Ako rodičia sa často stretávame s rôznymi výzvami, keď sa naše deti začnú správať spôsobom, ktorý považujeme za problémový. Či už ide o výbuchy hnevu, neposlušnosť, alebo iné nežiaduce správanie, je dôležité si uvedomiť, že mnohé z týchto prejavov sú naučené a teda je možné ich aj odnaučiť.
Obdobie vzdoru je jednou z prvých zaťažkávacích skúšok v období vývinu dieťaťa. Objavuje sa medzi druhým a štvrtým rokom života dieťaťa a vrcholí v období okolo tri a pol roka. Aj dovtedy zvedavé, pokojné a najmä spolupracujúce dieťa sa vám náhle mení na uzlíček nervov, ktorý sa snaží presadiť si svoje stoj čo stoj, i keď niekedy ani samo celkom nevie, čo vlastne chce.
Deti síce skúšajú, koľko toho svojím správaním dokážu vo svojom okolí ovplyvniť, vnútri však potrebujú cítiť hranice. Potrebujú zistiť, odkiaľ-pokiaľ, a keď to zistia, lepšie chápu svet okolo seba a jeho pravidlá.
Pochopenie príčin problémového správania
Prvým krokom k riešeniu problémového správania je pochopiť, prečo k nemu dochádza. Deti sa často správajú určitým spôsobom, pretože sa snažia vyjadriť svoje potreby alebo pocity. Skúste zistiť, čo je základným motívom ich správania.
Keď ste nahnevaní, môžete si povedať, že je vaše dieťa rozmaznanec alebo vás chcelo vytočiť. Ale ak k tejto otázke pristúpite zo zvedavosti a nie zo zvyku a hlbšie sa zamyslíte nad tým, čo sa skrýva za určitým nevhodným správaním, často dokážete pochopiť, že dieťa sa snažilo niečo vyjadriť alebo sa o niečo pokúšalo, ale to nezvládlo.
Psychiater Raul Silva upozorňuje, že príčinou agresie vo väčšine prípadov sú spoločenské stresory, ktoré vyvolávajú prirodzené pocity ako frustráciu či hnev. Ak však agresia aj po opatreniach a zmene návykov rodiča u dieťaťa pretrváva, je namieste vyhľadať odbornú pomoc; odborník musí dieťa vyšetriť a vylúčiť poruchy nálady, traumy, psychotické choroby ako schizofrénia, či zranenia frontálneho mozgového laloku alebo autizmus a ADHD.
Psychiatrička Neha Salankar sa zhoduje so Silvom a dodáva, že agresiu pozoruje u detí s narušenou rodinnou dynamikou, ktorých rodičia majú sami problém zvládať frustráciu a hnev. V domácnostiach agresívnych detí sú prítomné hádky, verbálna agresia (nadávky, častovanie partnera nepeknými prirovnaniami a pod.), čo odpozorujú a osvoja si ako spôsob riešenia situácie. Nenaučili sa, ako inak reagovať, preto modelujú správanie rodičov.
Deti sa učia správaním dospelých, ktorí ich obklopujú. Buďte pre svoje deti vzorom pozitívneho správania. Ak vidia, že zvládate stresové situácie pokojne a s rozvahou, pravdepodobne si tento prístup osvoja aj ony.
Vidieť svoje dieťa, ako bije, kope alebo ťahá za vlasy iné deti nie je pre rodiča nič príjemné. Ilustračné foto Foto: TASR - Martin BaumannŤažko tomu uveriť, ale agresívne správanie a záchvaty hnevu sú normálnou súčasťou vývinu vášho batoľaťa. Učí sa tak vysporiadať sa so svojimi pocitmi. Jeho rozvíjajúce sa jazykové zručnosti, túžba presadiť sa a byť nezávislý môžu niekedy viesť k frustrácii a hnevu. Neznamená to však, že by ste to mali ignorovať. Poradíme vám, ako odnaučiť dieťa od agresívneho správania a ako mu pomôcť vyjadrovať svoje pocity iným spôsobom.
Vidieť svoje dieťa, ako bije, kope alebo ťahá za vlasy iné deti nie je pre rodiča nič príjemné. Ilustračné foto Foto: TASR - Martin BaumannŤažko tomu uveriť, ale agresívne správanie a záchvaty hnevu sú normálnou súčasťou vývinu vášho batoľaťa. Učí sa tak vysporiadať sa so svojimi pocitmi. Jeho rozvíjajúce sa jazykové zručnosti, túžba presadiť sa a byť nezávislý môžu niekedy viesť k frustrácii a hnevu. Neznamená to však, že by ste to mali ignorovať. Poradíme vám, ako odnaučiť dieťa od agresívneho správania a ako mu pomôcť vyjadrovať svoje pocity iným spôsobom.
Pozitívne rodičovstvo a stanovenie hraníc
Jedným z hlavných princípov pozitívneho rodičovstva je zamerať sa na posilňovanie pozitívneho správania. Keď vaše dieťa vykazuje žiaduce správanie, nezabudnite ho pochváliť a povzbudiť. Týmto spôsobom posilňujete správanie, ktoré chcete vidieť častejšie.
Deti potrebujú jasné a konzistentné hranice, aby vedeli, čo sa od nich očakáva. Pozitívne rodičovstvo zahŕňa stanovenie týchto hraníc spôsobom, ktorý je spravodlivý a primeraný veku dieťaťa. Dôležité je, aby ste boli dôslední v ich uplatňovaní.
Prvým trikom na lepšie zvládnutie obdobia vzdoru svojho dieťaťa je práve jeho pochopenie. Vaše vnútorné pochopenie jeho správania. Aj keď sa správanie vášho drobca vymyká akejkoľvek logike, skúste ho pochopiť. Jemu nejde o to, aby jeho správanie dávalo zmysel vám, ide mu o to presadiť sa. Možno si ani samo nie je isté tým, čo chce, ale je mu jasné, že nechce to, čo chcete vy.
Na to, aby dieťa chápalo a vedelo prijať pravidlá a hranice, potrebuje zažívať dôsledky. „Ak budeš niečo chcieť, povedz mi to. Zdá sa vám, že dieťa vôbec nevníma, čo hovoríte? Prirodzene, vo chvíli najprudšieho výbuchu skutočne nevníma, čo mu hovoríte. Vráťte sa teda k bodu číslo jedna - pochopenie a zachovanie pokoja a keď sa dieťa upokojí, vysvetľujte. Dôsledok vzdorovitého správania dieťaťa by mal byť spravidla ten, že svojím vzdorovitým správaním nedosiahne to, čo chcelo dosiahnuť. Hoci by ste mu možno niekedy radi vyhoveli, lebo nemáte problém s tým, čo dieťa chce, buďte obozretní - ak si čokoľvek vynucuje krikom, plačom alebo podobnými dramaticky vyzerajúcimi metódami, bude lepšie mu nevyhovieť. Z princípu.
Pravidlo č 2 S Aspergerom je nutné konať s láskou a pochopením, ale jasne a ak je treba, potom dôrazne. A trvať na dodržiavaní pravidiel, ktoré ste stanovili a dohodli sa na nich. Je potrebné jasne vymedziť mantinely, čo dieťa smie a čo nie. Opakujte dieťaťu, že vy ste tu dospelá a ono je dieťa, a že vy porúčam a ono počúva. Vášmu Zlatíčku sa toto rozdelenie rolí určite moc páčiť nebude a bude robiť všetko pre to, aby to bolo naopak, majte sa na pozore.
Pravidlo č.3 Je nevyhnutné zabrániť, aby štvorročné alebo päťročné dieťa riadilo celý chod domácnosti a podľa neho sa všetko točilo. Keď bude dieťa akýmkoľvek spôsobom presadzovať svoju vôľu, ktorá sa javí rodičom absurdné (chce aby si s ním rodičia hrali ďalšie dve hodiny, aby ho nechali hrať na počítači celý deň, a pod). Rodičia nesmú mať strach z reakcie dieťaťa a povedať dieťaťu jasne „nie“. Niektorí rodičia nechcú alebo už nemajú silu sa dohadovať so svojim potomkom, majú obavy z jeho reakcií, a tak radšej dieťaťu vo všetkom vyhovie a ustúpi, potom sa však musí pripraviť na to, že ich bude dieťa buzerovat až do konca života a nebude ich rešpektovať . Rodičia sami ho naučí, že ich pokyny a želania nie sú dôležité.
Pravidlo č.4 Na telesné tresty rovno zabudnite. Vzbudí v dieťaťu len väčší odpor a túžbu po pomste. Aspergeri majú totiž tendencie si krivdu veľmi dobre pamätať a kuť nástrahy a túžiť sa pomstiť. Viac než bitím, dosiahnete viac, ak budete vysvetľovať, argumentovať, presviedčať faktami a príkladmi. Musíte byť obratným rečníkom, aby ste presvedčili dieťa, že to, čo po ňom chcete, je pre jeho dobro. Napr. mali sme problém dostať Alenku do sprchovacieho kúta na kúpanie, nemalo zmysel kričať, alebo ju tam ťahať násilím, kdeže, to nie je riešenie. Vedeli sme, že Alenka, ako väčšina detí s AS miluje vodu, a tak som nepovedala - za chvíľku sa pôjdeš kúpať, počula by som len nie, nie, nie. Ale s nadšením v tvári i v hlase som jej oznámila: „Nanos si hračky, vedierka a kanvičku do sprchovacieho kúta. Okúpem ťa a potom si môžeš chvíľku hrať s vodou.“ V ten moment zabudla, že má klásť odpor, ale zamestnala mozoček tým, aké hračky má nanosiť, aby si mohla hrať s vodou.A kúpanie prebehlo úplne v pohode. Potom sme sa dohodli, že napočítate spolu pomaly do 10 a vypnem vodu a ide von zo sprchy. Je nutné urobiť výstup z vody čo najpríjemnejšie a najlepšie formou rituálu. My to riešime tak, že Alenku zamotávajú do nahriateho, neškrabavého uteráka a pýtame sa, či chce letieť ako Airbus alebo ako Boeing, „na princeznú“ v náručí alebo „na komára“ na ramene. Zamestná sa výberom, vyberie si a už letí v von z kúpeľne. Je nutné, aby bolo teplo v miestnosti, kam ju nesieme, aby nemala odpor vrátiť sa do studenej miestnosti, a pod. Tým by sa odchod z kúpeľne skomplikoval.
Deti sa učia správaním dospelých, ktorí ich obklopujú. Buďte pre svoje deti vzorom pozitívneho správania. Ak vidia, že zvládate stresové situácie pokojne a s rozvahou, pravdepodobne si tento prístup osvoja aj ony.
Efektívna komunikácia a empatia
Efektívna komunikácia je kľúčom k pozitívnemu rodičovstvu. Hovorte so svojimi deťmi otvorene o ich správaní a pýtajte sa ich, ako sa cítia. Prejavujte empatiu a snažte sa pochopiť ich pohľad na vec. Týmto spôsobom budujete vzájomný rešpekt a dôveru.
Načúvajte dieťaťu. Čo to vlastne chce? Načúvať však neznamená všetko dovoliť a súhlasiť. Načúvať tiež neznamená iba počúvať slová, ktoré hovorí (alebo väčšinou kričí). Dieťa vzdor predsa len málokedy vyjadruje sofistikovanými slovnými formuláciami. Najmä počas dramatických chvíľ na verejných miestach, nenačúvajte pridlho. Niekedy je lepšie zvoliť rovnako neverbálnu odpoveď, ako zvolilo dieťa - odlepiť metajúce sa dieťa od podlahy, prehodiť ho cez plece a v pokoji odkráčať. Na vysvetľovanie bude dosť času aj doma, v súkromí a v pokoji.
Vysvetlite mu, že nerozhodujete z dôvodu väčšej sily, alebo že mu môžete dať na zadok a ono vám nie. Ale preto, že máte viac skúseností, milujete ho a chcete pre neho to najlepšie. Znie to zložito, ale ono to pochopí.
Deti sa učia správaním dospelých, ktorí ich obklopujú. Buďte pre svoje deti vzorom pozitívneho správania. Ak vidia, že zvládate stresové situácie pokojne a s rozvahou, pravdepodobne si tento prístup osvoja aj ony.
Pravidlo č.11 Znie: „Ak niečo chceš, príď a slušne požiadaj.“ Deti s AS majú totiž tendencie správať sa v rodine ako zvrchovaný vládca a s vrodenou prirodzenosťou udeľujú rozkazy tak, že by sa za to nemohol hanbiť ani admirál flotíl. Nedegradujte sa do úlohy slúžky, či komorníka, trvajte na zásadách slušného správania v rodine. Vysvetlite stále znova dôležitosť slov „prosím, ďakujem“ a pod. Kým dieťa slušne nepožiada, nevyhovte mu. Želám vám pevné nervy, bude sa vás snažiť komandovať x-krát za deň, prakticky nepretržite. Obmedziť to môžete len dôslednou aplikáciou tohto pravidla.
Cieľom výchovy k disciplíne nie je vyvodiť dôsledok či uložiť trest. Do úvahy je potrebné brať vek a vývojovú fázu dieťaťa s kontextom situácie. Dobre je vopred si premyslieť, čo mu poviete, ako zareagujete tak, aby cieľom disciplíny neboli len dôsledky.
Trpezlivosť a konzistentnosť
Zmena naučeného správania si vyžaduje čas a trpezlivosť. Neočakávajte, že sa problémové správanie zmení zo dňa na deň. Pozitívne rodičovstvo je účinným nástrojom na riešenie problémového správania detí. Uvedomenie si, že mnohé správanie je naučené a dá sa odnaučiť, je prvým krokom k pozitívnym zmenám.
Takto dieťa postupne pochopí, že tento spôsob „vydobíjania si“ svojich preferencií nefunguje… A ak mu zároveň budete ponúkať iný, fungujúci spôsob (poprosiť, vysvetliť, čo chce, vyčkať chvíľu, a pod.), postupne sa vzdorovité správanie bude vytrácať a nahradí ho kooperatívnejšie. Všetko však chce svoj čas a neočakávajte od malého - vzdorovitého človečika, že sa to naučí za dva týždne.
Vzdorovitému správaniu nevenujte príliš veľa pozornosti. Krátke, stručné a výstižné vysvetlenie, že dieťa nedostalo to, čo chcelo, lebo zvolilo nesprávnu cestu, bude úplne stačiť. Zamerajte sa viac na chvíle, v ktorých dieťa zvolilo zrelšie spôsoby na dosiahnutie svojho cieľa a tie oceňte.
Dbajte na konzistenciu. Možno klišé, ale účinné. Dieťa potrebuje bezpečie a istotu, čo mu zaručujú rituály a harmonogram. Mnoho podnetov, rýchle zmeny a nekonzistentnosť rodiča v ňom vyvoláva strach a frustráciu. Vždy dodržiavajte harmonogram, a pripravujte dieťa vopred na zmeny, ktoré majú nastať. Predídete tým mnohým hysterickým výlevom.
Pravidlo č 1 Vždy dodržujte pravidlá a dajte najavo autoritu, avšak nie silou a krikom!!! Je to ťažké, ale musíte si zachovať nadhľad a kľud. Keď dieťa uvidí, ako vás spoľahlivo vytáča do nepríčetnosti, že revete, ako blázon, vidí jasnú reakciu na svoje správanie. Je chytré a vie, že sa hneváme, ale zároveň pochopí, že ste slabá osoba, ktorú nemožno rešpektovať. A ak na neho budete revať často, dieťa si na to zvykne a bude to považovať za váš bežný vyjadrovací prostriedok. Potom, až budete revať, nech stojí a neletí pod auto, ani to vnímať nebude. Nerozpozná, na čo kladiete dôraz a na čo nie.
Oveľa vhodnejšie je hovoriť normálne a v prípade závažného problému, užiť prísny tón hlasu a treba začať dôrazne počítať do 3. Dieťa čoskoro pochopí, že ako náhle mama sprísni hlas a počíta, niečo sa vážne deje. A v prípade, že zakričíte, môže sa naozaj vyjdiť, pretože vás takú nepozná. A pochopí, že naozaj niečo prehnalo. Na tom, aby to takto fungovalo, je potrebné začať pracovať najneskôr od 3 rokov. Ak vás dieťa pozná ako revúcu vynervovanú osobu, bude ťažké to zmeniť a nastaviť inak. Ale môže zostať v šoku, pokiaľ nezačnete revať, keď to čaká, ale naopak zareagujete mrazivým pokojom.
Hnev, agresia a vzdor u detí - techniky zvládania hnevu
Prečo dieťa hryzie alebo bije
Vidieť svoje dieťa, ako bije, kope alebo ťahá za vlasy iné deti nie je pre rodiča nič príjemné. Ilustračné foto Foto: TASR - Martin BaumannŤažko tomu uveriť, ale agresívne správanie a záchvaty hnevu sú normálnou súčasťou vývinu vášho batoľaťa. Učí sa tak vysporiadať sa so svojimi pocitmi. Jeho rozvíjajúce sa jazykové zručnosti, túžba presadiť sa a byť nezávislý môžu niekedy viesť k frustrácii a hnevu. Neznamená to však, že by ste to mali ignorovať. Poradíme vám, ako odnaučiť dieťa od agresívneho správania a ako mu pomôcť vyjadrovať svoje pocity iným spôsobom.
Ak vaše dieťa na ihrisku niekoho poškriabe, buchne po hlave alebo pohryzie, okamžite reagujte. Odtiahnite ho od detí a položte si ho na kolená. Pokojne mu vysvetlite, že to, čo spravil nie je správne, a že biť deti sa nemá. Nesnažte sa ísť na dieťa príliš sofistikovane napríklad otázkou: „Ako by sa ti páčilo, ak by chlapček udrel teba?“ Batoľatá ešte nie sú schopné vcítiť sa do pocitov iných alebo zmeniť svoje správanie na základe rozumovej úvahy. Tieto schopnosti získajú až v štyroch alebo piatich rokoch. Mladšie deti však vedia pochopiť dôsledky a teda, že za zlé správanie nasleduje trest. Krik, bitka alebo príliš veľa moralizovania vaše dieťa neprinútia k zmene jeho správania. Bude ešte viac podráždený a naučí sa od vás „nové spôsoby“ riešenia konfliktov, ktoré bude chcieť uplatniť. Zvládnutie svojho temperamentu je prvým krokom k zmene správania vášho dieťaťa. Samozrejme, že je to nepríjemné, ak všetci vidia, ako vaše dieťa niekomu ubližuje. Zvádza vás to rázne a rýchlo situáciu vyriešiť. Treba si však uvedomiť, že v tom nie ste sama, že takýmito nepríjemnosťami si museli prejsť takmer všetky mamičky. Po vysvetlení, že deti biť nemôže, dieťaťu pohrozte, že ak sa to bude opakovať, odídete z detského ihriska. Ak opäť niekomu ublíži, naozaj ho zoberte a odíďte. Dieťa si tento nepriaznivý dôsledok bude pamätať. Posilniť očakávané správanie pomôže aj to, že sa dieťaťa po jeho agresívnom excese opýtate: „Aké je pravidlo? Že deti biť nemôžeš!“ Je to účinnejšie ako od neho požadovať často neúprimné ospravedlnenie. Nedajte sa odradiť, ak dieťa svoje agresívne správanie na druhý deň zopakuje. Opäť reagujte rovnako. Odtiahnite ho od detí, vysvetlite mu, že deti sa biť, hrýzť alebo kopať nesmú. Dajte mu šancu vrátiť sa do kolektívu a keď opäť niekomu ublíži, odíďte. Môžete pridať aj ďalšie tresty ako je zákaz hrať sa s obľúbeným autíčkom alebo, že nedostane sladkosť. Pomôžte pomenovať svojmu dieťaťu jeho pocity, pýtajte sa ho, čo ho nahnevalo, prečo niekoho kopol alebo udrel. Primerane k veku mu vysvetlite, že je normálne, ak sa niekedy hnevá, ale že sa to dá riešiť aj inak. Napríklad o tom kamarátovi povedať alebo požiadať o pomoc dospelého. Rozprávky, kde sa kreslené postavičky bijú, kopú a robia si zle určite vášmu problémovému dieťaťu nepomôžu. Naopak môžu ešte viac uškodiť, ak to bude chcieť napodobňovať. Vyberte mu skôr náučné detské programy, kde sa hravou formou poukazuje na rôzne typy správania a vysvetľuje sa, čo je a čo nie je správne. Agresívne správanie niekedy súvisí aj s tým, že vaše dieťa si takto vybíja svoju prebytočnú energiu. Snažte sa ho preto vysiliť iným spôsobom, ako napríklad nechať ho najprv vyšantiť sa samého na odrážadle alebo na preliezkach. Zmeniť postrach ihriska na kamarátske dieťa si vyžaduje okrem kritiky aj pochvalu. Nemôžete si dieťa všímať len vtedy, ak robí niečo zle, ale aj vtedy, ak sa správa pekne. Nešetrite chválou a povzbudzovaním, ak požičia svoju hračku, ak prepustí iné dieťa na hojdačku, ak sa s niekým rozdelí so sladkosťami. Pomáha to dieťaťu budovať si sebadôveru a mať zo seba dobrý pocit. A v neposlednom rade si postupne uvedomí, že správať sa slušne sa oplatí.
Odborníci zosumarizovali najčastejšie dôvody, pre ktoré dieťa hryzie. Nedostatok jazykových zručností, ktoré dieťa potrebuje na vyjadrenie svojich potrieb a silných pocitov, ako sú hnev, frustrácia, radosť. Dieťa hryzením komunikuje, hovorí napríklad: Hnevám sa na teba; Si pri mne príliš blízko; Veľmi sa teším; Chcem sa s tebou hrať. Dieťa je prestimulované nadmerným hlukom, svetlom alebo aktivitou. Dieťa experimentuje so zubami a zaujímajú ho reakcie. Dieťa sa nudí a potrebuje viac hry. Dieťa je unavené. Dieťaťu rastú zuby. Doktorka Laura Markhamová hovorí, že hryzenie je pre deti prirodzená forma komunikácie. Dieťa sa svet učí spoznávať všetkými zmyslami a to aj ústami. Dieťa, ktoré reaguje útokom, je citlivé na vonkajšie vnemy. Takéto dieťa býva mnohokrát introvertnejšie, potrebuje väčší osobný priestor, pokojnejšie prostredie, vlastné hračky, ktoré mu nikto neberie a nie je rado stískané druhými deťmi. Ak nie je s dieťaťom rodič, jeho opatrovník alebo učiteľ v škôlke by mal byť oboznámený, že dieťa reaguje na stres týmto spôsobom. Ten by si mal dieťa viac všímať a snažiť sa predchádzať jeho útokom. Ak vidí, že dieťa sa dostáva do nepohodlnej situácie, mal by mu pomôcť verbalizovať jeho požiadavky. Ak k nemu napríklad idú iné deti príliš blízko a hrozí, že mu začnú brať hračky alebo ho objímať, rodič by mal deti upozorniť napríklad nasledovne: Vidím, že deti sú pri tebe príliš blízko a ty sa obávaš, že by ti mohli zrútiť tvoju vežu.
Správne zvládnuť prvé záchvaty detského hnevu je kľúčové. Dieťa sa s nimi samo alebo s pomocou rodiča naučí rýchlejšie vysporiadať a riešiť ich iným, ako agresívnym správaním. Ak dieťa začne udierať rodiča, nikdy ho nebijeme naspäť. Môžeme mu jemne chytiť ruku, povedať mu, že bitie bolí. Dieťaťu uznáme jeho pocity a pomenujeme ich, hnevá sa, je smutné, frustrované, lebo niečo nie je podľa jeho predstáv. Na dieťa rozprávame pokojným hlasom, nekričíme, nevyhrážame sa mu. Zabezpečíme prostredie, aby si dieťa neublížilo. Ak sa búcha o zem, podložíme pod dieťa vankúš. Ak sa dieťa hryzie, vložíme mu do úst alebo do ruky nejaké hryzátko. Od dieťaťa neodchádzame, nenechávame ho s pocitmi osamote. Dieťaťu, až keď je pokojné vysvetľujeme, že dané prejavy nie sú preň ani pre okolie dobré. Dieťaťu ukážeme vhodné spôsoby, ako môže prejaviť svoje emócie. Dôležité je dieťa počúvať a pomenovať to, čo chce. Dieťa pod týmto vedením s bitím a hryzením postupne prestane. Väčšinou je to vtedy, keď je schopné vyjadriť sa slovami a vidí, že jeho pocity sú vnímané. Pomôcť môže aj čítanie kníh s tematikou na čo sú zúbky a ruky - nepoužívajú sa na bitie a hryzenie. Bitie zvykne vymiznúť, keď sa dieťa naučí dôkladnejšie verbalizovať svoje potreby a tie sú vypočuté.
Mnohí rodičia majú obavy, ak ich na verejnosti vlastné dieťa začne biť, alebo začne biť samo seba. Avšak sú to obavy z toho, čo povie okolie. Či si nebudú cudzí ľudia myslieť, že oni bijú svoje dieťa, keď ono reaguje plačom, krikom a udieraním okolo seba. Najdôležitejšie je pochopiť, že dieťa bitkou alebo hryzením nereaguje schválne. Dieťa nie je schopné dôsledne porozumieť, že jeho prejavy sú nevhodné a nebezpečné. Detská psychologička Penelope Leach, zakladateľka Svetovej asociácie detského mentálneho zdravia, zdôrazňuje, aké je dôležité si uvedomiť, kedy dieťa začalo s ubližovaním si. Ak je rodič schopný špecifikovať, kedy sa dieťa začalo udierať, je jednoduchšie eliminovať vyvolávajúce stresory v jeho živote. Napríklad, ak sa dieťa hnevalo a rodič ho za prejavené emócie potrestal, slovne alebo fyzicky, dieťa získalo pocit, že nie je hodné lásky a musí sa za výbuch hnevu udrieť. Ak rodič odsleduje správanie dieťaťa a citlivo ho navedie k vhodnejším prejavom silných emócií, hryzenie a bitie sa by malo časom prestať.
