Deti by mali čítať v každom veku a často. Začať s knihami môžete už od narodenia dieťaťa. Načúvať príbehom a vnímať váš hlas, intonáciu a rytmus deti dokážu už od bábätka. Niekedy však deťom chýba motivácia čítať. Možno ich viac zaujíma mobil alebo čítania majú dosť zo školy.
Prečo je čítanie pre deti dôležité? V mnohých ohľadoch čítanie dáva základ životným zručnostiam, ktoré budú deti potrebovať, keď vyrastú. Čítanie je neoddeliteľnou súčasťou školy a vzdelávania počas celého života. Gramotnosť a čítanie idú ruka v ruke. Čítanie je tiež dôležitým faktorom pri zvyšovaní povedomia o svete okolo nás. Navyše môže pomôcť zlepšiť duševné zdravie. Čítanie človeka môže urobiť pokojnejším a šťastnejším. Čítanie tiež znižuje krvný tlak, povzbudzuje hormóny spojené s radosťou a pomáha spomaľovať srdcovú frekvenciu. Mnohé výskumy hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta. Malé deti rady počúvajú príbehy. Je to dobrá vec, pretože čítanie je dôležité pre vývoj, učenie a celkovú budúcnosť dieťaťa.
Čitateľské zručnosti dieťaťa ovplyvňujeme a budujeme ešte skôr ako sa dieťa učí písmenká. Prakticky už od narodenia - tým, že mu čítame, kupujeme knihy, učíme ho pozitívnemu vzťahu k literatúre a knihám. Samozrejme, aj keď už máme prváčika, ktorému čítanie nejde najlepšie, vždy mu môžeme pomôcť a podporiť jeho čitateľské zručnosti, ako aj vzťah ku knihám.
Ako teda motivovať dieťa k čítaniu, keď ho to ale vôbec nezaujíma? A načo ho vôbec motivovať? Pretože to, aby deti čítali, je skutočne veľmi dôležité - čím viac čítajú, tým viac sa rozvíjajú ich schopnosti porozumieť. Porozumieť obsahu, textu aj jazyku. Existuje niekoľko možností, ako ich motivovať („prinútiť“) čítať bez nejakého trestu.
Ako podporiť lásku k čítaniu u detí
"Deti potrebujú na pestovanie lásky k čítaniu tri hlavné veci: zvedavosť, čas a modelové situácie, ktoré im ponúkajú možnosť čítať. Urobte zo spoločného čítania zábavný a vzrušujúci čas, počas ktorého sa môžete všetci v rodine stretnúť každý deň," hovorí Heather Mansberger, odborníčka na čítanie s viac ako 25-ročnými skúsenosťami.
1. Čítanie ako spoločná činnosť rodiny
Odborníci sa zhodujú v tom, že práve čítanie s dieťaťom je najlepší spôsob, ako v ňom vzbudiť lásku k čítaniu. Cieľom je, aby sa čítanie stalo sociálnou aktivitou, aby dieťa s knihou neostávalo osamotené. Tým, že si dieťa pri čítaní buduje vzťahy a emocionálne puto s najbližšími členmi rodiny, zároveň sa u neho vo veľkej miere podporuje aj zvedavosť, chuť dávať otázky a radosť z čítania a poznávania. Dôležité je, aby dieťa cítilo potešenie, a to najlepšie prežije spolu s ďalšími členmi rodiny. Kým je dieťa malé, tak sa napríklad striedajte v čítaní nahlas. Už len tým, že dieťa počúva, buduje si slovnú zásobu, učí sa porozumieť textu, vníma hlásky, slabiky, slová, vety. Môžete sa striedať tak, že čítajú rodičia a tiež starší súrodenci. Využívajte pri čítaní prozodický systém, teda pauzu, melódiu, dôraz, meňte silu hlasu. Hrajte sa s vetami a priamou rečou. Neskôr, keď sa dieťa naučí čítať, automaticky začne aj ono čítať nahlas a ostatní ho budú počúvať. Ak máte deti, ktoré už vedia čítať, môžete aj naďalej v tejto aktivite pokračovať. Tým, že dieťa môže príbeh počúvať a nemusí ho samo čítať, si ho niekedy ešte viac užije. Dôležité je aj to, že vidia váš záujem o čítanie, cítia vašu energiu, vaše oduševnenie pre túto činnosť a to všetko im pomáha stále viac milovať knihy.
Vzájomné čítanie môže byť krásnou aktivitou, ktorá vás s vaším dieťaťom zblíži. Keď si navzájom čítate, príbeh sa stáva reálnejším a dieťa sa učí novým slovám, načúvaniu a komunikácií.
Ak máte staršie deti a už si každý v rodine číta len sám, nezostávajte po zážitkoch z čítania osamotení. Čím viac deti diskutujú o knihách, tým lepšie dokážu vyjadriť, aký význam text pre ne má a dokážu aj lepšie rozprávať o svojich myšlienkach. Rozprávanie o textoch má obrovský význam hlavne pre tie deti, ktoré majú problémy s porozumením textu. Dobré je, keď rodičia majú tiež prečítanú knihu, ktorú dieťa práve číta a dávajú otázky. Otázky tiež nútia dieťa premýšľať. Požiadajte svoje dieťa, aby predpovedalo, čo sa stane ďalej, zhrňte, čo sa zatiaľ stalo alebo sa spýtajte, prečo postava urobila to, čo urobila. Aj takto formujete kritické myslenie, slovnú zásobu, tvorbu viet a chuť rozprávať. Ak dieťa niečomu nerozumie, hneď mu to vysvetlite, prípadne sa problémovej téme venujte aj v iných zdrojoch.
2. Buďte dobrým vzorom
Byť deťom dobrým vzorom sa oplatí aj v tomto prípade. Ťažko dieťa motivujete k čítaniu, ak ste sami knihu nechytili do rúk už od strednej školy. Ak dieťa vidí svojich rodičov častejšie s mobilom v ruke ako s knihou, tak to chuť čítať vôbec nepodporí. Ak máte počas dňa voľný čas, snažte sa aspoň pár minút čítať knihu, aby vás dieťa videlo. Dieťa takto bude vidieť, že čítanie je príjemná a zaujímavá činnosť. To, čo čítate, nemusí byť vždy len kniha. Môžu to byť aj noviny, recepty, etikety na potravinách a podobne. Deti napodobňujú svojich rodičov.
Ak vaše dieťa vidí, že nie je v rodine jediné, kto číta, potom je väčšia šanca, že zdvihne knižku k očiam. Kľudne si zorganizujte každý večer rodinné čítanie, počas ktorého musia cez stanovenú dobu všetci v domácnosti čítať. A potom si o tom porozprávať!
3. Vytvorte zvyk a rutinu
Vytvoriť zvyk u detí nie je až také komplikované, ako by sa mohlo zdať. Zvykli si na to, kedy je čas umyť sa, vedia, že si musia vyčistiť zuby predtým, ako sa dostanú do postele. Čítanie v posteli by sa mohlo pre ne stať ďalším zvykom. Väčšina detí z rôznych dôvodov nenávidí ísť do postele. Pravdepodobne si myslia, že akonáhle sa dostanú do postele, tak začne nejaká veľká zábava, ktorá by im počas spánku ušla. Skúste to využiť a navrhnite vášmu dieťaťu, aby si čítalo každý večer v posteli pred spaním 15 minút niečo skutočne zábavné. Týmto spôsobom vlastne každý vyhrá.
Podpora rutiny, dôslednosti a opakovania pomôže čítať zo zvyku. Ak je to možné, snažte sa, aby sa čas na čítanie vyskytoval každý deň. Malo by to zahŕňať čas, keď si deti prezerajú alebo čítajú knihy samy a čas, keď im knihu číta dospelý. Okrem toho sa snažte 15 až 30 minút denne čítať pred spaním. Dôležité je dieťaťu čítať aj vtedy, keď máte dojem, že ani ho to veľmi nezaujíma alebo text na sto percent nevníma. Aj v takýchto situáciách je čítanie dôležité, lebo aspoň budujete návyk. Deti si postupne zvyknú, že sa v rodine číta každý deň a postupne sa začnú na čítanie tešiť.
Keď čítame knihu opakovane, vytvoríme si svoju rutinu. Rutina je sled rovnakých krokov v rovnakej postupnosti. Práve predvídateľnosť dáva dieťaťu pocit bezpečia, istotu. Štruktúra a stálosť rutiny sú pre neho upokojujúce.
4. Vzbudzujte zvedavosť a záujem
Hlavným dôvodom, prečo dieťa nechce čítať, je, že ich príbeh alebo kniha veľmi nezaujme. Myslite na ich záľuby a skúste spoločne vybrať knihy, ktoré nebudú chcieť odložiť. Ak ich zaujímajú superhrdinovia, nájdite im komiksy. Ak ich zaujíma nejaký šport, navštívte miestnu knižnicu a pozrite sa na niektoré športové knihy, ktoré sú na úrovni ich čítacích schopností. Zaujímajú sa o zvieratá?
Vyberte si knihy, ktoré odrážajú záujmy vášho dieťaťa, či už ide o motýle, šport, prístroje, víly, žaby alebo superhrdinov. Pomôže to udržať vaše dieťa pri čítaní. Časom zistíte, že chlapcom sa páči, keď má kniha spád, dobrodružstvo a bohatý dej. Zaujímajú ich fakty, záhady, sci- fi, mimozemšťania. Aj v beletrii majú túžbu dostať sa k nejakým informáciám. Výber knihy treba zladiť so záujmami dieťaťa. Malému futbalistovi môžeme kúpiť k lopte aj knihu o futbalistoch. Milovníkom zvieratiek, zase pribaľte knižku o tejto problematike. Dnes nájdete knihy o témach od výmyslu sveta. Dievčatá zase v knihách rady sledujú osudy postáv, pekné príbehy. Majú rady dievčenské romány a rozprávky, tiež rôzne knihy o zvieratkách, filmových hrdinkách či speváčkach. Dôležité je, aby sa aj dieťa zúčastnilo na výbere knihy a nezabudnime si na pobyt v kníhkupectve (knižnici) vyhradiť dostatok času. Pred výberom knihy sa môžeme motivovať aj čítaním recenzií, aby sme dieťa vedeli pri finálnom výbere usmerniť. Môžete tiež nechať svoje dieťa, aby si samo vyberalo knihy. Ak si nie ste istí, kde začať, požiadajte o radu učiteľov, priateľov, knihovníkov alebo iných rodičov.
Každá kniha a každý príbeh je zaujímavejší, ak sa doň vžijete. Dieťa môžete nalákať už krátkym predstavením knihy, podobne, ako to robia ukážky filmov v televízii.
Nechajte vaše dieťa vybrať si, ktorú knižku si chce prečítať. Ideálne je, ak máte doma viacero žánrov a dĺžok kníh. Niekedy sa totiž stáva, že dieťa si prečíta jednu či dve knižky, ktoré ho nebavia a odmieta ďalej čítať.
Mnoho detí obľubuje vracať sa k príbehom, ktoré sa im páčili. Majú obľúbenú rozprávku, ktorú im púšťate každé ráno a film, ktorý v televízii nechcú premeškať. Ak chcú, aby ste im čítali jednu a tú istú knižku stále dokola, skúste byť trpezliví.
Najlepšie je, ak sa dieťa na knižný príbeh „namotá“. Skvelým príkladom je Harry Potter.
Možno sa nášmu malému čitateľovi páči príbeh - stotožňuje sa s ním? Vidí sa v niektorej z postáv? Možno ho zaujala vtipná pointa, výber slov. Alebo sa mu páčia ilustrácie. A je možné, že mu vlastne nejde o knihu, ale o spôsob, akým ju čítame. Alebo je pravda niekde inde a tieto naše otázky nemajú žiadnu konkrétnu odpoveď. Dieťa nám však svojím spontánnym výberom knihy posiela jasnú správu: Aha! Nasledujme záujem svojho dieťaťa. Pozorujme a nadväzujme na to, na čo ukazuje, o čom rozpráva. Takže… ako podporiť dieťa vo svojej čitateľskej vášni? Akceptujme voľbu dieťaťa čítať opakovane tú istú knihu.
Opakovaným čítaním sa stáva príbeh známejší. To umožňuje dieťaťu zamerať svoju pozornosť na niečo iné - nové. Keď už pozná hlavnú dejovú líniu, môže sa pri každom opakovanom čítaní sústrediť na ďalšie nemenej dôležité prvky príbehu - miesto, postavy, ich vlastnosti, opisy, reakcie, príčiny a dôsledky, ilustrácie.
Dieťa potrebuje nové slovo počuť veľakrát, aby sa v jeho slovnej zásobe upevnilo. „Mami, čo je to škodoradosť?“ Preto je skvelé čítať tú istú knihu dookola - dieťa má dosť príležitostí prepojiť si význam daného slova s kontextom. Ak čítame nahlas rovnaký príbeh opakovane, dieťa sa naučí viac slov ako v prípade, že mu čítame viacero rôznych kníh (aj keď s väčšou slovnou zásobou, ale) s menej častým opakovaním. Tip: Ideálne je čítať opakovane 1 - 2 knihy. Menšie množstvo naraz čítaných kníh umožňuje dieťaťu nielen lepšie porozumieť deju, ale aj rozšíriť si slovnú zásobu. Ako efektívne sa ukázalo ich čítanie aspoň štyrikrát každý (druhý) deň.
Opakované čítanie tej istej knihy má pre rozvoj dieťa aj ďalší veľký benefit - vie, čo bude nasledovať, čím rastie aj viera v jeho schopnosti. Preto sa do čítania čoraz viac zapája. Najskôr len pozorne počúva, ukazuje na ilustrácie v knihe, neskôr skúsi niečo dopovedať, odpovedá na naše otázky, komentuje, pýta sa. A v tom ideálnom prípade? „Prečíta“ nám knihu sám. Že ešte nerozpráva podľa postupnosti v príbehu? Veľa informácií z príbehu vôbec nepovie? Nevadí! Časom sa to naučí! Tip: Opakované čítanie knihy je vhodné aj pre dieťa, ktorého rečový prejav je menej zrozumiteľný (a/alebo rozpráva menej ako rovesníci).
5. Urobte z čítania zábavu
Čítanie je zábava a čítať sa nemusia iba knižky do školy. Knihy sú pre mnohých niečím, kvôli čomu sa tešia domov alebo hocikam, kde si ich môžu v pokoji prečítať.
Ten pocit, keď sa po dlhom dni zababušíte do deky, uvaríte si teplý čaj a sadnete si do kresla s dobrou knihou, je na nezaplatenie. Urobte si takýto čítací kútik aj s vaším dieťaťom a môžete ho aj nechať vybrať, kde ho chce a čo si doň chce dať.
Zamerajte sa aj na to, aby čítanie bolo i zábavné. Ak budete so svojimi deťmi po prečítaní knihy pokračovať aj v zaujímavých aktivitách, budú mať z čítania pozitívne emócie. Striedajte sa pri činnostiach.
Keď dieťa nechce čítať, nechajte ho len počúvať. Čítanie je zručnosť, ale aj radosť.
6. Vzdelávajte sa a hľadajte pomoc
Ak má dieťa problémy s čítaním, netreba váhať a riešiť ich čím skôr. Ako na to? Aby deti viac čítali! 10 tipov ako ich motivovať ku knihám. Ak máme už školáka, všímajme si jeho spôsob čítania, sledujme, čo mu robí problémy a čo nie. Nie vždy musia učitelia detekovať problémy, ktoré vaše dieťa pri čítaní má, z čoho vzniknú len a len ďalšie problémy. Keď zameriame svoju pozornosť na to, čomu nerozumie, čo sa mu nedarí, pomôžeme mu v lepšom chápaní a čitateľských zručnostiach. Najhorší prístup je nechávať všetko na školu. Ponúknime mu našu pomoc čo najskôr, ako zistíme, že má s čítaním nejaké problémy. Takto môžeme predísť napríklad aj neskorej diagnostike dyslexie a iným problémom.
Čo ak má rodič viac detí v rôznom veku? Keď sú dve deti, treba prispôsobiť čítanie ich veku a schopnostiam. Ak sa venujem staršiemu, používam dlhé vety a súvetia, podľa toho, na akej je úrovni. Pri mladšom dieťatku treba zjednodušiť reč. Napríklad, ak hovorí jednoslovne, tak používať dvojslovné, maximálne trojslovné vety.
Benefity v častnom čítaní vidím najmä v bohatosti slovnej zásoby, v lepšom poznaní gramatických pravidiel, lepšej pozornosti, v chápaní a regulovaní emócií. Porozumenie tomu čo dieťa číta, je veľmi dôležité nielen na hodine slovenského jazyka, ale aj pri pochopení slovných úloh v matematike. Ak dieťa nerozumie tomu, čo číta, môže sa to preniesť aj do iných predmetov. Dieťa môže mať ťažkosti naučiť sa alebo pochopiť nové učivo. Nerozumie pokynom učiteľa. Nestíha tempo svojich spolužiakov. Školák sa cez čítanie učí.
Robíme aj workshopy pre rodičov o tom ako čítať knihy s deťmi. Workshop sme rozdelili na dve časti. Tá prvá je teoretická, kde rodičovi vysvetľujeme základné stratégie ako čítať knihy s dieťaťom, nápady a rôzne triky. Druhá časť je veľmi praktická. Predvádzame stratégie čítania na rôznych knihách, prípadne prezentujeme rodičom videá, kde vidia, ako stimulujeme konkrétne zručnosti ako slovnú zásobu, porozumenie, gramatiku či tvorbu viet. Pre mňa je najzaujímavejšou časťou diskusia, kde sa rodičia pýtajú na všetko, čo ich zaujíma a to nás, ako logopédov v rozmýšľaní o knihách posúva ďalej. Najmä tatinovia majú zaujímavé otázky. Musím spomenúť aj veľkú úlohu Mestskej knižnice Ruda Morica v Stupave, s ktorou aktívne na tomto workshope participujeme.
Rozvoj čitateľských zručností
Naučiť sa čítať je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré dieťa na začiatku školskej dochádzky čakajú. Naučiť dieťa plynule čítať sa dá hravo, prirodzene, bez zbytočného stresu a sĺz. Základ čítania je jednoduchý: najprv sa musí dieťa naučiť poznávať písmená a pochopiť, že každý znak abecedy má svoj zvuk.
Hravé metódy učenia písmen
Skúste s dieťaťom písmená skladať z kociek, modelovať z plastelíny alebo písať prstom do piesku. Nechajte dieťa hľadať písmená vonku - na nápisoch, v knižkách, na obaloch obľúbených potravín.
Slabiky a slová
Akonáhle dieťa spoznáva písmená a vie ich spájať so zvukmi, prichádza ďalší krok - ako naučiť dieťa čítať slabiky. Začíname otvorenými slabikami (napr. MA, PE, SE, LO), ktoré sa ľahko vyslovujú a dávajú dohromady slová. Práve tie, aké si pamätáte zo šlabikára: Ema má mamu.
Trpezlivosť a porozumenie
Každý má svoje tempo a plynulé čítanie neprichádza hneď. V tejto chvíli už nejde len o to, že dieťa číta písmená, ale tiež rozumie tomu, čo práve prečítalo. Čítame si spolu nahlas - striedame sa po vetách alebo riadkoch.
Komunikácia s dieťaťom pri čítaní
Rodičia často vyjadrujú želania, aby ich deti lepšie počúvali, keď im čítajú. Avšak, zmena správania dieťaťa musí vychádzať od rodiča. Ak máte pocit, že vaše dieťa nepočúva, čo hovoríte, pravdepodobne je problém v komunikácii. V tomto článku sa pozrieme na to, ako zlepšiť komunikáciu s dieťaťom, aby vás počúvalo a vnímalo, čo mu čítate.
Krátke a jasné komunikáty
Hovorí sa, že ak sa nedokážete vyjadriť menej ako desiatimi slovami, radšej nehovorte nič. Siahodlhé vysvetľovanie problému spravidla nemá u detí zmysel. Čím mladšie dieťa, tým kratší čas sa dokáže plne sústrediť na to, čo hovoríte. Väčšina detí sa po niekoľkých vetách nechá vyrušiť podnetmi z okolia alebo uniká do predstáv. Vyjadrujte sa v náznakoch, nesnažte sa apelovať na jeho charakter, morálku, zmysel pre povinnosť či iné abstraktné pojmy.
Pozitívna komunikácia
Pozitívnou komunikáciou vždy dosiahnete viac ako tou negatívnou. Ak ho napríklad upozorníte: „Neseď na tej zemi!“ môže si presadnúť z podlahy v obývačke na podlahu na chodbe. Povedali ste predsa, že nemá sedieť na TEJ zemi. Nevie, že nechcete, aby sedelo kdekoľvek na zemi.
Rázny a sebavedomý prístup
Ak máte požiadavku na dieťa, predneste ju rázne a sebaisto. Nekričte, ak je to možné, nenechajte sa strhnúť hnevom ani inými negatívnymi emóciami, ale hovorte s rozvahou. Z vášho výrazu jednoducho musí byť jasné, že viete, čo chcete a ste si tým istí. To, samozrejme, neznamená, že máte byť drzí, či dokonca panovační. Ak od dieťaťa niečo chcete, slušne ho požiadajte, alebo mu povedzte, že budete radi, ak to pre vás urobí. Ráznosť a rozvaha by mala vyplývať z vášho postoja, vystupovania a tónu hlasu. Ak na dieťa hovoríte a ono vás vníma, mali by ste sa vyjadrovať predovšetkým jednoznačne.
Nadviazanie kontaktu pred komunikáciou
Ak hovoríte na dieťa, ktoré sa venuje hre, pozerá televíziu alebo sedí pri PC, je veľmi pravdepodobné, že vás nepočúva. Na to, aby vás dieťa skutočne počúvalo v zmysle, že vás plne vníma a registruje, čo od neho žiadate, s ním najskôr potrebujete nadviazať kontakt. Ak ho ani tieto podnety nedokážu vytrhnúť zo zaujatia hrou, jednoducho mu povedzte: „Pozri sa na mňa.“ Vtedy už s najväčšou pravdepodobnosťou zareaguje.
Dôslednosť a opakovanie
Ak od dieťaťa niečo žiadate a ono to z akéhokoľvek dôvodu nechce urobiť, pokúsi sa s vami nejakým spôsobom vyjednávať. Pokiaľ začnete reagovať na jeho výhovorky, argumenty či útočné vyjadrenia, zbytočne sa vzdialite od toho, čo chcete dosiahnuť. Požiadavku smerom k dieťaťu vyslovte jedine vtedy, keď ste o nej presvedčení. Jednoducho ju opakujte dovtedy, kým ju dieťa nesplní. Naučíte ho tým, že ak niečo poviete, myslíte to vážne.
Kedy dieťa nechce čítať
Mnohým starším deťom môže čítanie začať pripadať ako fuška, a to hlavne vtedy, keď do ich života vkĺznu mobily, počítače a tablety. Samozrejme, rodičia a učitelia ich neustále motivujú k čítaniu, ale to hneď neznamená, že ich čítanie aj zaujíma a baví. Väčšina detí si nedokáže z vlastného záujmu zobrať knihu do rúk. Zvyčajne je to na upozornenie dospelých, že by mali čítať. Tento príkaz u niektorých z nich vzbudzuje až agresivitu. Našťastie existuje mnoho účinných stratégií, ktoré môžu rodičia použiť na to, aby pomohli svojmu dieťaťu skutočne si čítanie užiť a zamilovať sa do neho.
Netlačte naň! Ak vaše dieťa nemá záujem o písmenká, či čítanie v predškolskom veku, vôbec to nemusí znamenať, že bude slané v čítaní. Moja dcéra nemala pozitívny vzťah k písmenkám, respektíve nechcela sa učiť abecedu ani v poslednom ročníku škôlky. Odmalička však bola obklopená množstvom kníh, ktoré som jej kupovala a čítala, takže knihy zbožňovala a trávila s nimi veľmi veľa času, aj keď nevedela čítať.
Zvedavosť je pohonný motor. Deti sa však vďaka svojej zvedavosti naučia mnohé a prekonajú aj nechuť. Mnohokrát som jej rozprávala, že v knihách nájde neuveriteľné tajomstvá, vysvetlenia na všetko, čo ju zaujíma a ešte omnoho viac. V prvom ročníku základnej školy nemala absolútne problém s čítaním, práve naopak, naučila sa ako jedna z prvých a už na polroka ju učiteľka chválila, že číta ako dospelá. Áno, čítali sme denne a veľa, ale nikdy nie nasilu.
Knižnica ako motivácia. Po prvom pol roku som ju zobrala do knižnice, nechala jej vystaviť čitateľský preukaz a hrdosť mojej dcérky rástla. Dnes chodíme do knižnice takmer každý týždeň, neraz je schopná novú knihu prečítať hoci len za jeden deň. Nikam ju netlačím, ale sama zistila, čo všetko zaujímavé sa môže ukrývať v knihách. Som veľmi šťastná, že nepresedí celé dni počas prázdnin pri tablete, ale najčastejšie ju nájdem v izbičke s knihou v ruke bez toho, aby som jej niečo hovorila. Nie je to v dnešnom svete úžasné? Rozhodne to stojí za tú polhodinku denne, ktorú venujete čítaniu dieťaťu a nikto ma nikdy nepresvedčí o tom, že existuje lepší darček ako kvalitná kniha.
Čo ak dieťa vidí rodiča v domácnosti, ako pracuje stále s tabletom alebo s mobilom, je menšia pravdepodobnosť, že dieťa bude inklinovať ku knihám. Knihy tu boli, sú a budú. Možno sa teraz mení ich forma na elektronickú, ale kniha dokáže v človeku zanechať hlboký dojem.
