Život prináša často nečakané situácie. Stali ste sa svedkami nehody? Viete však, čo máte urobiť, ak skolabuje dieťa? V takej situácii sú postupy odlišné a to výrazne, ak ide o veľmi malé dieťa. Prvá pomoc podaná včas a správne bezpochyby zachráni nejeden ľudský život a stabilizuje zdravotný stav do príchodu lekárskej či záchrannej služby. Môže sa ale stať, že v tak stresovej situácii zrazu neviete, čo máte robiť a stratíte hlavu. Čo presne znamená vedieť podať prvú pomoc? Ide o súbor postupov a opatrení, ktoré môže postihnutému pri úraze či choroby poskytnúť aj laik. Stabilizuje tým jeho zdravotný stav do tej doby, než mu bude poskytnuté lekárske ošetrenie. Ak je zasiahnutá niektorá zo základných životných funkcií, čo znamená dýchanie a krvný obeh, hovoríme o resuscitácii. Prvá pomoc je neoceniteľná zručnosť, ktorá môže zachrániť život človeka v kritickej situácii. Vedomosti o poskytovaní prvej pomoci nie sú len otázkou rozsiahlych vedomostí, ale predovšetkým dobrej vôle pomôcť.
Záchranári často opakujú, že ak nie je nikde v okolí žiaden zdravotník, každá pomoc je lepšia ako žiadna. Pri poskytovaní prvej pomoci je dôležité zachovať chladnú hlavu a nepanikáriť. Minimalizovať stres okolia - zbytočných svedkov, krik, plač...
Hodnotenie stavu dieťaťa
Prvým krokom pri akejkoľvek zmene zdravotného stavu dieťaťa je zhodnotenie vitálnych funkcií prvotným vyšetrením. Prvým krokom je zhodnotenie stavu dieťaťa. Zistite, či dieťa reaguje na oslovenie alebo jemné zatrasenie. Ak dieťa nereaguje, je v bezvedomí. „Najdôležitejšie je pristúpiť k tomu dieťaťu a zistiť, či dieťa má závažnú poruchu vedomia. Teda, že úplne nereaguje na žiadne podnety. Alebo či na nejaké podnety reaguje. Vyskúšame silné podnety. Prezident Slovenského Červeného kríža Jozef Kőppl považuje v prvom rade v prípade dieťaťa za najdôležitejšie „zakričať naňho najlepšie menom, ktoré ak nevieme, tak aspoň kričať chlapček! Dievčatko!.
Strata vedomia je stav, keď dieťa nereaguje na náš hlas alebo dotyk, ale dýcha samostatne ("spí tak, že ho nemôžete zobudiť"). Buďte pozorní, ak je dieťa nezvyčajne tiché, nereaguje na hlas alebo dotyk a má slabosť končatín. Bezvedomie so zachovaným dýchaním môže byť aj príznakom náhleho neúrazového ochorenia rôznej etiológie - otravy, anafylaktického šoku, hypoglykémie u dieťaťa liečeného na cukrovku, reakcie na stres...
V situácii je potrebné bez ohľadu na príčinu, ktorá bezvedomie spôsobila, prioritne udržať priechodnosť dýchacích ciest, funkčné dýchanie a krvný obeh. Platí pravidlo, že pokiaľ sú zachované vitálne funkcie, dieťa žije.
Kolaps je krátkodobé bezvedomie trvajúce pár sekúnd (pár desiatok sekúnd). Je spôsobené nedostatočným prekrvením mozgu okysličenou krvou s následnou stratou vedomia a pádom.
Pri neúspechu voláme linku 112. Ak osoba upadne do bezvedomia, pokračuje sa ako pri KPR za súčasného sledovania dutiny ústnej, či sa neobjaví vdýchnutý predmet.
Zistenie dýchania
Po zistení bezvedomia je potrebné skontrolovať dýchanie. Jemne zakloňte hlavu dieťaťa a skontrolujte ústnu dutinu, či sa v nej nenachádza cudzí predmet. Priložte ucho k ústnej dutine dieťaťa a počúvajte, sledujte a cíťte, či dieťa dýcha. Sledujte pohyby hrudníka a priložte ucho k ústam. Osoba nedýcha alebo lapá po dychu? V prípade, že osoba v bezvedomí dýcha, uložte ju do zotavovacej polohy. Predtým sa jej hovorilo stabilizovaná, aj prevedenie sa trochu líši.
KROK 4: PRIVOLAJTE POMOC NA ČÍSLE 112 A PRAVIDELNE VYHODNOCOUJTE DÝCHANIE DIEŤAŤA. Každé 2 minúty skontrolujte, či dieťa správne dýcha. Ak ste pri opätovnom posúdení nezaznamenali aspoň 5 vdychov, začnite s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR).
Ak má dieťa napr. Zistíme, že dieťa nedýcha, vidíme, že je modré, môžeme priložiť naše ucho k ústam dieťaťa, pozrieme sa, či sa dvíha hrudník, zistíme, či dieťa vydychuje. To môžeme vidieť aj počuť. Pokiaľ testom zistíme, že dieťa nedýcha, nepanikárime, netrasieme dieťaťom veľkou silou, aby ste mu nevedome nespôsobili poškodenie mozgu, tzv. syndróm „shaken baby“. Začneme bezprostredne podávať prvú pomoc tak, že ho položíme na tvrdú podložku, stôl, prebaľovací pult či zem.
Kardiopulmonálna resuscitácia (KPR)
KPR pozostáva z vonkajšej masáže srdca a umelého dýchania. Postup KPR:
- Uložte dieťa do polohy na chrbte na tvrdú podložku.
- Uvoľnite dýchacie cesty záklonom hlavy a predsunutím sánky.
- Začnite 5 vdychmi. Dieťaťu dýchajte len do úst, pričom mu zapchajte nos.
- Po 5 úvodných vdychoch stláčajte v strede hrudníka hranou jednej dlane do hĺbky zhruba 1/3 hrudníka, rýchlosťou 120 za minútu.
- Hrudník stláčajte 30-krát za sebou.
- Následne opäť zapchajte dieťaťu nos a 2-krát za sebou vdýchnite do úst.
- Opakujte stláčanie hrudníka a vdychovanie v pomere 30:2.
Je dôležité pokračovať v KPR až do príchodu záchrannej služby alebo kým dieťa nezačne dýchať.
KPR pre deti do jedného roka
U dojčiat do jedného roka sa KPR vykonáva odlišne:
- Hlavu dojčiat nezakláňame ako u dospelých, ale nechávame ju v neutrálnej polohe.
- Začíname piatimi vdychmi do úst aj nosa naraz. Sledujeme pri tom zdvihy hrudníka.
- Ak nezačne dýchať, pokračujeme 15 stlačeniami hrudníka - stláčame hrudník v oblasti tesne pod líniou bradaviek dvoma prstami (ukazovákom a prostredníkom), frekvenciou asi 100 - 120 stlačení za minútu, do hĺbky približne 1/3 hrudníka.
- Po 15 stlačeniach nasledujú 2 vdychy.
- KPR v pomere 15:2 opakujeme 1 minútu.
KPR pre väčšie deti
U detí od prvého roku treba reagovať veľmi podobne. U detí stále platí päť úvodných vdychov a pri resuscitácii vyvinieme takú silu, aby zodpovedala veľkosti dieťaťa. A to tak, aby sme stláčali jednu tretinu hrudníka. Keď je dieťa väčšie, môžeme použiť hranu dlane ruky. Hrudník stláčame jednou rukou. Pokiaľ ide, napríklad, o osemročné dieťa a matka je tá, čo zachraňuje, tak môže použiť už dve ruky.
Pri resuscitácii vyvinieme takú silu, aby zodpovedala veľkosti dieťaťa.
Ako vykonávať KPR u dojčaťa
Špecifické situácie
Febrilné kŕče
Pri febrilných kŕčoch je dôležité zabrániť ďalšiemu poraneniu dieťaťa. Dieťa sa nechá tzv. dokŕčovať, záchranca sa snaží zabrániť ďalšiemu poraneniu. Nevyťahovať jazyk, nevkladať žiadne predmety medzi zuby. Dieťa treba vyzliecť, otvoriť okno, možno použiť zábaly (pod pazuchy, na hrudník a do slabín).
Hypoglykémia u diabetika
Pri bezvedomí diabetika je nutné uložiť ho do stabilizovanej polohy na boku a zmerať glykémiu, ak je to možné. U diabetikov môže aj normálna glykémia spôsobiť bezvedomie, závisí to od rýchlosti poklesu. Je preto vhodné postupovať tak, akoby bola u postihnutej osoby hypoglykémia (nízka hladina krvného cukru). Krátkodobé zvýšenie hladiny krvného cukru pacienta na živote neohrozí. Postihnutému diabetikovi pomôže aplikácia glukagónu pod kožu alebo do svalu.
Upchatie dýchacích ciest cudzím telesom
Ak osoba kašľať nedokáže, možno použiť “vypudzovacie hmaty“. Ak nepomáha 5 silných úderov dlaňou medzi lopatky, treba skúsiť Heimlichov manéver. Postavíme sa za osobu, ktorá je v miernom predklone, hornými končatinami obchytíme jej brucho medzi pupkom a uhlom rebier, jednou rukou si uchopíme päsť svojej druhej ruky a 5 krát ťaháme zovretie dozadu nahor a opakujeme oba postupy. Pri neúspechu voláme linku 112.
Dôležité upozornenia
Nepodľahnite panike. Nepodávajte tekutiny osobe v bezvedomí. Volajte tiesňovú linku 155 alebo 112 čo najskôr. Pracovníci ZZS budú požadovať od volajúceho príznaky, príp. Zistíme, či má napr. Treba klásť otázky, ktoré majú opodstatnenie a logickú súvislosť so situáciou. Zbytočnými otázkami by sme strácali čas a zvyšovali stres.
Poskytovanie prvej pomoci uľahčí, ak má učiteľ informácie o chronických zdravotných problémoch dieťaťa, pri ktorých môže prísť k náhlemu výraznému zhoršeniu zdravotného stavu (alergia na potraviny, hmyz, epilepsia, cukrovka, priedušková astma).
