Autizmus je porucha vývinu, ktorú definuje abnormálny oneskorený vývin prejavujúci sa už v prvých troch rokoch života. Charakteristické sú abnormálne fungovanie v sociálnych interakciách, v komunikácii a prítomné je aj obmedzené, stereotypne sa opakujúce správanie. Táto porucha môže mať mnoho podôb, stupňov, záleží od miery narušenia jednotlivých oblastí.
Preferencia zmyslových vnemov je u autistických detí veľmi individuálna. Niektoré deti sú precitlivené na určité zvuky, iné zas na dotyky, chute alebo vône. Helena Vlnková, mama sedemnásťročného Miška s autizmom, opisuje, ako tieto senzorické rozdiely ovplyvňujú ich každodenný život: "Problémy nastanú, keď je Miško senzoricky presýtený a my si to včas nevšimneme. Potom už stačí maličkosť a nastane u Miška záchvat, sprevádzaný sebaubližovaním a agresivitou. Napríklad keď ideme do reštaurácie, hľadáme, čo najodľahlejší stôl. Ak príde rodina s malým dieťaťom, ktoré plače alebo kričí, vieme, že musíme rýchlo dojesť a odísť. Tieto zvuky Miškovi veľmi vadia, aj keď vekom to zvláda čoraz lepšie."
Autizmus preniká všetkým. Prechádza každou jeho skúsenosťou, celým vnímaním, každým zmyslom, každou jeho emóciou. Je súčasťou existencie dieťaťa.
Prvé príznaky a diagnostika autizmu
Prvé príznaky autizmu sa zvyčajne objavujú v ranom veku, najčastejšie do troch rokov, no môžu sa objaviť aj v neskoršom období. Rodičia si často prvýkrát všímajú, že ich dieťa neprejavuje záujem o okolie, nenadväzuje očný kontakt, nejaví známky smiechu alebo neopakuje zvuky. Helena Vlnková si na okamihy diagnostiky spomína s dojatím: "Na tie okamihy nezabudnem nikdy. Náš život sa navždy zmenil. Miško sa narodil ako zdravé dieťa a do jeho pätnásteho mesiaca života sme nepostrehli v jeho vývoji žiadne odchýlky. V ďalšom období sa však úplne zmenil. Nechápali sme, čo sa stalo a vlastne ani doteraz to nevieme."
V súčasnosti existujú špecifické diagnostické kritériá a nástroje, ktoré pomáhajú odborníkom stanoviť diagnózu. Medzi ne patria napríklad škály ADOS 2 a ADI-R, ktoré slúžia na priame pozorovanie dieťaťa a rozhovor s rodičmi.
Čo je porucha autistického spektra?
Porucha autistického spektra (PAS) je komplexná neurovývinová porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým človek vníma svet, komunikuje s ostatnými a správa sa. Je dôležité si uvedomiť, že autizmus nie je choroba, ale celoživotný stav, ktorý si vyžaduje pochopenie a špecifický prístup.
Spoločnými znakmi porúch autistického spektra sú navonok pozorovateľné abnormality v troch oblastiach vývinu:
- Sociálna interakcia: Dieťa nerozumie emóciám iných ľudí a nedokáže na ne ani reagovať. Napriek tomu jeho emočné reakcie sú niekedy príliš intenzívne aj pri bežných podnetoch alebo naopak emočne nereagujú vôbec. Dieťa nevyhľadáva spoločnosť druhých, neudržiava očný kontakt a odmieta fyzický kontakt.
- Stereotypné, opakujúce sa pohyby: Pre tieto deti sú charakteristické motorické pohyby ako napríklad kývanie sa, chodenie po špičkách. Dôležité sú pre nich aj rituály, vykonávajú nejakú vec stále rovnakým spôsobom a narušenie vedie k neprimeraným a intenzívnym reakciám.
- Komunikácia: Reč u týchto detí môže byť výrazne oneskorená, ba dokonca môže úplne chýbať. Bez ohľadu na to tieto deti komunikujú minimum. Ich vyjadrovanie je vecné a tak isto chápu aj vyjadrenie toho druhého. Podobne chudobná je aj neverbálna komunikácia, nedokážu primeraným spôsobom používať mimiku a gestikuláciu.
Prevalencia autizmu, teda jeho výskyt, sa za posledných 20 rokov výrazne zvyšuje. Profesorka Ostatníková uvádza, že na vznik autizmu má významný vplyv genetika, ale aj faktory prostredia, ktoré môžu meniť účinok génov.
Ako vychovávať a komunikovať s dieťaťom s autizmom
Výchova dieťaťa s poruchou autistického spektra má rovnaký cieľ ako výchova bežného dieťaťa - je ním príprava jedinca na samostatný život. Autistické deti sú však špecifické a výnimočné, takže na ne väčšinou bežné výchovné postupy neplatia.
Vytvorenie bezpečného prostredia
Kľúčom k úspešnej výchove je vytvorenie bezpečného a predvídateľného prostredia. "Vytvorili sme mu prostredie, v ktorom je prijatý s láskou," hovorí Helena Vlnková o prístupe k svojmu synovi Miškovi. Dôležité je dodržiavať presný a pravidelný denný režim, ktorý sa prispôsobí individuálnym potrebám a schopnostiam dieťaťa.
Špecifiká komunikácie
Komunikácia s dieťaťom s autizmom si vyžaduje trpezlivosť a prispôsobenie sa jeho komunikačným schopnostiam. Odporúča sa hovoriť pomaly, zrozumiteľne a robiť prestávky medzi slovami, aby malo dieťa dostatok času na spracovanie informácie. "Na začiatku komunikácie ho oslovte menom, aby vedelo, že hovoríte s ním. Nedokážu filtrovať, čo je v komunikácií dôležité a čo menej, príliš veľa informácií nedokáže spracovať. Snažte sa hovoriť pomaly a pomenej. Robte prestávky medzi slovami, tým získa viac času na spracovanie informácie. Nedávajte mu naraz príliš veľa otázok. Pýtajte sa čo najkonkrétnejšie."
Vhodné je využívať vizuálnu podporu, obrázkové kartičky alebo písomné pokyny, ktoré dieťaťu pomôžu lepšie pochopiť, čo sa od neho očakáva. Je dôležité vyhýbať sa irónii, sarkazmu a figuratívnej reči, ktoré môžu byť pre dieťa s autizmom ťažko zrozumiteľné.
Rozvoj sociálnych zručností
Sociálna interakcia a rozvoj sociálnych zručností sú pre autistické deti často náročné. Cieľom je vybudovať sociálne správanie, ktoré umožní začlenenie do kolektívu v čo možno najvyššej miere. "Autistické deti sa napríklad často nevedia hrať. Autizmus im bráni si osvojovať sociálne zručnosti spontánne - treba ich to naučiť."
Helena Vlnková a jej občianske združenie Autis sa aktívne venujú podpore rodín s autistickými deťmi. Založili predškolské zariadenie a súkromnú základnú školu pre žiakov s autizmom, ako aj Centrum včasnej intervencie. Tieto zariadenia poskytujú deťom špecializovanú starostlivosť a terapiu, čím pomáhajú rodičom zvládnuť náročné obdobie.
Rodičovstvo rodiny s autizmom: Priestleyovci
Podpora a pomoc rodinám
Pre rodiny s autistickým dieťaťom je nevyhnutná podpora zo strany štátu, spoločnosti a odborníkov. Občianske združenie Autis organizuje benefičné akcie, ako napríklad ples a beh Pro Autis, aby získalo finančné prostriedky na podporu svojich projektov. "Každoročne organizujeme benefičný ples a benefičný beh Pro Autis," uvádza Helena Vlnková.
Napriek snahám združenia a mnohých obetavých rodičov, na Slovensku stále chýbajú dostatočné kapacity a podporné služby pre dospelých ľudí s autizmom. "My rodičia starneme a naše deti tiež. Aj ony, tak ako bežné deti, sa potrebujú časom osamostatniť. Preto otvárame týždenné pobytové zariadenie."
Včasná intervencia a jej význam
Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre úspešný rozvoj dieťaťa s autizmom. "Vďaka včasnej diagnostike dokážu odborníci zvoliť čo najlepší a najúčinnejší spôsob ďalšieho rozvoja pre dieťa, rovnako dokážu zvoliť aj vhodnú podporu pre rodičov."
Centrum včasnej intervencie Trenčín, ktorého je OZ Autis spoluzakladateľom, podporuje rodiny s dieťaťom so zdravotným znevýhodnením do sedem rokov a nasmerúva ich správnym smerom.
Vzdelávanie a budúcnosť
Vzdelávanie autistických detí si vyžaduje špeciálny prístup a prispôsobenie edukačného prostredia. Školy pre autistické deti musia chápať ich sociálne problémy a nerovnomernosť ich výkonov. Štruktúrované učenie, jasné požiadavky a dôsledná spolupráca medzi školou a domovom sú základnými princípmi.
Napriek výzvam, ktoré autizmus prináša, existuje nádej na plnohodnotný život. "Autizmus nie je koniec sveta," hovorí zahraničná psychologička. Helena Vlnková dodáva: "Veľmi ho ľúbim takého, aký je, a hreje ma pri srdci, keď ho vidím šťastného."
Vznik nových centier pre rodičov, podpora vzdelávania a sociálnych služieb pre dospelých autistov sú nevyhnutné kroky k zlepšeniu kvality života týchto jedincov a ich rodín na Slovensku.
tags: #ako #vychovavat #autisticke #dieta