K radostiam detského veku rozhodne patria aj neradostné úrazy detí. Počet úrazov kulminuje viac v letných mesiacoch, kedy sú deti odvážnejšie, slobodnejšie, viac času trávia vonku, bez dozoru, a tým sa úrazovosť rádovo navyšuje. Podľa štatistík NCZI bolo iba vlani hospitalizovaných 13 231 deti v dôsledku úrazu. Približne o 200 ich počet každoročne narastá. Bohužiaľ, stane sa aj tragédia, kedy úraz končí smrteľne. 120 detí ročne zomrie na následky úrazov. Slovensko má teda prvenstvo v Európe, ale nikoho táto “medaila“ neteší, skôr nás zarmucuje. 56% z toho tvoria pády. Najviac sú evidované zranenia končatín. Alarmujúce je, že až 1/5 všetkých úrazov tvoria práve úrazy hlavy. Chlapci majú 2x takú úrazovosť ako dievčatá, mesto vedie nad dedinou, horná končatina nad dolnou, malé deti vedú nad veľkými. Pád je na prvom mieste, potom nasleduje úder, náraz, a na ďalšom mieste sú rezy, trhliny, pomliaždeniny. U malých detí do 4 rokov sú úrazy najčastejšie spôsobené tepelným účinkom. Pri každom jednom úraze by mal dieťa okrem chirurga vyšetriť aj neurológ, pretože traumatické poškodenie mozgu (TPM) externou silou môže spôsobiť prechodnú, ale aj trvalú neurologickú dysfunkciu.
Traumatické poškodenia mozgu môžu byť fokálne alebo difúzne. Pri otrase mozgu vzniká náraz, resp. úder, kedy narazí mozog o lebku. Zdanlivo sa nedeje nič, chirurgické aj neurologické vyšetrenie je v rámci úrazu v norme. Zmeny nastanú neskôr. Niekedy je to zlomok sekundy, ktorú si ani nevšimneme, mozog ale áno.
Čo je to otras mozgu a ako ho rozpoznať?
Otras mozgu patrí medzi najčastejšie poranenia hlavy u detí. Môže k nemu dôjsť nielen pri autonehodách či väčších pracovných a športových úrazoch, ale aj pri bežnom zakopnutí. Najviac ohrození sú seniori a deti, keďže u nich sú pády častejšie. Mozog je mimoriadne citlivý orgán ukrytý v pevnej lebke, obalený ochrannými blanami a „pláva“ v mozgovomiechovom moku (likvore), ktorý tlmí nárazy. Ak dôjde k prudkému pohybu hlavy - napríklad pri náraze - mozog sa môže v lebke „zatriasť“. Tento otras môže narušiť funkciu nervových buniek, a tým spôsobiť dočasné výpadky vedomia, pamäti alebo rovnováhy.
Najčastejšími príčinami otrasu mozgu sú autonehody, pády, pracovné či športové úrazy. Veľké množstvo poranení vzniká v prípade, keď je človek pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Ohrozenými skupinami sú deti do veku 4 rokov a seniori, keďže u nich sú pády častejšie.
Otras mozgu je typ mierne traumatického poranenia mozgu, ktoré vzniká po údere do hlavy alebo prudkom otrase. Predstavte si mozog ako želé v plastovej nádobe - keď nádobou zatrasieme, želé sa pohne a môže narážať do stien. Podobne sa to deje s mozgom v lebke pri otrase. Otras mozgu dočasne naruší normálne fungovanie mozgu, ale na rozdiel od závažnejších poranení mozgu, nepoškodzuje mozgovú štruktúru trvalo.
Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku, či poruchy sústredenia. Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.
Toto sú jasné znaky otrasu mozgu
Otras mozgu vedia rodičia väčších detí rýchlo odhaliť. Po úraze a páde z výšky napríklad postele, skrine, stoličky, stromu, trampolíny, ak tam nie je svedok a rodičia prídu neskôr, je potrebné komunikovať s deťmi, a treba sa ich opýtať, čo sa stalo, čo robili. Keď to dieťa vie popísať, čo viedlo k tomu úrazu, a čo robilo tesne pred tým, ako spadlo, tak nemá otras mozgu. Keď odpovedať nevie, teda stratilo pamäť, a nevie popísať, čo sa stalo a čo predchádzalo tomu úrazu, tak je tam otras mozgu. Treba sa to ale dieťaťa opýtať jemne, nie hnevlivo, lebo dieťa sa bude báť povedať, čo robilo, a to môže byť problém.
Pri menších deťoch a škôlkaroch musíte mať po úraze hlavy oči na stopkách a nespustiť z nich zrak: U detí, ktoré nevedia komunikovať, alebo by mohli klamať, lebo sa boja, že dostanú trest, treba pozorovať dieťa. Keď sa dieťa hneď po úraze dvihne zo zeme s plačom, môže tam byť 5 sekúnd, kým sa nadýchne, ale nebolo v bezvedomí, malo by to byť v poriadku. Keby tam bol otras mozgu, tak dieťa bude plačlivé, bude umrnčané, nebude sa hrať, bude odmietať tekutiny, bude apaticky sedieť, bude ho napínať na vracanie a bude mať nezvyklé správanie. Je to veľmi spoľahlivé. Dieťa, ktoré nemá otras mozgu si bude pýtať jesť, piť, bude sa hrať, komunikovať. Keď sa dieťa správa inak ako bežne, tak ho treba zobrať na vyšetrenie svojpomocne. V tomto prípade záchranka nemá čo robiť v prednemocničnej starostlivosti. Ak je dieťa v bezvedomí, tak áno, treba volať záchranku.
Najhoršie je to s odhalením otrasu mozgu u najmenších detí. U malých detí, ktoré ešte nevedia popísať, napr., že spadol som z bicykla alebo na schodoch, alebo zo skrine, tak tam nie je možné zistiť spätnú stratu pamäte, nevie popísať, čo bolo tesne pred tým, ako úraz vznikol, tak sa rodičia nemôžu spoľahlivo orientovať, či tam je otras mozgu alebo nie. Keď nie je otras mozgu, stačí dieťa pozorovať, ale keď je otras mozgu podľa príznakov uvedených vyššie, tak treba ísť na vyšetrenie k neurológovi, urobiť röntgen lebky, prípadne CT vyšetrenie.
Čo robiť pri úraze hlavy?
Pri každom jednom úraze by mal dieťa okrem chirurga vyšetriť aj neurológ, pretože traumatické poškodenie mozgu (TPM) externou silou môže spôsobiť prechodnú, ale aj trvalú neurologickú dysfunkciu. Traumatické poškodenia mozgu môžu byť fokálne alebo difúzne.
Pri úraze hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku.
Poškodenie kostnej časti chrbtice sa zahojí za 4 až 6 týždňov, ale keby prišlo k poškodeniu miechy, tak to môže mať trvalé následky. V týchto prípadoch je potrebné volať záchranku, záchranári dajú dieťa na nosidlá, zafixujú telo až do vyšetrenia a vylúčenia poškodenia chrbtice. Keď je to pád z väčšej výšky, ako výška tela, tak podľa zásady záchranári vždy manipulujú s dieťaťom, akoby bola chrbtica zlomená.
Napríklad, pokiaľ dieťa stojí na stoličke a padne, už je to pád z výšky vyššej ako je výška tela, a tam je aj vyššia pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Sem patria aj preliezky, hojdačky, trampolína, posteľ či bicykel: S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou, lebo môže mať poškodené nie len krčnú chrbticu, ale aj hrudnú a driekovú chrbticu. A to aj v prípade, ak je pri vedomí, aj v bezvedomí. Keď sa dieťa samé dvihne, že rodičia tomu nezabránia, tak mu treba povedať, nech si ľahne, nech má čo najmenej pohybov hlavou.
Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí. Keby sa dieťa navyše hýbalo, tak sa zvyšuje aj riziko poškodenia miechy.
Zobrať ho na ruky, alebo nedvíhať?
Keď dieťa padne z preliezky, trampolíny, stola či stoličky, tak rodičia k nemu automaticky pribehnú a ako prvé ho dvihnú zo zeme, aby ho utíšili. Na toto si ale treba dať pozor, pretože drobcovi môžete aj ublížiť. Keď je to pád z výšky vyššej, ako je výška tela, alebo vo väčšej rýchlosti, ako je napr. pád z bicykla, tak je tam pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Chápem aj rodičov v tom, že keď dieťa plače, tak ho utíšia tým, že ho zoberú do náručia. Keď dieťa padne na zem, tak pri tej výške pôsobia nejaké sily na chrbticu a keď rodič zoberie dieťa nežne do náručia, tak nevyvinie takú silu, ako pri páde z výšky. Keď to dieťa má mať poškodenú chrbticu, tak by ju malo už pri páde a rodičia s tým už nič nespravia. Často sa tiež stáva, že dieťa, ktoré keď spadne a nemá nič zlomené, tak sa automaticky postaví, začne plakať a uteká k mame. Neostane ležať na zemi. Rodičia by ale mali pristupovať opatrne, nehýbať s dieťaťom, snažiť sa, aby bola chrbtica v jednej rovine, s dieťaťom sa neotáčalo a volať záchranku.
Zrážka s iným dieťaťom: Deti sa pri šantení a naháňaní často zrazia s kamarátmi hlavami, narazia do nábytku alebo do steny až tak, že spadnú na zadok, alebo na chrbát. Aj na tieto úrazy pozor, pretože aj v týchto prípadoch mohlo dôjsť k otrasu mozgu, alebo poraneniu chrbtice. Dieťa treba sledovať a mať na pamäti všetky spomenuté znaky.
Čo robiť, keď sme pád či zrážku nevideli? Nemôžete byť všade. Deti často padnú v tej jednej chvíľke, keď ich rodičia nesledujú. Vtedy musia konať čo najrýchlejšie a zachovať duchaprítomnosť. Po pribehnutí musí rodič zistiť, či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí. Ak rodič pri páde nebol, ako prvé sa musí opýtať svedkov, že čo sa stalo a nechať si aj od dieťaťa popísať situáciu okolo pádu a zistiť, či sa tieto verzie zhodujú. Keď dieťa povie aj detaily pádu, alebo čo mu predchádzalo, toto otras mozgu nemá. Ale ak povie, že hojdal som sa a neviem ako som spadol, tak to by svedčilo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti.
Prvá pomoc pre každého - Ako zachrániť život? | Teleráno
Ísť či neísť na vyšetrenie?
Mnoho rodičov krátko po páde zvažuje a rozhoduje sa, či je potrebné ísť na vyšetrenie, alebo si dieťa nechajú len doma a budú ho pozorovať. Keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neisť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad. Alebo stále môžete zavolať na linku 155, kde vám poradia.
Kedy neváhať a ísť hneď do nemocnice
- Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie. Teda akékoľvek násilie, ktoré si spôsobím sám, že do niečoho vrazím, alebo padnem alebo ak to spôsobí niekto druhý.
- Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
- Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť. Keď padnem na schodoch, bolí ma v lakti a nemôžem rukou hýbať, tak by to malo byť vyšetrené. Keď je to v hornej časti tela, tak môžu príbuzní človeka odviesť, pokiaľ je to dolná časť tela a chrbát, tak treba volať záchranku.
Kam ísť na urgent? Do nemocnice?
Pred tým, než v panike nasadnete so zraneným dieťaťom do auta, mali by ste vedieť, kam ísť na vyšetrenie za odborníkmi. Keď je dieťa do 6 rokov, tak treba ísť do detskej nemocnice, teda Bratislava, Banská Bystrica, Martin, Košice. Od 6 rokov vyššie by už mali byť schopní ošetriť dieťa v každej krajskej nemocnici.
Možné komplikácie a dlhodobé následky
Traumatické poškodenie mozgu akejkoľvek závažnosti môže poškodiť mozog. Bolesť hlavy, závrate, problémy s pamäťou, zmena nálady a emócií, poruchy spánku. Všímať si treba zmeny zdravotného stavu, učenia, a správania. Dôležitý je aj samotný čas zranenia, závažnosť zranenia, individuálne a rodinné pomery, zdravotná starostlivosť.
Primárne traumatické poranenie mozgu je priamym dôsledkom mechanickej traumy, resp. pôsobenia mechanickej sily na tkanivo mozgu. Môže dôjsť k fokálnemu, polárnemu alebo difúznemu poškodeniu mozgu. Polárne poškodenie („contre coup“) vzniká ako dôsledok rýchlych akceleračno-deceleračných posunov tkaniva mozgu v intrakraniálnom priestore. Najčastejšie sú to poškodenia, ktoré vidíme pri autonehodách. Poškodenie môže viesť k pomliaždeniu alebo ku krvácaniu a v kombinácii s edémom spôsobuje poškodenie rozsiahlych oblastí mozgu.
Je následkom primárneho poranenia mozgu. Dochádza k ischémii, zvýšeniu intrakraniálneho tlaku a narušeniu autoregulácie ciev mozgu. Príkladom je zväčšenie objemu mozgového tkaniva, ku ktorému môže dôjsť 48 až 72 hodín po poranení.
Najčastejší je problém s deficitom rastového hormónu (growth hormone deficiency GHD). Do 5. roku života niekedy až do výšky 30-40%. Najviac zastúpený je problém s rastovým hormónom, kedy podľa indikácií má dieťa šancu na liečbu rastovým hormónom. Samotné endokrinopatie po TPM nekorelujú so závažnosťou TPM ani s GCS. Potenciálny faktor môže byť aj chirurgická intervecia.
Záludnosť patológie niekedy spočíva aj v minimálnej symptomatológii. Ideálne je vyšetrenie u endokrinológa 3-6 mesiacov po úraze, čo je možno z logistického dôvodu pomerne nereálne zrealizovať, ale do 6 mesiaca po úraze je naozaj dôležité vyselektovať možné poruchy rastu odborným vyšetrením. Musíme myslieť na dôležitý aspekt, že porucha hypotalamo-hypofyzárnej osi po TPM môže nastať v akútnej fáze, ale aj neskôr o niekoľko týždňov, mesiacov, či dokonca rokov od príhody. Preto je dôležité, aby všetci lekári mali riziko endokrinných porúch po traumatických poraneniach mozgu na zreteli a indikovali potrebné vyšetrenie u špecialistu.
Všetky deti, ktoré takéto postihnutie postihne nám budú vďačné, že ich život sa nebude uberať smerom hormonálneho defektu.
Niektoré úrazy je potrebné posudzovať aj s odstupom viacerých rokov, nie len bezprostredne po úraze. Niekedy je možné zhodnotiť trvalé následky úrazu len s odstupom času. Na to by rodičia nemali zabúdať aj vo vzťahu k poisťovni, kde majú dieťa poistené. Pokiaľ sa nejedná o stavy komplikované mozgovým krvácaním, úprava stavu je takmer vždy úplná. Závažnejšie poranenia môžu spôsobiť trvalé poškodenie mozgu s určitým stupňom telesného alebo duševného poškodenia.
Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku, či poruchy sústredenia. Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.
Čoho by ste sa mali obávať po tom, čo dieťa utrpelo úder do hlavy? Existujú určité varovné príznaky, na ktoré musíte dávať pozor. Medzi najvážnejšie patria: opakované zvracanie, zhoršujúca sa bolesť hlavy, pretrvávajúca alebo opakovaná strata vedomia, kŕče, slabosť jednej strany tela, problémy s rečou, porucha videnia, neobvyklá ospalosť alebo zhoršujúca sa zmätenosť. Tieto príznaky môžu signalizovať nielen otras mozgu, ale aj závažnejšie komplikácie, ako je krvácanie do mozgu.
Priznaky krvácania do mozgu môžu zahŕňať intenzívnu bolesť hlavy, ktorá sa rýchlo zhoršuje, opakované zvracanie, poruchy vedomia, kŕče alebo neurologické príznaky ako slabosť končatín. Osobitne nebezpečný je syndróm druhého úderu, ktorý môže vzniknúť, ak dieťa utrpí ďalší úraz hlavy pred tým, než sa prvý otras úplne zahojí. Tento stav môže byť život ohrozujúci, pretože môže spôsobiť rýchle a masívne opuchnutie mozgu. Preto je tak dôležité, aby dieťa s diagnostikovaným otrasom mozgu bolo chránené pred ďalšími úrazmi hlavy.
Pri otrase mozgu príznaky postupne ustúpia a dieťa je ďalej bez ťažkostí. V prípade závažného poranenia sa môže celkový stav postupne alebo náhle zhoršovať, ale dieťa môže byť aj na určitý čas úplne bez ťažkostí. Následne však príde celkové zhoršenie stavu pacienta, ktoré môže prebiehať aj akútne.
Otras mozgu - je najčastejší typ poranenia. Otras mozgu je funkčné postihnutie mozgu bez morfologického nálezu. Epidurálny hematóm - je zakrvácanie medzi lebkou a tvrdou plenou mozgovou. Svojou veľkosťou hematóm zvyšuje vnútrolebečný tlak a utláča mozog. Vždy vyžaduje intenzívny monitoring a podľa stavu aj chirurgickú evakuáciu. Subdurálny hematóm - je zakrvácanie pod tvrdú plenu mozgovú. Intracerebrálna hemorágia - znamená krvácanie priamo do mozgu, môže byť spojená s pomliaždením mozgu. Difúzne axonálne poškodenie - následkom rotačného poranenia sa poškodia axóny (výbežky nervových buniek) v mozgu, pri závažnom náleze môže viesť až k tzv. bdelej kóme. Lineárna prasklina lebky - jej znakom býva často tzv. prelievajúci sa hematóm na hlavičke. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie. Jej komplikáciou môže byť tzv. rastúca zlomenina, kedy sa v mieste praskliny postupne zväčšuje medzera v kosti. Impresívna zlomenina lebky - pri pôsobení veľkej sily počas úrazu sa môžu kosti lebky vtlačiť dovnútra. Stav väčšinou vyžaduje chirurgické riešenie. Môže byť spojená s vnútrolebečným zakrvácaním.
Ako sa vyhnúť úrazom hlavy?
Prevencia je lepšia ako liečba. Najdôležitejšie je používanie ochranných pomôcok pri športových aktivitách. Prilba pri bicyklovaní, korčuľovaní, skateboarde alebo lyžovaní môže výrazne znížiť riziko úrazu hlavy. Dôležité je, aby prilba správne sedela a bola certifikovaná podľa bezpečnostných štandardov.
Pri kontaktných športoch je dôležité dodržiavanie bezpečnostných pravidiel a používanie vhodných ochranných pomôcok. Tréneri by mali byť vzdelaní v rozpoznávaní príznakov otrasu mozgu a mali by vedieť, kedy dieťa vyradiť z hry.
V domácom prostredí dbajte na bezpečnosť - zabezpečte okná a balkóny, používajte zábrany na schodoch u malých detí, odstráňte ostré rohy nábytku alebo ich chráňte rohovými chráničmi. Na šmykľavých povrchoch používajte protišmykové podložky. Zabezpečte, aby detské postieľky a vysoké stoličky mali bezpečnostné pásy.
Vzdelávanie detí o bezpečnosti je kľúčové. Učte ich, aby boli opatrné pri hrách, aby nehádzali tvrdé predmety a aby dodržiavali pravidlá bezpečnosti pri športe. Dôležité je aj vzdelávanie o bezpečnosti v doprave - používanie bezpečnostných pásov v aute, detských autosedačiek a dodržiavanie pravidiel cestnej premávky.
V automobiloch je kľúčové správne používanie detských autosedačiek a bezpečnostných pásov. Autosedačka musí byť vhodná pre vek a váhu dieťaťa a musí byť správne nainštalovaná. Deti mladšie ako 12 rokov by mali sedieť na zadných sedadlách.
Nikdy voči dieťaťu nepoužite fyzické násilie. Aj keď to znie ako samozrejmosť medzi najčastejšie príčiny úrazov hlavy detí patrí domáce násilie, týranie či takzvaný shaken baby syndrom, pri ktorom dochádza k poraneniu hlavy a mozgu pri trasení dieťaťa. Aj keď to znie ako samozrejmá vec s malým dieťaťom nikdy netrasieme! Nadarmo naše deti budeme tieto veci učiť keď sami budeme robiť niečo iné. Preto učme ich svojim príkladom.
