Pri narodení každého bábätka nás zaujíma množstvo detailov. Jedným z nich je aj veľkosť a obvod hlavičky. Tento údaj môže poskytnúť cenné informácie o zdravotnom stave novorodenca a jeho ďalšom vývoji. Obvod hlavičky sa meria ihneď po narodení a pravidelne počas prvých mesiacov života. Slúži ako jeden z ukazovateľov rastu a vývoja dieťaťa.
Pri pôrode donoseného dieťaťa sa priemerný obvod hlavy pohybuje v rozpätí od 34 do 36 cm. Je však dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a veľkosť hlavičky môže mierne kolísať. Poznámka: Hodnota ± 2 cm predstavuje normálnu odchýlku.
Ak máte obavy ohľadom veľkosti hlavičky vášho dieťaťa, neváhajte sa poradiť s pediatrom. Lekár zhodnotí všetky relevantné informácie a v prípade potreby odporučí ďalšie vyšetrenia. Obvod hlavičky novorodenca je dôležitým ukazovateľom zdravia a vývoja. Väčšina detí sa narodí s úplne normálnym obvodom hlavy.
Vývoj hlavy u detí
Vývoj hlavy u detí je úzko spojený s rastom a vývojom mozgu. Lebka dieťaťa je v prvých mesiacoch života veľmi poddajná a rýchlo rastie, aby poskytla dostatok priestoru pre vyvíjajúci sa mozog. Tento rast je najintenzívnejší v prvom roku života.
Rast lebky je veľmi citlivým informátorom o tom, ako sa vyvíja a rastie mozog dieťaťa. Správna veľkosť lebky nám ukazuje, že vývin mozgu dieťaťa prebieha „normálne“, pretože mozog tým, že sa zväčšuje, aktívne tlačí zvnútra na lebku, a tá sa následne prispôsobuje jeho veľkosti, rastie s ním.
V rámci rastu lebky sú tri štádiá výrazného nárastu obvodu hlavy dieťaťa: v treťom trimestri tehotenstva v tele matky, v prvom polroku po narodení, pričom posledný sa odohráva počas puberty. V puberte však už tento rast nie je taký evidentný ako v prvých dvoch prípadoch. K ukončeniu procesu rastu lebky dochádza u dievčat v rozmedzí 16. až 18. roku ich života, zatiaľ čo u chlapcov je to neskôr, a to cca v 20. roku.
Ako sa meria obvod hlavy novorodenca?
Meranie obvodu hlavy novorodenca patrí medzi prvotné lekárske vyšetrenia, ktoré prebiehajú po narodení bábätka. Tento úkon sa tiež pravidelne vykonáva v rámci poradne, avšak zmerať hlavičku svojho dieťatka môžu pokojne aj rodičia. Postačí im na to obyčajný krajčírsky meter, ktorý je potrebné bábätku previesť okolo hlavy tak, aby prechádzal okolo výbežku tylu a nadočnicových oblúkov.
V súvislosti s obvodom hlavy sa však počíta aj s istými odchýlkami. Primárne ide o rozdiely obvodov hlavičiek s ohľadom na pohlavie dieťatka. Dievčatá majú totiž už od narodenia o približne pol centimetra menšie lebky ako chlapci. Hoci ohľad treba brať aj na isté odchýlky súvisiace s vrodenými vlohami. U niektorých rodín je príznačné, že majú menšie hlavy, zatiaľ čo u iných je to práve naopak. Aj z tohto dôvodu je podstatné neporovnávať deti medzi sebou, pretože vtedy dochádza k vzniku neopodstatnených obáv z vývojových porúch, ktoré ani nemusia existovať.
Obvod hlavy - dievčatá
Ako sme si už vyššie stanovili, lebka dievčat je už pri narodení o niečo menšia ako hlava chlapcov, avšak rast u oboch pohlaví prebieha približne rovnakým tempom s minimálnymi odchýlkami. Jednotlivé merania obvodu hlavičky bábätka je potrebné porovnávať s tabuľkovými údajmi, ktoré zobrazujú hodnoty obvodu hlavy podľa veku detí. Takéto tabuľky existujú ako pre dievčatá, tak i pre chlapcov. Na základe nich je možné identifikovať isté anomálie vo vývoji bábätka.
Na základe uvedených hodnôt je možné z tabuľky vyčítať, že obvod hlavy ročného dieťaťa, konkrétne ženského pohlavia, sa v porovnaní s údajom nameraným hneď po narodení líši približne o 11 centimetrov, pričom najpodstatnejší nárast je možné sledovať v prvom polroku po narodení. V tomto období dochádza k vyše 8-centimetrovému prírastku na obvode hlavičky, kdežto od 6. mesiaca do dosiahnutia 1. roku sa hlavička zväčší už iba o necelé 3 centimetre.
Z danej tabuľky je jasné, že sa rast lebky po dosiahnutí prvého roku života postupne spomaľuje. U dievčat ešte stále platí konštatovanie, že ich hlavičky sú menšie ako u chlapcov, pričom tento fakt platí aj v dospelosti. V časovom horizonte medzi 1. a 5. rokom života dievčaťa dochádza k ročnému nárastu obvodu hlavy o pol centimetra, pričom obvod hlavy dievčat vo veku 5 rokov dosahuje hodnotu približne 50 centimetrov.
Obvod hlavy - chlapci
Vo väčšine literatúry sú priemerné údaje obvodu hlavy novorodencov zovšeobecnené práve z tabuliek platných pre chlapcov, a preto jednotlivé hodnoty namerané u dievčat nemusia korešpondovať s reálnymi tabuľkovými číslami. No aj napriek istým odchýlkam medzi dvomi pohlaviami je možné konštatovať, že rast hlavy u chlapcov prebieha podobným tempom ako u dievčat. Ako sme už vyššie uviedli, u chlapcov je možné pozorovať väčší obvod hlavy ako u dievčat, avšak ide o ozaj minimálny rozdiel, ktorý dosahuje necelý jeden centimeter.
Obvod hlavy u chlapcov dosahuje vo veku 5 rokov takmer 51 centimetrov, pričom v priebehu 4 rokov na krajčírskom metri možno pozorovať rozdiel vyše 4 centimetrov. Vo všeobecnosti, a teda odhliadnuc od pohlavia dieťaťa, je však zaujímavé sledovať, že obvod hlavy medzi 6. a 12. mesiacom života bábätka narastie o takmer 3 centimetre, kdežto za celý nasledujúci rok nadobudne 2-ročné dieťa na obvode hlavy iba 2-centimetrový prírastok.
Poruchy rastu obvodu hlavy novorodenca
Rastovú poruchu hlavy je niekedy možné spozorovať voľným okom, avšak najčastejšie sa pre tento účel používa práve vyššie spomenuté meranie obvodu hlavy, ktoré musí dieťatko pravidelne absolvovať. Ak má lekár na základe nameraných hodnôt podozrenie na rastovú poruchu, posiela dieťa na neurologické vyšetrenie.
V prípade, že sú väzivové spojenia lebky, tzv. fontanely ešte stále otvorené, čo je približne v období 6 mesiacov až 2 rokov života dieťaťa, je možné mozog vyšetriť sonograficky, a teda ultrazvukom. Avšak v neskorších vývojových štádiách dieťaťa, keď sú fontanely lebky už uzavreté, je jedinou možnosťou počítačová tomografia, a teda tzv. CT vyšetrenie.
Mikrocefália
Jednou z porúch rastu lebky je jej spomalený rast, ktorý sa odborne nazýva mikrocefália. Táto rastová chyba spočíva v zaostalom vývoji lebky, čo sa prejavuje jej podpriemernou veľkosťou. Malú lebku, resp. zaostanie jej vývinu môže spôsobovať hneď niekoľko vecí. V prvom rade môže ísť o genetickú chybu, avšak chyby môžu prameniť aj v predpôrodnom období, keď zdravie dieťaťa môže ovplyvniť životný štýl samotnej matky. Najčastejšie ide o nesprávny prístup k výžive či konzumáciu alkoholických nápojov v tehotenstve. Problémy však môže spôsobiť aj vírusová infekcia, ako napr. Zika vírus.
Spomalený rast hlavy, ktorý započal ešte počas vnútromaternicového vývoja, je možné v niektorých prípadoch po narodení dobehnúť, avšak mnohokrát ide o trvalé poškodenie. Veľmi podstatným aspektom je včasné odhalenie problému, hoci ani to nemusí vždy pomôcť. Medzi prejavy mikrocefálie patrí predčasné uzavretie lebečných väzivových spojení, nezväčšujúci sa obvod hlavy, ale aj viditeľná disproporcia medzi lebečnou časťou hlavy a tvárou.
Hydrocefalus a Makrocefália
Keďže existuje spomalený rast, prirodzene, musí existovať aj opačný prípad, a teda zrýchlený vývoj obvodu hlavy. Jedna z diagnóz opisujúcich nadmerne rýchly rast obvodu hlavy dieťaťa je hydrocefalus. Ide o zdravotný stav, keď sa lebka zväčšuje vplyvom tlaku, ktorý na lebečné švy vyvíja nahromadený mozgomiešny mok. Táto tekutina v hlave sa môže hromadiť z dôvodu úrazu či krvácania, ktoré vytvárajú akúsi prekážku v odtekaní mozgomiešneho moku. Avšak príčinou môže byť aj zápal spôsobujúci znížené vstrebávanie tekutiny v lebke.
Najvýraznejším príznakom hydrocefalu je nadpriemerný obvod hlavičky, avšak túto rastovú poruchu je možné spoznať aj prostredníctvom nahmatania veľkej fontanely, ktorá je v dôsledku vývojovej chyby buď otvorená príliš naširoko, a teda sú hmatom citeľné jednotlivé rozostupy medzi kosťami lebky, alebo je príliš napätá. Príznačný je aj tzv. syndróm zapadajúceho slnka, ktorý sa prejavuje stočením očných buliev smerom nadol.
Ďalší druh rýchleho vývinu lebky dieťaťa je známy pod pomenovaním makrocefália. Ide o vzácnejší typ rastovej chyby, kedy dochádza k nadmernému rastu hlavy dieťatka v rekordne krátkom čase. Makrocefália sa na rozdiel od hydrocefalu neprejavuje prítomnosťou mozgomiešneho moku. Príznaky zrýchleného rastu sa objavujú skôr v podobe zaostalosti psychomotorického vývoja.
Kým v prípade spomaleného rastu je možné spozorovať poruchu nameraním obvodu hlavy menšieho ako 31 centimetrov, makrocefália, resp. hydrocefalus sa prejaví veľkosťou lebky presahujúcou 38 centimetrov. Keďže novorodenecké proporcie by mali zodpovedať istým normám, takéto poruchy v raste lebky je možné spozorovať aj voľným okom. Hlavička by totiž mala mať v prvom polroku života dieťaťa väčší obvod ako hrudník, pričom po šiestich mesiacoch sa tieto hodnoty vyrovnávajú. Ide o jeden z najznámejších a najvýraznejších príznakov hydrocefalu.
Ako pomôcť deťom regulovať emócie
Fontanely a ich význam
Všetky bábätká prichádzajú na svet s vankúšikom nad čelom. Je to takzvaná veľká fontanela, ktorá je veľmi dôležitá pre zdravý vývoj novorodenca. Fontanela či lupienok je väzivové spojenie na hlave novorodenca v miestach, kde sa stýkajú kosti tvoriace lebku. Veľká fontanela má kosoštvorcový tvar. Dá sa ľahko vyhmatať, dokonca môžeme cítiť, ako pod ňou pulzuje krv. Okrem „veľkej“ fontanely je na hlavičke ešte 5 ďalších („malá fontanela“ je umiestnená v záhlaví a má trojuholníkovitý tvar, 4 maličké, ktoré má i odborník problém vyhmatať). Pevne spolu zrastú lebečné kosti až okolo 18. - 20. mesiaca života.
Fontanely ponúkajú riešenie. Hlavička je v mieste fontanel veľmi pružná a prispôsobivá, a teda môže bezpečne prejsť úzkym pôrodným kanálom. Ak sa aj nejako počas tejto cesty zdeformuje, za pár dní je opäť krásna. Fontanely majú ale ešte ďalšie dôležité úlohy: jednak umožňujú rýchle vyrovnávanie krvného tlaku v hlave, taktiež sa vďaka nim môže mozog dieťatka najmä prvom roku nerušene zväčšovať. Navyše môže fontanela poslúžiť lekárom ako okno pre ultrazvukové vyšetrenie mozgu dojčiat.
Veľká fontanela nám môže slúžiť ako ukazovateľ, či bábätko je alebo nie je dehydrované. Za normálnych okolností je blanka, ktorá fontanelu chráni v jednej rovine s o zvyškom hlavičky. Pokiaľ má dieťa problém s hydratáciou, fontanela prepadáva, urobí sa akoby „lavórik“.
Fontanela - keď signalizuje problém
Z hľadiska bežnej praxe je dobré vedieť, čo môže signalizovať chorobný rast lebky dieťatka. Zrýchlený rast lebky sa prejavuje: široko otvorenou veľkou fontanelou, akoby vydutou veľkou fontanelou, rozostúpenými švami a inými fontanelami, stáčaním očiek smerom nadol (viditeľné je horné bielko nad dúhovkou), zvýšenou náplňou žíl na lebke (najmä pri plači), dráždivosťou, či nápadnou nespavosťou.
Predčasne uzatvorená fontanela a zaostávanie rastu lebky sa prejavuje: predčasne sa uzatvárajúcou fontanelou a lebečnými švami, malým alebo žiadnym prírastkom v obvode hlavičky, oneskorením vývoja psychiky, zvýšeným svalovým napätím, kŕčmi.
Tieto príznaky sa zvyknú vyskytovať spoločne. To znamená, že ak ste si u dieťaťa všimli len jeden príznak, zvyčajne to nič vážneho neznamená. Poradiť sa s odborníkom je však samozrejme namieste. Pretože čím skôr sa odhalí porucha rastu hlavičky, tým lepšie vyhliadky má dieťa do budúcna.
Nesprávne polohovanie a jeho následky
Lebka sa môže tvarovať zle napríklad pri nesprávnom polohovaní bábätka počas dňa a nočného spánku, keď leží väčšinou iba na chrbte. Nakoľko je lebka novorodenca veľmi poddajná a rýchlo rastie, akékoľvek obmedzenie v raste môže spôsobiť jej deformitu. Niektoré bábätká majú takzvanú zležanú alebo inak deformovanú hlavičku.
Niekedy sa takáto vec stane ešte počas tehotenstva, keď je dieťatko v brušku alebo počas pôrodu (najmä pri kliešťovom pôrode alebo iných komplikáciách), no tieto deformity zvyčajne pri správnej starostlivosti po krátkom čase vymiznú. Rodičia však neraz robia chybu, keď bábätko dostatočne nepolohujú a tak sami prispievajú k rozvoju zležanej hlavičky svojho dieťatka.
Správne polohovanie
Bábätko je potrebné už od narodenia polohovať. Novorodenci nie sú ešte schopní veľmi otáčať hlavičku a veľa času prespia. Ak ich budeme ukladať na spánok vždy v rovnakej polohe, napríklad na chrbátik, hrozí im zležanie zadnej časti hlavičky (takzvané symetrické zležanie). Pokiaľ bábätko spí vždy na tom istom boku, hrozí zasa asymetrické zležanie, teda sploštenie hlávky na tej strane, na ktorej dieťatko najviac spáva. K splošteniu hlavičky dochádza u bábätko preto, lebo kosti lebky sú ešte pružné a poddajnejšie.
Je teda dôležité bábätku často meniť strany, na ktorých spí. Lekári odporúčajú ukladať bábätko raz na jeden bok, inokedy zas na druhý. Bábätko by sme z dôvodu prevencie SIDS nemali však ukladať celkom na bok, aby sa nemohlo prevrátiť na bruško, ale skôr len mierne na bok a oprieť mu chrbtik o kraj postieľky, prípadne o vankúš a podobne.
Počas bdenia ukladajte bábätko aj na bruško. Hlavička sa odľahčí a bábätko si tak môže spevňovať a trénovať svalstvo. Keď je bábätko na brušku, vždy by ste ho mali mať pod dozorom. Spánok na brušku u malých bábätiek sa veľmi neodporúča kvôli riziku SIDS. Niektorí rodičia sa však zdráhajú dávať bábätko na bruško aj počas bdenia, čo nie je správne.
Pri dojčení alebo kŕmení držte bábätko raz na jednom boku, inokedy zas na druhom. Keď zaspí na svojej obľúbenej strane, môžete mu jemne hlavičku otočiť aj v spánku. Dieťa by sme nemali v prvých mesiacoch nechávať dlho ani v autosedačke, pretože tu je tiež riziko zležania hlávky. Pri nosení bábätka je z pohľadu prevencie zležanej hlavičky najlepšie nosiť ho bruškom na predlaktí, v polohe známej ako „tigrík“. Okrem toho táto poloha pomáha aj k odgrgnutiu a pri bolestiach bruška.
Čo robiť, keď už je hlavička zležaná?
Veľa mamičiek sa trápi, že ich dieťatko má zležanú hlavičku. Či už vzadu alebo z niektorej strany. Hoci ide len o estetický problém, môže neskôr v živote dieťaťu spôsobovať problémy, teda dieťa môže mať komplexy kvôli tomuto nedostatku. Už len preto je dobré myslieť na to, aby sme zležaniu hlávky predchádzali.
Polohovanie má zmysel u malých bábätiek cca do 5. mesiaca. Potom už sa bábätko viac hýbe a otáča aj samo, takže rodičia už nemajú taký vplyv na voľbu polohy. Niekedy sa dá u takýchto väčších bábätiek aspoň ovplyvniť polohu v spánku.
Je to vážne? Niekedy sa stane, že bábätko preferuje jednu stranu zo zdravotných dôvodov. Najčastejšie je za tým stav zvaný torticollis, čo je jednostranné svalové strnutie šije (zvyčajne ide o vrodenú chybu) a lekár tento stav dokáže spravidla odhaliť pri bežnej kontrole v poradni. V tomto prípade je polohovanie veľmi dôležité a pri správnom a dôslednom „tréningu“ sa situácia dokáže upraviť do 2.-4. mesiaca. V neskoršom veku alebo vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k fyzioterapeutickej či ortopedickej liečbe.
Pri zležanej hlavičke sú lebečné kosti aj švy úplne v poriadku, hlavička sa len zdeformovala tým, že dieťa opakovane ležalo v rovnakej polohe. Pokiaľ napríklad dieťa leží väčšinu dňa na záhlaví, bude hlavička v záhlaví plochá a kompenzačne bude rásť skôr do šírky. Ak má dieťa väčšinu dňa hlavičku vytočenú jedným smerom - doprava alebo doľava, bude výsledný tvar hlavičky asymetrický.
Na rozdiel od kraniostenózy má však táto deformita tendenciu sa rastom dieťaťa ustáliť alebo aj mierne zlepšiť. Zležaná hlavička je vždy dôsledkom nesprávneho polohovania. Na druhej strane, ak je dieťatko zdravé, nemalo by nám nič brániť v správnom polohovaní. V liečbe má u detí do 3 mesiacov veku najlepšie výsledky správne polohovanie. Odporúčané je polohovať hlavičku na miesto iné ako oblasť, kde je hlavička zležaná. Ďalej je možné podložiť dieťatko tak, aby ležalo mierne na boku a nie na záhlaví. Pokiaľ je deformita výrazná, od 4 mesiacov veku je možné dieťatku zhotoviť takzvanú remodelačnú kraniálnu ortézu. Je to špeciálna prilba, ktorá je vyhotovená na mieru presne podľa hlavičky dieťatka a zabezpečuje korekciu deformity do správneho tvaru. Prilba je priliehavá v mieste, kde je hlavička vyklenutá a naopak voľná tam, kde je hlavička sploštená. Efekt takejto ortézy sa však prejaví iba ak je nosená správne. Dieťatko musí prilbu nosiť 23 hodín denne. U detí do veku 12 mesiacov je najrýchlejší rast hlavičky a deformita sa tak pomerne rýchlo upravuje, liečba trvá štandardne 4 až 6 mesiacov. Po dovŕšení 18. mesiaca veku už liečba remodelačnou ortézou nie je vhodná, keďže rast hlavičky sa výrazne spomaľuje a efekt nie je dostatočný.
Kraniostenóza - predčasný zrast lebečných švov
Kraniostenóza je ochorenie, ktoré je dôsledkom predčasného zrastu lebečných švov u dieťaťa. Lebečné švy sa vyskytujú u každého z nás a za normálnych okolností sú u novorodencov otvorené a postupne sa uzatvárajú. Prvý šev sa uzatvára väčšinou do 1. roka života.
Lebka je zložená z viacerých kostí a tie sú medzi sebou spojené práve lebečnými švami. Postupne sa pomaly uzatvárajú, čiže sa premieňajú z elastického spojenia na kosť, a tým vytvárajú pevné spojenie jednotlivých kostí. Kraniostenóza je následok predčasného zrastu lebečných švov.
V prípade kraniostenózy je deformita hlavičky viditeľná niekedy už po narodení, alebo sa prejaví väčšinou v prvých týždňoch až mesiacoch života. Pokiaľ má dieťatko deformitu, ktorá svedčí o zrastených lebečných švoch, je nevyhnutné navštíviť detského chirurga alebo neurochirurga, nakoľko v tomto prípade je liečba výhradne chirurgická. Použitie remodelačnej ortézy u pacientov s kraniostenózou nie je vhodné.
Typy kraniostenózy
- Trigonocefália: V prípade zrasteného metopického šva (na čele) má hlavička akoby trojuholníkový tvar. Trojuholník je orientovaný tak, že má špic na čele, kde je v strednej čiare vyklenutie, na okrajoch čela je hlava zúžená a báza trojuholníka je v strednej časti hlavy a v záhlaví, kde je hlavička najširšia.
- Skafocefália: Ak je zrastený sagitálny šev, ktorý spája v strednej čiare 2 temenné kosti, nazýva sa skafocefália. V tomto prípade je výsledný tvar hlavičky úzky a predozadne pretiahnutý. U dieťatka môže byť hmatný zhrubnutý zrastený šev v strednej čiare hlavy. Typické pre tento druh synostózy je aj predčasné uzatváranie veľkej fontanely (šev sa vlastne tiahne od veľkej fontanely dozadu).
- Zrastenie koronárneho šva: Zrastenie koronárneho šva, ktorý spája na boku hlavy temennú kosť s čelovou. Dôsledkom predčasného uzáveru koronárneho šva je pri jednostrannom postihnutí asymetrická deformita, ktorá spôsobí oploštenie čela na jednej strane. V prípade, ak sú švy zrastené obojstranne, je čelo sploštené na oboch stranách.
- Zrastenie lambdového šva: Zrastenie lambdového šva, to je šev, ktorý spája záhlavnú a temenné kosti. Dôsledkom je, že hlavička je sploštená v zadnej časti a môže sa veľmi podobať na zležanú hlavu. Podobne ako u predchádzajúceho typu môže byť postihnutie jednostranné, vtedy je hlavička sploštená asymetricky na strane zrasteného šva, alebo obojstranne a vtedy je sploštenie symetrické.
Najdôležitejšie je, že s možnosťou výskytu kraniostenózy je oboznámený nielen pediater, ale aj rodič. Kľúčom úspešnej liečby je práve včasná diagnostika. Optimálny vek na operáciu je totiž u väčšiny detí do jedného roka života a líši sa podľa typu synostózy. Niektoré deti sú operované už vo veku 3 až 6 mesiacov. U väčšiny detí je na stanovenie diagnózy postačujúci pohľad a pohmat hlavičky lekárom, ktorý sa na riešenie kraniostenózy špecializuje. V ďalšom kroku je naplánovaná operácia. Operačný postup je odlišný pri jednotlivých typoch synostóz, má však spoločný princíp. Podľa typu zrasteného šva môže operačný výkon trvať pomerne krátko, ale aj niekoľko hodín, a dieťa niekedy vyžaduje podanie transfúzie.
V poslednej dobe sa do popredia dostáva aj endoskopická operácia kraniostenózy. Výkon je šetrnejší oproti klasickej metóde, čo je nepopierateľným benefitom tejto metódy. Na druhej strane úspech endoskopickej metódy je podmienený vekom pacienta - deti sa operujú v prvých mesiacoch života, t.j. do 3. až 4. mesiaca. V tomto prípade je preto včasná diagnostika nevyhnutná.
Je vôbec nutné kraniostenózu operovať? Ak je pre rodičov deformita hlavičky prijateľná, je nevyhnutné podstupovať takú náročnú operáciu? Túto otázku počujeme od rodičov často. Ide teda iba o kozmetickú operáciu? V podstate áno. Na druhej strane je preukázaný benefit operačného uvoľnenia zrastených švov na správanie detí - deti sú po operácii častokrát živšie, začnú viac „bľabotať“, sú veselšie.
