvať veľmi dlho, deň aj noc, počas niekoľkých rokov. Keďže pre naše deti do veku 18 mesiacov je plač jednou z mála foriem komunikácie, nevidím dôvod, prečo by sme mali bábätko za každú cenu chcieť „umlčať“, len aby neplakalo. Plačom nám chce totiž niečo povedať. Veď ani nám by sa nepáčilo, keby pri prvej vete, kedy si chcete posťažovať na počasie, by vám niekto okamžite urobil šhhh. Ako by vám bolo, keby vás bolelo brucho, chceli by ste sa s niekým o túto bolesť podeliť a on by vás okamžite umlčal pohárom mlieka, len aby ste boli ticho. Pričom by to robil stále a dokola. Prečo by to u našich detí malo byť inak. Naše bábätká sa rodia naozaj len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú.

Plač má aj liečivé účinky. Pri spracúvaní (krátkodobej) stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou. Krátkodobý stres, zvyšuje síce kortizol a adrenalín, avšak to spôsobuje zvýšenie imunity a zlepšuje pamäť. Samozrejme opačne funguje dlhodobý stres, ktorý imunitu znižuje a zhoršuje pamäť. Žiadna štúdia nepotvrdzuje, že krátkodobý stres škodí. Dokonca, krátkodobí stres učí deti lepšie zvládať stres v budúcnosti. Preto strašenie tým, že krátkodobý plač dieťatku uškodí je vedecky ani nijak inak nepodložené.

Keď dieťa plače, hoci ho zjavne nič nebolí, neznamená to, že plač je zbytočný. Často sa stretávam s maminkami, ktoré si zamieňajú pojem vyplakanie (totálne ignorovanie dieťaťa až kým nezaspí/nezobudí sa) s niekoľkými minútami plaču v ich prítomnosti. Majú strach, že tých niekoľko minút môže ich dieťaťu ublížiť, či dokonca zanechať trvalé následky. Reálne však nie je pravda, že plač v takejto miere, dieťatku škodí. Ono má schopnosť od určitého momentu situáciu rozpoznať a jeho mozog prestáva vydávať informáciu, že sa jedná o stres aj napriek tomu, že dieťa napríklad plače.

Graf porovnávajúci krátkodobý a dlhodobý stres u detí

Časté chyby, ktorým sa treba vyhnúť

Pri riešení problémov so spánkom u detí sa rodičia často dopúšťajú chýb, ktoré môžu situáciu zhoršiť:

  • Nedostatočne vyplnený čas cez deň: Niektoré deti večer štrajkujú pre hlad a keď sa dobre nasýtia, získajú energiu na hru, kdeže tam po spánku. Preto správna výživná strava cez deň (hovoríme o starších deťoch) pomôže, aby večer nepocítili vlčí hlad (pred rastovým špurtom sa mu však nevyhnete).
  • Príliš dlhý spánok cez deň alebo príliš neskoré ukladanie na spánok: Ranné vstávanie v tú istú hodinu je oveľa dôležitejšie pre bdelosť a energiu cez deň. A čím neskôr ho dáte večer spať, tým horšie môže zaspávať alebo na druhý deň bude len viac unavenejšie a podráždenejšie.
  • Obrazovky a modré svetlo: Odporúčame aspoň hodinu, dve, tri (v rámci vašich možností) pred spánkom vypnúť všetky obrazovky ako súčasť spánkovej rutiny, ale aj preto, že modré svetlo potláča produkciu melatonínu, hormónu povzbudzujúceho ospalosť.
  • Priskorý prechod z postieľky na veľkú posteľ: Napríklad tak, že v nej začne spávať cez deň, alebo spoločne v nej trávite čas večer a odpustíte, ak si v noci príde ľahnúť k vám, do postele, na ktorú si tak zvyklo.
  • Nerealistické očakávania: Radšej, než by sa zo spánku mal stať boj, sa odvráťte ako od našich rád, tak od rád známych či z výchovných knižiek, nalaďte sa na vlastné dieťa a vytvorte si taký režim/nerežim, aby to vyhovovalo hlavne vám. A vôbec nevadí, ak budete flexibilní a sem tam rutinu narušíte. Alebo narušíte flexibilitu sem tam rutinou.

Podľa odborníkov, si za spánkové problémy detí, môžu častokrát matky samé. Veľa prebdených nocí kvôli neustále kričiacemu dieťaťu, je nepríjemné nielen pre ne samotné, ale znamená stres aj pre zvyšok rodiny. Veľmi často je to i dôvod partnerských nezhôd.

Detský psychológovia tvrdia, že za plačúcim dieťaťom je väčšinou chyba jeho matky. Vo väčšine prípadov spájajú zaspávanie dieťaťa s určitými rituálmi. Uspávajú ho v náručí a spievajú mu, nechávajú dieťa zaspávať pri slabom svetle a držia ho pritom za ruku a podobne. Pokiaľ začnete dieťa takto uspávať pravidelne, vytvoria sa u neho podmienené reflexy. Dieťa si skoro zvykne na takýto rituál a bude ho vyžadovať pri každom zaspávaní.

Pokiaľ je vaše dieťa nakŕmené, netrpí žiadnym nepohodlím, podľa psychológov, nie je dôvod, aby ste jeho uspávanie komplikovali. Ideálne je, aby ste ho ukladali spať v rovnakú dobu, napríklad pri kúpaní. Potom už stačí ho len uložiť do postieľky, rozlúčiť sa a odísť. Je to rituál, ktorý nespôsobuje problémy.

Intenzívny nočný plač, ale môže tiež znamenať nástup a rozvoj infekcie. Vždy, keď začne inak pokojné dieťa intenzívne plakať, je dobré zvážiť konzultáciu s lekárom. Zvlášť, keď pribudne i zvýšená teplota.

Opakované nočné záchvaty plaču a kriku môžu tiež súvisieť s rôznymi nočnými morami. Pri nich dieťa spí, má zavreté oči a hlasno plače a kričí. Vyzerá to tak, akoby s niekým zápasilo, niekomu sa bránilo a podobne. Nočné mory rodičov často vystrašia, pretože nevedia, čo sa deje. Podľa lekárov, v zásade nejde o vážny problém. Nočné mory sú nepríjemnejšie pre okolie dieťaťa, ale samotné dieťa neohrozujú. Ak to situácia dovolí, dieťa radšej nebuďte, ale počkajte, až prestane plakať samo.

Malé detičky spia veľmi tvrdo. Preto sa u nich často objavuje zmätené správanie počas spánku. Najhlbšia - 4. fáza NonREM spánku - je u nich tvrdšia ako u starších detí a dospelých. U detí od 3 - 4 rokov sa môžu začať objavovať tiež nočné desy. Hoci je pre rodičov ťažké pozerať sa, ako ich dieťa kričí alebo plače, dieťatko si tento svoj stav neuvedomuje a ráno si vôbec nepamätá, že sa niečo také stalo. Ak sa v tomto stave rodičia pokúsia dieťatko upokojiť, pravdepodobne ich odmietne alebo začne plakať ešte viac. Je to preto, lebo nie je plne pri vedomí. Ak sa vaše dieťatko dostane do takého stavu, nesnažte sa na neho hovoriť, ani sa ho dotykom snažiť upokojiť. Situáciu to môže len zhoršiť.

Pri spracúvaní (krátkodobej) stresovej situácie či frustrácii, práve plač dieťatku pomáha danú situáciu lepšie spracovať a vyrovnať sa s ňou. Matka cez deň nerobí? Nemá na starosti dieťa, domácnosť a niekedy ešte aj prácu? Mali by ste to vydržať, lebo inak ste zlá matka?

MAMILA: Ako upokojiť plačúce bábätko, riešenie na koliky | Jak uklidnit plačící miminko

Vyhľadajte odbornú pomoc

Ak máte obavy o spánok svojho dieťaťa, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc u pediatra alebo spánkového poradcu. Naše bábätká sa rodia naozaj len so schopnosťou plakať a nie sú pri narodení neurologicky schopné sa len tak bez pomoci upokojiť, ak sa veľmi rozplačú. Aj preto nie je vhodné malé bábätká (0-4 mesiace) nechávať bez tíšenia plakať, ak majú menej ako 4 mesiace.

Následne je matka vyčerpaná, dieťatko nevyspaté a nervózne, avšak matka stále len počúva z okolia „treba to vydržať“, „z toho vyrastie“, „dieťaťu plač spôsobí psychickú traumu“. Čo sa potom deje? Maminky mylne skĺznu do myšlienok, ako je to vlastne chyba okolia, ktoré im nepomáha. Ony sú pokladané za obete spoločnosti, sú pod tlakom okolia, lebo sa od nich vyžaduje byť vždy a za každú cenu v pohode a OK.

Vaše dieťa má právo plakať a tento plač mu neškodí, pokiaľ je krátkodobý a mimo tento plač je dieťa bezpodmienečne milované a jeho potreby sú naplnené. To, že dieťaťu nedáte napríklad rožok a ono potom 30 minút plače mu neškodí, rovnako ako mu neškodí to, že mu odmietnete dať prsník zakaždým na uspatie a tým ho naučíte, že zaspať sa dá aj inak. Tiež mu to pomôže spať dlhšie a zdravšie. Akceptujte, že niekedy sa na nás naše deti aj hnevajú. Ten nôž, čo ste im zobrali z ruky, alebo ten kúsok bratovho lega, s ktorým sa chcelo dieťa práve hrať, spôsobia, že sa rozhnevá a chvíľu plače. Dôležitý detail - tento článok chce prezentovať iný pohľad na plač. Vysvetliť, že sa svet nezrúti, keď vaše dieťatko plače vo vašej prítomnosti. Nechce hovoriť a nabádať k žiadnej ignorácii a nevšímaniu si prejavov a emócií, ktoré nám naše deti zdeľujú.

Ilustrácia rodiny, ktorá hľadá odbornú pomoc

Deti nás často svojimi spánkovými „problémami“ učia spomaliť. Aj keď teda nie práve jemným spôsobom. Ukladanie dieťaťa do postieľky, keď je ospalé, ale ešte nie úplne spí, mu dáva priestor zaspať v postieľke a šancu spojiť cykly bez pomoci, čo vedie k menej častému budeniu.

tags: #6 #mesacne #dieta #pri #zaspavani #place