Autori pripravili osobný, spomienkovo ladený pohľad na svoje profesionálne začiatky a cestu k literatúre a filmu. Rozbor tvorby a skúseností je súčasne pozvaním do vlastnej dielne, dôverným metodickým návodom pre budúcich filmových profesionálov ako písať. Písať prózu, ale predovšetkým dramatický text - od nápadu, cez námet, treatment, filmovú poviedku po literárny scenár. Ukazujú kde sa skrývajú nástrahy a problémy, ako si s nimi poradiť a najmä ako hľadať vlastné riešenia.
"Ako učiť scenáristiku? Načo sa zamerať? Dušan Dušek a Jozef Puškáš sú presvedčení, že hlavným cieľom štúdijného procesu by malo byť naučiť študenta myslieť v širokých súvislostiach života, kreatívne reagovať na tradíciu kinematografie, hľadať originálne riešenia, ako rozprávať vlastný film. Forma dialógu, ktorú si zvolili im umožňuje pred čitateľom rozvíjať dva rôzne, niekedy protichodné pohľady na problematiku.
Poďme sa však bližšie pozrieť na našu slovenskú kultúru a hudobné počiny našich predkov. Možno poznáte vo svojom okolí ľudí (alebo nimi aj rovno ste), že o slovenskej folklórnej hudbe skoro nič nechyrovali a nikdy sa o ňou ani len chvíľu nezaoberali. Škoda, nakoľko ide o mimoriadne cenné dedičstvo a patrí sa ho zachovávať.
Žiaden pop, rock či indie hudba dvadsiateho prvého storočia, ale ľudové a hymnické piesne, ktoré dokážu vzbudiť pocity hrdosti a radosti aj v dnešnej uponáhľanej dobe. Je veľmi pravdepodobné, že ste jej melódiu alebo aspoň text niekedy zachytili, no možno si nespomínate.
Ľudová pieseň Na Káľovej holi
Ľudová pieseň Na Káľovej holi pochádza z prekrásneho a malebného regiónu plného tradícií, slovenskej kultúry a samozrejme krásy - Horehronia. Jedinou menšou zmenou je, že v pôvodnom texte sa v prvej slohe spieva vrch stromu naklonenom do Šumiackej zemi, nie Slovenskej (táto zmena sa prvýkrát udiala vo filme Zem spieva od Karola Plicku). Podľa reakcií po videami na YouTube si môžete skromne povedať, že sa sem-tam zapáči aj cudzincom. Podľa mnohých Slovákov by sa mala stať dokonca slovenskou hymnou.
Hymnické piesne
Teraz možno niečo známejšie pre vaše uši. O udalosti, kedy Ľudovít Štúr v roku 1844 stratil funkciu námestníka evanjelického lýcea v Bratislave ste sa učili ešte na základnej škole. Z tohto dôvodu sa na protest proti Štúrovmu zosadeniu vybrala skupina študentov do Levoče. Medzi nimi sa nachádzal aj Janko Matúška, ktorý počas cesty napísal na nápev pesničky Kopala studienku text, ktorého prvé dve strofy sú našou dnešnou štátnou hymnou.
Hymnická pieseň napísaná evanjelickým farárom Karolom Kuzmánym vyšla prvýkrát 4. apríla 1848 v literárnej prílohe Slovenských národných novín s názvom Orol tatranský. Spolu s piesňami Nad Tatrou sa blýska a Hej, Slováci ide o pieseň, ktorá mohla byť tiež našou hymnou. Akurát jej prvé dve slohy dnes sú dnes súčasťou Matice slovenskej. V moderných dejinách bola najčastejšie spomínaná v roku 2004, kedy vtedajší prezident Michal Kováč navrhoval zmenu slovenskej hymny. Okrem nej sa uvažovalo aj o Aká si mi krásna, no nakoniec zostala Nad Tatrou sa blýska.
Medzinárodne známe slovenské piesne
Opäť, tu netreba nič rozoberať. Poznáte najmä vďaka skupine Senzus. Vedeli ste, že táto pieseň je známa po celom svete? Spievava sa na Taiwane, vo Francúzsku a aj v iných krajinách (samozrejme, narážame na rôzne hudobné súbory, nemyslíme, že si ju obyvatelia spomenutých krajín spievajú na uliciach,...). Jej pôvod nás dovedie až do Vrábeľ a krátky príbeh o jej vzniku sa dočítate na stránke zitava.sk, kde sa okrem iného píše: "Rodina Veleckovcov pochádzala z Moravy, konkrétne z obce Hrušky neďaleko Brna, kde vlastnila rozsiahly majetok. Jeden zo synov, Vladimír, vyštudoval poľnohospodársku školu a po prvej svetovej vojne získal pôdu vo Vrábľoch v osade na kopci zvanom Kíreš.
Možno ste mnohí netušili, ale melódia piesne Beží koník po nábreží sa mala použiť do novej slovenskej hymny. Navrhovala ju nemenovaná slovenská europoslankyňa.
Prší, prší,.. nepoznáš? Pieseň bola napísaná evanjelickým kňazom Samuelom Tomášikom počas jeho návštevy Prahy v roku 1834. Bol pobúrený faktom, že počas prechádzok po pražských uličkách počul oveľa viac nemčiny ako češtiny, a preto vytvoril niečo, čo je známe v celom slovanskom svete.
Slovenská pieseň Hej, Slováci sa po prerobení stala hymnou štátov ako Srbsko, Juhoslávia, Čierna hora či Slovenský štát. Melódiu čerpal z poľského Mazurka Dąbrowského (dnešná poľská hymna). Samozrejme, slovenských ľudových, hymnických a rôznych ďalších piesní existujú stovky, no nie všetko sa nám sem zmestí.