Obezita u detí predstavuje rastúci celosvetový problém, ktorý si vyžaduje komplexnú pozornosť a intervenciu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bol v roku 2016 zaznamenaný alarmujúci počet obéznych alebo detí s nadváhou, konkrétne 41 miliónov detí do 5 rokov a vyše 340 miliónov detí a adolescentov vo veku 5 - 19 rokov. Aktuálne štatistiky z roku 2022 hovoria o tom, že celosvetovo malo nadváhu 390 miliónov detí a dospievajúcich vo veku 5 až 19 rokov, vrátane 160 miliónov s obezitou. Tento trend má vážne dôsledky pre zdravie a budúcnosť detí.
Detská obezita: Problém, ktorý pretrváva
Obezita u detí nie je len dočasný stav, z ktorého deti "vyrastú". Naopak, je pravdepodobné, že z obéznych detí sa stanú obézni dospelí, ktorí budú v dôsledku nadmernej hmotnosti trpieť závažnými chronickými ochoreniami. Odborníci sa zhodujú na tom, že až 80 % obéznych detí bude obéznych aj v dospelosti. Riešenie obezity je v detstve účinnejšie ako v dospievaní, pretože v tomto období majú rodičia väčší vplyv na stravovanie a návyky detí.
Pre jednoduché posúdenie obezity slúži BMI (Body Mass Index). Jeho hodnotu zistíte, keď svoju aktuálnu hmotnosť (kg) podelíte 2. mocninou svojej výšky (m²) (vaša telesná hmotnosť v kg / (výška v m)2 ) alebo si pomôžete napríklad pomocou nejakej online BMI kalkulačky. Avšak u detí situácia nie je tak jednoduchá. Vyvíjajúci organizmus sa totiž mení a s ním úplne prirodzene kolíše aj zdravá hodnota BMI. Vypočítanú hodnotu BMI dosaďte do tzv. percentilového grafu. Percentilový graf dáva na súradniciach do súvislosti detské BMI a vek. Zvlášť urobený je pre chlapcov a pre dievčatá. Každej súradnici potom zodpovedá určité číslo - percentil.
Príčiny obezity u detí
Obezita u detí je komplexný problém, ktorý je ovplyvnený viacerými faktormi. Na rozdiel od dospelých, kde je najčastejšou príčinou nedostatok pohybu, u detí zohráva dominantnú úlohu zlý jedálniček. Priberanie u dospelých v najväčšej miere znamená zväčšovanie tukových buniek (adipocytov). U vyvíjajúcich sa detí sa pri nadváhe hlavne zvyšuje počet tukových buniek, ktoré potom už dieťaťu zostanú prakticky na celý život. Ich zväčšovanie je až druhotné.
1. Nadmerná dostupnosť a konzumácia nezdravých potravín
Jedlo je v dnešnej dobe dostupnejšie, než kedykoľvek predtým. Nanešťastie tento trend tak trochu nahrádza vysoko priemyselne spracované, konzervované či „polotovarové“ potraviny na úkor čerstvej a nutrične vyváženej stravy. Práve vysoko priemyselne spracované potraviny bývajú našliapané energiou v podobe cukrov a nezdravých tukov. Vďaka tomu (a niekedy aj s pomocou soli a rôznych dochucovadiel) si dokážu úplne podmaniť (nielen) detské chuťové bunky.
2. Nesprávne stravovacie návyky a emočné jedenie
Jedlo je prirodzene spojené s príjemnými životnými udalosťami. Začína to dojčením, keď je dieťa v náručí u mamičky. Neskôr potom patrí na oslavy a k najrôznejším spoločenským udalostiam. Avšak cukrovinka rozhodne nie je vhodným nástrojom odmeny pre deti. Sladkosť detskému organizmu neprináša nič hodnotné a navyše podnecuje túžbu po neprirodzene sladkej chuti. Sladká odmena odkloní zameranie dieťaťa od radosti z vydarenej činnosti. V neposlednom rade sa spojenie odmena = sladkosť fixuje ako návyk pre jeho budúci život. Okrem odmeňovania a trestania nie sú pre deti zdravé vzorce ani cukrík, "aby neplakalo," alebo dobrôtka, vďaka ktorým si ich u dieťaťa možné "podplatiť" náklonnosť.
3. Sedavý spôsob života a nadmerné používanie obrazoviek
Či už hry na mobile, na tablete alebo sledovanie rozprávok - deti dokážu k obrazovke doslova prilepiť. Bez ohľadu na vplyvy na psychiku dieťaťa, vysedávanie pred obrazovkou berie deťom hodiny a hodiny času denne, ktoré by mohli tráviť hrami, pohybom alebo so svojimi rovesníkmi. Okrem nehybného sedenia majú na riziko detskej obezity vplyv aj reklamy na potraviny. Televízia alebo mobil často nahradí aj spoločníka na stolovanie.
4. Nedostatok spánku
Hranie na tablete dokáže byť často tak strhujúce, že potom nezostane ani dosť času na spanie. Únavu a nedostatočný spánok ale bude organizmus zase kompenzovať chuťami na sladké. Navyše spánková deprivácia zvyšuje množstvo stresu, ktoré dieťa prežíva. Následkom býva aj zhoršenie školského prospechu.
5. Genetické predispozície
Niektoré skupiny génov skutočne môžu s obezitou súvisieť. Genetická výbava znižujúca riziko obezity býva dokonca označovaná ako leptogénne gény, opakom sú potom gény obezitogénne. Niektoré zdroje dokonca odhadujú, že by gény mohli mať na predispozíciu k obezite až 30 % vplyv. Dispozícia však ešte neznamená obezitu.
6. Faktory počas tehotenstva
Výrazne zvýšené riziko detskej obezity je u matiek-fajčiarok a to až 1,5-2x. Ak plánujete otehotnieť, mali by ste s týmto zlozvykom čo najrýchlejšie prestať. Okrem obezity fajčenia zvyšuje riziko vývojových chýb, kognitívnych porúch, nízkej pôrodnej hmotnosti ai. Po narodení bábätko trpí abstinenčnými príznakmi a má zvýšené riziko vzniku náhlej smrti novorodencov (SIDS). Fajčenie má nežiaduce zdravotné dopady na celý organizmus. To sa prejavuje na plodnosti žien aj mužov. U žien dochádza napríklad k problémom s ovuláciou alebo uhniezdením vajíčka. Páni majú menej kvalitné spermie čo do počtu aj do pohyblivosti. Navyše u nich fajčenie kvôli škodlivému vplyvu na cievy môže viesť k impotencii.
Drobček alebo naopak valibuk? Odchýlky v pôrodnej hmotnosti na obe strany sú rizikom pre vznik obezity v detstve. U malých bábätiek je konkrétne riziko v zmene metabolizmu leptínu (hormónu produkovaný tukovými bunkami), ktoré sprevádza nasledujúce obdobie rýchleho priberania na váhe. Nadmerná pôrodná hmotnosť potom môže zvyšovať riziko vzniku metabolického syndrómu. Často k nej dochádza v súvislosti s tehotenskou cukrovkou, ktorú je nutné pod vedením lekára v priebehu gravidity správne kompenzovať. Príčinou býva aj obezita budúcej mamičky.
7. Rodinné prostredie a vplyv rodičov
Riziko obezity u dieťaťa výrazne rastie, pokiaľ je jeden z rodičov obézny. Keď majú obezitu obaja, je situácia ešte horšia. Okrem génov je totiž ďalším neovplyvniteľným faktorom detskej obezity prostredie, do ktorého sa narodí. Dieťa je zrkadlom toho, čo sa deje v rodine. Veď všetko, čo vie, niekde muselo vidieť. Zbaviť sa detskej obezity preto nejde bez zapojenia celej rodiny!
Zdravotné riziká spojené s obezitou u detí
Obezita u detí má rozsiahle negatívne dopady na zdravie a môže viesť k mnohým komplikáciám:
1. Kardiovaskulárne ochorenia
Medzi rizikami detskej obezity si ochorenie kardiovaskulárneho systému zaslúži 1. miesto. Obezita u detí totiž zapríčiňuje ochorenie typické až pre dospelosť. Obézne deti nezriedka trpia hypertenziou (zvýšeným krvným tlakom) už pred dovŕšením 17. roku veku, obvyklé je aj zvýšenie krvných lipidov.
2. Problémy s dýchaním
Obézne deti často v noci chrápu a chrápanie sprevádza aj spánkového apnoe. Apnoe najviac postihujú obéznych chlapcov po 12 roku veku. Pokiaľ má dieťa zároveň obezitu a astmu, má u neho ochorenie ťažší priebeh. Pri extrémnej obezite je veľmi závažný tzv. syndróm spánkového apnoe. Za problémy so spánkom u obéznych detí často môže byť už vyššie zmienené spánkového apnoe. Nedostatok spánku potom prináša dôsledky v podobe únavy cez deň alebo paradoxne aj hyperaktivity.
3. Metabolický syndróm
Metabolický syndróm je súbor faktorov, ktoré významne zvyšujú riziko chronických chorôb, vrátane cukrovky 2. typu.
4. Hormonálne problémy
Tukové bunky produkujú niektoré hormóny, medzi ne patria aj ženské pohlavné hormóny - estrogény. U obéznych chlapcov naopak môže prísť puberta až neskôr. Pôsobenie estrogénnych hormónov u nich vyvoláva niektoré telesné zmeny označované ako pseudogynekomastia.
5. Problémy s trávením
Strava s nadbytkom cukrov a tukov a nedostatkom vlákniny pozmeňuje črevnú mikroflóru detí. Čo môže mať široké dôsledky nielen v ztráviacom trakte, ale aj na imunitu alebo reguláciu pocitu hladu. Nezdravá strava a obezita môže byť aj u detí príčinou vzniku žlčníkových problémov vrátane žlčových kamienkov.
6. Problémy s pohybovým aparátom
Nadmerná hmotnosť znamená aj nadmerné zaťaženie kĺbov. U rastúceho dieťaťa to môže byť príčina zakrivenia nôh alebo bolesti v bedrách.
7. Kožné problémy
Rastúce tukové tkanivá niekedy koža nestačí. Dôsledkom je vznik strií (pajazvičiek), ktoré inak obvykle spájame len s tehotenským bruškom.
8. Psychosociálne problémy
Problémy obéznych detí v kolektíve rozhodne nemožno prehliadať. Kvôli kilogramom navyše sa stanú terčom posmeškov rovesníkov, navyše pri bežných aktivitách ostatným nestačia. Neskôr v dospievaní nezriedka podliehajú negatívnemu sebahodnoteniu a pocitom menejcennosti. Kvôli týmto pocitom mnoho obéznych detí obmedzí svoje sociálne kontakty. „U detí s obezitou dochádza aj k problémom v rámci sociálnych väzieb a zníženej sebadôvere. Často majú problém pri svojom uplatnení v kolektíve, čo môže v niektorých prípadoch vyústiť aj do psychickej poruchy, ako je depresia.
Tipy pre rodičov - Ako pomôcť dieťaťu s nadváhou
Prevencia a liečba obezity u detí
Nadváhe a obezite je vždy jednoduchšie prechádzať. S prevenciou obezity detí je možné začať už pred počatím. S liečbou obezity začnite pokojne hneď! Malé dieťa si desiatu samo nekúpi ani si samo nenadá horu cestovín na tanier. Presedieť pri televízii celé popoludnie mu tiež musel niekto dovoliť. A keď budú doma plné šuplíky sladkostí, určite nedokáže odolať. Dieťa je zrkadlom toho, čo sa deje v rodine. Veď všetko, čo vie, niekde muselo vidieť. Zbaviť sa detskej obezity preto nejde bez zapojenia celej rodiny!
1. Zdravý životný štýl rodičov
Je veľmi dôležité, aby rodičia išli deťom príkladom, keď ide o stravovanie a zdravý životný štýl. Ak dieťa čelí problémom s váhou, nemali by sme ho na to upozorňovať alebo mu vytvárať pocit viny. Ak sa rodičia a ďalší členovia domácnosti zapoja do zdravších stravovacích návykov a fyzickej aktivity, dieťa pocíti podporu a nebude sa cítiť izolované.
2. Zdravá strava a pitný režim
U detí (na rozdiel od dospelých) sa najväčší podiel na rozvoji obezity prisudzuje jedlu. Napriek tomu u detí nie je miesto na drastické alebo jednostranne zamerané diéty, ktoré by zaťažovali už tak dosť namáhanú detskú pečeň. Strava by mala byť vyvážená a obsahovať dostatok ovocia, zeleniny, vlákniny a bielkovín.
Nápoje: 3 porcie by mala byť obyčajná voda, ďalšie porcie môžu byť nesladený čaj, mlieko aj riedený džús. Jednoduchou pomôckou pre odhad správnej veľkosti porcie je veľkosť päste dieťaťa. Napríklad jedna porcia ovocia (ako súčasť raňajok). Obéznym deťom často chýbajú vitamíny rozpustné v tukoch hlavne vitamín A a D. Pozor ale aj na nedostatok minerálu vápnika. Vápnik je dôležitý pre pevné kosti, ale zďaleka to nie je jeho jediná funkcia v tele. Tento minerál sa zapája do metabolizmu tukových buniek. Podľa výživových odporúčaní by ho preto mal byť v jedálničku (nielen) detí s vyššou hmotnosťou dostatok. Ideálnym zdrojom vápnika sú mliečne výrobky, z ktorých sa dobre vstrebáva.
3. Pravidelná fyzická aktivita
Pre deti nie je nič prirodzenejšie ako práve pohyb, hry, bláznenie a šantenie. Nielen že nie je správne ich v pohybe obmedzovať, ale každé dieťa potrebuje v pohybovej aktivite povzbudzovať a mať v rodičoch podporu. Moderná doba priniesla pasívnejší spôsob života, ktorý sa odráža aj v detskom svete. Namiesto aktívneho pohybu trávia deti veľa času pred obrazovkami. Pohyb zvyšuje citlivosť buniek na inzulín, pomáha spaľovať kalórie a zlepšuje fyzickú zdatnosť aj náladu!
4. Dostatok spánku
Dôležitou, no často prehliadanou súčasťou zdravého vývoja je spánok. „Zlepšuje pozornosť, správanie, učenie, pamäť, reguláciu emócií, kvalitu života, fyzické a duševné zdravie. Deti vo veku 6 - 13 rokov by mali spať 9 - 11 hodín a adolescenti 8 - 10 hodín denne,“ vysvetľuje MUDr. Fábryová.
5. Starostlivosť o mikrobióm
Okrem genetických a životných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj mikrobióm. Zloženie črevného mikrobiómu matky je základom mikrobiómu novorodenca. „S prevenciou obezity je možné začať už pred počatím, následne monitorovať mamičky počas tehotenstva a po pôrode. Kľúčová úloha spočíva v stabilizácii mikrobiómu matky. Jeho zloženie závisí od stravovacích návykov, prostredia, užívania antibiotík, prípadných chronických ochorení matky a jej metabolického stavu. Prirodzený mikrobióm matky je základom pre mikrobióm novorodenca,“ vysvetľuje MUDr.
6. Dojčenie
Materské mlieko má veľkú protektívnu funkciu pred vznikom detskej obezity. Výlučné dojčenie sa odporúča do 6 mesiacov, pokračovať je potom vhodné až do 2 rokov.
7. Zoznamovanie sa s rôznymi chuťami
Pri zaraďovaní príkrmov by sa dieťa malo zoznámiť s čo najpestrejšou škálou chutí. Neodporúča sa odkladať zaradenie lepku a iných potenciálnych alergénov. Tiež zaradenie stravy v pevnej forme do 10. mesiaca má veľký význam. Dieťa sa totiž so zeleninou a ovocím zoznámi a naučí sa ich prijímať skôr, ako prídu prvé obdobia vzdoru. Navyše pri mixovanej strave ľahšie dochádza k prekrmovaniu. Potravinu, ktorú dieťa odmietne hneď nezavrhujte. Často sa dieťaťu musí ponúknuť aj viac ako 3x, než ju prestane odmietať ako niečo neznáme.
8. Pravidelné stravovanie
Nový režim stravovania spoločne s nástupom do škôlok a škôl má svoje nové výzvy. Dôležité je predovšetkým pravidelné stravovanie. Deti by nikdy nemali vynechávať raňajky. Po celonočnom hladovaní vyvíjajúci sa detský organizmus jednoducho potrebuje energiu. Cukrovinky a sladené nápoje by v jedálničku detí nemali mať miesto. Striktná prohibícia pochutín ale u detí naopak môže vyvolať túžbu po „zakázanom ovocí“. Ako najvhodnejšia sa preto zdá uvoľnenejšia cesta. Jeden cukrík obezitu nespôsobí, ale mal by byť ideálne doplnkom k fyzickej aktivite.
9. Komunikácia a podpora v puberte
Puberta a dospievanie je obdobie náročné samo o sebe. Na rady rodičov ohľadom stravovania a trávenia voľného času staršie deti často už z princípu nedajú. V tomto období je dôležité s deťmi komunikovať a podporovať ich v zdravom životnom štýle.