Nástup dieťaťa do školy je významným medzníkom v živote dieťaťa a jeho rodiny. Jednou z najdôležitejších otázok, ktoré si rodičia kladú, je, ako dlho dokáže ich dieťa udržať pozornosť na vyučovaní. Kvalita pozornosti totiž priamo ovplyvňuje schopnosť dieťaťa spracovávať informácie, zapamätať si ich a využívať pri učení.
Čo je pozornosť?
Pozornosť je súčasťou kognitívneho (poznávacieho) systému centrálnej nervovej sústavy. S pozornosťou sme sa narodili a počas nášho vývinu sa postupne rozvíja. Pozornosť nie je len jedna schopnosť, ale je zložená z viacerých čiastkových schopností. Existuje viacero modelov, ako vysvetliť tento zložitý proces. Mňa zaujal model Sohlberga a Mateera, postavený na poznatkoch kognitívnej psychológie.
Časti pozornosti podľa modelu Sohlberga a Mateera:
- Zameranosť - schopnosť reagovať na špecifický podnet. Napríklad: zareagovanie na svoje meno, keď sa sústredíte na nejakú činnosť.
- Rozdrobenosť - schopnosť reagovať na viacero stimulov naraz, čiže robiť viacej vecí naraz.
- Selektivita - schopnosť ignorovať nedôležité podnety.
- Striedavosť - schopnosť prepínať pozornosť medzi rôznymi úlohami. Napríklad: čítanie odseku v knihe, napísanie si poznámok, opäť sa navrátenie k čítaniu a tak ďalej.
V súčasnosti sa často hovorí o poruchách pozornosti. Rodičia možno aj v dôsledku množstva týchto informácií hľadajú problémy i tam, kde reálne nie sú. Deti s poruchou pozornosti (ADD typ alebo ADHD typ) vykazujú mnoho prejavov nepozornosti. Nedokážu udržať pozornosť dostatočne dlhý čas, ich pozornosť je ľahšie vyrušiteľná, nevenujú veľkú pozornosť detailom, pôsobia akoby nepočúvali, majú problém s organizovanosťou či často strácajú veci.
Deti s poruchou autistického spektra môžu mať ťažkosti s precitlivenosťou na podnety. Deti s obsedantno-kompluzívnou poruchou môžu mať opakovane rušivé a nevhodné myšlenky, ktoré nedokážu potlačiť a vzbudzujú v nich pocit strachu.
Vývin pozornosti - čo a kedy očakávať?
Pozornosť sa vekom vyvíja. Je naviazaná všeobecne na vývin kognitívnych (poznávacích) schopností, reč, motoriku a vnímanie. Je samozrejmé, že popísaný vývin nie je pre všetky deti rovnaký a mierne odchýlky sa vždy vyskytujú.
Vývinové obdobie do 12 mesiacov
Keď sa narodí bábätko, ešte neprejavuje zámernú pozornosť. Reaguje na podnety - na hlas matky, resp. primárneho opatrovateľa/opatrovateľku alebo na vôňu. Keď dieťa dosiahne prvý rok života, je veľmi roztržité. Postupne udržiava pozornosť na niekoľko sekúnd, začína byť flexibilnejšie a prepínať pozornosť medzi dvoma objektami.
Vývinové obdobie 1 rok - 2 roky
Okolo prvého roka života sa dieťa učí tzv. stálosti objektu. Začína chápať, že vec existuje, aj keď ju nevidí. Vie, že hračka bude pod ukrytou látkou. Je to dôležitý míľnik vývinu. Pre dieťa je ťažké sústrediť sa na viac ako jednu vec naraz. Čiže ak ho osloví nejaký iný podnet, prestane sa sústrediť na ten pôvodný. Jeho pozornosť ovplyvňuje záujem a podľa toho si vyberá, čomu sa bude venovať. Môže sa zdať tvrdohlavé v tom, že sa nechce podieľať na aktivitách mimo jeho záujem.
Vývinové obdobie 2 - 3 roky
Pozornosť sa stáva flexibilnejšou, ale stále nie je dieťa schopné sústrediť sa na viac ako jednu vec súčasne. Pre dieťa je ťažké sústrediť sa naraz na sluchové a zrakové podnety z dvoch zdrojov. (napr.: hra pri zapnutej televízii, počúvať reč dospelého zatiaľ, čo sa hrá).
Vývinové obdobie 3 - 4 roky
Dieťa sa začína lepšie sústrediť. Pri aktivitách vydrží udržať pozornosť do 20 minút, ak je to niečo, čo ho veľmi zaujíma, tak aj dlhšie. Začína striedať pozornosť medzi vizuálnym a sluchovým podnetom. Dieťa sa učí tzv. pravidlám počúvania.
Vývinové obdobie 4 - 5 rokov
Vyvíja sa tzv. rozdelená pozornosť. Dieťa je schopné hrať sa a zároveň počúvať reč. Rozpätie pozornosti je síce stále krátke, ale je možné, aby sústredene pracovalo v skupine. Dieťa je schopné zrealizovať dvojkrokové až trojkrokové inštrukcie.
Vývinové obdobie od 5 rokov
Tzv. rozdelená pozornosť dokončuje svoj vývin.
Školská zrelosť: Viac než len vek
Zápis do základnej školy sa týka každého dieťaťa, ktoré dovŕši 6 rokov do 31. augusta daného roka. Avšak, školská zrelosť nie je len o veku. Zahŕňa fyzickú, psychickú a sociálnu pripravenosť dieťaťa na zvládnutie nárokov školy. Ak dieťa nedosahuje dostatočnú úroveň v týchto oblastiach, môže dôjsť k odkladu školskej dochádzky.
Fyzická vyspelosť
Fyzická vyspelosť zahŕňa telesný vývoj a jemnú motoriku. Dieťa by malo byť schopné koordinovane chodiť, behať, skákať a prekonávať prekážky. Dôležitá je aj jemná motorika, teda schopnosť ovládať jemné pohyby ruky, správne držať ceruzku a manipulovať s drobnými predmetmi. Správny úchop pastelky (grafomotorika) je predpokladom pre nácvik písania v škole.
Psychická zrelosť
Psychická zrelosť sa týka vyspelosti pamäti, pozornosti, reči, zrakového a sluchového vnímania a myslenia. Dieťa by malo byť schopné:
- udržať pozornosť pri jednej úlohe.
- zapamätať si pokyny a pracovať samostatne na zadaní.
- vyvodzovať súvislosti na základe svojich vedomostí o svete.
- presne sa vyjadrovať a mať bohatú slovnú zásobu.
- mať základné matematické predstavy (číselný rad do desať).
- rozlišovať farby, tvary, veľkosti a triediť ich.
- mať pojem o čase a orientovať sa v priestore.
- vnímať zvuky a priradiť ich k veci alebo činnosti.
- zvládnuť vytlieskať rytmus a spoznať hlásky na začiatku alebo konci slova.
Sociálna zrelosť
Sociálna zrelosť znamená, že dieťa je schopné postarať sa o seba v základných úkonoch, ako je obliekanie, upratovanie a stravovanie.
Emocionálna zrelosť
Dieťa by malo ovládať svoje pocity, reagovať vhodne na udalosti, požiadať o niečo alebo sa slovne brániť. Dôležitá je aj emocionálna odolnosť voči frustrácii. V tom, ako reagujú na neúspech alebo sklamanie sú medzi deťmi veľké rozdiely.
Pracovná zrelosť
Predškolské dieťa by malo mať záujem o plnenie úloh, vedieť na nich pracovať a dokončiť ich, aj keď nie sú úplne zaujímavé. Prijíma zodpovednosť a chápe význam povinnosti.
Trénovanie pozornosti: Dôležitá príprava na školu
Dôležitou úlohou v predškolskom veku je trénovanie pozornosti doma aj v škôlke. U malých detí často vidíme ľahkú rozptýliteľnosť, nestálosť a slabú dĺžku pozornosti. Nemožno sa spoliehať na to, že sa to „samo upraví“. Ak chceme dieťaťu skutočne pomôcť, je potrebné s ním pozornosť trénovať. Deti sú neustále zaplavované podnetmi z každej strany, čo im znemožňuje plne sa sústrediť. Je dôležité, aby dieťa dokázalo zamerať svoju pozornosť na určitú činnosť a pri nej aj zotrvať, vypustiť rozptýliteľné podnety a zamerať sa na žiaduce podnety.
Ako podporiť pozornosť?
Opakujte činnosti, ktoré vaše dieťa bavia. Hovorte vo veľmi krátkych vetách s deťmi do 2 rokov. Nevyrušujte dieťa vo veku 1-2 rokov v činnosti, ktorá ho baví a nechajte ho dokončiť aktivitu, kým ho to neprestane baviť. Získavajte pozornosť dieťaťa oslovením jeho mena alebo dotykom pred tým, ako začnete rozprávať. Používajte gestá alebo obrázky na udržanie pozornosti. Čítajte riekanky, doplňujte slová do rýmov riekaniek. Spievajte si s deťmi. Hrajte hry ako napr. pexeso, tangramy, mozaiky. Hrajte hry ako napr.: "pripraviť sa - pozor - štart!" alebo "tri - štyri!". Využívajte pohybové aktivity pred úlohami, ktoré sú výzvou pre pozornosť. Rozdeľujte veľké úlohy na menšie.
6 najlepších stratégií na zlepšenie pozornosti u detí
Ako upútať pozornosť žiaka s ADHD/ADD?
V prípade detí s poruchou pozornosti (ADD) alebo poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je potrebné zvoliť špeciálny prístup. Tieto deti majú problémy so sústredením, impulzivitou a hyperaktivitou.
- Spoznajte dieťa a jeho záujmy.
- Používajte metódu "med a bič" - dajte dieťaťu istotu, že ho dospelý chápe a má ho rád, ale zároveň mu postavte pevné hranice.
- Buďte dôslední pri zadávaní úloh aj pri kontrole.
- Dbajte na zrozumiteľnosť vo vyučovaní.
- Vytvorte v triede atmosféru radosti a dajte žiakovi zažiť úspech.
- Odstráňte z dosahu hyperaktívneho žiaka všetky veci, ktoré by ho mohli rozptyľovať.
- Používajte pomôcky, rôzne farby, kriedy, fixky, ukazovanie paličkou a podľa možnosti praktické ukážky na zameranie pozornosti.
- Meňte činnosti a pri výklade sa pýtajte na názor.
- Dávajte samostatné (alebo individuálne) práce.
- Kontrolujte všetko veľmi dôsledne.
- Zadávajte také množstvo práce, ktoré má žiak šancu splniť.
- Spolupracujte s rodičmi.
Pri neúspechu povzbuďte k ďalším pokusom, poukážte na zlepšenia. Nezabúdajte na to, že napriek zvýšenej pozornosti a usmerneniu dospelých sa výchovný efekt nedostaví v krátkom čase. Zlepšenia budú pribúdať len pomaly. Výchovné pôsobenie rodina - škola má byť jednotné. Snažte sa o dobrú spoluprácu a dôveru medzi rodičmi a učiteľom.
Čo robiť, ak má dieťa rezervy?
Pokiaľ má dieťa v niečom ešte drobné rezervy, nie je to dôvod na paniku. Vývoj detí v predškolskom veku je unáhlený a situácia sa môže rýchlo zmeniť. Dôležité je deťom sa priebežne venovať a rozvíjať ich každý deň. Ak vám bude odporučený odklad školskej dochádzky, je dobré ho rešpektovať. Učitelia prváčikov majú dlhoročné skúsenosti a vedia, že uponáhľaný štart sa nevypláca. Využiť môžete tiež edukatívnych krúžkov, pracovných zošitov s úlohami pre predškolákov a rôznych didaktických pomôcok.
Čas strávený nad domácimi úlohami
Písanie domácich úloh u školopovinných detí je nevyhnutnou súčasťou školského vyučovania, pretože si nimi nielen zopakujú aktuálne preberané učivo, ale zároveň deti učia istej zodpovednosti. Ak mu však budú rodičia pomáhať viac ako treba, ba dokonca za neho úlohu vypracovávať, dieťa sa určite potrebnej zodpovednosti nikdy nenaučí. Postarať by sa skôr mali o to, aby si dieťa úlohy riadne vypracovalo, pričom základnou podmienkou je poskytnutie optimálneho prostredia a povzbudzovanie dieťaťa k pozitívnym výkonom. Príležitostne mu však môžu pomôcť vysvetlením nejakých nejasností, ale najmä striktne trvať na tom, že si musí každú úlohu vypracovať správne. A to si vyžaduje aj istý čas.
Podľa psychológov by malo dieťa navštevujúce 1. až 3. ročník základnej školy stráviť nad domácimi úlohami 10 až 45 minút denne, štvrtáci až šiestaci už 45 až 90 minút a napokon, siedmaci až deviataci jednu až dve hodiny. Ak však žiak prvého stupňa základnej školy presedí doma nad úlohami pravidelne viac ako hodinu denne, určite nie je všetko v poriadku. Buď je jeho domáca príprava do školy málo efektívna, alebo má skutočne priveľa práce. Každé dieťa je však iné. Jedno nad rovnakým zadaním strávi hodinu, iné dokáže všetko urobiť za 15 minút. Pomalšie deti zvyčajne potrebujú pomoc rodiča, pretože inak by nad otvoreným zošitom presedeli aj celé hodiny, bez potrebného efektu, ba práve naopak, budú otrávené, unavené a napokon tak či onak odkázané na pomoc jedného z rodičov vo večerných hodinách, čo však nie je práve šťastné riešenie.
Pozornosť a sústredenie dieťaťa je už „za horami, dolami“, čo sa odzrkadlí aj na prístupe k učeniu. Popoludní všeobecne aj u dospelých prudko klesá výkonnosť i schopnosť sústrediť sa. Ak s tým máme ťažkosti my, dospelí, nemôžeme potom od školáčika očakávať, že po návrate zo školy si hneď sadne k domácim úlohám akoby sa nechumelilo, pravda, existujú aj výnimky. Podľa odborníkov dochádza okolo 15. hodiny k tzv. popoludňajšiemu vrcholu, vhodnému na učenie, ale práve vtedy majú deti naplánované záujmové krúžky alebo hranie s kamarátmi, aby sa trochu rozptýlili. Takúto situáciu treba riešiť podľa situácie v rodine i veku dieťaťa. Azda najviac sa osvedčuje všeobecný recept, podľa ktorého si má dieťa po návrate zo školy krátko odpočinúť, potom si urobiť úlohy, aby si bez stresu mohlo využiť voľný čas, kým nepôjde spať. Niektoré staršie deti však zvládnu prípravu do školy aj večer, ale vtedy by mali mať presne stanovený čas na úlohy, ktorý musia dodržiavať. Táto pravidelnosť, z ktorej sa neskôr stane zvyk, ich automaticky „postrčí“ plniť si domáce školské povinnosti.
Kontrola i pomoc pri domácej príprave
Pri domácej príprave do školy by mal rodič dieťaťu „sekundovať“ predovšetkým v prvých ročníkoch základnej školy, kedy potrebuje pomôcť pri nabehnutí na istým systém, počnúc opakovaním učiva, cez vypracovanie domácich, až po prácu s textom, príp. vyhľadávanie potrebných informácií v počítači a prípravu školských pomôcok na nasledujúci deň. Dieťa by sa malo učiť, či už s rodičom alebo bez neho, v pokojnom prostredí detskej izby, kde má zriadený pracovný kút a rodičia by ho mali naučiť zapájať do školskej prípravy všetky zmysly a racionálne využívať ich kombináciu, napr. nahlas čítať, ale si opakovať naučené vlastnými slovami, čím potvrdí, že rozumie o čom je reč. Keď dieťa začne pracovať na domácej úlohe, mal by ho jeden z rodičov sledovať, kedy nastane moment, že si nevie poradiť a dať mu najavo, že ho dieťa môže požiadať o pomoc, prípadne sa ho opýtať, či ju nepotrebuje.
Čo je to ADHD? Ide o poruchu správania, ktorá sa prejavuje od útleho veku dieťaťa. Deti s diagnostikovaným ADHD - poruchou pozornosti, majú často ťažkosti s exekutívnymi funkciami, ktoré sú naviazané najmä na správnu funkčnosť frontálnych, čelových častí mozgu. Medzi symptómy, ktoré sa často pri ADHD objavujú, patrí najmä problém s pozornosťou, impulzivitou, ale aj vlastnou sebareguláciou. Jednoducho, dieťa sa na konkrétnu úlohu dokáže sústrediť len obmedzený čas, pričom pozornosť kolíše najmä pri monotónnych alebo dlhých úlohách. Dieťa sa tiež veľmi rýchlo rozptýli externými podnetmi, ktoré často strhnú jeho pozornosť neželaným smerom. Okrem toho majú deti s diagnostikovanou ADHD problém sústrediť sa na inštrukcie. Práve vieme tento „balík“ jednotlivých symptómov zatriediť do kategórie problémov naviazaných na pozornosť.
Znížená sebakontrola
Navyše je ešte aj exekutíva mozgu ovplyvnená zníženou sebakontrolou, čo sa v praxi prejavuje impulzívnym správaním, ktoré v školskom prostredí môže znamenať potlačenú schopnosť kontrolovať svoje reakcie, či konať bez premýšľania, nereflektujúc následky z toho plynúce. Vzhľadom na ovplyvnenú funkčnosť exekutívy môžu mať deti ťažkosti aj v kontexte organizovania úloh, či plánovaním a s riadením seba v konkrétnych časových úsekoch. Inými slovami, v prípade ADHD ide o súbor symptómov, ktoré sú naviazané na fungovanie najmä exekutívnych častí frontálnych lalokov.
Explicitné pravidlá a rozdelenie úloh
Ak chceme deťom v školskom prostredí pomôcť, je výhodou, ak učiteľ explicitne pomenuje konkrétne pravidlá. Dieťa sa tak dokáže efektívnejšie pohybovať v rozmedzí konkrétnych intencií. Deti, ktoré majú ťažkosti s pozornosťou a sú hyperaktívne, potrebujú mať jednotlivé úlohy a zadania rozdelené na krátke a zvládnuteľné parciálne úlohy. Práve vďaka tomu dieťa priebežne uzatvára jednotlivé myšlienkové operácie, čo spôsobuje spustenie odmien v mozgu. Tak sa vytvára dôležitý návyk. Vzhľadom na kolísavú pozornosť pomáha, ak je dieťa vystavené interaktívnym a zážitkovým formám učenia, počas ktorých dochádza k tranzovým stavom. Sú typické skresleným vnímaním času, vďaka čomu dieťaťu proces výučby ubieha rýchlejšie. Ak má dieťa možnosť počas výučby sa hýbať, zároveň mu to pomôže nadobudnuté informácie lepšie ukotviť a následne aj z pamäte vyvolať či obnoviť. Z evolučného hľadiska je človek prednastavený na pohyb a práve aj pri deťoch s ADHD je pohyb vítanou zložkou procesu učenia. Z hľadiska stimulácie exekutívnych funkcií je tiež výhodou, ak má dieťa v domácom, ale aj školskom prostredí priestor na nácvik organizačných a plánovacích zručností. Môže ísť o jednoduché úlohy a metódy, ktoré následne dieťaťu pomôžu ľahšie a efektívnejšie sa orientovať v čase a priestore. Práve vďaka vlastnému zážitku je aj dieťa následne schopné viac pracovať s emóciami či pozornosťou.
Podpora doma aj v škole
Ak rodičia a škola komunikujú v jednej línii, a v tandeme pracujú na udržateľnosti zdravých návykov, aj výsledky sú motivujúcejšie a udržateľnejšie. V mnohých prípadoch sú do procesu prizvaní aj školský psychológ, špeciálny pedagóg, ale niekedy aj psychiater či asistent učiteľa. Kombinácia špecialistov zvyšuje a zlepšuje kvalitu samotného procesu. Rovnako je kľúčové, aby sa rodičia, ale aj učitelia, naučili techniky pozitívneho posilňovania - skrátka, aby oceňovali proces, nielen výsledok. Je cenné, ak dieťa vníma, že učiteľ či rodič si všímajú snahu, úmysel a proces. Dieťa potrebuje počuť konštruktívnu a na riešenie zameranú spätnú väzbu, z ktorej dokáže abstrahovať podnety, vďaka ktorým bude cítiť aj vnútorné motívy k zlepšeniu či udržaniu želateľného správania.
Dôležité faktory prostredia
Práve faktory, naviazané na prostredie, sa často podceňujú. Aj napriek tomu, že ich dôležitosť je v procese učenia neodmysliteľná. Už len zariadenie miestnosti, umiestnenie sedenia, rozmiestnenie podporujúcich či rušivých prvkov totiž spoluvytvára následný celkový výsledok, ktorý dieťa v školskom, ale aj domácom prostredí dosahuje. Je efektívne, ak dieťa s ADHD sedí v prednej časti triedy, aby rušivých prvkov zo strany spolužiakov bolo menej. Dostatok pracovného priestoru či individuálny prístup sú veľmi cennými prvkami v procese výučby. V kontexte pozornosti je to nesmierne dôležité. Pre zdravé fungovanie mozgu potrebuje mať dieťa dostatok pohybu, prísun tekutín, pravidelnú stravu a splnené spánkové cykly. Ak je frustrované a bezradné, plnohodnotný rozhovor a empatická psychoedukácia vedia pomôcť lepšie zvládať situácie. Ak rodič ukáže/povie dieťaťu alternatívu, je to výhodnejšie, než keď len poukáže na neželateľný spôsob správania. Trpezlivosť, tolerancia, ochota a individuálny pozorovací a menej hodnotiaci prístup sa javia ako veľmi dôležité aspekty rozvoja detskej osobnosti.