Mlieko a mliečne výrobky by mali byť každodennou súčasťou jedálneho lístka dieťaťa. Sú zdrojom hodnotných bielkovín, vitamínov A, B2, B6, B12, D. Ceníme si ich však hlavne pre vysoký obsah vápnika. Bez mlieka a mliečnych výrobkov nie je jednoduché zostaviť taký jedálny lístok, ktorý by dieťaťu poskytoval vápnik v dostatočnom množstve.
Mlieko je v prvých mesiacoch života jedinou potravou dieťaťa. Ideálne zloženie má materské mlieko a počas prvých šesť mesiacov je optimálnym spôsobom výživy výlučné dojčenie. Deťom, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu byť dojčené, sa podáva umelé mlieko. Kravské mlieko je do 1 roka nevhodné. Po prvom roku sa môže zaraďovať v menšom množstve, najmä ako súčasť jedál. Vo forme nápoja sa odporúča až po 2.-3. roku, dovtedy by dieťa malo piť umelé mlieko.
Prvých 6 mesiacov života: Materské alebo umelé mliečko
Prvých 6 mesiacov života je pre imunitu a výživu bábätka dôležité, aby pilo výlučne materské alebo umelé mlieko. Materské mlieko je pre jeho črevnú mikroflóru, imunitu a výživu najvhodnejším pokrmom. Obsahuje oveľa viac ako len sacharidy (dôležité ako zdroj energie pre rast, telesné funkcie a formujúce metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry), tuky (pre vývoj zraku a mozgu) a bielkoviny (stavebné kamene pre rast a vývoj). Materské mliečko ženské telo „vyrába“ presne na mieru a prispôsobuje sa aktuálnym potrebám dieťaťa v rôznom veku. Materské mliečko obsahuje aj ďalšie vitamíny vrátane tých rozpustných v tukoch či vode, esenciálne minerály ako sodík, draslík, chlorid, vápnik, železo, zinok, meď, horčík a selén, dôležité hormóny… Jednoducho bioaktívne látky a živé bunky, makro- aj mikroživiny podstatné pre správny vývoj imunity a optimálneho prospievania dieťaťa.
Umelé mlieko je tou najlepšou náhradou materského mlieka v prípade, že maminka nemôže dojčiť. Ak ste z rozličných dôvodov nemohli svoje dieťatko dojčiť, prvých 6 mesiacov života je dôležité podávať mu umelé mlieko, ktoré obsahuje všetko to, čo dieťatko pre svoju výživu, správny vývoj a rast, imunitu a ako prevenciu mnohých ochorení potrebuje.
Zdravé bábätko nepotrebuje umelé probiotiká. Najlepšie sú zastúpené v materskom mlieku, ovplyvnené sú aj stravou dojčiacej maminky. Pridávané sú aj do umelého mlieka.
Od 7.-8. mesiaca veku: Začnite s mliečnymi výrobkami
Od 6. mesiaca, no naši lekári a lekárky skôr odporúčajú od 7.-8. mesiaca veku začať so zavádzaním plnotučných mliečnych výrobkov, ako sú napríklad čisté, biele, neochutené a hlavne plnotučné jogurty (tuky sú potrebné aj ako zdroj energie aj pre vitamíny v nich rozpustné), bez pridaných cukrov, nesladené, bez aditív a trochu neskôr aj pasterizované syry (nesolené).
Jogurty patria medzi najobľúbenejšie mliečne výrobky. Do výživy ich možno zaradiť sedem až osem-mesačnému dieťaťu. Pri výrobe jogurtov, ako aj iných kyslomliečnych výrobkov sa počas mliečneho kvasenia čiastočne rozkladá aj mliečna bielkovina, čím sa stáva ľahšie stráviteľnou a klesá jej schopnosť vyvolávať alergiu. Začíname tým najjednoduchším druhom jogurtu - bielym, neochuteným. Podávajú sa smotanové jogurty, ktoré možno striedať s polotučnými, nízkotučné sú nevhodné. Prednosť by mali dostávať probiotické jogurty s obsahom živých kultúr, ktoré podporujú rozvoj imunitného systému.
Pri zavádzaní bielkoviny kravského mlieka sa väčšinou zavedie tak, že si to väčšinou mamy ani neuvedomia, a to vo forme mliečnej večernej kaše. Štandardne si to skôr uvedomia pri zavádzaní jogurtu, ktorý sa môže zaviesť po základných druhoch zeleniny a mäsa okolo 8. mesiaca, ale nie je chybou skôr ani neskôr. Potom sa pridávajú tvrdé syry a nakoniec mlieko do varenej stravy (chvíľu pred 1. rokom).
Kozie mlieko sa zavádza taktiež väčšinou vo forme jogurtu. Čo sa týka mliečnych výrobkov, tie sú vhodné aj u dojčaťa od 7.-8. mesiaca, ale len tie z obchodu a nie zo salaša, pre možné riziko nákazy pri nedostatočnej pasterizácii. Pozor, nie sú však do roka vhodné na pitie, ale iba vo forme jogurtov alebo iných spracovaných mliečnych produktov.
9.-12. mesiac veku: Pokračujte v mliečnych výrobkoch a zvážte pohárik
Všeobecne sa odporúča detičkám do 9. mesiacov veku najskôr ponúknuť materské a umelé mliečko (8. mesiac okolo 600 ml denne, 10. mesiac okolo 400 ml denne), až potom ponúknite rôzne druhy potravín. Dbajte na rozmanitosť stravy, ale nezabúdajte si odsledovať reakcie vášho bábätka na jednotlivé druhy potravín.
Od 10. mesiaca to spravte opačne - najskôr ponúknite tuhú stravu, až potom nechajte bábätko dojesť sa materským či umelým mliečkom. Pokračujte v ochutnávaní mliečnych výrobkov. Aj niekoľko dní po sebe.
Samozrejme ako pri všetkých potravinách, ktoré sa zavádzajú, je dôležité pravidlo 3 ku 1, teda zavádzať 3 dni po sebe 1 potravinu v menšom množstve pre odsledovanie prípadnej nežiaducej reakcie. Ak reakcia nie je, je možné potraviny podávať v plnej dávke.
Jogurty môžete postupne pridávať aj k jedlám alebo do kaší, alebo naopak do jogurtu pridajte ovocie, avokádo. Niektorí odporúčajú riadiť sa pravidlom “10 a viac” - teda nebojte sa ponúknuť v rôznej forme potravinu dieťatku 10 a viackrát, kým bude schopné ju akceptovať, dopriať im čas alebo na čas potravinu odložiť a potom skúsiť znovu. Alebo ju vmixovať do inej potraviny, na ktorú je už zvyknuté (najmä ak sú detičky staršie).
Pre neskoršie pitie mliečka podávajte spoločne pri jedle dieťaťu aj pohárik, aby sa naučilo z neho sŕkať a piť tekutinu - čistú prevarenú vodu. Stolujte spoločne ako rodina, aby vás dieťa videlo jesť to, čo chce vyskúšať aj ono samo.
Od 12. mesiacov veku: Kravské, ovčie a kozie mlieko
Klasicky sa živočíšne mlieka odporúčajú zavádzať do jedálnička detí po ukončenom prvom roku života. Teda nielen kravské, ale ak doma pijete celá rodina ovčie alebo preferujete kozie, tak tieto. Sú zdrojom mnohých vitamínov a minerálov, aj zdrojom tuku a ďalších látok. Odporúča sa opäť siahať po plnotučných, čistých, teda neochutených aj nesladených. Netreba cukor ani soľ.
ČO URČITE NIE: Detičkám do tohto veku ani neskôr nepatria na tanier kondenzované mlieka, sušené, práškové, ochutené, sladené.
Po roku môžete postupne do jedálnička dieťaťa pridať vybrané mliečne výrobky, kam patria fermentované produkty ako kefír či kyslá smotana. Zo syrov sú vhodné žervé, lučina, mozarella a postupne vyzreté syry ako pecorino a parmezán. Kvalitná smotana príp. mlieko môžu byť použité do varenia, konkrétne do zeleninových jedál, napr. prívarkov či krémových polievok.
Po ukončení 2. roka môžete pridať tvaroh a bryndzu (nie skôr, keďže sa jedná o koncentrovanú živočíšnu bielkovinu, ktorá zaťažuje vyvíjajúce sa obličky, odhliadnuc od množstva soli). Vhodná je aj feta po prvom roku, ale tiež pozor na soľ. Vyhýbame sa sladeným mliečnym dezertom, ktoré narúšajú črevnú mikroflóru bábätka.
Mlieko nie je tekutina, ale potravina. Denná dávka mliečnych výrobkov sa rôzni podľa veku. Medzi 1. a 2. rokom života to je aspoň 330 ml/denne, po 2. roku aspoň 125ml/denne. (150 ml mlieka = 100 ml jogurtu = 25 − 30 g syra). Mlieko na pitie treba brať ako potravinu, nie ako tekutinu. Do 3. roka života sú vhodné mliečne formuly pre batoľatá alebo plnotučné pasterizované mlieko.
Nenechajte preto malé detičky piť kravské či iné živočíšne mliečko piť vo veľkých množstvách. Na uhasenie smädu a doplnenie tekutín pre telo je najdôležitejšia čistá voda. Veľké množstvo vypitého mlieka denne môže mať za následok neprospievanie či chudokrvnosť. Navyše to môže spôsobiť odmietanie inej pestrej tuhej stravy.
Rastlinné mlieka a iné alternatívy
Rastlinné mlieka nie sú mlieka v pravom zmysle slova. Sú to priemyselne vyrábané nápoje, ktoré neobsahujú iba jednu zložku, ale aj rôzne stabilizátory, soľ, cukor, dochucovadlá, atď. Ak dieťa nemá reakciu, nie je v strave občasné podanie takéhoto rastlinného nápoja chybou, ale ani nevyhnutnosťou. Pokojne tieto druhy potravín môže prijímať v tuhom stave v pokrmoch, ako je ryža, ovsené vločky, sója, či mandle.
Do jedálnička najmenších však rastlinné mlieka zavádzať nutne nemusíte. Všetky rastlinné mlieka sú priemyselne vyrábané a nie sú vhodnou alternatívou pre dojčatá do roka na zavedenie daného druhu potraviny, ale ani bezprostredne po zavedení. Čo sa týka rastlinných mliek po 1. roku života, tak by som ich dovolila, ale v jedálničku dieťaťa naozaj nie sú nevyhnutnosťou.
Rastlinné mliečka ale nie sú vhodné na priame pitie. Skôr na prípravu kaší, dezertov, do varenia a pečenia.
Domáce mandľové mlieko | Chutne, hravo, zdravo
Čo ak dieťa odmieta mlieko?
Pre deti, ktoré odmietajú piť mlieko, sú plnohodnotnou náhradou mliečne výrobky. Najvhodnejšie sú jogurty, alebo kyslomliečne nápoje, ktoré v 100 g obsahujú približne toľko vápnika ako mlieko.
Vápnik a dôležité vitamíny nie sú len z mlieka. Vápnik z brokolice sa vstrebáva lepšie ako ten z mlieka. Základ je poznať správnu skladbu jedálnička a vtedy sa mamičky nemajú čoho obávať.
Intolerancia laktózy a alergia na bielkovinu kravského mlieka
Hoci deti s intoleranciou laktózy nemôžu piť bežné druhy mlieka, zväčša dobre znášajú kyslomliečne výrobky a syry. Čo sa týka iných mliečnych výrobkov, ako pribináčiky alebo termixy, treba overiť, ako ich dieťa znáša a či sa po ich konzumácii neobjavia ťažkosti. Iba v ťažkých prípadoch intolerancie treba vylúčiť nielen mlieko, ale aj všetky mliečne výrobky.
Deti s alergiou na bielkovinu kravského mlieka nemôžu konzumovať mlieko a ani mliečne výrobky.
