Ako naučiť dieťa písať správne a bez chýb

Schopnosť čítať patrí medzi základné zručnosti, ktoré ovplyvňujú celý život dieťaťa. Čítanie podporuje rozvoj jazyka, slovnej zásoby a porozumenia textu, čo je nevyhnutné pre ďalšie učenie v škole. Okrem akademických výhod má čítanie aj emocionálny význam - spoločné chvíle s knihou posilňujú vzťah medzi rodičom a dieťaťom.

Nie všetky deti rovnako chápu.

Pri nácviku čítania môžeme využiť metódu zakrývania, t.j. na papier napíšeme slabiku, jedno písmeno zakryjeme, postupne zakrývame a odkrývame písmená, až vznikne slabika. Pri nácviku čítania tiež môžeme využiť kartičky so slabikami, ktoré spájame do slov. Kartičky si rozložíme po stole a dieťa skladá nové slová. Všetky slová, ktoré prečíta správne odkladáme na kôpku, až kým neostane stôl prázdny.

Dôležité je čítať kratšie zaujímavé texty, začínať s knihami pre malé deti. Pri čítaní dlhších textov môžeme niektoré časti prečítať za dieťa. Pri čítaní sa tiež môžeme striedať, jednu vetu prečíta dieťa, druhú rodič.

Pri učení sa spamäti je dôležité, aby malo dieťa dostatok času. Najlepšie je, ak si básničku môže zopakovať aspoň dva dni po sebe.

Na písanie sú veľmi dôležité správne písacie potreby - perá, ceruzky, farbičky, štetce s trojhranným úchytom, resp.

Pri písaní, precvičovaní gramatických javov je dobré využívať predpísané texty, kde dieťa dopĺňa len tie písmená, slová, v ktorých sa vyskytuje pravopisný jav, ktorý práve precvičujeme. Dieťa sa tak nemusí sústrediť na písanie písmen, slov, ale sa sústredí len na správne použitie konkrétneho pravopisného javu.

Ak dieťa pri písaní často spája viac slov dokopy, je dobré začať písať diktáty len s dvoj až trojslovnými vetami. Dieťa najprv spočíta slová vo vete, ktorú počuje. Diktát nemusí byť zbytočne dlhý (stačí 4 - 5 viet). Tempo diktovania prispôsobujeme dieťaťu, aby jeho písmo bolo čitateľné.

Pri písaní môžeme využívať farebné perá. Pri každom „y/i“ sa dieťa zastaví a doplní ho farebnými perami.

Pomocné čiary môže dieťa používať tak dlho, ako to potrebuje. Na matematiku je dobré používať aj štvorčekový zošit. Je dobrý pri počítaní príkladov pod seba.

V matematike si tiež môžeme pomôcť kartičkovým systémom. Vyrobíme si kartičky s príkladmi na násobenie a delenie, príp. sčitovanie a odpočitovanie. Keď už dieťa pochopí, čo jednotlivé operácie znamenajú, môžeme začať s nácvikom s kartičkami. Urobíme si malú súťaž. Ukazujeme dieťaťu príklady na kartičkách.

Ak má dieťa problém s orientáciou na číselnej osi, môžeme mu ju vyrobiť v dostatočnej veľkosti, farebne odlíšiť jednotky, desiatky, stovky a umiestniť tak, aby mal na ňu dobrý výhľad počas písania si domácich úloh.

Pri geometrii je dôležitá veľká plocha, preto je vhodné pri precvičovaní používať veľký papier.

Dôležité je u detí s poruchami učenia precvičovať zrakové a sluchové vnímanie, jemnú motoriku a pravo-ľavú a priestorovú orientáciu, ktoré sú u týchto detí zväčša oslabené.

Grafomotorika - ako postupovať

Dieťa má ťažkosti s grafomotorikou: zle drží pero, tlačí, má "ťažkú" ruku, škaredo píše, nerado kreslí, nerado píše, písanie mu ide ťažko a namáhavo, má silný prítlak.

Rozvíjať celkovú motoriku, hrubú aj jemnú.

V hrubej motorike najmä držanie celého tela, správne sedenie pri písaní, spolupráca oboch rúk.

Podporovať akýkoľvek pohyb dieťaťa - bicyklovanie, skákanie cez švihadlo, cez gumu, skákanie na jednej nohe, chodenie po rovnej čiare, korčuľovanie, akýkoľvek šport, ktorý rozvíja celkovú koordináciu.

V jemnej motorike: modelovať z plastelíny, z cesta, hrať sa s pieskom, písať do piesku alebo do múky, stavať veže z drobných kociek, navliekať malé korálky na šnúrku, strihať, trhať, kresliť na chodník hrubou kriedou, kresliť na „stenu“, na tabuľu, na zvislo zavesený papier, obkresľovať cez priesvitný papier.

„Jana písala na začiatku prvej triedy veľmi pekne, jej písmenká boli takmer presnou kópiou tých v písanke a ja som bola pyšná, že je taká šikovná,“ rozpráva mamička malej Janky, ale vzápätí si posťažuje, že v druhom polroku sa výrazne zhoršila. „Zrazu som mala pocit, ako by sa prestala snažiť. Domáce úlohy mala stále pekné, ale v škole buď nestihla polovicu cvičenia, alebo ho naškriabala horšie ako kocúr.“

„Drží pero ako prasa kružidlo, tlačí naň a strašne dlho jej trvá, než namaľuje jedno písmenko,“ skáče mamičke do reči Jankin otecko a rozčuľuje sa, že keď od Janky chce, aby opísala jednu stránku, trvá jej to celé popoludnie.

Ak necháme dieťa s grafomotorickými problémami opisovať celú stránku, veľmi mu tým nepomôžeme.

„U dieťaťa, ktoré má problémy s grafomotorikou, je potrebné dodržiavať metodický postup, pričom dôsledne precvičujeme narušenú funkciu každý deň. Dbáme na postupné uvoľnenie ruky od ramena až po zápästie. Následne precvičujeme jemnú motoriku. Správny úchop môžeme trénovať za pomoci adaptéru. Využiť možno aj prekladanie drobných predmetov so zapojením 1. až 3. prsta,“ - vysvetľuje Jana Johnová, špecialistka na zdravé a správne písanie, a pokračuje: „prstenník a malíček zamestnáme napríklad pridržiavaním papierovej guličky. Rozvoj grafomotoriky podporuje modelovanie s využitím rôznych modelovacích hmôt, vzájomné dotyky prstov, hádzanie a chytanie loptičiek a rôzne aktivity zamerané na jemnú motoriku: navliekanie korálikov, skladanie mozaiky, kociek, vytrhávanie a krčenie papiera a pod. Týchto aktivít je naozaj množstvo. Dôležitý je aj rozvoj rytmu. Pre malé deti je ideálne spojenie pohybu s riekankami.“

Medzi ďalšie aktivity, ktoré veľmi pomáhajú k uvoľneniu, patrí napríklad hra na handrového panáčika. Ak má vaše dieťa problémy pri písaní alebo kreslení, môžete práve touto hrou začať precvičovanie grafomotoriky. Dieťa sa položí na podlahu a snaží sa uvoľniť tak, aby jeho končatiny boli ako tie u handrovej bábiky. Môžete mu skúsiť ruku či nohu zatrepať, zdvihnúť ju a pustiť. Uvidíte, že to bude dieťa baviť a navyše sa výborne uvoľní na ďalšie precvičovanie. Pri samotnom precvičovaní potom pracujte s dostatočne veľkou kresliacou plochou a nezabudnite na vhodné písacie potreby, ktoré budú stimulovať správny úchop a pomáhať k uvoľneniu ruky.

Problémy s dĺžňami a mäkčeňmi

Dopisovať dĺžne a mäkčene ihneď, nie až na konci po dopísaní celého slova (pretože ak má pomalé pracovné tempo alebo problém s pozornosťou, tak to nestihne alebo zabudne urobiť!).

Hrať sa hry "na dĺžne", napr.:

• na ruke (krátka slabika = ukáže na ruke dĺžku dlane, dlhá slabika = ukáže na ruke dĺžku po lakeť)
• na kockách (dlhá kocka = dlhá slabika, krátka kocka = krátka slabika)
• naťahovanie gumičky (natiahnutá gumička = dlhá slabika, stiahnutá gumička = krátka slabika)
• výskoky (výskok = dlhá slabika, drep = krátka slabika) a pod.

Poznáte to? Či už je to diktát, prepisovanie alebo vymýšľanie vlastných viet, chýbajú tam dĺžne a mäkčene. Jednou z príčin je určite aj dnešná doba, presnejšie komunikácia prostredníctvom správ cez rôzne aplikácie. Máloktorý človek používa pri takomto písaní dĺžne a mäkčene. Ak sa aj objavia, často je to práca telefónu, ktorý automaticky opravuje napísané slová. To však nemusí byť prípad žiakov na prvom stupni. Druháčik pravdepodobne ešte nevisí celé dni na mobile a nepíše kamarátom, ktorých má vedľa seba. Čo sa teda stalo v tomto prípade? Väčšinou je to kombinácia faktorov: nedokáže rozlišovať slabiky s dĺžňami, nerozumie, na čo dĺžne sú, často ich ani sám nevyslovuje a nečíta. Aký je rozdiel medzi e a é? Dlhú hlásku vyslovujeme raz tak dlho ako krátku hlásku. Pre slovenčinu sú dlhé hlásky prirodzené. V niektorých slovách dokonca môžu urobiť zmenu vo význame (sud, súd, zástavka, zastávka). Preto je dôležité vedieť ich počuť, napísať na správne miesto a aj správne vysloviť.

Vytlačte si na papier samohlásky s dĺžňami a bez. Prečítajte ich najprv vy, potom nech ich prečíta aj dieťa. Dajte pozor na ich správnu výslovnosť (na začiatok môžete ich čítanie prehnať a namiesto á čítať ááááááá). Následne nechajte dieťa, aby ich prepísalo do zošita. Predchádzajúce cvičenie opakujte postupne so slabikami a neskôr slovami. Je však dôležité ísť postupne a podľa tempa dieťaťa. Prejdite na ďalšiu úroveň až vtedy, keď si budete istí, že predchádzajúcu náročnosť dieťa zvládlo. Cieľom týchto cvičení je naučiť dieťa vnímať dĺžne. Vedieť ich prečítať, počuť a napísať. Dávajte si krátke diktáty, v ktorých budete náhodne diktovať slabiky s dĺžňami a bez (ba, la, mú, do, bó, ví, … ) a slabiky s mäkčeňmi a bez (na, to, ťa, ňu - POZOR! Nájdite spoločne slová, v ktorých odobratie alebo pridanie dĺžňa mení celú definíciu. Tieto slová si objasnite, potom si ich význam môžete aj nakresliť. Dôležité je však napísať na ne vety. Tak si dieťa uvedomí rozdielne významy, ktoré sa za slovami skrývajú a natrénuje si písanie dĺžňov.

Niekedy sú deti vedené k tomu, aby dopísali najskôr slovo a až potom dopísali všetky znamienka, ktoré k nemu patria. Tento postup je veľmi praktický z dôvodu úhľadnosti písaného písma. Nie je však vôbec praktický pre písanie dĺžňov a mäkčeňov. Vyžaduje si to od dieťaťa veľa času a sústredenosti, aby dokázal rýchlo a presne spätne určiť, kde má umiestniť dĺžne a mäkčene. Pri takom diktáte takmer nemožné.

Problémy s rozlišovaním písmen

Nevie si spomenúť na tvary niektorých písmen, nedokáže si ich rýchlo vybaviť tak pri písaní, ako aj pri čítaní.

Ohmatávať plastové písmenká, hádať plastové písmenká schované pod šatkou, viacnásobne obťahovať farebnými pastelkami písmeno napísané na veľkom papieri, tvarovať jednotlivé písmená z plastelíny, z cesta, obkresľovať písmená cez priesvitný papier (napr. aj vo zvislej polohe priložením na okno), písať písmená cez šablónu, obkresľovať plastové písmenká, upiecť koláč z medovníkového cesta v tvare niektorého problematického písmenka a potom ho zjesť.

Mýli si váš malý školák písmená ako b a d, m a n? Zabúda písať mäkčene, dĺžne, alebo ich dáva tam, kam nepatria? To, čo sa niekedy javí ako obyčajná nepozornosť, môže byť prejavom poruchy učenia, ako je napríklad dysortografia. Tento článok sa zameriava na to, ako rozpoznať a pomôcť dieťaťu, ktoré má problémy s písaním dĺžňov, mäkčeňov a rozlišovaním písmen.

Čo je dysortografia a ako sa prejavuje? Dysortografia je narušená schopnosť osvojovať si pravidlá jazyka. Dieťa s dysortografiou má problém s aplikovaním gramatických pravidiel v písomnom prejave, hoci teoreticky ich môže ovládať. To znamená, že aj keď sa dieťa naučí, kde a ako sa píše dĺžeň alebo mäkčeň, v praxi ich pri písaní nedokáže správne použiť. Častým javom sú aj nesprávne koncovky pri časovaní a skloňovaní slov. Dôležité je zdôrazniť, že dysortografia nezasahuje celú oblasť gramatiky, ale iba uplatňovanie gramatických pravidiel v písomnom prejave. Taktiež neovplyvňuje inteligenčné schopnosti dieťaťa.

Dysortografia vs. Dysgrafia Často dochádza k zámene dysortografie s dysgrafiou. Dysgrafia sa týka problémov s písaním z motorickej stránky. Dysgrafici majú problémy s uvoľnením ruky, predlaktia, zápästia a prstov, čo negatívne ovplyvňuje kvalitu ich písma. Písmo je ťažko čitateľné a často neúhľadné. Je však dôležité vedieť, že tieto dve poruchy môžu niekedy súvisieť, a dieťa môže mať problémy s motorikou aj so sluchovou analýzou.

Prečo je dôležité rozlišovať b a d, m a n a iné podobné písmená? Správne rozlišovanie písmen je základom pre plynulé čítanie a písanie. Ak si dieťa mýli b a d, m a n, môže to viesť k neporozumeniu textu a ťažkostiam pri vyjadrovaní vlastných myšlienok písomne.

Ako pomôcť dieťaťu s dysortografiou a problémami s písaním dĺžňov a rozlišovaním písmen? Existuje mnoho spôsobov, ako pomôcť dieťaťu s dysortografiou a problémami s písaním dĺžňov a rozlišovaním písmen. Dôležité je trpezlivosť, pochopenie a individuálny prístup.

Jednou z účinných metód je, aby si dieťa nahlas hovorilo to, čo píše. Týmto spôsobom si lepšie uvedomuje jednotlivé hlásky a ich grafickú podobu.

Dôležité je, aby dieťa písalo mäkčene a dĺžne okamžite, nie až po dopísaní celého slova. To mu pomôže zautomatizovať si ich správne umiestnenie.

Na rozlišovanie písmen ako b a d, či m a n sa odporúča vytvoriť si špeciálne pexeso. Na kartičkách by mali byť znaky s bruškami na jednotlivých stranách alebo kopčeky. Dôležité je, aby na pexese neboli samotné písmená, ale len grafické znaky, ktoré pomôžu dieťaťu rozlišovať tvary.

Zahrajte sa s dieťaťom hru, kde má napísať určitý počet slov začínajúcich sa na to isté písmeno.

Pravidelné písanie diktátov, aj formou doplňovačiek, je ďalším spôsobom, ako trénovať správne písanie. Diktáty by mali byť prispôsobené úrovni dieťaťa a zamerané na problémové oblasti.

Vizuálne pomôcky, ako sú kartičky s obrázkami a slovami, môžu byť veľmi užitočné. Dieťa si tak spája vizuálny obraz slova s jeho správnym pravopisom.

Multizenzorický prístup zahŕňa zapojenie viacerých zmyslov pri učení. Napríklad, dieťa si môže slovo nielen napísať, ale aj vysloviť, nakresliť alebo vytvarovať z plastelíny.

Je dôležité byť trpezlivý a dieťa povzbudzovať. Dysortografia si vyžaduje čas a úsilie, preto je dôležité vytvárať pozitívnu atmosféru a oceniť každý pokrok.

V prípade, že problémy pretrvávajú, je vhodné vyhľadať pomoc odborníkov, ako sú špeciálni pedagógovia alebo psychológovia.

Pri práci s dieťaťom s dysortografiou je potrebné počítať s pomalším pracovným tempom. Dajte mu dostatok času na premyslenie a napísanie odpovedí.

Problémy so skladaním písmen a slov

Vynecháva písmená v slovách, komolí slová pri písaní, nevie si slovo samo nadiktovať bez skomolenia.

Naučiť dieťa dobre slová rozkladať na slabiky, na hlásky, hrať sa akékoľvek slovné hry (na prvú, na poslednú hlásku, meno-mesto-zviera-vec), skladať slová z plastových písmen (kto vytvorí viac slov), slovné „Človeče“ (namiesto hádzania kocky si dieťa ťahá na papieriku napísané slová a prejde s panáčikom toľko políčok, koľko má slovo hlások, pritom hláskuje nahlas).

Odporúčame využiť akékoľvek hry z celého fonematického uvedomovania (napr. Eľkonin).

Naučiť dieťa pri písaní diktovať si slová po slabikách (je to výhodnejšie najmä pri dlhých a zložitejších slovách), ale zároveň musí veľmi dobre vedieť rozložiť dané slovo a jednotlivé jeho slabiky na hlásky.

Rozvíjať celkovú slovnú zásobu.

Hľadaj rovnaké obrázky/písmená/slová. Na počítači si môžete vyrobiť jednoduchý pracovný list. Vyberte si napr. 5 obrázkov, ktoré dajte na stranu. Jeden obrázok dajte na stranu viac krát, môžete meniť veľkosť. Vytlačte. Úlohou dieťaťa je nájsť a zakrúžkovať všetky rovnaké obrázky (písmená/slová).

Napíšte na papier slová v správnom aj nesprávnom tvare. Dieťa hľadá správny tvar. Napr. med-mäd-met-mät, býk-byk-bík-bik, slová voľte podľa preberaného učiva.

Rozkladajte slová na slabiky/hlásky. Sluchová analýza je tiež dôležitá. Nech si uvedomí, ktoré hlásky v slove počuje.

Kocky s písmenami - ak máte. Dieťa môže skladať/rozkladať slová.

Problémy s orientáciou v priestore a zrkadlové písmená

Otáča zrkadlovo písmená (napr. b-d).

Naučiť ho dobre pravo-ľavú orientáciu, ktorá ruka a ktorá strana je pravá, ktorá ľavá. Neučiť dieťa, že pravá ruka je tá, ktorou dieťa píše.... radšej ruku označiť. My uprednostňujeme označenie tej ruky, ktorou nepíše, teda tej, ktorú má položenú na lavici pri písaní (ak je pravák, označíme ľavú, ak je ľavák, tak pravú) značkou, tetovačkou, prsteňom, nalakovaním nechta, náramkom...), neustále pripomínať, ktorá ruka je ktorá (ľavá je tá, kde máš tetovačku).

Učiť ho smerovosti najprv na vlastnom tele - napr. hra na „motanicu“ (chyť si pravou rukou ľavé ucho, ľavou rukou ľavé koleno...). Potom smerovosti na inej osobe v rovnakej pozícii a až následne na druhej osobe v opozícii (alebo sám na sebe v zrkadle). Následne učiť správnu pravoľavú orientáciu v priestore a na ploche.

Vytlačiť napr. z internetu (môže byť Pinterest a pod.) obrázky so zrkadlovo otočenými obrázkami, tvarmi, symbolmi - dieťa hľadá, ktoré sú naopak. Až nakoniec použiť pracovné listy s reverzne otočenými písmenkami, pomôcky na rozlíšenie b-d pomocou rúk („búda“ pre psíka) nájdete aj v našom e-shope (plagát b-d).

Farebne rozlišujte problémové písmená. Ako ste spomínali y,i, môžete aj b,d,p,q - ak robia problém.

Rozlišovanie tvrdých a mäkkých slabík

di-ti-ni-li, dy-ty-ny-ly.

Použiť na rozlišovanie napr. tvrdé a mäkké kocky, poznávať tvrdosť a mäkkosť pri výslovnosti aj hmatom.

Určovať tvrdosť alebo mäkkosť v postupnosti:

• najprv na začiatku slova (lýtko, divadlo, dýka...),
• potom na konci slova (pomalý, noty, platí...),
• napokon v strede slova (kedysi, rodina, hostina...).

Rozlišovanie dlhých a krátkych hlások v slove. Rozprávate slová a ak je v ňom dlhá hláska, dieťa môže stlačiť bzučiak. Ak krátka hláska, ťukne ceruzou do stola.

Pomalé čítanie

Číta najprv po písmenách, až potom spojí do slabiky alebo do slova (tiché dvojité čítanie TDČ).

Odstrániť TDČ! Nedovoliť dieťaťu, aby čítalo najprv po hláskach. Radšej naťahovať hlásky, spievať slabiky. Rodič musí byť pri dieťati keď číta, čítať spolu s dieťaťom, nenechávať čítať dieťa samé bez dohľadu.....

Skontrolovať zrak. Vrátiť sa k čítaniu izolovaných písmen, izolovaných slabík, potom izolovaných slov... a to bez TDČ. Čítať vždy s ukazovaním (prstom, ukazovátkom, čítacie okienko...).

Nechuť k čítaniu

Nechce čítať , treba ho do čítania nútiť , nechce čítať jeden text viackrát...

Urobiť si z čítania zábavu, hru, nenútiť dieťa do dlhého čítania. Čítanie nie je za trest.

Rozdeliť dlhší text na kratšie časti, čítať spolu s dieťaťom, nenechať ho čítať samé alebo so starším súrodencom (starší súrodenec nikdy nie je akceptovaný tak, ako rodič).

Čítať radšej viackrát a kratšie, ako naraz dlho. Čítať každý deň aspoň 10 minút....robiť napríklad čítacie rozcvičky.

Výrazne sa zamerať na motiváciu dieťaťa k čítaniu - najmä rodičovským príkladom. Využiť napríklad čítanie pri sviečkach, čítanie pod dekou, čítanie na nezvyčajnom pre dieťa zaujímavom mieste apod. využiť viaceré odporúčania uvedené v metodickej príručke v knižke Čítacie rozcvičky v našom e-shope.

Hrajte sa s písmenami - hľadajte písmená v časopisoch, na obaloch, billboardoch. Učte čítanie slabík - napríklad metódou „S-A = SA“.

Knihy pre začínajúci čitateľov - napr. Didaktické aplikácie - napr. Deti sa učia čítať najlepšie v prostredí, kde sa cítia bezpečne. Venujte čítaniu pravidelne 10 - 15 minút denne. Nemusí to byť vždy kniha - stačí spoločné čítanie menu, návodu na hračku alebo nápisu na plagáte.

Niektoré deti si čítanie osvoja rýchlo, iné potrebujú viac času a iný prístup. Ak sa však dieťa okolo 6 - 7 rokov výrazne trápi, nepozná písmená alebo ich zamieňa, môže ísť o príznak špecifickej poruchy učenia (napr. V takom prípade je dobré kontaktovať logopéda alebo špeciálneho pedagóga, ktorý dieťa vyšetrí a navrhne cvičenia.

Kedy by malo dieťa vedieť čítať? Niektoré deti začínajú čítať už okolo 5. roku, iné až v 1. triede. Akú metódu čítania odporúčate? Môžem používať tablet alebo aplikácie? Áno, ale s mierou. Čo ak dieťa pletie písmená b a d? Je to častý jav u začiatočníkov. Pomáha vizuálne odlíšenie, kreslenie písmen do vzduchu a používanie pomôcok (napr. Mám opravovať chyby pri čítaní? Opravujte láskavo a len vtedy, keď dieťa dočíta vetu. Nerušte ho v strede slova. Učiť dieťa čítať nie je súťaž s časom, ale spoločná cesta plná objavovania. Ak sa vám podarí vytvoriť lásku ku knihám a čítaniu už v detstve, dáte mu do života nenahraditeľný dar.

Aktivity na podporu písania a čítania

Existuje množstvo omaľovánok, ktoré ponúkajú písmenká na vymaľovanie. Povzbudzujte dieťa k tomu, aby sa pustilo do vymaľovania písmen. Písmenko, ktoré v určitý deň vymaľuje, môžete potom hľadať v nadpisoch v novinách, v nápisoch na obchodoch, na rôznych výrobkoch a podobne. Nechajte dieťa, nech toto písmeno vymaľúva aj niekoľko minút.

Na kúsok papiera nakreslite bodky v tvare písmen. Vaše dieťa môže spájať bodky a takto si vytvorí písmenká.

V niektorých obchodoch sa dajú kúpiť písmená z umelej hmoty. Písmeno položte na tvrdý papier alebo výkres a povedzte dieťaťu, aby ho perom obťahovalo. Rozprávajte sa o tom, aké je to písmeno. Môžete mu tiež pomôcť ho vystrihnúť. Môže si ich ukladať vedľa seba a každý deň mu tak pribudne nové písmenko. Môže si ich tiež vymaľovať. Keď bude mať viac písmen, môžete spoločne skladať slová. Môže si z písmen vytvoriť napríklad svoje meno.

Vyrobte si písmená abecedy z rôznych prírodnín. Čo budete potrebovať? Kamienky, vetvičky, pastelky, voskovky, fixky, kartóny, nožnice... Deti si nájdu vetvičky a skladajú písmená abecedy z nich. Najprv môžu skladať len niekoľko písmen na zem či na podložku, neskôr aj celú abecedu. Deti si vytvoria abecedu z malých kamienkov alebo na väčšie kamene si určité písmeno napíšu priamo na kameň.

Keď už dieťa pozná písmenká a chcete si ich s ním len precvičiť, môžete využiť túto aktivitu. Kriedou na zem, terasu či vetvičkou do piesku napíšeme abecedu.

Pri tejto aktivite tiež využite len tie písmenká, ktoré dieťa už pozná. Na kamene napíšte farbami písmeno a všetky kamene ukryte v priestore, niekde vonku.

Na stôl vysypte múku (soľ, puding)) tak, aby sa dalo do nej prstom písať. Spoločne píšte rôzne písmená do múky. Dieťa sa snaží zistiť, ktoré písmeno ste napísali.

Napríklad z medovníkového cesta dovoľte dieťaťu vytvoriť rôzne písmenká.

Napíšte nejaké slovo alebo meno dieťaťa veľkými písmenami. Požiadajte ho, aby sa pokúsilo napodobniť to, čo ste napísali.

Do vrecúška umiestnite lístky s písmenami.

Môžete si kúpiť pexeso s abecedou a začať spoločne hrať.

tags: #ako #naucit #dieta #pisat #dlzen