Ideálna výška dieťaťa v troch rokoch neexistuje, pretože závisí od genetiky. Ak niekto hovorí, že ideálne je mať vysoký vzrast, logicky také nemusí mať dieťa nízkych rodičov a napriek tomu je toto dieťa zdravé a rastie ako má. Existuje len stredná výška, v ktorej rastie najviac detí, no ani dieťa rastúce na okraji grafu nemusí byť choré, či je hore, alebo dole v grafe.
Stredná výška je medzi 25-75%, tam rastie teda až 50% detí. Pre dievča je to okolo 94-99,5 cm a pre chlapca okolo 95-101 cm. Tieto údaje vychádzajú z českého grafu RustCZ, ktorý je považovaný za presný a zohľadňuje rastové obdobia rôznej rýchlosti, čo v iných grafoch zvyčajne nie je.
Čo sa týka hmotnosti, tá sa nikdy nevzťahuje k veku, ale k výške. Napríklad, ak by sme uviedli rozmedzie výšky pre dievča ako spodnú hranicu 94 cm, hmotnosť pre túto výšku by bola medzi 25-75%, čiže tam bude rozmedzie niekoľko gramov na kilogram. Na hornú hranicu bude to isté. Na každú výšku bude ďalšie rozmedzie hmotnosti, preto sa to nedá úplne rozpisovať, resp. bolo by to veľmi obsiahle.
Najlepšie je hodnotiť konkrétne dieťa vzhľadom na výšku rodičov, pohlavie a vek. Pri hmotnosti, vzhľadom na jeho výšku. Pri raste nie je dôležité riešiť len pozíciu, ale aj rastové tempo (koľko za rok narastie).
Faktory ovplyvňujúce rast a váhu dieťaťa
Rast dieťaťa nie je stabilný a vyrovnaný. Pri prihliadaní na prírastky na váhe a výške treba dbať aj na rastové špurty - teda vývojové fázy, v ktorých deti priberajú a rastú rýchlejšie než inokedy. Niektoré deti tesne pred „špurtom“ naberú na váhe, akoby sa ich telo pripravovalo. U iných nám „špurt“ signalizuje správanie: náhla chuť do jedla, vlčí hlad, mrzutosť, rastové bolesti (spôsobené rýchlejším rastom kostí než svalovej hmoty, ktorá sa nestíha tak rýchlo prispôsobiť - netreba im ale venovať zvláštnu pozornosť) najmä počas spánku. Ďalej dlhší spánok a samozrejme - oblečenie, keď deťom trčia z nohavíc a rukávov končatiny. Špurty trvajú len niekoľko dní.
Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku. Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac. Vo veku 2-4 roky deti vyrastú zhruba o 5-8 cm a priberú 3 kg za rok. V prvom roku života rastie dieťa najrýchlejšie, až 20 - 25 cm za rok, v druhom roku narastie 10 - 12 cm. Od druhého roku života do nástupu puberty vyrastie dieťa priemerne 5 - 7 cm za rok. Pre pubertu sú typické tzv. rastové špurty, kedy v roku s najrýchlejším rastom môžu dievčatá vyrásť 8 - 9 cm za rok, chlapci až 12 cm.
Genetika hrá tiež dôležitú úlohu. Ak sú rodičia vysokí, predpokladáme aj vyšší vzrast detí, alebo naopak. Genetika však nie je „konečná“ a nerozhoduje o všetkom. Okrem génov zdieľame a preberáme aj stravovacie návyky, športovanie, pravidelný oddych a spánok - to všetko sú veci, ktoré na náš konečný rast aj váhu vplývajú rovnako.
Dôležité slovo majú aj genetické poruchy - syndrómy ako Downov, Noonanov, Turnerov, ktoré ovplyvňujú rast.
Rastové grafy a percentilové hodnotenie
Priemerná výška a váha dieťaťa sa hodnotí pomocou percentilových grafov. Tieto grafy porovnávajú telesnú výšku a hmotnosť dieťaťa vzhľadom k rovesníkom rovnakého veku a pohlavia. V dlhodobom hľadisku takto sledujeme rastové tempo dieťaťa. Orientačne je možné podľa grafov stanoviť aj približnú konečnú výšku. Do úvahy berieme aj rýchlosť rastu, ktorý sa prejavuje v grafoch sklonom rastovej krivky (strmo nahor - rastie rýchlo, plochá - rastie pomaly). Aj na ich základe lekári určujú poruchy rastu.
PRÍKLAD: Ak je teda vaše dieťa napríklad pre váhu v 75. percentile, znamená to, že 75% detí rovnakého pohlavia a veku váži rovnako či menej a 25% viac. Ak je vaše 3-mesačné dieťa v 25. percentile pre svoju dĺžku, 25% detí má váhu rovnú a menšiu, 75% 3-mesačných zase väčšiu.
Vyšší alebo nižší percentil neznamená lepší či horší. Lekári posudzujú vzťahy medzi výškou, váhou a obvodom hlavy a rozumejú, že do toho vstupuje aj niekoľko ďalších faktorov (rodinná anamnéza, tempo, strava, gény...). Nad 97. percentilom je obezita, pod 3. podvýživa. Najideálnejší je percentil 50. Medzi 3.-97. percentilom je pásmo širšej normy, pásmo stredných hodnôt sa nachádza v rozpätí 25.-75. percentilu.
Základy rastových grafov za 3 minúty
Priemerné hodnoty výšky a váhy v 3 rokoch
Na základe dostupných údajov, priemerná výška dieťaťa v 3 rokoch je:
- Dievčatá: približne 94 - 96 cm
- Chlapci: približne 95,3 - 96 cm
Priemerná váha dieťaťa v 3 rokoch je:
- Dievčatá: približne 13,9 - 14,2 kg
- Chlapci: približne 14 - 14,4 kg
Je dôležité si uvedomiť, že tieto hodnoty sú len orientačné. Každé dieťa je individuálne a vyvíja sa vlastným tempom. Menšie odchýlky a výkyvy ešte nemusia nič znamenať a dieťa môže vývoj zase dobehnúť. Dôležité je sledovať celkový rast a prospievanie dieťaťa v kontexte jeho genetických predispozícií a zdravotného stavu.
Pri raste nie je dôležité riešiť len pozíciu v grafe, ale aj rastové tempo, teda koľko dieťa za rok narastie. Napríklad, moja dcéra mala v 3 rokoch 87 cm a 11,5 kg a napriek tomu mala diagnostikovanú poruchu rastu a dostávala rastový hormón. Preto je dôležité sledovať vývoj dieťaťa v dlhodobom horizonte a v kontexte individuálnych parametrov.
Priemerná váha pre bábätká závisí od pohlavia, ale aj od spôsobu, akým matka pristupovala k svojej životospráve v priebehu tehotenstva. Vo všeobecnosti má priemerný novorodenec približne 3 200 gramov, pričom medzi dievčatami a chlapcami sa môže vyskytnúť 100-gramová odchýlka. Môže sa stať, že dievčatko je po narodení ťažšie ako priemerný chlapček, avšak práve tieto hmotnostné rozdiely sú podmienené individuálnymi predispozíciami jednotlivých jedincov.
V priebehu prvého štvrťroka bábätko priberie aspoň 200 gramov za týždeň, čo predstavuje 3,2 kilogramu za štyri mesiace. Následne sa rast o niečo spomalí a dieťatko v druhom štvrťroku prvého roku svojho života priberá týždenne priemerne 150 gramov. Po dosiahnutí šiestich mesiacov sa týždenný prírastok znižuje na 100 gramov, pričom pred dovŕšením prvého roku predstavuje hmotnostný prírastok len 75 gramov za týždeň.
Keď sa narodí bábätko, býva ihneď zmerané a vážené. Od tohto momentu vás čakajú pravidelné lekárske prehliadky, na ktorých budú pediatri pokračovať v sledovaní prírastkov váhy a dĺžky, neskôr výšky, vývoja a rovnako v meraní obvodu hlavičky. Tieto prírastky nie sú smerodajné len pre upokojenie mamičiek, že všetko je, ako má byť, teda dieťa v poriadku priberá a rastie. Ale aj pre zhodnotenie zdravotného stavu dieťatka.
Pri jeho určovaní sa používajú štandardizované tabuľky a grafy. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) a CDC (Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb) majú tieto grafy platné globálne, často sa však používajú národné, prispôsobované konkrétnej populácii, prípadne jej špecifikám.
Kedy očakávať rastové špurty? Prvé rýchle priberanie a rast nastávajú už u novorodencov - veď len za rok strojnásobia svoju dĺžku-výšku a z 3,5 kg a 49 cm sa zrazu stane dieťa s váhou 9 kg a výškou 75 cm! Konkrétne sa jedná najmä o 2., 6., 8. týždeň a 3., 4., 6. mesiac.
Tieto prírastky sú jedným zo základných ukazovateľov, či dieťa prospieva, teda či extrémy v priberaní alebo raste nie sú príznakom - príčinou alebo dôsledkom - zdravotných problémov. Sledovanie pomáha odhaliť zdravotné riziká súvisiace napríklad s nevhodnou stravou, stresom, či fyzickou záťažou.
Štandardizované tabuľky a grafy berte vždy s rezervou. Hneď na začiatku treba spomenúť, že ide len o orientačné údaje ukazujúce len priemerné hodnoty, teda priemerné prírastky u novorodencov a starších detí (mesačné či ročné). Nikdy z pár meraní nerobte unáhlené závery. Do úvahy sa berie aj jedinečné tempo vášho dieťaťa a dynamika jeho vývoja.
Priemerná váha novorodenca, ktorý sa narodil medzi 37.-42. týždňom tehotenstva je od 2500 do 4000 gramov. Priemerná dĺžka sa pohybuje okolo cca 50 cm. Ako optimálnu nájdete váhu novorodenca s 3200 gramov, novorodenec pod 2,5kg sa považuje za nedonoseného, nezrelého.
Po pôrode stratí novorodenec časť svojej hmotnosti - zvyčajne do 10% pôvodnej váhy (býva to tak u väčšiny novorodencov, len cca 5% detí stratí viac ako 10%). Je teda prirodzené, ak napríklad dieťa narodené s váhou 3500 gramov stratí za 5 dní po pôrode 10% svojej hmotnosti - 350 gramov. Váži teda cca 3 150 gramov. Do 2 týždňov sa ale zvyčajne bábätká dostanú na svoju pôrodnú váhu.
V prvých mesiacoch sa môže zdať, že dieťatko málo priberá - to býva prípad detí na umelom mliečku. Kým mamička príde na to, ktoré mliečko dieťatku najlepšie vyhovuje, a kým si zvykne jeho tráviaci systém, chvíľu trvá. Za slabým priberaním môže stáť aj choroba, alebo prvý rastový špurt - ktorým dieťa prejde, keď sa z novorodenca stáva dojčiatko.
Niekedy mamičky prechádzajú na umelé mliečko neskôr a dieťa odstavia, aj vtedy prírastky váhy zakolísajú. Dieťa môže mať problémy s prijímaním tuhej stravy po zavedení prvých príkrmov. Aj tak však väčšina detí svojich rovesníkov dobehne.
Priberá=pije bábätko dostatočne? Mnohé mamičky, ktoré dojčia, až úzkostlivo sledujú, či bábätko dostatočne pije. Podstatnou podmienkou správneho dojčenia je správne prisávanie bábätka, s ktorou vám môže pomôcť laktačná poradkyňa. A samozrejme strava mamičky, ktorá musí dbať na pravidelnosť, pestrosť, vyváženosť a dostatočný prísun tekutín. Tvorbu mliečka ovplyvňuje aj mnoho iných faktorov ako stres, spánok, kontakt koža na kožu.
Väčšinou sa ale mamičky nemusia báť - stačí sledovať, či bábätko dostatočne ciká, nie je spavé, apatické, nemá suché sliznice - ak si nie ste čímkoľvek istá, nebojte sa osloviť svoju pediatričku.
Rast novorodenca a predškolský vek. Ako priberanie, tak aj rast je v prvých týždňoch života veľmi rýchly - za prvý rok rastie dieťatko vlastne najrýchlejšie z celého svojho života. Do 6 mesiacov majú deti priemerne okolo 65 cm, potom sa rast trochu spomalí, no do roka sa ich telíčko predĺži o 50% pôrodnej výšky/dĺžky.
Za prvý rok života teda narastie o cca 20-25 cm (priemerne), v 2. roku o ďalších 10-12 cm, medzi 2. a 3. rokom priemerne o 8 cm a medzi 3. a 4. rokom o cca 5-7 cm ročne. Až do puberty tak deti narastú ročne o približne 5-8 cm a na váhe priberajú ročne priemerne o 2-3 kg. Možno sa to nezdá, ale väčšinou platí, že v 2 rokoch (cca 24-30 mesiacoch) dieťatko dosiahne približne dvojnásobok svojej výšky v dospelosti.
Čo sa puberty týka, väčšina dievčat sa sexuálne začne vyvíjať vo veku medzi 8-13 rokov, priemerne je to 12 rokov a rastový špurt ich zastihne vo veku medzi 10.-14. rokom (môžu narásť až o 8-9 cm). Chlapci sa začínajú sexuálne vyvíjať vo veku medzi 9.-14. rokom a v raste pokračujú do cca 16 rokov (u každého individuálne, niektorí sa „vytiahnu“ neskôr, priemerne však dokážu narásť až o 12 cm). Dramatické zmeny hmotnosti nastávajú s príchodom puberty najmä u dievčat, a to vplyvom hormónov. Počas niekoľkých málo rokov môžu v niektorých prípadoch pribrať až polovicu svojej doterajšej hmotnosti.
Váha a výška detí je primárne ovplyvňovaná ich pohlavím. Je všeobecne známe, že vo väčšine prípadov sa dievčatá rodia s nižšími hmotnostnými a výškovými hodnotami ako chlapci. Samozrejme, existujú aj výnimky, a to hlavne z dôvodu genetiky, ktorá podmieňuje tieto atribúty potomstva. Genetické vlohy od oboch rodičov a ich rodín totiž predurčujú tvar postavy, proporcie, váhu i výšku dieťaťa.
Je dôležité poznamenať, že váha a výška bábätka je v prvom rade v rukách matky. Práve zdravá životospráva a eliminovanie akýchkoľvek škodlivých látok, ktoré pred tehotenstvom užívala, môže pôsobiť na správny vnútromaternicový vývoj plodu. Mnohopočetné tehotenstvo tiež ovplyvňuje hmotnosť a výšku takýchto plodov. Na rast dieťaťa môžu mať vplyv aj tehotenské problémy s placentou, tehotenskou cukrovkou či komplikácie súvisiace s pôrodom.
Ďalším faktorom s účinkom na výšku a váhu u detí je dojčenie. Je totiž istý rozdiel medzi tým, ako sa vyvíja dieťa kojené materským mliekom a bábätko kŕmené umelým mliekom. Tieto odchýlky nedojčené deti veľmi rýchlo dorovnajú, a to ešte v priebehu prvého roku života. Podstatnejší účinok majú rozličné zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú príjem stravy, aktivitu a životný štýl dieťaťa. Môžu to byť napríklad ochorenia obličiek, tráviace problémy, poškodenie niektorých orgánov či rakovina. V prípade dlhodobých i krátkodobých ochorení je dôležité hľadieť na správny kostrový vývin dieťaťa v súvislosti s príjmom liekov s obsahom kortikosteroidov. Tie sa používajú na liečenie astmy, pričom sú obsiahnuté aj v obstrekoch používaných pri bolestiach chrbta.
Zdravá životospráva detí výrazne pôsobí na ich prirodzený a správny rast. Preto je zo strany rodičov veľmi dôležité, aby dohliadali na spánkový režim a stravovacie návyky svojich detí. Spánok je najmä v období rastových špurtov kľúčovým aspektom, no podstatnú rolu hrá aj v udržiavaní psychickej a fyzickej pohody jedinca. Z hľadiska stravy je nutné, aby dieťa prijímalo dostatok vitamínov, minerálov a živín, ktoré vplývajú na zdravie človeka. Netreba zabúdať ani na pitný režim.
Každý človek vo svojom živote prechádza štyrmi základnými rastovými obdobiami, ktoré sú príznačné istými zmenami v hmotnosti i výške jedinca. Prvým je fetálny rast prebiehajúci v tele matky. Počas neho dochádza k najrýchlejšiemu vývoju plodu, pričom v priebehu tohto štádia plod dosahuje 30 % z celkovej výšky. Tento vývoj prebieha najmä počas druhého a tretieho trimestra. Počas celého tehotenstva je však rast plodu ovplyvňovaný matkou a jej životným štýlom. V prípade, že sa žena v tehotenstve nezdravo stravuje, holduje alkoholu či iným návykovým látkam, bude to mať isté dôsledky v súvislosti s vývojom dieťatka.
Po narodení bábätka prichádza na rad infantilný rast, ktorý je taktiež pomerne rýchly, no postupne sa spomaľuje. Z hľadiska výšky i váhy rastie dieťa najrýchlejšie v prvom roku, pričom podobne rýchle tempo rastu pretrváva aj v nasledujúcom roku. Na správny vývoj dieťaťa v tomto období stále vplývajú niektoré faktory z predchádzajúceho vnútromaternicového štádia vývinu, no do rastovej rovnice vstupujú ďalšie premenné, ako výživa v podobe materského či umelého mlieka, priame okysličenie či rastové hormóny.
Keď dieťa prehupne do predškolského až mladšieho školského veku, nastáva obdobie nazývané detská krivka rastu. Toto obdobie začína po druhom roku života dieťaťa a pokračuje až do počiatkov puberty. Na rast v tomto štádiu vo veľkej miere pôsobia najmä rastové hormóny, pričom zaváži aj zdravá životospráva zahrňujúca nielen vyváženú stravu, ale i dostatok fyzickej aktivity. Dôležité je i bezproblémové sociálne zázemie, ktoré má pozitívne vplyvy na psychiku dieťaťa.
Pubertálny rast je príznačný výraznými hormonálnymi zmenami, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú rast dieťaťa. Ide najmä o kombináciu rastových hormónov a pohlavných hormónov, ako testosterón a estradiol, ktoré podmieňujú pubertálny rastový špurt. Kým u dievčat puberta začína okolo 10. roku života, u chlapcov započína toto vývojové štádium približne o rok neskôr. Chlapci síce zažívajú rastový špurt neskôr ako dievčatá, avšak práve tento faktor v kombinácii s časom navyše pred počiatkom pubertálneho veku, zaručujú väčší výškový rozdiel v dospelosti oproti dievčatám.
Kedy je potrebné spozornieť? Ťažká otázka. S riešením vám najlepšie pomôže detský lekár. Preberte s ním nielen situáciu, keď dieťa odmieta jedlo, ale aj naopak - ak sa zbytočne prejedá. Nezabudnite, že tabuľky dávajú iba štatisticky prehľad o priemernej či odporúčanej váhe pre deti.
Ak máte obavy, že vaše dieťa nenaberá na výške tak, ako sa očakáva v porovnaní s jeho rovesníkmi, porozprávajte sa s lekárom. Ten vás ubezpečí, či sa dieťa vyvíja vzhľadom na vek a pohlavie v poriadku. Ak sa vám zdá, že rast vášho dieťaťa sa náhle spomalil alebo je oveľa nižší ako priemerná krivka rastu, váš pediater vás môže odkázať na endokrinológa. Ten sa špecializuje na hormóny, vrátane rastových hormónov, ktoré zohrávajú úlohu v tom, ako vysoké je a bude vaše dieťa.