Každá matka sa už v prenatálnom veku dieťaťa zaujíma o to, ako bude jej potomok vyzerať. Aké zdedí oči, aké vlásky bude mať, či bude mať olivovú pleť, alebo ružovkastú. Vzhľad dieťaťa je výsledkom zložitej kombinácie genetických faktorov, ktoré ovplyvňujú farbu očí, vlasov a pleti. Tieto faktory súvisia s rasou a etnickým pôvodom rodičov, ale aj so vzdialenejšími predkami.
Genetika a vzhľad dieťaťa
Každý z nás je iný. Jeden je vysoký, druhý nízky, niekto má modré oči, druhý hnedé. Farbu očí, vlasov, ale aj výšku dieťaťa môžeme zistiť ešte pred jeho narodením. Existujú na to vzorce. Na to, aby ste zistili, aké bude asi vysoké vaše dieťa, stačí výška oboch rodičov a jednoduchý vzorec. Výšku matky spočítame s výškou otca, výsledok vydelíme dvoma a ak ide o chlapca pripočítame 7,5 a ak o dievča 7,5 odpočítame. Výsledok je predpokladaná výška dieťaťa v dospelosti. Je však možná aj niekoľkocentimetrová odchýlka.
"Boli skonštruované rovnice, ktoré dokážu výšku dieťaťa predpovedať na základe výšky rodičov s relatívne vysokou presnosťou," potvrdil. Existuje tiež genetická kalkulačka, ktorá vie odhaliť aj genetické ochorenie.
Farba očí: Dominancia a kombinácie
Obaja máme hnedé oči. Nie. Dva hnedookí rodičia môžu mať aj modrooké dieťa. Nezvyčajné nie je ani to, ak majú hnedookí rodičia modrooké dieťa. „Príčinu dominancie hnedých očí vysvetľuje známa lekcia z hodiny biológie, ale farba očí je v skutočnosti určená mnohými génmi a je to trochu komplikovanejšie,“ hovorí Kate Garberová, PhD., riaditeľka vzdelávania na oddelení ľudskej genetiky na Emory University School of Medicine. Čiže výsledná farba očí je ako keby vrstva farieb z rôznych pasteliek. Medzičasom iné gény kontrolujú množstvo pigmentu. „Nie je to úplne tak, že gény sú dominantné a recesívne, ale majú silnejšie a slabšie účinky,“ hovorí Robin Bennettová, genetická poradkyňa na klinike Medical Genetics of the University of Washington v Seattli. „Kedysi sme si mysleli, že dominantné gény sa podieľajú na výslednom produkte a recesívne nie.
"Veľmi približne platí to, že tmavookí rodičia môžu mať svetlooké deti, ale modrookí rodičia tmavooké deti nie," hovorí súdny znalec z oboru genetika Vladimír Ferák. Ak teda máte vy aj váš partner oči hnedé (ale vo vašej rodine sa vyskytli aj iné farby očí… zelené, modré), tak vaše dieťa bude mať na 75 % oči hnedé tiež. Existuje však až 18,75 % šanca, že budú zelené a len 6,25 % šanca, že budú modré. Ak máte vy oči zelené a váš partner hnedé, pomer bude iný. Vaše dieťa bude hnedooké na 50 %, na 37,5 % bude zelenooké a na 12,5 percenta modrooké. Ak ste modrooká a partner zelenooký, je to presný podiel 50 : 50, keď môže dieťa zdediť oči po jednom z vás. Ak však obaja máte oči modré nemôže sa stať, že vaše dieťa bude hnedooké. Genetická anomália totiž hovorí, že v tomto prípade až 99 % detí má oči modré a len 1 % možno zelené. V tomto prípade je gén modrých očí dominantnejší ako zelených.
Farba vlasov a pleť
Ak ste tmavovlasí, môže sa vám narodiť aj dieťa s ryšavými vlasmi. A ani v tom nemusí mať prsty sused. "Tmavovlasí rodičia môžu mať ryšavé dieťa. Môže za to gén, ktorý sa dá aj ľahko detekovať, je totiž schovaný za tmavé vlasy rodičov," hovorí Ferák.
Za silné gény, ktoré sa tiahnu celou rodovou líniou, sa pokladajú výrazné nosy, tenké pery, tmavé vlasy, kučeravé vlasy a tmavá pleť. Oči v tmavších farbách, samozrejme, tiež dominujú. Primárna je aj pravorukosť. Naopak za slabé gény sa považujú blond alebo ryšavé vlasy, svetlá pleť a ľavorukosť.
Gén farby ľudských vlasov MC1R má v Európe aspoň sedem farebných variantov. Na základe najnovších genetických výskumov sa genetická mutácia blond vlasov na území dnešnej Európy datuje 11 000 rokov dozadu, do doby ľadovej. Predtým mali „Európania“ najmä tmavšie vlasy a oči, ktoré prevládajú v ostatných častiach sveta. Blondiaci predstavujú 2 % z celkovej populácie sveta, pričom najviac blond ľudí s modrými očami nájdeme na Islande. V tomto smere je to najhomogénnejšia blond populácia.
Kanadský antropológ Peter Frost publikoval v marci 2006 štúdiu v odbornom časopise Evolúcia a ľudské správanie, kde sa uvádza, že blond vlasy sa vyvinuli veľmi rýchlo na konci doby ľadovej najmä vďaka sexuálnej selekcii. Podľa tejto štúdie zabezpečoval severský vzhľad žene s blond vlasmi a modrými očami výsostné postavenie medzi rivalkami v silnom boji o mužov, ktorých bolo vtedy poskromne. Štúdia rovnako tvrdí, že vyššiu produkciu blond vlasov u potomkov najstaršieho typu moderného človeka v Európe spôsobil nedostatok jedla pred 10 000 - 11 000 rokmi, keď tak ako po dobe ľadovej bola väčšina územia pokrytá stepnou tundrou. Takmer jedinou formou obživy v severnej Európe boli putujúce stáda mamutov, sobov, bizónov a koní, pričom vystopovať ich si vyžadovalo dlhé a náročné výjazdy na lov, pri ktorých zahynulo množstvo mužov. To spôsobilo, že pomer žijúcich žien bol oveľa vyšší ako mužov. Táto hypotéza tvrdí, že ženy s blond vlasmi mali väčšiu šancu vytvárať s mužmi zväzky, čím sa prirodzene zvyšoval aj počet ich blond potomkov.
Podľa inej teórie, autor diela „História a geografia ľudských génov (1194)“, blond vlasy začali prevládať v Európe asi v roku 3000 pred naším letopočtom na území dnešnej Litvy. Najväčšiu zásluhu na rozširovaní blond vlasov má však sexuálna selekcia v oblasti Škandinávie, pretože muži tam považovali ženy s blond vlasmi jednoducho za atraktívnejšie.
National Geographic uvádza, že už iba dve percentá svetovej populácie majú prirodzene ryšavé vlasy. Mutácia, ktorá to ovplyvnila a ktorej sú nositeľmi, sa objavila pred tisíckami rokov, ale iba v indoeurópskej populácii. Štúdie z roku 1997 preukázali spojitosť medzi farbou vlasov a pokožky a génom MC1R (receptor melanokortínu 1). Farba vlasov závisí od pigmentu, melanínu, ktorý produkujú bunky zvané melanocyty. Tieto melanocyty produkujú dva druhy melanínu: eumelanín (zodpovedný za tmavé vlasy) a pheomelanín (červenkastý pigment). Kombináciou týchto melanínov vznikajú rôzne farby a ich odtiene. Prevaha pheomelanínu dáva ľuďom svetlú pokožku, pehy a ryšavé vlasy. Gén MC1R produkuje proteín, melanokortín, ktorý premieňa pheomelanín na eumelanín, takže je eumelanínu vo vlasoch viac. Pomáha pri ochrane pred UV žiarením a trochu chráni vlasy a pokožku pred externým poškodením. Najrozšírenejšia je v krajinách severnej Európy. Migrácia obyvateľstva spôsobila, že rasy sa premiešavajú a tým sa znižuje šanca, že sa stretnú dvaja „ryšavci“ a budú mať spolu deti. Ak je ryšavý iba jeden z rodičov, je možnosť, že dieťa bude ryšavé, no iba za predpokladu, že druhý z rodičov je nositeľom génu pre blond vlasy. Vysvetľuje sa to tým, že gén pre ryšavosť je recesívny. Najviac červenovlasých ľudí sa vzhľadom na veľkosť populácie rodí v Škótsku. Asi 40 percent Škótov má k tejto farbe génové predpoklady.
Vplyv vzdialených predkov
Vzhľad vášho potomka môže zamiešať aj dávny príbuzný napríklad zo severnej Afriky alebo iného kontinentu, kde je primárnosť tmavých vlasov a očí maximálne dominantná u celého národa. Takýto zdedený tmavý gén sa potom rád postará o jednopercentné možnosti a narodí sa vám dieťa, ktoré sa zdanlivo na nikoho nepodobá. Pritom mohol byť takýto člen vo vašej rodine aj tri generácie dozadu.
"Samozrejme sú zákony v genetike, kedy to spôsobí, že dieťa vyzerá, ako keby nebolo svojich rodičov. Stáva sa, že je matka čierna, otec svetlý a dieťa je hnedé," vysvetľuje detská lekárka Mariana Krupcová.
Miešanie rás a zdravie
Objavujú sa aj názory, že miešanie rás je prospešné pre vytváranie imunity. Práve opak je pravdou rasy sú každá iná a ku každej treba nájsť iný prístup pretože čo jednej prospieva aj v oblasti medicíny inej môže škodiť. Ak sa miešajú rasy výsledkom nebude silnejší jedinec ale jedinec, ktorý zdedí poškodenia po obidvoch rasách. Pretože mnohí ľudia uverili rozprávkam o tom aké je celé ľudské pokolenie bez ohľadu na rasy rovnaké jedinečné skvelé a dobré. Tým že sa propagujú bludy založené na popieraní odlišností medzi rasami.
V médiách sa objavili prípady, keď sa černošským rodičom narodilo biele dieťa. Tieto prípady vyvolali diskusie o genetike, nevere a zámene detí v nemocnici. Je geneticky možné, že sa černošským rodičom narodí biele dieťa? Z genetického hľadiska je možné, že sa objaví gén k nižšiemu počtu pigmentov, hlavne keď máte aj bielych predkov. Ale aj vtedy by to dieťa malo typické černošské vlásky, nos, pery atď. Reálnejšia je možnosť, že matka podviedla manžela, alebo že im dieťa vymenili v nemocnici.
Inteligencia a rasa
Existujú názory, že medzi rasami existujú rozdiely v inteligencii. V priemere nejaké štatistické rozdiely určite sú, ale v každej rase sa nájdu aj inteligentní ľudia, aj naopak neinteligentní.
Pojem rasa je vykonštruovaným pojmom. Moderná biológia takéto delenie odmieta, vyhovuje to len rasistickým teóriám. V skutočnosti "inteligencia" závisí buď od spôsobu jej merania (rôzne IQ testy) - ktoré sú silno závislé na tej - ktorej socio - kultúrnej prináležitosti… a celkového pojatia pojmu "inteligencia", ktorý je nesmierne abstraktný… Od "rasy" ako to nazývaš ty, nezáleží absolútne nič… Typická morfológia (a ak chceš mikroevolúcia), ktorá vzniká na základe množenia sa a plodenia na určitom geologickom a z historického hľadiska aj geopolitickom území, nehovorí absolútne o ničom… Do veľkej miery tu hrajú rolu socializácia a enkulturácia.
IQ je tak trošku bullshit, lebo závisí od veku. Väčšina IQ testov je vraj tiež nič moc. Po presiahnutí nejakej hranice (30 rokov?) IQ začne klesať. Zamysli sa nad tým, ak teda inteligencia ostáva rovnaká a vek sa zvyšuje, tak to teda znamená, že budeš mať časom nižšie IQ len preto, lebo si starší ? Pritom tvoje rozumové schopnosti ostávajú rovnaké ? V začiatkoch sa používala rovnica schopnosti/vek a relatívne to fungovalo, pretože sa orientovali prevažne na deti a u nich platí, že sa s vekom rozumové schopnosti zvyšujú. U dospelých sa to ale použiť nedá, práve preto, lebo sa inteligencia nezvyšuje a vek stúpa. Ďalej by bolo vhodné si ujasniť vzťah medzi IQ a inteligenciou, inteligencia je veličina a IQ je jednotka. To sa dostávame k ďalšiemu bodu, čo to vlastne to IQ je. IQ nie je žiadna fyzikálna veličina, takže 150 bodov neznamená 150 jednotiek, ak má niekto IQ 100 a niekto ďalší 150, neznamená to, že druhá osoba je o polovicu inteligentnejšia. Psychológia nie je exaktná veda, akékoľvek výsledky vychádzajú iba z porovnávaní s priemerom. Kto mal štatistiku, skôr pochopí o čom hovorím.
Nejčastější dědičná onemocnění (Tajemství genů N81)
V prírode hrá matematika neraz dôležitú úlohu. Napríklad priemerná váha dieťaťa po narodení je 3,5 kilogramu a meria 50 centimetrov. Za rok sa však radikálne zmení.
