Bilingválna výchova: Ako na to a čo prináša?

V dnešnej dobe sa čoraz viac rodičov zaujíma o bilingválnu výchovu svojich detí. Potreba ovládať cudzie jazyky rastie vďaka vyššej migrácii a globalizácii. Bilingvizmus u detí je často dôsledkom skoršej výučby cudzieho jazyka alebo potreby naučiť sa jazyk druhej krajiny, v ktorej rodina žije.

Čo je to vlastne bilingvizmus?

Bilingvizmus alebo dvojjazyčnosť je schopnosť vyjadrovať sa bez problémov v dvoch jazykoch približne na rovnakej úrovni. Pre niekoho môže byť predstava dvoch jazykov utopická, no pre viac ako polovicu obyvateľov planéty je to celkom prirodzená súčasť života.

Odborníci sa otázkami bilingvizmu zaoberali už dávno predtým, ako sme si my začali uvedomovať potrebu ovládať cudzie jazyky. Dnes našťastie neplatí názor profesora Cambridgskej univerzity z konca 19. storočia, že bilingválne deti sú menej inteligentné. Aj keď isté predsudky a nepodložené obavy o zbytočnom zaťažovaní dieťaťa a zlých dôsledkoch prejavujúcich sa vo vývoji reči existujú dodnes, najnovšie výskumy ukazujú, že bilingválne deti:

• Lepšie riešia úlohy, v ktorých sa nehľadá jediná správna odpoveď, ale možné riešenia danej úlohy.
• Majú lepšie analytické uvažovanie a priestorové vnímanie.

Výskumy ukazujú, že bilingválne deti sú šikovnejšie. Štúdie naznačujú, že bilingválne bábätká už vedia rozpoznať rozdiel medzi slovami v dvoch jazykoch. To znamená, že učenie sa dvoch jazykov naraz posilňuje kognitívny systém ešte pred samotným začatím rozprávania. Mozgy bilingválnych detí sa líšia od bežných detí. Skenovanie mozgu ukázalo, že ľudia, ktorí hovorili len jedným jazykom, museli pracovať ťažšie na sústredení sa na jedno slovo. Rozprávanie dvoma jazykmi znamená aj ovládanie dvoch sád slovných zásob a dvojité prostriedky komunikácie. Tieto deti majú viac ako jedno slovo na opísanie veci či pocitu. Bilingválne mozgy neustále prepínajú z jedného jazyka do druhého, čo deťom pomáha byť efektívnejšími v úlohách, ktoré zahŕňajú riešenie problémov.

Čím viac jazykov človek vie, o to viac možností sa mu v živote ponúka. Byť „bilingválny“ znamená byť schopný používať dva jazyky. Bez ohľadu na to, aká je vaša motivácia, hovoriť dvoma jazykmi bude pre vaše dieťa veľkým prínosom. Hoci sa každý v akomkoľvek veku môže naučiť viacero jazykov, pre malé dieťa je to najjednoduchšie. Nikdy nie je príliš skoro alebo príliš neskoro začať s učením cudzieho jazyka, ale optimálny čas na zavedenie ďalšieho jazyka je do 6 rokov.

Niektorí rodičia by boli radi, keby ich deti boli čo najskôr schopné komunikovať aj v inom ako rodnom jazyku. Slováci žijúci v zahraničí sa naopak snažia o to, aby ich deti hovorili aj po slovensky. Nie je predsa nič smutnejšie, ako keď sa dieťa nemôže porozprávať so svojimi starými rodičmi, bratrancami či sesternicami.

Ako sa rodí bilingválne dieťa?

Vývoj dieťaťa v prvých rokoch života je kľúčový pre osvojenie si jazykov:

• 6 - 18 mesiacov: Dieťatko rozoznáva zvuky, je schopné naučiť sa akúkoľvek reč.
• 3 - 5 rokov: Schopnosť naučiť sa cvierdzi jazyk klesá, ak je dieťa v kontakte iba s jedným jazykom. Ak je v kontakte s viacerými jazykmi, dochádza k miešaniu jazykov, avšak dieťa sa naučí rozlišovať, s ktorou osobou akým jazykom má hovoriť a rýchlo sa vie aj prispôsobiť. V tomto veku je učenie jazyka prirodzené a intuitívne, pre dieťa to nie je ničím výnimočné a nie je potrebné vynaložiť nijaké zvláštne úsilie.
• 7 - 12 rokov: Dochádza k strate iného jazyka, pokiaľ s ním nie je dieťa v kontakte. Pridáva sa už aj strach z robenia chýb a obava z učenia sa cudzieho jazyka. Podľa odborníkov sa do 12. roku môže dieťa naučiť cudzí jazyk bez toho, aby malo prízvuk rodného jazyka. Neskôr sa táto schopnosť stráca.

Základný rozdiel učenia sa cudzieho jazyka medzi dieťaťom a dospelým je v tom, že dieťa sa učí pomocou imitácie, teda napodobňovaním, zatiaľ čo dospelí si viac dávajú pozor na to, aby sa vyvarovali chýb.

Aké problémy sa môžu vyskytnúť?

Podľa švajčiarskeho odborníka Lüdiho sa môže stať, že dieťa má slabú slovnú zásobu, problémy mu robí aj gramatika, hovorí váhavo a má ťažkosti s vyjadrovaním v oboch jazykoch. A to vtedy, ak bola snaha o bilingvizmus neúspešná. Dieťa sa tiež zhorší v prvom (materinskom) jazyku, pokiaľ sa mu nevenuje dostatočný čas. Materinský jazyk tiež možno zabudnúť. Avšak bilingvizmus nie je zodpovedný za úspech, prípadne neúspech v škole. Nedokázalo sa ani to, že by bolo nejaké riziko spojené so skorým bilingvizmom.

Približne každé piate dieťa, ktoré vyhľadá pomoc v poradni, je dieťa, ktoré je v intenzívnom kontakte aj s iným ako slovenským jazykom. Deti z bilingválneho prostredia sa môžu na základe nedostatočného vystavenia slovenskému jazyku javiť, akoby mali vývinový jazykový problém - narušený vývin reči. Ten sa prejavuje aj nedostatočným porozumením hovorenej reči, slabou slovnou zásobou, neschopnosťou aplikovať správne gramatické pravidlá slovenského jazyka atď. Našou úlohou je vedieť zhodnotiť, či je bilingválne dieťa iba v nedostatočnom kontakte so slovenským jazykom, alebo sa u neho prejavila vývinová jazyková porucha, či iné narušenie komunikácie. V prvom prípade dieťa potrebuje intenzívnejšie učenie slovenčiny, v druhom prípade sa jazykové ťažkosti objavujú v oboch jazykoch a potrebná je logopedická intervencia.

Prvé slová sa u bilingválnych detí objavujú medzi 12. a 18. mesiacom (teda podobne ako u jednojazyčných rovesníkov). Štatisticky sa však ukazuje, že bilingválne deti môžu začať hovoriť o niečo neskôr. Aj ostatné vývinové medzníky môžu byť o niečo oneskorené, avšak stále v hraniciach normy.

Praktické tipy na podporu viacjazyčného alebo bilingválneho vývoja dieťaťa

1. Zlaté pravidlo - jeden rodič, jeden jazyk (OPOL):

• Ak máte to šťastie, že dieťa vyrastá s rodičmi, z ktorých každý hovorí inak, je to výhoda. V tomto prípade sa odporúča, aby každý rodič komunikoval s dieťaťom výlučne svojím materinským jazykom.
• Začnite s dieťaťom hovoriť čo najskôr a v oboch jazykoch. Dieťa potom oba jazyky vníma a vstrebáva a učí sa ich mimovoľne.
• Nebojte sa, že by si oba jazyky plietlo dohromady, zhruba od dvoch rokov začne oba jazyky oddeľovať a rozlišovať.
• Pri hovorení s dieťaťom buďte dôslední a jazyky jasne oddeľujte.

2. Jeden jazyk doma, druhý vonku:

• Tento prístup môže zabrániť pocitu, že keď sa rodina spolu rozpráva v cudzom jazyku, prakticky sú z jej konverzácie vylúčení všetci ostatní.
• Rodina môže doma používať napríklad angličtinu, no vonku sa budú všetci baviť po slovensky.

3. Vytvorte potrebu:

• Predovšetkým musíte vytvoriť potrebu, aby dieťa hovorilo daným jazykom. Či už je tou potrebou vedieť si prečítať svoje obľúbené komiksy v jazyku jeho menšiny, porozprávať sa so starou mamou, alebo navštíviť útulok pre zvieratá, uistite sa, že táto potreba je skutočná a nie len vymyslená vo váš prospech.
• Dieťa musí pochopiť, prečo by malo hovoriť oboma jazykmi. Dostaňte ho do situácií, keď musí hovoriť druhým jazykom, aby mohlo komunikovať s inými ľuďmi.

4. Využívajte rôznorodé zdroje:

• Čítajte a rozprávajte príbehy vo svojom rodnom jazyku a povzbudzujte svoje dieťa, aby sa zapojilo.
• Na trhu nájdete veľmi dobrý výber hračiek a hier vhodných na učenie sa jazykov.
• Spievajte piesne, tancujte a počúvajte hudbu vo svojom rodnom jazyku. Deti milujú hudbu a melódia je skvelý spôsob, ako im pomôcť zapamätať si veci.
• Hľadajte aplikácie pre slovné hry vhodné pre deti vo vašom rodnom jazyku.
• Plánujte si hranie sa s inými deťmi, ktoré hovoria rovnakým jazykom.
• Zamyslite sa nad tým, čo vaše dieťa zaujíma - napríklad futbal, hudba, varenie... Skúste do týchto záujmov zakomponovať svoj rodný jazyk. Napríklad recept na obľúbené jedlo v rodnom jazyku, pesničky.
• Sledujte filmy, seriály alebo šport vo svojom rodnom jazyku. Niekedy môžete prepnúť zvuk alebo titulky obsahu do iných jazykov.
• Pomôžte svojmu staršiemu alebo dospievajúcemu dieťaťu nájsť bezpečné online komunity založené na záujmoch v ich rodnom jazyku.
• Anglické detské pesničky sú skvelým doplnkom.
• Čítajte najmä obrázkové knižky, popisujte obrázky, pýtajte sa otázky, pomenúvajte farby, zvieratá, činnosti. Dieťa aktívne zapájajte tak, aby ukazovalo to, na čo sa pýtate, tým si cvičí vybavovanie slov z pamäti.
• Zvážte aj anglické rozprávky od zhruba dvoch rokov.
• Nájdite si opatrovateľky, ktoré s dieťaťom trávia čas a rozprávajú sa s ním výlučne po anglicky, takže je jazykom obklopené čo najviac počas dňa.
• Využívajte hry ako "Where is the...?" pýtajte sa dieťaťa, kde sú rôzne veci, a povzbudzujte ho, aby ukazovalo.
• ChatGPT môže byť skvelý pomocník pri učení angličtiny pre deti.

5. Buďte trpezliví:

• Vývin jazyka je postupný proces. To platí, samozrejme, pre pokroky dieťaťa v akomkoľvek veku, ale prvých pár rokov, netrpezlivo čakajúcich na prvé slová dieťaťa, môže byť špeciálnou skúškou trpezlivosti, najmä pre čerstvých rodičov.
• Nie je nezvyčajné, že čerství rodičia sa pýtajú, či ich dieťa niekedy začne hovoriť. Ale keď je dieťa jazyku dostatočne vystavené a existuje skutočná potreba ho používať, dieťa začne hovoriť, keď na to bude správny čas.

6. Cestujte, keď môžete:

• Existuje mnoho rôznych spôsobov, ako vystaviť svoje dieťa dvom jazykom. Napríklad existuje prístup „jedna osoba jeden jazyk“, ktorý bežne používajú dvaja rodičia, ktorí hovoria rôznymi jazykmi. V inom bežnom prístupe je dieťa vystavené jednému jazyku v domácom prostredí a druhému jazyku v škole. Inou stratégiou môže byť hovoriť so svojím dieťaťom v inom jazyku každý deň v týždni.
• Pre väčšie deti (od 13 rokov) sú vhodné jazykové pobyty.

7. Nebojte sa vlastnej úrovne jazyka:

• Nemusíte hovoriť ako rodený hovoriaci. Stačí, že sa viete v danom jazyku vyjadriť bez väčšej námahy, aj keď s chybami.
• Netreba dokonalý prízvuk ani perfektnú gramatiku. Ale čo by ste mali mať, je pohodlná plynulosť. Ak sa v angličtine viete vyjadriť prirodzene, bez stresu, aspoň na úrovni B2, viete dieťaťu sprostredkovať jazyk tak, aby z neho malo radosť.
• Neodporúčala by som však bilingválnu výchovu v prípade, že vám rozprávanie po anglicky spôsobuje stres, napätie či veľkú neistotu. Dieťa si totiž nepreberá len jazyk.

8. Bilingválne škôlky a školy:

• Na Slovensku už existujú rôzne bilingválne škôlky, ceny sú však o niečo drahšie ako pri obyčajnej súkromnej škôlke.
• V dobrej bilingválnej škôlke je najdôležitejší jazykový input, teda na akej úrovni má jazyk zvládnutý učiteľ, ktorý s deťmi pracuje a či ovláda aj didaktiku v tejto oblasti. Ak napríklad s deťmi pracuje niekto, kto sám robí gramatické chyby, prípadne má výrazne iný akcent - deti sa to tak naučia používať.
• V bilingválnych škôlkach a školách je tiež dôležitý kontext, v akom sa učia deti hovoriť. Má vychádzať z pragmatických potrieb dieťaťa, situácie v ktorých sa hrá, nie memoruje slovíčka, ďalším výrazným faktorom je aj frekvencia tohto inputu, to znamená, že ako často prípadne koľko hodín denne sú deti vystavené počúvaniu iného jazyka.

9. Miešanie jazykov je normálne:

• Ak si dieťa mieša dva jazyky, nie je to problém a takmer určite to bude dočasná vec. Nechajte ho prísť na to - a nestresujte sa tým. Čoskoro si veci vyjasní a bude hovoriť oboma jazykmi rovnako dobre a oddelene.
• Bilingválne deti môžu miešať prvky oboch jazykov v jednej vete a môžu byť šikovnejšie v používaní slov a ovládaní gramatiky jedného z jazykov na úkor druhého. Jazyk, ktorý ovládajú lepšie, je zvyčajne ten, ktorým hovoria a ktorý počúvajú najviac.
• Aj slovná zásoba, ktorá sa môže v predškolskom a mladšom školskom veku zdať menšia pri viacjazyčných deťoch, sa časom vyrovná.

10. Jazyk ako nástroj komunikácie, nie ako predmet učenia:

• Jazyky pre neho nie sú predmety na učenie. Sú nástroj komunikácie, hry, bezpečia, radosti. A to je podľa mňa jedna z najväčších výhod bilingválnej výchovy - že bilingválne deti vnímajú jazyk ako súčasť každodenného života, nie ako niečo, čo sa musia „učiť“.

Bilingválna výchova nie je len o naučení sa ďalšieho jazyka. Je to o rozšírení obzorov, o pochopení iných kultúr a o budovaní silnejších kognitívnych schopností. S láskou, trpezlivosťou a správnym prístupom môžete svojmu dieťaťu otvoriť dvere k novým možnostiam a obohatiť jeho život.

tags: #ake #je #bilingvalne #dieta