ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je neurovývinová porucha regulácie pozornosti, impulzov a aktivity človeka. Ide o poruchu s biologickým základom a špecifickými diagnostickými kritériami. Začína v detstve a často pretrváva u mnohých do dospelosti. Prejavuje sa pretrvávajúcou nepozornosťou, hyperaktivitou alebo impulzivitou neprimeranou veku a situácii. Ťažkosti môžu byť prítomné vo viacerých prostrediach a zhoršovať každodenné fungovanie. Rozlišujeme tri formy poruchy: **nepozornú, hyperaktívno-impulzívnu a kombinovanú.** ADHD nie je lenivosť, ani dôsledok zlej výchovy alebo pohodlnosti.
Príčiny sú viacnásobné, s výrazným podielom genetiky a odlišného vývinu mozgu. Všeobecne rozšírené názory, že ADHD je spôsobené konzumáciou nadmerného množstva cukru, častým sledovaním televízie, alebo sociálnymi a environmentálnymi faktormi nie je vedecky podložené. Príznaky ADHD je možné klasifikovať do dvoch skupín behaviorálnych problémov a to nepozornosť, hyperaktivita a impulzívnosť. Väčšie percento ľudí, ktorí trpia ADHD sa potykajú s problémami spadajúcich do oboch skupín. Ako už bolo naznačené, niektorí ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s nepozornosťou, ale nie s hyperaktivitou alebo impulzívnosťou.
Príznaky ADHD u dospelých ľudí sa vymedzujú a pozorujú náročnejšie ako u detí a to z dôvodu nedostatku relevantných štúdií a výskumov. Na základe tvrdenia, že ADHD je vývojová porucha, odborníci došli k záveru, že táto porucha sa rozvíja od detstva a pretrváva až do dospelosti. A teda je nepravdepodobné, že sa vyvinie u dospelého človeka. Niektorí odborníci však tvrdia, že skupiny príznakov výrazne rozličným spôsobom ovplyvňujú deti v porovnaní s dospelými.
Stanovenie diagnózy sa realizuje na základe záverov lekárskych, psychologických a ďalších špecializovaných vyšetrení. Diagnózu väčšinou určuje neurológ alebo detský psychiater. Na potvrdenie diagnózy sa využívajú aj ďalšie vyšetrenia ako napr. Okrem všeobecne zaužívaných štandardných postupov ako liečba medikamentmi a psychoterapiou sa na ovplyvňovanie priebehu ADHD neustále odborníkmi skúmajú stravovacie prístupy ako napr. v tejto meta-analýze.
Vplyv stravy na prejavy ADHD
Strava diagnózu nelieči, vie však zjemniť výkyvy energie. Pomáha jednoduché zloženie bez pridaného cukru. V dnešnej dobe sa odborníci zaoberajú problematikou, v ktorej hlavnú rolu zohráva strava a jej vplyv na znižovanie rizika výskytu zdravotných problémov súvisiacimi s cukrovkou, srdcovo-cievnymi ochoreniami alebo obezitou. Avšak čoraz väčší záujem vzbudzuje strava a to, čo jeme aj pijeme v súvislosti s prevenciou a liečbou duševného zdravia. Vedecký smer o vplyve potravín na naše správanie je stále relatívne nový a miestami kontroverzný.
Na základe vedeckých poznatkov dochádzame k záverom, že niektoré potraviny naše správanie výrazne ovplyvňujú. Medzi takéto potraviny patrí kofeín, ktorý zvyšuje bdelosť, čokoláda ovplyvňuje náladu a alkohol zase ovplyvňuje celkové správanie jedincov. Najviac priestoru odborníci vo svojich výskumoch venovali dvom prístupom a to suplementácii a eliminácii určitých zložiek potravy.
Cukor a rafinované sacharidy
Konzumácia sladkých jedál môže spôsobiť prudký nárast a následne pokles hladiny glukózy v krvi, čo môže mať vplyv na pocity prílišnej únavy alebo naopak nadmernej energie. V rôznych štúdiách nájdeme tvrdenia, že nadmerná konzumácia cukru môže spôsobiť hyperaktivitu, pretože potraviny s vysokým obsahom cukru spôsobujú zvýšené vylučovanie inzulínu z pankreasu, čo vedie k hyperglykémii, ktorá stimuluje zvýšenie epinefrínu, čo zase vedie k aktivácii nervových reakcií a možným poruchám spojeným s hyperaktivitou. Inými slovami, zvýšený príjem napr. snackov s vysokým obsahom cukru môže zvýšiť nutričnú nerovnováhu, nižšiu emočnú inteligenciu a prejavy podobné ADHD. Aj keď odborníci nie sú v tejto problematike jednotní, zhodujú sa na tom, že zníženie množstva rafinovaného cukru v jedle a nápojoch u detí je určite prínosom. Obmedzenie cukru sa obzvlášť odporúča u detí s ADHD, ktoré majú vyššie riziko vzniku cukrovky 2. typu vo vyššom veku. Obmedzenie sladkých jedál a nápojov okrem iného, napomáha si udržiavať primeranú hmotnosť. V skratke, obmedzenie príjmu bieleho cukru je zdravou voľbou pre každého, pretože môže znížiť riziko cukrovky, obezity, zubného kazu a ďalších zdravotných problémov.
Hoci populárne mýty tvrdia, že cukor spôsobuje hyperaktivitu, vedecké dôkazy sú zmiešané. U niektorých detí môže nadbytok jednoduchých cukrov (sladkosti, sladené nápoje) viesť ku krátkodobým výkyvom energie, podráždenosti a problémom so sústredením, najmä ak nie sú kombinované s plnohodnotným jedlom.
Umelé farbivá a prídavné látky
Lekár Dr. Feingold v roku 1970 bol presvedčený o hypotéze, že salicyláty a potravinové aditíva, ktoré obsahujú syntetické farbivá a dochucovadlá, ovplyvňujú prejavy ADHD. Feingold svojím pacientom predpisoval diétu bez salicylátov, farbív a umelých dochucovadiel. Niektorí jeho pacienti zaznamenali výrazné zlepšenie behaviorálnych problémov. Feingold tvrdil, že u 30 až 50% jeho pacientov sa výrazne zlepšil zdravotný stav. Následne v 70. a 80. rokoch sa vedecká obec začala výraznejšie venovať závermi Dr. Feingolda. Aj keď tieto hypotézy boli spochybnené, na druhej strane sa stali podnetom pre dôkladnejšie štúdie umelých farbív, dochucovadiel a konzervantov v potravinách. To všetko z dôvodu, že podľa štúdií tieto substancie majú vplyv na správanie detí bez ohľadu na to, či trpia ADHD.
Konkrétne jedna štúdia sa zoberala problematikou umelých farbív a ich vplyvu na hyperaktivitu u detí. Skúmaním bolo zistené, že pri diéte, ktorá neobsahovala umelé farbivá u 75% skúmaných objektov došlo k zlepšeniu pri prejavoch hyperkativity. Množstvo aditív, chemikálií, konzervantov, farbív a plastov v našej strave za posledné desaťročia výrazne vzrástlo. Pri ich zavádzaní do obehu sme nepoznali, čo môžu ľudskému organizmu spôsobovať.
Niektoré štúdie (napr. Southamptonská štúdia) preukázali, že syntetické potravinové farbivá a konzervačné látky môžu zhoršiť hyperaktivitu u detí, najmä tých, ktoré už majú predispozíciu. Farbivá ako tartrazín (E102), sorban draselný (E202) či benzoan sodný (E211) sú obzvlášť problematické. Odporúčanie: Obmedziť konzumáciu priemyselne spracovaných potravín, sladkostí, žuvačiek, limonád a farebných cukríkov.
Príklady problematických aditív:
- E 102: Tartrazín - prášok svetlooranžovej farby.
- E 104: Chinolínová žltá - zelenožlté farbivo.
- E 110: Žltá SY - môže spôsobiť alergické reakcie, tráviace problémy a niektoré druhy rakoviny.
- E 122: Azorubín - môže spôsobovať hyperaktivitu a kožné reakcie.
- E 124: Ponceau 4R - výrazné červené farbivo.
- E 131: Patentná modrá - tmavomodré farbivo.
- E 211-213: Kyselina benzoová a benzoáty - v kombinácii s umelými farbivami preukázane zvyšujú hyperaktivitu.
Potraviny bohaté na bielkoviny
Potraviny bohaté na bielkoviny môžu mať pozitívne účinky na niektoré behaviorálne symptómy spojené s ADHD. Bielkoviny ovplyvňujú činnosť mozgu prostredníctvom aminokyselín, z ktorých sú tvorené neurotransmitery. Ide najmä o fenylalanín, tyrozín a tryptofan, ktoré ovplyvňujú tvorbu neurotransmiterov, dopamínu, serotonínu a neropinefrínu. Neurotransmitery prenášajú signály medzi mozgovými bunkami a strava bohatá na bielkoviny ovplyvňuje ich tvorbu aj fungovanie. Odborníci v tejto štúdií vykonávanej na 85 pacientoch vo veku 4-18 rokov skúmali vplyv aminokyselín na behaviorálne príznaky. Vo výsledkoch tejto štúdie sa tvrdí, že 77% pacientov vykazovalo výrazné zlepšenie, a z tohto dôvodu je potrebné vykonávať viac výskumov na jednoznačné potvrdenie týchto tvrdení. Na druhej strane závery v tejto štúdií naznačujú, že suplementácia doplnkami stravy aromatickými aminokyselinami nemá zásadný vplyv na priebeh ADHD u detí. Bielkoviny stabilizujú energiu a odďaľujú hlad.
Nesprávne nastavené raňajky s nedostatkom bielkovín a nadbytkom rafinovaného cukru môžu u detí spôsobiť vyššiu hyperaktivitu a impulzivitu, horšiu náladu a zníženú funkciu mozgu. Je dokázané, že deti konzumujúce bielkovinové raňajky sú menej náchylné k nadváhe a dosahujú lepšie výsledky v škole.
Omega-3 mastné kyseliny
Omega-3 mastné kyseliny sú veľmi dôležitou súčasťou, ktorá sa podieľa na optimálnom fungovaní srdca, mozgu a nervovej sústavy. Niektoré štúdie na základe klinických a biochemických výsledkov naznačujú, že nedostatky polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) v organizme môžu súvisieť s príznakmi ADHD. V tejto štúdií sa preukázalo, že deti a dospievajúci s ADHD majú významne nižšie plazmatické a krvné koncentrácie polynenasytených mastných kyselín, no najmä nižšie hladiny omega-3 mastných kyselín. Avšak v závere štúdie autor uvádza, že suplementácia polynenasytených kyselín neprináša významné výsledky a sú preto potrebné ďalšie výskumy. Na druhej strane je množstvo štúdií, ktoré obsahujú záver, že suplementácia prináša mierne, avšak významné výsledky v redukcií symptómov ADHD. Polynenasýtené mastné kyseliny sú významnou zložkou našej stravy, ktorá by nemala chýbať v jedálničku z dôvodu znižovania rizika srdcovo-cievnych ochorení a zlepšovania funkcie mozgu.
Deti s ADHD mávajú často nízke hladiny omega-3. Doplnenie formou rybieho oleja alebo výživových doplnkov môže mierne zlepšiť pozornosť, správanie a čitateľské schopnosti. Odporúčané zdroje: losos, makrela, sardinky, ľanové semienka, orechy (ak nie je alergia).
Nedostatok vitamínov a minerálov
Niektoré štúdie spájajú prejavy ADHD s nízkou hladinou určitých vitamínov a minerálov. Zinok a horčík sú mikronutrienty, ktorých nedostatok je najviac spájaný s príznakmi tejto poruchy. Prejavy nedostatku týchto minerálov v organizme sú podobné príznakom ADHD. Nízka hladina horčíka môže vyvolávať zvýšenú nervozitu, úzkosť, nepokoj, nespavosť, problémy s koordináciou a problémy s učením. Vedci, ktorí skúmali hladinu horčíka u 116 detí s ADHD, zistili, že 95% detí s ADHD trpí nedostatkom magnézia v organizme. Na základe týchto údajov došli k záveru, že deti trpiace ADHD trpia častejšie nedostatkom magnézia ako deti bez tejto diagnózy. Vedci v tejto štúdií na základe výsledkov hovoria o korelácií medzi hladinami horčíka a závažnosťou symptómov. Doplnenie 200 mg horčíka po dobu šiestich mesiacov významne znížilo hyperaktivitu u detí s ADHD.
Železo je dôležité pre tvorbu dopamínu - neurotransmitera, ktorý je pri ADHD znížený. Zinok a horčík sa podieľajú na regulácii nervových dráh a psychickej stabilite. Vitamín D ovplyvňuje vývoj nervového systému a imunitu. U detí s ADHD býva často zistený mierny deficit týchto látok, preto sa odporúča ich cielené doplnenie pod dohľadom lekára.
Zdroje horčíka: tofu, strukoviny, celozrnné výrobky, zelená listová zelenina, špenát, orechy, avokádo, olejnaté semienka, mliečne výrobky, zemiaky pečené v šupke.
Zdroje zinku: strukoviny, celozrnné výrobky, orechy, semienka, zelená fazuľka, zelené vňate.
Alergie a intolerancie
Niektorí vedci predpokladajú, že odstránenie potenciálnych alergénov ako napr. lepok, pšenica, mlieko a pod. zo stravy môžu zlepšovať sústredenie a redukovať hyperaktivitu u detí. V roku 2011 bola zverejnená štúdia, ktorej predmetom bolo skúmanie reštrikčnej diéty (alergény) a jej vplyv na príznaky spojené s ADHD. Po piatich týždňoch u 64% deti bolo pozorované výrazné zlepšenie príznakov. Je však potrebné rozlišovať citlivosť na potraviny a alergiu na potraviny. Zvýšená citlivosť na potraviny sa prejavuje prostredníctvom fyzických alebo behaviorálnych príznakov, pričom pomocou testovacích metód nie je potvrdená alergia. Zvýšená citlivosť na potraviny sa môže taktiež prejavovať ako bolesti žalúdka, vyrážky, bolesti hlavy alebo v prípade ADHD zvýšenou hyperaktivitou, impulzívnosťou alebo nesústredenosťou.
Niektoré deti môžu mať neznášanlivosť na určité potraviny (napr. lepok, mliečne bielkoviny, histamín) a tieto potraviny môžu individuálne zhoršovať správanie alebo spôsobovať nepohodu. V takýchto prípadoch môže byť prospešná eliminačná diéta pod odborným dohľadom.
Odporúčania pre stravovanie pri ADHD
Určenie jednej konkrétnej diéty alebo stravovacieho prístupu pri poruche ADHD je veľmi náročné. Štúdie nám neponúkajú jednoznačné závery a je potrebné si počkať na ďalšie odborné publikácie a informácie v tejto problematike. Taktiež organizmus každého jedinca reaguje rozlične na spomínané zložky potravy. Človek trpiaci ADHD by však mal prijímať vyvážené jedlá, ktoré sa skladajú najmä z celistvých potravín. V zložení jednotlivých jedál je dôležité prihliadať na komplexné sacharidy, polynenasýtené kyseliny omega-3 a dostatočné množstvo bielkovín. Na druhej strane je lepšie vyhýbať sa rôznym aditívam v potravinách.
Zdravý životný štýl v podobe kvalitného stravovania a fyzickej aktivity prospieva všetkým bez ohľadu na to, či človek trpí nejakou poruchou.
PODCAST: Sústredenosť v chaose - ADHD (Matej Štepita)
Praktické tipy
- Uprednostnite potraviny s krátkym zložením. Menej prísad, menej prekvapení.
- Raňajky postav na jogurte, vajíčkach alebo tvarohu. Chuť dolaď lyžicou Powerlogy orieškového masla bez pridaného cukru. Daj k tomu ovocie a hrsť orechov.
- Pravidelné jedlá - vyhýbanie sa dlhým prestávkam medzi jedlami pomáha stabilizovať hladinu cukru v krvi a tým aj správanie.
- Plnohodnotné raňajky s bielkovinami.
- Minimalizácia sladkostí a sladených nápojov.
- Zvýšenie príjmu ovocia, zeleniny, celozrnných produktov, rýb a orechov.
- Dostatok tekutín - najlepšie čistá voda.
- Obmedzenie fast foodov, čipsov, polotovarov.
- Vylúčiť, resp. eliminovať príjem kofeínu (kola, čierne čaje).
- Podrobne si prečítajte zloženie všetkého, čo dávate jesť a piť svojim deťom.
Hoci výživa sama osebe nelieči ADHD, môže výrazne ovplyvniť intenzitu a prejavy príznakov. Strava bohatá na živiny, bez umelých prídavných látok a s dostatkom omega-3 tukov či vitamínov môže podporiť lepšie zvládanie poruchy a zlepšiť kvalitu života dieťaťa. Najlepšie výsledky dosahujú deti, ktorých liečba je komplexná - zahŕňa farmakoterapiu, špeciálno-pedagogickú podporu, pohyb, psychoterapiu a vyváženú životosprávu.