V súčasnej dobe sa čoraz viac žien rozhoduje pre materstvo v neskoršom veku. Tento trend je ovplyvnený viacerými faktormi, ako sú dlhšie štúdium, budovanie kariéry, cestovanie a dôkladnejšie hľadanie životného partnera. Hoci vám biologické hodiny nemusia tikať ani po dovŕšení tridsiatky, vaše telo to môže vnímať inak.
Pri znižujúcej sa plodnosti žien, ako aj odkladaní tehotenstva do vyššieho veku, je dobré vedieť, či máte ešte čas. Moderná medicína už prináša odpovede na tieto otázky.
Pokles plodnosti a aktivity vaječníkov
Počet vajíčok, ktorými v živote disponujete, je daný už počas embryonálneho vývoja v maternici. Konkrétne číslo je u každej ženy iné, všeobecne však platí, že pri narodení má dievčatko vo vaječníkoch okolo 700 000 vajíčok, v období puberty ich ostáva už iba 300 000 a počas života ich dozrie 300 až 400. Ostatné vajíčka odumrú. Dôležité je uvedomiť si, že v priebehu života už ďalšie vajíčka nevznikajú, ale naopak postupne odumierajú. K poklesu nedochádza plynulo, ale v skokoch, k prvému prudkému poklesu vajíčok dôjde v 25. roku života a k druhému v 30. roku.
Podľa odborníkov, približne 8 rokov pred menopauzou klesá kvalita vajíčok na takú úroveň, ktorá žene veľmi sťažuje možnosť spontánneho otehotnenia. Ak neviete, ako je na tom vaše reprodukčné zdravie, môžete si nechať overiť zásoby vajíčok vo vaječníkoch u špecialistu.
Priemerný vek prvorodičiek sa mení. V 60. rokoch 20. storočia bol priemerný vek prvorodičiek 23 rokov. V roku 2014 sa táto hranica posunula už na 27,6 roka. V súčasnosti sa vek, kedy sa ženy snažia o bábätko, posúva. V roku 2017 dosiahol priemerný vek rodičiek v Slovenskej republike po prirodzenom oplodnení 30 rokov.
Vek ženy je základný a kľúčový faktor, ktorý ovplyvňuje ich plodnosť a reprodukčné výsledky. Spontánna plodnosť žien je v nižšom veku, do 30. roku života, približne rovnaká. U zdravých párov sa šance na počatie pohybujú okolo 25 % na cyklus a následne klesajú. Po 35. roku života je pokles plodnosti enormný. Šanca žien po 40-ke je naozaj veľmi nízka, približne v percentách, a to aj napriek tomu, že majú zdravého partnera.
Kvalita vajíčok má zásadný vplyv na plodnosť, ktorá sa vekom ženy výrazne mení. Zatiaľ čo muži tvoria nové spermie konštantne v priebehu života, ženy sa narodia s definitívnou zásobou vajíčok, ktorá neustále ubúda. Vajíčka zanikajú prirodzeným procesom, ktorý môže byť u niektorých žien rýchlejší, u iných pomalší. Napriek tomu, že pri narodení majú ženy jeden až dva milióny vajíčok, počas fertilného života dozrie a uvoľní sa pri ovulácii približne len štyristo vajíčok. Všetky ostatné zaniknú.
Po 35. roku veku ženy klesá už aj kvalita vajíčok, to znamená, že vajíčka nemajú správnu genetickú výbavu. Za normálnych okolností obsahuje zdravé vajíčko 23 chromozómov. Vo vyššom veku však dochádza u žien k poruchám zrenia vajíčok. Určitý počet vajíčok s nesprávnym počtom chromozómov vzniká aj u mladých žien, ale čím je žena staršia, tým je zastúpenie týchto tzv. aneuploidných vajíčok vyššie. Vo veku 40 rokov je to viac ako 90%.
Po 35. roku života nastáva najväčší prepad v počte a kvalite vajíčok, čo sa následne s každou ďalšou menštruáciou ešte prehlbuje. Podľa údajov štatistického úradu priviedla dieťa na svet až tretina rodičiek starších ako 35 rokov.
Riziká tehotenstva vo vyššom veku
Mnoho žien dnes otehotnie v podstatne neskoršom veku, než to bolo bežné v minulosti. Dlhšie študujeme, dôkladnejšie hľadáme „pána pravého“, budujeme kariéru či cestujeme po svete. Hoci vám biologické hodiny nemusia tikať ani po dovŕšení tridsiatky, vaše telo to možno vidí inak. Nespoliehajte sa na inštinkt, ale overte si to včas u odborníkov.
Tehotenstvo v neskoršom veku so sebou bohužiaľ prináša nezanedbateľné zdravotné riziká, a to jak pre matku, tak predovšetkým pre dieťa. Tieto riziká by žiadna žena nemala podceňovať.
Prvým problém nastáva už v samotnom pokuse o početie bábätka. S vekom samozrejme klesá i schopnosť otehotnieť a po 30. roku života sa šance na oplodnenie znižujú až o 20 %, po 35. roku je to až o 50 %. Okrem nižšej šance na otehotnenie sa však tiež znižuje šanca na donosenie a pôrod zdravého bábätka.
Po 35. roku ženy sa zvyšuje tiež pravdepodobnosť výskytu Downovho syndrómu a ďalších genetických abnormalít plodu. Riziko genetických porúch významne stúpa po 35. roku života a v 40. roku života je to asi pomer 1 : 100. Riziko nechromozomálnych, morfologických alebo štrukturálnych porúch je aj vzhľadom na rastúci vek viac-menej rovnaké.
Vyšší vek ženy môže znamenať zvýšené riziko potratov, tehotenskej cukrovky či toho, že sa dieťa narodí s podváhou alebo dýchacími problémami. Vo vyššom veku rastie riziko preeklampsie, čo je vysoký krvný tlak v tehotenstve, ktorý je spojený s dysfunkciou niektorých orgánových systémov. Ďalej je to riziko tehotenskej cukrovky, predčasného pôrodu, viacpočetnej gravidity a niektorých chromozomálnych abnormalít, ako je Downov syndróm.
Aj keď je podľa odborníkov ideálny biologický vek ženy pre založenie rodiny dvadsaťpäť rokov, realita je z rôznych dôvodov často odlišná. S pribúdajúcim vekom výskyt genetických anomálií prudko stúpa. Pre porovnanie, štyridsaťročná tehotná žena už čelí v prípade Downovho syndrómu riziku 1 ku 100, o štyri roky neskôr dokonca 1 ku 30.
Aj u mužov nie je plodnosť neobmedzená. Asi okolo 50-ky sa parametre spermiogramu začínajú prirodzene zhoršovať. Niektoré štúdie pripisujú vyššiemu veku otcov zvýšené riziko vzniku rôznych ochorení u detí, ako napríklad achondroplázia (porucha vývoja chrupaviek a kostí), autizmus, schizofrénia a iné psychiatrické ochorenia.
V prípade, že uvažujete o dieťati v neskoršom veku, je dobré prekonzultovať váš zdravotný stav so svojím gynekológom a prebrať s ním prípadné riziká.
Možnosti a riešenia
Ak by ste sa chceli stať mamou až vo vyššom veku, mohlo by vás zaujímať, aký je váš plodný vek a v akej kondícii sa nachádzajú vaše vajíčka. Tieto informácie získate prostredníctvom špeciálnych, ale pritom nenáročných lekárskych vyšetrení.
Preventívne vyšetrenie stavu ovariálnej rezervy je vhodné aj vtedy, ak sa dlhší čas snažíte o dieťatko a nedarí sa vám. Vyšetrenie prebieha v dvoch návštevách gynekológa a zahŕňa:
- Ultrazvukové vyšetrenie
- Stanovenie hladiny AMH (Anti-Mullerovho hormónu) v krvi
- Vyhodnotenie odobratej vzorky krvi
- Vysvetlenie výsledkov odborníkom
Čo je to hladina AMH a čo znamená?
Krvná hladina Anti-Müllerovho hormónu (AMH) je základným parametrom, podľa ktorého váš gynekológ vie posúdiť, či aktivita vaječníkov je primeraná veku ženy. Jeho produkcia sa u žien začína v pube a prebieha až do menopauzy. Množstvo však kolíše v závislosti od veku. AMH sa tvorí vo vaječníkoch a jeho úlohou je zabrániť dozretiu väčšieho množstva folikulov naraz. Vďaka tomu sa rezervy vajíčok nevyčerpajú skoro.
Pokles jeho hladiny v krvi oproti norme naznačuje rýchlejšie vyčerpávanie vajíčok, odborne zníženú ovariálnu rezervu. V tomto prípade je plodnosť ženy ohrozená a odkladanie potomstva sa neskôr nie je odporúčané.
Kriticky nízke hladiny nasvedčujú nástupu menopauzy. Kedy k tomu dôjde je u každej ženy veľmi individuálnou a často obávanou záležitosťou. Väčšinou sa začína medzi 40. až 60. rokom života, ale existujú aj výnimky, kedy nastane už po dvadsiatke.
Ženská plodnosť končí už niekoľko rokov predtým a bez toho, aby ste nevyhnutne spozorovali akýkoľvek rozdiel. Sledovanie hormonálnej hladiny AMH dokáže predvídať začiatok poklesu aktivity vaječníkov a určiť kritický čas, kedy by ste už materstvo odkladať nemali.
Zmrazenie vajíčok do budúcna
Počuli ste už o možnosti nechať si zmraziť oocyty (vajíčka) a odložiť si ich na neskôr? So zvyšujúcim sa vekom ženy kvalita vajíčok klesá, ale zamrazené vajíčka odobraté v mladom veku nestarnú. Preto výrazne zvyšujú vašu šancu otehotnieť vo vyššom veku.
Miera prežitia vajíčok po zmrazení a rozmrazení je 90-97%, miera oplodnenia je na úrovni 71-79%. Hoci sa v zahraničí stáva čoraz populárnejším, na Slovensku ide o málo využívaný zákrok, ktorý ženy využívajú predovšetkým zo zdravotných dôvodov. Určite by však nad ním mali uvažovať aj ženy, ktoré plánujú tehotenstvo po 37. roku.
Ani táto metóda však nefunguje spoľahlivo na 100 %, preto sa ho odporúča podstúpiť v čo najmladšom veku a s dostatočným počtom vajíčok. Nejde však o lacnú záležitosť, a pokiaľ pacientka nie je liečená na neplodnosť, zdravotná poisťovňa zmrazenie vajíčok bežne neprepláca. Viac informácií vám poskytne váš gynekológ.
Faktory ovplyvňujúce plodnosť
Proces otehotnenia ovplyvňuje viacero faktorov. V prvom rade je to vek ženy, ale dôležitú úlohu zohráva aj zdravotný stav, vrátane hmotnosti a hormonálnej rovnováhy.
Problémy s otehotnením sa však môžu týkať aj podstatne mladších ročníkov. Najčastejším dôvodom sú zdravotné problémy ako endometrióza, cysty a operácie vaječníkov, nerovnováha v hormonálnych hladinách, onkologické ochorenia či predčasný nástup menopauzy.
Na ovariálnu zásobu môžu negatívne vplývať vonkajšie faktory, medzi ktoré patria operácie vaječníkov, endometrióza, operácia endometriózy, prípadne vonkajšie vplyvy chemoterapie a rádioterapie, ktoré môžu výrazne znížiť počet, ale aj kvalitu vajíčok. Sú ženy, ktoré majú genetickú predispozíciu na predčasnú menopauzu a ich ovariálna rezerva klesá oveľa výraznejšie a rýchlejšie.
Výrazný pokles plodnosti je spôsobený predovšetkým fajčením, obezitou a metabolickými syndrómami. Každý jednotlivec a pár má individuálny reprodukčný potenciál. Aj 30-ročné ženy môžu mať výrazne zníženú kvalitu alebo kvantitu vajíčok a môžu trpieť predčasnou menopauzou. Naopak, niektoré ženy aj po štyridsiatke veľmi ľahko otehotnejú a nemajú problém donosiť dieťa.
Pre potreby predimplantačnej genetickej diagnostiky odoberáme u päťdňového embrya malé množstvo buniek z budúcej placenty, ktoré mu nebudú chýbať. Skríningovými vyšetreniami počas tehotenstva je možné zachytiť a vyšetriť cirkulujúcu DNA plodu v krvi matky. Ide o neinvazívne prenatálne testy - NIPT, medzi ktoré patrí aj TRISOMY test.
Dobré kardiovaskulárne zdravie a dobrá kondícia výrazne znižujú riziko srdcových ochorení a riziko predčasného pôrodu. Preeklampsia je veľmi časté ochorenie, ktoré sa priemerne vyskytuje u 8 % žien. Vo vyššom veku rastie aj výskyt tohto ochorenia. Súvisí to s vysokým tlakom, poruchou funkcie obličiek alebo niektorých orgánových systémov.
V prípade plánovaného tehotenstva nezabúdajte ani na zdravý životný štýl, ktorý by mal zahŕňať pestrý a vyvážený jedálniček, aktívny pohyb, minimum stresu, absenciu cigariet i alkoholu. Aby ste zároveň podporili šance na otehotnenie, nezabúdajte telu dodávať i potrebné živiny ako napríklad macu peruánsku, vitamíny skupiny B, kyselinu listovú či železo.
Individuálny prístup a možnosti
Ku každej pacientke vo vyššom veku je potrebné pristupovať vysoko individuálne. Iné poradíme 43-ročnej žene, ktorá si po dvoch deťoch dala pred 10 rokmi urobiť sterilizáciu a teraz by chcela znovu otehotnieť, a inak musíme pristupovať ku 42-ročnej žene, ktorej sa 10 rokov nedarí dopracovať ku dvom čiarkam na tehotenskom teste a absolvovala už 3 neúspešné cykly umelého oplodnenia s nízkym ziskom vajíčok a nízkou kvalitou embryí.
Kým prvej pacientke môžeme odporučiť vyskúšať cyklus umelého oplodnenia, druhá pacientka by mala radšej uvažovať o použití darcovských vajíčok. Pri použití darovaných vajíčok sú totiž šance na pôrod zdravého dieťaťa pomerne vysoké aj vo vyšších vekových kategóriách žien, keďže darkyňami vajíčok sú mladé ženy, s optimálnymi parametrami vaječníkovej rezervy.
V súvislosti s rastúcim vekom ženy a klesajúcou kvalitou vajíčok sa čoraz častejšie hovorí o možnostiach asistovanej reprodukcie, ako je umelé oplodnenie (IVF). Je však dôležité si uvedomiť, že ani moderné metódy asistovanej reprodukcie nevedia kompenzovať stratu plodnosti závislú od veku. Miera úspešnosti cyklov IVF so zvyšujúcim vekom klesá.
Ak máte problém otehotnieť alebo dokonca odporúčanie od lekára ísť do IVF, nečakajte ďalšie 2, 3, 4 roky. Vo vyššom veku môže byť liečba neplodnosti ešte komplikovanejšia.
Vaše šance na otehotnenie a donosenie zdravého plodu je vhodné konzultovať s lekárom, ktorý sa venuje reprodukcii a zhodnotí, aké sú vaše možnosti a riziká.
V dnešnej dobe je možné využiť metódu nazývanú social freezing, keď dôjde k odberu kvalitných pohlavných buniek a ich uchovaniu na neskoršiu dobu. Touto cestou si žena poistí svoju plodnosť do ďalších rokov. Aj keď ideálny vek pre odber vajíčok je do 25 rokov, je možné si ich nechať zamraziť aj neskôr.
Je nutné si uvedomovať a akceptovať fakt, že plodnosť ženy je vekovo ohraničená, a že stále platí, že ideálny vek na otehotnenie je do 30 rokov. V súčasnej dobe už centrá reprodukčnej medicíny vedia ponúknuť ženám, ktoré chcú tehotenstvo odložiť na neskorší vek aj zamrazenie vajíčok. Optimálne je však dať si vajíčka zamraziť do 30. roku veku.
Po 30.-ke a predovšetkým po 35. roku veku už nie je treba dlho čakať, ak sa nám otehotnieť nedarí, a odbornú pomoc vyhľadať už po pol roku. Špeciálnou kategóriou sú ženy po 40.-ke, ktoré by mali konzultáciu v centre reprodukčnej medicíny podstúpiť už po 3 mesiacoch neúspešnej snahy o bábätko. Po 42.-43. roku veku ženy už je treba reálne uvažovať aj nad darcovským programom, kde je pravdepodobnosť narodenia zdravého dieťatka oveľa vyššia ako pri použití vlastných vajíčok.
