Detská kresba je fenomén, ktorý od nepamäti zaujíma rodičov, vedcov, pedagógov a psychológov, ale aj výtvarníkov. Je to prirodzená súčasť detského sveta a detského vývinu. Deti ju vnímajú ako hru, je to špecifický spôsob ich komunikácie, prejavujú ňou citový život, odzrkadľuje sa v nej ich tvorivosť a stupeň kognitívneho rozvoja. Napriek tomu, že je kresba často pokladaná iba za detskú hru, odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
Kreslenie je pre dieťa ideálny spôsob, ako vyjadriť seba, svoje emócie, potreby a to, čo sa v ňom deje, najmä ak ešte nevie rozprávať. Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí, či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť, čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Súčasne sa týmto spôsobom rozvíja aj jemná motorika dieťaťa a koordinácia oko-ruka. Štúdia univerzity v Surrey zistila, že jemne motorické zručnosti v predškolskom veku, ktoré rozvíjate práve pomocou kreslenia, ale aj skladania papiera či stavania kociek, zohrávajú dôležitú úlohu v neskorších akademických výsledkoch, ale aj v správaní.
Vývoj detskej kresby
Tak ako celý duchovný rozvoj dieťaťa, aj vývin jeho prirodzeného nadania vyjadrovať sa kresbou je závislý od sociálneho prostredia, v ktorom dieťa žije. Kresba je neoddeliteľnou a podstatnou časťou jeho vývinu. Má spolu s hrou nezastupiteľné miesto v jeho detstve. Tak, ako dieťa rozvíja svoju reč, myslenie, motoriku, správanie, tak sa zdokonaľuje aj v kresbe. Od momentu, keď chytí prvýkrát ceruzku do ruky, prechádza postupne rôznymi vývinovými štádiami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Prvý záujem o kreslenie po papieri môže dieťa prejaviť veľmi zavčasu, len čo je schopné funkčnej špecifickej manipulácie s predmetmi: začiatkom druhého roka svojho života. Spolupráca oka a ruky vstúpi do hry o niekoľko mesiacov neskôr, a vtedy už môžeme hovoriť o začiatkoch detského kreslenia. K týmto začiatkom kresby sa dieťa dostáva približne v šestnástom až dvadsiatom druhom mesiaci života.
Štádiá vývoja detskej kresby
Keďže deti nemajú dostatočne dobre rozvinutú jemnú motoriku rúk a iba postupne získavajú cvik v kreslení, definujú sa štyri štádia vývoja detskej kresby:
- Obdobie čmáraníc (do cca 2 rokov): Toto je obdobie do približne druhého roku života, je to takzvané bezobsahové čmáranie. Pre dieťa je dôležité, že kreslí a nie to, čo kreslí. Dieťa chytí ceruzku, pričom centrom pohybu je ramenný kĺb, až neskôr sa zapája lakeť a zápästie. Okolo druhého roku dieťa začína spontánne kresliť kruhovitý tvar, nepravidelný ovál. V tomto období dieťa nevie povedať, čo kreslilo, primárne trénuje koordináciu oko - mozog - ruka.
- Obdobie spontánnej obsahovej detskej tvorby (cca 2 - 3 roky): Na začiatku tohto obdobia sa prejavuje zlatý vek detskej kresby. Preukazuje sa schopnosť predstavovať si niečo prostredníctvom niečoho. Deti kreslia to, čo si myslia o sebe, o predmete a o okolitom svete. Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. V tomto období sa dieťa učí spájať izolované bodky a krátke čiary. Postupne sa naučí urobiť kruh (alebo jeho napodobeninu) a špirálu.
- Obdobie detského naivného realizmu (cca 3 - 9 rokov): Deti nahrádzajú symboly reálnymi schémami a kreslia to, čo reálne vidia (už nie predstavy o sebe…), kreslia proporcie či detaily. V tomto období dieťa začína viac tvoriť, kresby sa „na niečo podobajú“ čoraz viacej. Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
- Obrat k napodobňovaniu optickej podoby (cca 7 - 12 rokov): Trvá do približne dvanásteho veku života, do tohto obdobia sa vyvíjajú schopnosti a grafické zručnosti. Forma kresby sa mení už málo, pričom deti kreslia zjednodušené postavy. V tomto období by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto období už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12 rokov. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí, kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu.
Obdobie straty záujmu o výtvarný prejav (od cca 12 rokov): Nastupuje okolo dvanásteho veku dieťaťa. V tomto období deti začínajú byť kritické voči svojim kresbám a kreslenie ich prestáva zaujímať. Porovnávajú svoje kresby s fotkami či dielami iných autorov a majú pocit, že nevedia kresliť.
Vývoj kresby ľudskej postavy
Snáď každý z nás pozná termín “hlavonožec” - primárne zobrazenie ľudskej postavy v detskej kresbe. Táto postava sa objavuje približne po treťom roku života. Dieťa kreslí najprv to, čo pozná, čo vie a čo považuje za dôležité. Najvýznamnejšia je pre neho ľudská tvár, ktorú diferencuje v rannom veku. Postupne do kruhu dokresľuje oči, ústa a nos. Deti v predškolskom veku sa zvlášť zameriavajú na kreslenie hlavy a detaily tváre. Ak dieťa kreslí postavu, kreslí samo seba - kreslí to, ako sa cíti.
Okolo 5. roku života nastáva veľký pokrok v zobrazení ľudskej postavy. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne - teda jednou čiarou.
V 6. roku života už dieťa zvládne zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán alebo hore.
Okolo 7. roku života dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.
Význam farieb a čiar v detskej kresbe
Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí, sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu. Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera. Až na pár výnimiek, už od ranného veku detí, ktoré kreslí, existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou.
Expresivita farby úzko súvisí s expresivitou ťahu. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať. Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité.
Význam farieb:
- Biela: Je farbou čistoty, nevinnosti a úprimnosti, ale i slobody a nezávislosti. Je farbou mysle, stimuluje činnosť mozgu.
- Žltá: Vyvoláva aktivitu, odolnosť voči únave. Je vhodná do pracovných priestorov, škôl a všade, kde je potrebné zvýšiť duševnú kapacitu a myšlienkovú aktivitu. Ďalej táto farba podporuje zažívanie a blahodárne pôsobí na pohybové ústrojenstvo a nervový systém.
- Červená: Je farbou vášní a násilia, krvi a železa. Zohrieva našu krv a podporuje krvný obeh. Je farbou cholerickou, prudkou. Červená farba povzbudzuje chuť k jedlu a má priaznivé účinky pri liečbe reumatizmu, anémie, či depresií. Posilňuje vôľu a pôsobí proti únave.
- Oranžová: Je spojením žltej a červenej, čím sa stáva veľmi blahodárnou. Je farbou kontrolovanej vášne, pozitívnej energie, vytrvalosti. Posilňuje, ale neznepokojuje tak ako napríklad červená. Nemá nijaké škodlivé účinky a pôsobí veľmi pozitívne pri liečbe srdcových chorôb.
- Ružová: Je farbou pôžitkov. Uprednostňujú ju ľudia, ktorí majú radi pohodlie, ľudia pokojní a spravodliví; ale i ľudia vyčerpaní a unavení životom, ktorí potrebujú oddych a kľud. Ružovú majú radi ľudia romantickí a nepraktickí.
- Fialová: Fialovú farbu zvyknú voliť ľudia diplomatickí, zdržanliví a uzavretí, ako aj ľudia originálni a umelci.
- Čierna: Čierna pastelka môže znamenať neistotu alebo únavu, ale nie vždy.
Teplé farby, napríklad žltá alebo oranžová, naznačujú, že dieťa je šťastné a veselé. Chladnejšie farby, modrá alebo zelená, často používajú pokojné deti.
Detská kresba ako diagnostický nástroj
Kresba nie je len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami.
V detskej kresbe sa často typickým spôsobom prejavujú psychopatologické poruchy. Napríklad u neurotických detí sa intrapsychická tenzia prejavuje starostlivým až pedantným vypracovaním kresby, úzkostlivým pridržiavaním sa obsahovej a formálnej stránky zadanej témy. U detí s poruchami správania býva zase kresba chudobná na motívy, detaily i farby, u depresívne naladených detí býva relatívne časté používanie tmavých farieb, prevažne čiernej a hnedej. U psychotických detí býva kresba projekciou patologicky fixovaných predstáv, často je deštruktívna, pričom spravidla formálne a obsahovo nezodpovedá zadanej téme, alebo predlohe.
Napríklad, kresba rodiny sa často používa na diagnostické účely. Odborník má potrebné vedomosti na to, aby takúto kresbu „prečítal“ a podľa toho ju interpretoval. Na čo by si mal dať pozor? Napríklad na to, v akom poradí dieťa kreslí členov rodiny, kam ich na stránke umiestňuje a ako vyzerajú. Z kresieb sa môžeme dozvedieť, aké vzťahy existujú medzi príbuznými, kto je pre dieťa najdôležitejší, ako sa cíti v rodinnom systéme a čo prežíva.
Keď dieťa nakreslí postavy z rodiny, ktoré nie sú vo vzájomnom kontakte, môže to napríklad znamenať, že existuje slabé puto. Ak dieťa na kresbe vynechá seba samého, je možné, že sa necíti dobre v súčasnom usporiadaní a má pocit, že nie je docenené alebo milované.
Ak dieťa nakreslí seba a svoju rodinu tak, že všetky postavy zobrazí ako usmievajúce sa, držiace sa za ruky, s množstvom detailov (napr. „ozdobené“ šperkami alebo šatkou), môžeme to čítať ako signál blízkych citových väzieb. Je to znak toho, že dieťa sa v rodine cíti pohodlne a bezpečne. Osoba, ktorú batoľa nakreslí ako prvú, bude pre neho pravdepodobne mimoriadne emocionálne dôležitá. To isté možno povedať o postavách, ktoré stoja najbližšie k dieťaťu.
Prerušované a jemné čiary naznačujú neistotu alebo plachosť, zatiaľ čo rozbiehavé, rýchle čiary naznačujú hyperaktivitu, otvorenosť alebo energiu. Silný tlak pasteliek môže byť na druhej strane znakom napätia. Ak je obrázok v strede strany, môže znamenať stabilitu, a ak je na okraji, pocit izolácie. Dôležité teda nie je len to, čo dieťa nakreslilo, ale aj ako.
Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu, sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou. Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre.