Vstup do školy je významný míľnik vo vývoji dieťaťa a predstavuje veľkú zmenu pre neho i pre jeho rodičov. Škola sa stáva dôležitou súčasťou života dieťaťa, kde získava nové skúsenosti a stretáva nových ľudí. So vstupom do školy prichádzajú očakávania rodičov a učiteľov, ktoré môžu dieťa ovplyvniť.
Kognitívny a motorický vývin
Dieťa v období mladšieho školského veku začína uvažovať iným spôsobom ako predtým. V jeho myslení sa objavujú zmeny, ktoré mu umožňujú zvládnuť požiadavky, ktoré na neho škola kladie. Ale stále musíme pamätať na to, že duševné operácie ešte nemôžu prebiehať čisto len v mysli dieťaťa - dôležitá je fyzická prítomnosť a konkrétnosť predmetov, s ktorými dieťa manipuluje. Dieťa vychádza zo skutočnosti a z vlastnej skúsenosti. Najviac si zapamätá a získava, keď má konkrétnu skúsenosť s predmetmi a javmi. V tomto období sa chce samo presvedčiť o všetkom, čo sa mu povie a potrebuje názorné pomôcky na overenie si skutočnosti. Deti už začínajú uvažovať logicky a začínajú pritom rešpektovať objektívnu skúsenosť.
Obdobie medzi 6. a 7. rokom života je obdobím výrazného rozvíjania schopností a zručností dieťaťa. Je to obdobie, kedy si za relatívne krátky čas osvojuje množstvo nových vedomostí a zlepšuje sa jeho motorická zručnosť.
Po motorickej stránke sa pohyby dieťaťa zvláčňujú. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa jeho postava zoštíhľuje a stráca detské zaoblené tvary. Stále je pohybovo veľmi zdatné - priam neúnavné a neposedné. Deti všeobecne nevydržia dlho v pokoji a neustále majú potrebu sa niečím zaoberať. V tomto období by malo dieťa - ak nezačalo už predtým - začať pestovať nejaký šport. Organizovaný a riadený pohyb pomáha dieťaťu „vybiť“ energiu a neumožní byť roztopašným a „zlým“.
Hrubá a jemná motorika
Budúci školák by mal vedieť prekonať určitú vzdialenosť, behať bez zakopávania, preskočiť prekážku, skočiť bez strachu z určitej výšky, udržať rovnováhu, skákať na jednej nohe, skákať cez švihadlo, zvládnuť jednoduchý rytmický pohyb, hádzať a chytať loptu. Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
Zvládať samostatne osobnú hygienu a samoobslužné stravovacie návyky, nakresliť ľudskú postavu, kresliť geometrické tvary, čiaru, slimáka, horný a spodný oblúčik, vlnovku a pod., vedieť obkresľovať, nalepovať, modelovať, maľovať, trhať a baliť, navliekať korálky, presne strihať, zaviazať si šnúrky na topánkach, správne držať ceruzu a správne sedieť pri stole. Dieťa drží ceruzku správnym úchopom a vie nakresliť dom, strom, postavu človeka, vie navíjať niť na cievku, vie sa samostatne obliecť, vie uviazať uzol okolo ceruzky, píše a kreslí na linajkový papier, kresba a písmo sa postupne zmenšujú. Dieťa by malo vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami, a bruchom), kresliť čiary, vlnovky, osmičky, vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
Rečový vývin a komunikácia
Pri vstupe do školy by už reč dieťaťa mala byť čistá a bez chyby. Slovná zásoba je takmer taká veľká ako u dospelých. Reč je spojená s bohatou mimikou a gestikuláciou. Vonkajšia reč sa mení na vnútornú - dieťa už necíti potrebu hovoriť vždy a všade všetko. Vyjadrovanie odzrkadľuje sociálne prostredie dieťaťa, v ktorom žije a pohybuje sa. Stále viac a častejšie využíva abstraktné pojmy.
Jazykové a komunikačné schopnosti
Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.
Mať čistú výslovnosť a plynulo hovoriť, plynulo prerozprávať udalosti, ktoré zažilo, alebo príbeh, ktorý si vypočulo, odpovedať na otázky, na ktoré sa ho pýtajú.
Pozornosť a pamäť
Pozornosť je v tomto období ešte stále prevažne mimovoľná. Dieťa sa ľahko nechá odpútať vedľajšími podnetmi a chýba mu vôľová kontrola, ktorá sa rozvíja postupne. Preto v tomto období je pozornosť podmienená záujmom dieťaťa a tiež významnosťou objektu alebo činnosti pre dieťa. Pamäť sa postupne mení na úmyselné zapamätávanie - spočiatku prevažne mechanické. Fantázia detí v tomto období je veľmi živá a citovo podfarbená. Nie sú výnimkou ani tzv. konfabulácie. Jedná sa o rozprávanie vymyslených historiek, skresľovanie skutočnosti, ale nie sú to klamstvá.
Dieťa zrelé do školy sa vie sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť.
Sociálna a emocionálna pripravenosť
Vstupom do školy sa mení aj potreba dieťaťa v emocionálnom a sociálnom smere. Dieťa ešte stále potrebuje chválu a povzbudenie zo strany rodičov, ale už túži po spoločnosti rovesníkov a po uznaní z ich strany a zo strany učiteľa. Medzi 6. - 7. rokom ešte dieťa uprednostňuje vzťah k učiteľovi pred vzťahom k rovesníkom.
Dieťa zrelé do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.
Sociálna pripravenosť
Vedieť sa odlúčiť od rodičov, nemalo by mu robiť problémy prispôsobiť sa novému prostrediu, nadviazať kontakt s novými ľuďmi, cítiť sa dobre v kolektíve detí, vyhľadávať ich, tešiť sa na školu, uznávať dospelú autoritu a dokázať sa jej podriadiť, aby vedelo spolupracovať so spolužiakmi.
Mravný vývin
Ešte jeden zaujímavý poznatok, ktorý sa týka mravného vývinu dieťaťa. V tomto období chápu deti morálku ako dodržiavanie pravidiel a zákonov iných ľudí - to znamená, že majú predstavu o ich nemennosti a potrebu striktne ich dodržiavať, pretože bude automaticky nasledovať trest. Čiže to, čo je správne a nesprávne, je určené odmenou a trestom. Morálne pravidlá nie sú v tomto období ešte zvnútornené. V praxi to znamená, že veta „ako by si sa ty cítil/-a, keby ti to niekto urobil“ je pre dieťa nepochopiteľná, kým mu to niekto neurobí a nemá s tým priamu skúsenosť. A tiež často používané „učíš sa pre seba, a nie pre nás“ ešte v tomto období nemá význam.
Príprava na školu
Ešte pred vstupom do školy je potrebné pripraviť dieťaťu jeho vlastný učebný kútik - písací stôl, stoličku, poličku na knihy - ktorý by využívalo len na prácu. Malo by to byť stabilné miesto, kde si má dieťa postupne zvykať pracovať. Tiež je veľmi dobre, ak si rodičia ešte pred vstupom dieťaťa do školy vyhradia určitý čas na to - stačí aj 20 minút denne - aby spolu s dieťaťom robili rozvíjajúce cvičenia - podobné ako v materskej škole. Najlepšie by bolo, keby to bolo v stabilnú hodinu - čo najbližšie sa približujúcu k reálnej hodine, kedy sa dieťa neskôr bude učiť. Tu opäť zohráva veľkú rolu individualita dieťaťa - niektoré deti sú samostatné a schopné pracovať samy, niektoré potrebujú nad sebou „dozor“.
Hra ako prostriedok rozvoja
Ani v tomto období nie je hra niečím zanedbateľným, čo je len pre „malé deti“. Práve hra by mala byť tou činnosťou, ktorá napomáha rozvíjať schopnosti a vedomosti dieťaťa.
Podpora lásky ku knihám
V tomto období máme možnosť u detí rozvíjať lásku ku knihám. Využívajte ilustrované knihy, nápadité s veľkými písmenami. Text v knihe má byť ešte nie príliš dlhý a má byť prehľadný - v závislosti od zvládnutého čítania dieťaťa. Podnecujte dieťa, aby sa s vami rozprávalo o tom, čo si prečítalo, čo vidí na obrázkoch. Spájajte hru s obrázkami s inými činnosťami - aby si podobné veci hľadalo v rôznych časopisoch, vystrihovalo ich, lepilo.
Založte si s dieťaťom záujmovú knihu, kde si bude zbierať informácie o veciach, ktoré ho zaujímajú. Napr.: Ak je dieťa fascinované dinosaurami, nechajte ho, aby si pozrelo nejaký dokument o ich živote - ak máte možnosť, navštívte múzeum, ktoré má vystavené kostry dinosaurov, aby si dieťa vedelo predstaviť ich reálnu veľkosť. Potom spolu s dieťaťom listujte v knihách a časopisoch a hľadajte obrázky, ktoré si je možné vystrihnúť a nalepiť do záujmovej knihy, prípadne tam napísať nejaké zaujímavé informácie…
Využívanie všetkých kanálov poznávania
Pri hrách je dôležité využívať všetky vstupné kanály poznávania - t.j. Využite televíziu, počítač … V súčasnej dobe ich nie je možné z nášho života odstrániť. Deti bývajú fascinované všetkým, čo vidia. Vašou úlohou, ako rodičov, je vedieť, či program, na ktorý sa dieťa pozerá je primeraný jeho veku a tiež vedomostiam. Televízia by sa nemala stať tým, čo odpúta pozornosť vášho dieťaťa a zabezpečí vám „chvíľu“ pre seba, či pre prácu v domácnosti. Podobne to platí aj pre počítač.
Kreslenie, maľovanie a ručné práce
Využívajte veľa ceruziek, farieb. Kresba a maľba, ručné práce, kreatívna činnosť sú všetko činnosti, ktoré rozvíjajú zručnosť a fantáziu vašich detí. Nechajte ich kresliť ich zážitky, spravte si výstavku z kresieb a malieb svojich detí. S maľbami a výrobkami určenými pre vás zaobchádzajte ako s pokladmi. Pre dieťa je veľmi bolestivé vidieť, že jeho obrázok alebo výrobok, ktorý robil s láskou, skončí v koši.
Pomoc v domácnosti a povinnosti
Nechajte deti, aby vám doma pomáhali. Dieťa v tomto období už má mať svoje „povinnosti“, za ktoré je zodpovedné a ktoré musí splniť. Napr. vysypávať smeti, či prestierať stôl, alebo odkladať umytý riad. Túto činnosť dieťa musí vykonávať a nemala by sa mu byť odpustiť bez príčiny. Je jasné, že by ste tú činnosť stihli sami za oveľa kratší čas, ale práve spoločne vykonávané činnosti vám poskytujú čas, ktorý môžete stráviť spolu s dieťaťom a priestor pre spoločné rozhovory. Používajte jednoduché inštrukcie a formulujte vety do prosby. Veta „Uprac si svoju izbu“ je veľmi obsiahla - a nakoniec definícia poriadku podľa vášho dieťaťa môže byť úplne iná ako u vás. Chváľte, chváľte, chváľte. Počúvajte, čo vám vaše dieťa hovorí - aj keď sú to možno „hlúposti“ - pre neho to môžu byť životne dôležité veci.
Čo by malo dieťa vedieť pred nástupom do školy
- Orientovať sa v priestore (vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo, vľavo).
- Mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne.
- Poznať svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia, základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela.
- Vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.
- Nebáť sa nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými.
- Vedieť sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodiť na toaletu.
- Nerobiť problém ostať chvíľu bez rodiča.
- Pri príchode vedieť pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľovať hraním alebo rozprávaním, vedieť si po sebe upratať hračky a nemať problém hračky požičať.
- Vedieť sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vedieť ju aj dokončiť.
- Vedieť rozoznať hru od povinnosti, vedieť spolupracovať.
- Vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary, a nakresliť kompletnú postavu človeka.
- Vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky.
- Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.
- Vedieť skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.
- Vedieť povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez.
- Nezablúdiť v mieste svojho bydliska, poznať pravú a ľavú ruku.
- Vedieť sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo).
- Rozoznať základné farby a geometrické tvary.
- Vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu.
- Vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky.
- Vedieť rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.
- Rado sa učiť, chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty.
- Mať v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo?
- Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca.
Odklad školskej dochádzky
Veľa sa hovorí o odklade školskej dochádzky, najmä v súvislosti s tým, že počet detí s odkladom školskej dochádzky stúpa. Odklad školskej dochádzky je veľmi užitočný pre tie deti, ktoré sú chronicky choré a doporučí to odborný lekár. Takisto je odklad školskej dochádzky vhodný pre dieťa, ak má problémy psychického charakteru, prípadne zaostáva. Avšak samotný odklad školskej dochádzky nestačí a nerieši problém dieťaťa. Je treba aplikovať u týchto detí, ktoré to potrebujú, intervenčný program rozvíjania reči, poznania, tvorivosti, grafomotoriky a prosociálneho správania. Ktorý, ako a kto - doporučí a rozhodne detský psychológ.
Množia sa však počty detí, ktoré majú odklad školskej dochádzky z iných dôvodov, než bolo uvedené. Je napríklad módnym trendom niektorých rodičov „predĺžiť“ deťom detstvo o rok a nechajú ich doma, alebo v materskej škole. Ďalšiu skupinu rodičov detí, ktorí žiadajú o odklad školskej dochádzky pre svoje deti, je skupina podnikateľov, ktorí napríklad práve rozbiehajú svoj podnik a nemajú práve v tomto školskom roku čas venovať sa každodenne dieťaťu, aby ho vybavili do života, aby sa naučilo systematicky, každý deň pracovať, učiť sa, a tak rásť.
Ako pripraviť dieťa na predškolskú dochádzku alebo škôlku: Tipy od učiteľa, ktoré musíte vedieť
Rozvíjanie reči a slovnej zásoby
Najlepšou cestou, ako u dieťaťa rozvíjať reč a slovnú zásobu, je čítať mu rozprávky (knihy by mali byť ilustrované, aby dieťa mohlo sledovať dej podľa obrázkov). Po prečítaní sa ho jednoduchými otázkami treba spýtať na obsah. Deti treba učiť aj riekanky a básničky - okrem slovnej zásoby im to trénuje aj pamäť. Ak dieťa nemá čistú výslovnosť, treba navštíviť logopéda. Aj cesta autom sa dá využiť na učenie: hrajte sa s dieťaťom na slová, pýtajte sa ho čo vidí, a slová potom rozoberajte.
Trénovanie pamäte a predstavivosti
Naše školy sú, žiaľ, zatiaľ stále stavané najmä na memorovaní vedomostí. Preto je dobré, aby mal budúci školáčik čo najlepšie rozvinutú pamäť. Dieťaťu je preto dobré trénovať pamäť a predstavivosť: skladať s ním skladačky, kocky, puzzle, hrať pexeso. Pomôže i jednoduchá hra: na stôl položte 8 až 10 predmetov a nechajte dieťa, nech si ich minútu prezrie a nahlas pomenuje. Potom nech odíde z miestnosti (alebo sa môžu predmety prikryť) a po príchode určí, ktorý predmet tam už nie je. Trénovať sa môžu aj úlohy na hľadanie rozdielov (päť rozdielov, desať rozdielov).
Rozvoj motoriky a pravo-ľavej orientácie
Pre rozvoj motoriky je veľmi dobré, ak má dieťa možnosť pravidelne strihať, lepiť, či navliekať korálky. Pri tejto činnosti sa môžu trénovať aj počty. Rovnako tiež možno precvičovať pravo-ľavú orientáciu a farby. Ak dieťaťu nie je cudzí počítač, netreba mu zapínať počítačové hry, ale skôr náučné CD, ktoré ho formou hier, príkladov či detektívnych úloh naučí základom písmen či počtov.