Vzťah medzi rodičom a dieťaťom je jedným z najdôležitejších a najkomplexnejších vzťahov v živote človeka. Kvalita tohto vzťahu má zásadný vplyv na vývoj osobnosti dieťaťa, jeho sebavedomie, schopnosť sebaovládania a celkový emocionálny a sociálny rast. Výchova, ktorá je základným kameňom tohto vzťahu, by preto mala byť postavená na etických princípoch, ktoré podporujú zdravý vývoj dieťaťa.
Rešpektujúca výchova predstavuje prístup, ktorý kladie dôraz na vzájomnú dôveru, diskusiu a jasne definované pravidlá, ktoré sa prispôsobujú konkrétnym situáciám a potrebám dieťaťa. Je to demokratická forma výchovy, ktorá sa vyhýba extrémom autoritárskeho a liberálneho prístupu. Namiesto toho sa snaží o nájdenie rovnováhy medzi stanovením hraníc a uspokojovaním potrieb a želaní dieťaťa.
Hranice sú vo výchove nevyhnutné, ale dôležité je, ako sú dieťaťu komunikované. Príliš liberálna výchova môže viesť k nízkej schopnosti sebaovládania, zatiaľ čo príliš autoritatívna výchova môže spôsobiť, že dieťa bude hanblivé, nesebavedomé a bude mať pochybnosti o sebe. Cieľom rešpektujúcej výchovy je budovať v dieťati zodpovednosť, nie poslušnosť alebo vzburu.
V rešpektujúcej výchove je vzťah medzi vychovávajúcim a dieťaťom založený na vzájomnej dôvere, diskusii a jasne definovaných pravidlách, ktorých dodržiavanie je primerane kontrolované. Tieto pravidlá sa prispôsobujú konkrétnej situácii, prostrediu a postupne sa vyvíjajú. Rodičia potrebujú nájsť rovnováhu medzi stanovením hraníc a vyhovením potrebám a želaniam dieťaťa.
Prvým náročným obdobím vo výchove dieťaťa je obdobie vzdoru, keď dieťa začína rozlišovať svoje potreby od svojich túžob a sebapresadzovať sa. V tomto období sa u dieťaťa objavujú záchvaty plaču, hnevu a trucovanie. Toto správanie je sprievodným javom vzniku vlastného "ja" dieťaťa. Druhým náročným obdobím je puberta.
Nikdy nie je neskoro prejsť na rešpektujúcu výchovu, aj keď ste dieťa vychovávali autoritatívne alebo liberálne. Zmeny však nemusia byť ľahké. Dôležité je stanoviť si reálne ciele, vnímať svoje správanie, uvedomovať si chyby a postupne pracovať na ich odstraňovaní. Zamerajte sa na jednu zručnosť a po jej zvládnutí prejdite k ďalšej. Nové postupy skúšajte najprv v pokojných situáciách a s ľuďmi, s ktorými máte dobré vzťahy.
Čo rešpektujúca výchova nie je?
Rešpektujúca výchova vylučuje fyzické aj psychické tresty a manipulačné metódy. Tieto aktivity vedú k zväčšeniu prejavov vzdoru alebo k tomu, že dieťa bude zakázané činnosti vykonávať tajne, alebo ich nebude vykonávať vôbec, ale nie preto, že by sa naučilo, že to nie je správne.
Jej základňu tvoria fyziologické potreby, nasleduje potreba bezpečia, potreba lásky a kontaktu, potreba sebaúcty a uznania, potreba sebarealizácie a na špici stoja vyššie potreby, ako je estetika, etika a duchovno. Dôležitými potrebami detí sú aj pohyb a voľná hra s rôzne starými deťmi a dospelými.
Dospelí sú niekedy schopní uspokojenie potrieb z vyšších poschodí uprednostniť pred uspokojením potrieb z nižších poschodí. Ale čím menšie dieťa, tým má uspokojenie základných potrieb výraznejší vplyv na jeho správanie. Negatívne správanie dieťaťa sa zvyčajne objavuje, keď sa potrebuje najesť alebo napiť, či zájsť na toaletu. Tiež je často "len" vyjadrením túžby po pozornosti, ak sa mu ju nedarí v danú chvíľu pripútať iným spôsobom.
Postupy rešpektujúcej výchovy: Nástroje pre efektívnu komunikáciu a spoluprácu
Rešpektujúca výchova ponúka širokú škálu postupov na dosiahnutie správneho správania dieťaťa.
Kontrola vlastných emócií
Je potrebné oddeliť svoje emócie od správania dieťaťa, nereagovať automaticky v rozčúlení, ale racionálne, až po ukľudnení. Ľudia v emóciách nekonajú rozumovo, ale podľa výchovou vštepených vzorcov správania, podľa prejavov svojho vnútorného dieťaťa, či podľa toho, ako čakajú, že by to chcelo okolie. Prejavy emócií, hlavne hnevu, sa ľahko prenášajú na ostatných. Paleta možností na upokojenie emócií je veľká, napr. dýchanie zhlboka, počítanie v duchu do 10, vyjadrenie svojich pocitov a prípadne tieto agresívne pocity prežiť vo svojej predstavivosti.
Ujasnite si, čo vám konkrétne na správaní dieťaťa vadí, čo mu naozaj chcete odovzdať a sústreďte sa naň. Ak ste konali v zlosti, nadmerne autoritatívne, nespravodlivo, dieťaťu sa ospravedlňte.
Rozpoznanie emócií dieťaťa a ich rešpektovanie
Potreby a pocity dieťaťa môžu byť v rovnakej chvíli veľmi odlišné od našich. Nejde o to akceptovať všetky činy dieťaťa, ale všetky jeho pocity. Emócie sú právom dieťaťa, nevhodné správanie ale nie. Cieľom je porozumieť tomu, prečo dieťa nepočúva - či boli naozaj uspokojené jeho potreby, rozumie pokynu alebo je zmätené, bojí sa alebo po ňom chceme v danú chvíľu príliš.
Dieťaťu venujte sústredenú pozornosť, nadviažte očný kontakt. Prílišné vypytovanie sa býva skôr na škodu, zvyčajne viac zistíte, ak použijete len prostý opis situácie či potvrdenie emócií ("zdáš sa mi smutná.", "Vidím, že si rozčúlená.", "To asi dosť bolelo.", "Áno, veľmi si to želáš.", "Povedala si, že ste dnes písali diktát.") a potom len počúvate a používate komentáre ako "Hmm.", "Áno?" a "Chápem.".
Pomôcť môže, keď dieťaťu umožníte jeho priania prežiť aspoň v predstavách ("Kiež by som mohla…") a potom po upokojení dieťaťa ponúknete dostupnú alternatívu, riešenie situácie.
Dosiahnutie spolupráce
Dieťa oslovujte menom, nadviažte očný kontakt, hovorte príjemným alebo aspoň vecným tónom. Problém popíšte jednoznačne a bez obviňovania a nálepkovania, poskytnite stručné informácie, primerané požiadavky formulujte jasne. Pomáha vety začínať pozitívne, slovo áno má veľkú moc. Používajte vety typu "Bež pomalšie a opatrne.", "Pozerám, že si chceš podať sama hrnček, je to ale veľmi vysoko.", "Vidím tu rozhádzané hračky.", "Ak si nebudeš čistiť zuby, mohli by sa ti pokaziť a bolieť.", "Pomohlo by mi, keby si… ". Splnenie úlohy nekontrolujte ale skôr, ako uplynie vyhradená doba, potom pre pripomenutie použite napr. krátke upozornenie ako "Janko, hračky sú stále rozhádzané na zemi.", "Tonko, pes.", "Luna, riad.". Pomáha aj pomenovať svoje pocity a zároveň uznať pocity dieťaťa - "Áno, chceš, aby som sa ti teraz venovala. Čo môžem urobiť pre to, aby som si mohla v kľude teraz zatelefonovať?", "Áno, viem, že by si chcel čítať rozprávku, čo keby som toto dorobil, ty si zatiaľ prezeral obrázky a potom sa ti budem naplno venovať. ", "Nepáči sa mi, keď …".
V prípade zákazov sa ich snažte podávať v pozitívnej forme. Ponúkajte alternatívy a vhodné správanie ("Môžeš si kúpiť hračku, ale nanajvýš za…", "Najskôr si vyčistíš zuby alebo sa okúpeš?", "Ktorú knižku budeme čítať pred spaním, chceš si ju vybrať?", "Urobíme to spolu alebo chceš sama?", "Prsty preč z nosa.", "Gramofón púšťame iba spoločne."). Na rozhodnutie poskytnite dieťaťu dostatok času ("Keď budeš pripravený, daj mi vedieť.", "Niekedy je ťažké sa rozhodnúť, keď…").
Choďte príkladom, deti sa oveľa viac učia tým, čo robíte, než tým, čo hovoríte. Vaše činy preto nemajú byť v rozpore s tým, čo rozprávate. Pokiaľ nie sú dostupné alternatívy, dajte dieťaťu pokojne jasný signál, kde je problém ("Žiadny krik, tu musíme byť potichu.", "Pri prechádzaní cesty sa držíme za ruky.").
Náprava správania dieťaťa
Vyjadrite nesúhlas s daným správaním a povedzte svoje očakávania, napr. "V obchode chodíme pokojne a hovoríme ticho.". Ponúknite alternatívy ako "Beháš tak ďaleko, že na teba nevidím. Pôjdeš vedľa vozíka pokojne alebo si do neho radšej sadneš?". Navrhnite dieťaťu, ktoré ruší, s čím vám môže pomôcť ("Pomohlo by mi, keby si dávala nákup do košíka.").
Prirodzený dôsledok s previnením priamo súvisí, obvykle je snahou, aby aspoň minimalizoval škody spôsobené previnením a viedol k náprave správania. Ponúknite dieťaťu možnosti, ako problém zmierniť či riešiť - "Rozliatu vodu poutierame.", "Zájdeš za pánom Novákon sám alebo chceš, aby som šiel s tebou. Bolo by dobré sa mu ospravedlniť a to rozbité okno mu zaplatiť. Mohol by si prispieť zo svojho vreckového alebo mu pomôcť to okno odniesť na presklenie. Alebo máš iný návrh?", "Dnes so mnou do obchodu nejdeš, minule si tam pokrikovala a pobehovala, vezmem ťa ale so sebou nabudúce.", "Náradie po sebe upraceš alebo si ho nebudeš požičiavať vôbec.", "Čo s tým urobíme? " (Všetky nápady zapíšte, spoločne preberte a potom jeden, vhodný pokiaľ možno pre všetkých, vyberte).
Trest je umelo vytvorený, s previnením nesúvisí. Nesie so sebou riziko, že ho dieťa akceptuje ako poplatok, ktorý je ochotné strpieť, aby si mohlo robiť, čo chce. Dieťa tiež preberá model správania, v ktorom je moc dôležitejšia ako správne správanie, a používa ho. Nemôžete preto chcieť po dieťati, aby ostatných nebilo, pokiaľ mu sami dávate na zadok.
Odmeny sú len opakom trestu, sú postavené na ľubovôli toho, kto odmeňuje, dieťaťu berú vnútornú motiváciu. Dieťa robí len toľko, aby odmeny dosiahlo, ak je neskôr odmena zrušená, o činnosť často stráca záujem. V konečnom dôsledku odmeny znamenajú aj morálny problém, pretože ich vyššia formou sú úplatky. Neopisné pochvaly, ako je "Pekne si zaspievala.", nevyjadrujú skutočný záujem. Dieťa sa ale vďaka odmenám a pochvalám môže stať závislým na hodnotení ostatných a manipulovateľným, sebahodnotenie ustupuje do pozadia. V rešpektujúcej výchove sa preto radšej používajú pozitívne prirodzené dôsledky, spätná väzba a konkrétne slovné ocenenie.
Povzbudenie a podpora samostatnosti
Podporujte dieťa v samostatnom rozhodovaní, oceňujte jeho snahu, príliš sa nevypytujte, neponáhľajte sa pri vyžadovaní odpovede, podporujte ho v hľadaní odpovedí mimo domova ("Môžeme sa opýtať…", "Čo tak zájsť do knižnice?") a neberte mu nádej ("Povedz mi o tom nápade viac.", "Takže ty si praješ byť…", "Aha, chceš to skúsiť takto."). Dieťa oceňujte popisom, prejavujte záujem, použite napríklad vety typu "Vidím, že si dal všetky hračky do skrine.", "Namaľoval si modrý autobus s piatimi oknami.", "Dojalo ma, ako si spievala, hlavne tá tretia sloha sa mi páčila."," Všimla si si, že tiež nie je utretý prach, a urobila si to, to bol veľký zápal do upratovania.".
Oslobodenie dieťaťa od nálepky
Často sami (aj nevedome) alebo vaše okolie dieťa pasuje do nejakej role, zaškatuľkujete ho a ono sa, prekvapivo, tak správa ďalej. Nemusí byť ľahké ho tejto nálepky zbaviť. Ak sa dieťa podľa starej nálepky správa, povedzte mu bez obviňovania o svojich pocitoch a očakávaniach ("Tento týždeň si prišla dvakrát neskoro."). Treba dieťaťu tiež ukázať jeho novú tvár, vyhľadávať situácie, kedy sa podľa nálepky nespráva a dať mu o tom vedieť, napr. "Všimol som si, že sa učíš matematiku už od desiatej, to je poriadna vytrvalosť.", "Upratal si si veci na kreslenie do krabice, len pod stolom zostala jedna pastelka.". Takéto situácie možno aj cielene chystať a ich vzniku napomôcť, napríklad tým, že dieťa požiadate o pomoc práve s tou činnosťou, ktorú nerobí rado alebo mu nejde. Zamerajte sa na pozitívne vlastnosti a správanie dieťaťa a hovorte o nich aj pred ostatnými, keď dieťa počúva. Nepoužívajte ale ani kladné nálepkovanie ("Ty si dobré dievčatko". "Ako vždy si bola na písomku naučená."), To dieťa núti túto rolu hrať, vyvíja na neho tlak, môže mať obavy zo zlyhania.
Rešpektujúca výchova u batoliat: Trpezlivosť a dôslednosť
Základom je mať trpezlivosť, netrestať fyzicky ani psychicky, udeľovať rozumné množstvo príkazov a zákazov, nechcieť po dieťati príliš veľa naraz alebo mať príliš náročné požiadavky, ale mať jasné a jednoduché pravidlá a byť dôsledný. Potrebné býva vysvetľovať veci stále dokola a pritom sa správať k dieťaťu konzistentne. Dieťaťu poskytujte vašu fyzickú i emocionálnu dostupnosť, oporu a povzbudenie. Uznávajte jeho emócie. Aj keď z požiadavky neustúpite, je potrebné chápať, že dieťaťu sa to nemusí páčiť a má na to právo. Akonáhle je schopné vnímať, svoje stanovisko mu vysvetlite, zdôvodnite ho.
Za vhodné sa považuje vážiť si názor dieťaťa, dať mu možnosť výberu. Ak je to možné, nie je to v rozpore s vašimi potrebami a okolitým prostredím, dieťaťu vyjdite v ústrety, napr. mu podajte hrnček, z ktorého chce práve teraz piť. Namiesto slov "musíš" a "nesmieš" sa v rešpektujúcej výchove nastavujú batoľaťu hranice pomocou slov typu "len spoločne", "iba pri stole", "krehké", "používame to na", "namiesto toho môžeme", "až doma" , "je to nutné, pretože".
Veľmi pomáha ponuka alternatív - miesto zakázané, nevhodné, nebezpečné.
Rodina ako základná bunka spoločnosti
Rodina je základná bunka spoločnosti. Je to prirodzené prostredie, nikdy to nie je prostredie izolované od spoločnosti. V spoločnosti sa človek rodí, rastie a hlavne rozvíja. Funkčná rodina môže byť len jedna - rodina, ktorú spája vzájomná láska, úcta a porozumenie.
Každá rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od kolísky až po hrob. Je to istý druh inštitúcie, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie, potrebné ku spoločenskej sebarealizácii, je zdrojom skúseností a vzorov správania do ďalšieho života človeka.
Rodina je zložitý proces, dielo tvorené ľudskými osobnosťami, ktoré sa v priebehu trvania neustále vyvíja a premieňa. Zoskupenie ľudí s rozličnými ľudskými potrebami, ktorých snahou je vytvoriť súlad, či jednotu založenú na verbálnej aj neverbálnej komunikácii. Existuje v čase a priestore, jej korene sú v minulosti a jej smerovanie do budúcnosti.
Schaefferová (1995) mala pravdu, keď napísala, že „rodina je ako ľudské umelecké dielo, lebo na umeleckom diele treba pracovať, vytvára sa roky a stále nie je hotové. Fantázia, tvorivosť, originalita, talent, záujem, láska, súcit, vzrušenie, odhodlanie a čas vytvárajú rozmanitosť rodiny...
Detský plač: Komunikačný prostriedok a prejav potrieb
Detský plač sprevádza dieťa už od prvých chvíľ, keď príde na svet. Najprv ním vyjadruje hlad, smäd, nepohodlie a všetky nepríjemné pocity. Neskôr sa dieťa naučí rozprávať a skôr, než by začalo plakať, povie svoje potreby.
Prečo spájame hlavy s mladými ľuďmi?┃SPOJME HLAVY
Vplyv rodiny na rozvoj osobnosti dieťaťa
Najzraniteľnejšou ľudskou bytosťou je bezpochyby dieťa. Primárnym subjektom jeho osobnostného rozvoja je rodina, ktorá je miestom vzniku, formovania jeho charakteru i osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu. Nie vždy je rodina schopná plniť svoje funkcie, nakoľko je v dnešnej dobe čoraz viac vystavovaná vplyvu ekonomickej a spoločenskej disharmónie. Je rodiskom narušených disfunkčných rodín, v ktorých sú deti zanedbávané, týrané, alebo sa o ne rodičia riadne nestarajú. V takejto situácii si dieťa samo poradiť nevie a ani nemôže. Vtedy prichádza na pomoc širšia podporná sieť subjektov ako sú orgány štátnej správy, samospráva, neštátne subjekty, cirkev či odborníci v sociálnej oblasti.
Pri výchove svojich detí neustále rozmýšľam, ako ich pripraviť do života tak, aby z nich vyrástli slušní a zodpovední ľudia. Verím, že väčšina rodičov uvažuje podobne. Pri hľadaní vzorov sa v prvom rade opierajú o skúsenosti zo svojho detstva. Aj keď som svojim rodičom vďačná za to, ako ma vychovali, nie vždy som súhlasila s ich metódami. Po tom, ako som sa sama stala matkou, uvedomovala som si, že niektoré výchovné postupy mojich rodičov nemajú na moje deti taký účinok, aký som od nich očakávala.
Uvažovala som, prečo je to tak. Keď som vynechala klasickú frázu o jedinečnosti osobnosti každého človeka (to neznamená, že si ju neustále nepripomínam), prišla som na to, že ma vychovávali v úplne inej dobe. Bola jedna strana, jeden názor, sociálno-patologické javy boli potlačené na minimum (závislosti, prostitúcia…). Žiaduca bola poslušnosť, nežiaduce - vyčnievanie z radu, vlastný úsudok. Dnes je nevyhnutné vychovávať inak. Deťom sa ponúka celé spektrum názorov, vierovyznaní, sú informačne zaplavené a presýtené podnetmi. Častokrát musia povedať nie, keď ostatní vravia áno. Ako to docieliť? Vieme, čo (ne)chceme, málokto vie poradiť „ako“. Rodičia majú často tie najlepšie úmysly, ale ako vysvetľujú autori knihy Respektovat a být respektován, používajú neúčinné komunikačné postupy. Prvým dôvodom je sociálne učenie - to, čo sme sa naučili/počúvali v detstve, v nás pretrváva do dospelosti a naučené vzorce správania v nás automaticky spúšťajú výroky našich rodičov. Druhým sú emócie. Keď sa deti nesprávajú vhodne, vzbudia v dospelých rôzne negatívne emócie (hnev, sklamanie, podráždenosť). Tieto emócie potom blokujú ich nadhľad a uvažovanie, často celú situáciu zhoršia.
Pri hľadaní odpovedí na otázky o výchove detí ponúka knižný trh množstvo literatúry. Značnú časť kníh vraciam po prelistovaní späť do regálu. Kniha Respektovat a být respektován ma príjemne prekvapila. Autori si stanovili neľahký cieľ - ukázať, ako môže každodenná komunikácia s deťmi a dospievajúcimi ovplyvňovať (podporovať) rozvoj ich osobnosti smerom k zodpovednosti a riadeniu sa zvnútornenými hodnotami. Vychádzajú najmä z odborných psychologických poznatkov a kurzov, ktoré dlhodobo vedú pre rodičov a pedagógov. Kritizujú mocenský prístup (autoritatívny štýl) a nahrádzajú ho partnerským prístupom (demokratickým štýlom). Ponúkajú nástroje až do úrovne konkrétnych zručností, ktoré rodičom a učiteľom môžu pomôcť dôsledne zachovávať rešpektujúci prístup v každodenných situáciách. Ukazujú, že žiaducim opakom neposlušnosti nie je poslušnosť, ale zodpovednosť, ktorá sa riadi správnosťou samotnej veci a nepodriaďuje sa autorite. Autori vnímajú rešpekt ako základný postoj, ktorý ovplyvňuje komunikáciu s deťmi, výber výchovných metód a postupov. Rešpekt k druhému človeku vymedzujú ako ničím nepodmienený ohľad na jeho ľudskú dôstojnosť a prijatie jeho odlišnosti. Rešpekt tvorí podstatu partnerského prístupu k deťom. Partnerský prístup je založený na rovnocennosti, vyjadruje dieťaťu dôveru v to, čo robí a ako sa rozhoduje. Vyžaduje zodpovednosť. Hranice vytvára nielen pre deti, ale ich s nimi spoluvytvára. Vychádza z predpokladu, že „deti nie sú iný živočíšny druh ako dospelí“. Nestačí dieťa len milovať a myslieť to s ním dobre. Treba, aby dieťa zažilo od dospelých aj rešpekt. V mene lásky a chcenia toho najlepšieho dospelí často ospravedlňujú svoj mocenský prístup, ktorý môže mať rôzne stupne tvrdosti: zneužívanie fyzickej prevahy, podceňovanie dieťaťa, trestanie, výsmech, nadávky, citové vydieranie a pod. Všetky informácie, ktoré mozog prijíma, sa rozlišujú podľa toho, či sú pre nás bezpečné a zmysluplné. V situácii fyzického a/alebo psychického ohrozenia sa aktivujú emočné centrá mozgu, ktoré reagujú rýchlejšie ako mozgová kôra. Ak v niečom nevidíme zmysel, náš mozog sa tým neunúva zaoberať. Deťom treba často zmysel požiadaviek objasniť.
Detský vzdor, plač, negativizmus… s týmto všetkým sa rodičia každodenne stretávajú. Často to u nich vyvolá negatívne emócie (hnev, podráždenosť), ktoré ovplyvnia celé ich prežívanie, správanie a komunikáciu s dieťaťom. Preto by stíšenie emócií malo predchádzať rozumovému riešeniu situácie. Rešpektujúci prístup v tomto prípade znamená, že neberieme deťom právo prežívať to, čo prežívajú.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch. Keď niekto tvrdí, že z neho vyrástol slušný človek, aj keď ho rodičia trestali, autori trefne odpovedajú, že slušný človek z neho vyrástol nie preto, že ho trestali, ale napriek tomu, že ho trestali. Okrem trestov mu rodičia pravdepodobne odovzdávali aj morálne hodnoty a poskytovali mu lásku a oporu.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania. Vezmime si napríklad situáciu, keď dieťa rozleje na stole čaj. Namiesto lamentovania a capnutia po ruke matka vraví: „Teraz potrebujeme čaj utrieť, lebo stečie dole a polepí dlážku. Handra je na dreze. Zvládneš to sám, alebo ti pomôžem? 1. 2. 3.
Keď niekto tvrdí, že z neho vyrástol slušný človek, aj keď ho rodičia trestali, autori trefne odpovedajú, že slušný človek z neho vyrástol nie preto, že ho trestali, ale napriek tomu, že ho trestali. Okrem trestov mu rodičia pravdepodobne odovzdávali aj morálne hodnoty a poskytovali mu lásku a oporu.
Keď niekto tvrdí, že z neho vyrástol slušný človek, aj keď ho rodičia trestali, autori trefne odpovedajú, že slušný človek z neho vyrástol nie preto, že ho trestali, ale napriek tomu, že ho trestali. Okrem trestov mu rodičia pravdepodobne odovzdávali aj morálne hodnoty a poskytovali mu lásku a oporu.
Okrem trestov mu rodičia pravdepodobne odovzdávali aj morálne hodnoty a poskytovali mu lásku a oporu.
V mene lásky a chcenia toho najlepšieho dospelí často ospravedlňujú svoj mocenský prístup, ktorý môže mať rôzne stupne tvrdosti: zneužívanie fyzickej prevahy, podceňovanie dieťaťa, trestanie, výsmech, nadávky, citové vydieranie a pod.
Preto by stíšenie emócií malo predchádzať rozumovému riešeniu situácie.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Detský vzdor, plač, negativizmus… s týmto všetkým sa rodičia každodenne stretávajú. Často to u nich vyvolá negatívne emócie (hnev, podráždenosť), ktoré ovplyvnia celé ich prežívanie, správanie a komunikáciu s dieťaťom.
Keď niekto tvrdí, že z neho vyrástol slušný človek, aj keď ho rodičia trestali, autori trefne odpovedajú, že slušný človek z neho vyrástol nie preto, že ho trestali, ale napriek tomu, že ho trestali.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
V mene lásky a chcenia toho najlepšieho dospelí často ospravedlňujú svoj mocenský prístup, ktorý môže mať rôzne stupne tvrdosti: zneužívanie fyzickej prevahy, podceňovanie dieťaťa, trestanie, výsmech, nadávky, citové vydieranie a pod.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Detský vzdor, plač, negativizmus… s týmto všetkým sa rodičia každodenne stretávajú. Často to u nich vyvolá negatívne emócie (hnev, podráždenosť), ktoré ovplyvnia celé ich prežívanie, správanie a komunikáciu s dieťaťom.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
V mene lásky a chcenia toho najlepšieho dospelí často ospravedlňujú svoj mocenský prístup, ktorý môže mať rôzne stupne tvrdosti: zneužívanie fyzickej prevahy, podceňovanie dieťaťa, trestanie, výsmech, nadávky, citové vydieranie a pod.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Detský vzdor, plač, negativizmus… s týmto všetkým sa rodičia každodenne stretávajú. Často to u nich vyvolá negatívne emócie (hnev, podráždenosť), ktoré ovplyvnia celé ich prežívanie, správanie a komunikáciu s dieťaťom.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
Pri hlbšej analýze si uvedomíme, že za trestaním sa ani zďaleka neukrývajú ušľachtilé dôvody, je to skôr o zvyku, nezvládnutých emóciách, mocenských motívoch, bezradnosti, pohodlnosti či osobných problémoch.
Namiesto trestov ponúkajú výchovu prirodzenými dôsledkami, nechať dopadnúť na dieťa dôsledky neprimeraného konania.
