Niekto má v tom už dávno jasno, iné páry si nad menom pre svoje dieťatko lámu hlavu celé mesiace, dokonca až do poslednej chvíle - do samotného pôrodu.
Určite aj vy poznáte niekoho vo svojom okolí, kto celý život „trpí“ kvôli svojmu menu. Kým pri priezvisku už toho veľa nezmôžeme (napríklad taký Matej Nechutný), krstným menom môžeme aspoň trošku zmierniť následky nie práve ideálneho priezviska.
V minulosti to mali rodičia o čosi jednoduchšie. Dieťa buď pomenovali po sebe, alebo po starých rodičov, poprípade ho obdarili menom, ktoré na deň jeho narodenia pripadlo v kalendári.
Keď už uvažujeme takto, mali by sme aj zhodnotiť, aký to môže mať dopad na budúcnosť nášho dieťaťa. Nám sa síce jeho meno môže páčiť, ale čo keď bude na posmech spolužiakom v škole? Veď určite si dobre pamätáte na staré dobré školské časy a na úprimnosť a ľstivosť niektorých vrstvovníkov.
Každopádne svoje dieťa nejako pomenovať musíme, keďže to prikazuje legislatíva. Konkrétne Zákon o mene a priezvisku Národnej rady Slovenskej republiky (č. 300/1993), ktorý hovorí, že každý musí mať meno a priezvisko.
Výber krstného mena - čím sa môžete inšpirovať?
Rodičia si často vyberajú krstné meno bábätka ešte počas tehotenstva. Vtedy majú dostatok času na hľadanie rôznych zdrojov a nemusia to nechávať až do pôrodnice.
Najjednoduchšie je vziať si do rúk kalendár mien a vybrať si niektoré z týchto pomenovaní. Inšpiráciu môžete nájsť aj v zahraničí, no tam je podmienkou, že pokiaľ to nie je v našich končinách známe meno alebo si tým na matrike nie sú istí, musíte im dokázať, že sa skutočne používa v niektorej z iných krajín.
V minulosti mali ľudia len jedno meno. Prvé priezviská sa začali používať v 10. storočí a odvodzovali sa od mien otca (Pavlov), lokality (Krásnohorský) alebo remesla (Kováč), ktoré dotyčný vykonával.
V Rakúsko-Uhorsku sa povinnosť používať priezviská ustanovila na konci 18. storočia za vlády Jozefa II. Odvtedy museli ľudia spolu s menom uvádzať na úradných dokumentoch aj priezvisko.
Medzi najpoužívanejšie priezviská na Slovensku patria v súčasnosti: Horváth, Kováč, Varga, Tóth, Nagy, Baláž, Molnár, Balog atď.
Vo výbere mien dnes panuje voľnosť, bábätku môžu dať rodičia prakticky akékoľvek meno, podmienkou je, aby sa používalo v niektorej z krajín sveta. Ak je zapísané v kalendári, majú to s úradmi jednoduchšie, ak nie je, dieťa síce nemá oficiálne meniny, ale volať sa tak môže.
Tak napríklad na Slovensku žije Trifón, Eskáda, Timon, Jose Armando či Asa.
Legislatívne obmedzenia pri výbere mena
Dieťa môže mať aj viac mien, maximálne však tri. Môže ísť aj o cudzojazyčné mená, ale meno nemôže byť hanlivé alebo neosobné (stolička, pero, dom). Dieťa nemožno pomenovať rovnako ako jeho staršieho súrodenca. Dievčatko nemôže dostať chlapčenské meno a naopak (neplatí to, ak ide o cudzojazyčné meno, ak je teda všeobecne známe, že takéto použitie mena je v súlade s tradíciou štátu, kde sa takéto meno používa - napríklad Alex, Charlie, Kai atď. - tzv. unisex mená).
Pre dieťa nemôžete dať:
- vymyslené krstné meno
- hanlivé pomenovanie
- meno, ktoré majú už starší súrodenci
- gramaticky nesprávne napísané meno
- krstné meno začínajúce sa malým písmenom
Z vyššie uvedeného citácie § 2 zákona o mene a priezvisku č. 300/1993 Z. z. vyplýva, že osoby oprávnené určiť meno dieťaťu (okrem iných prípadov sú to najmä rodičia) sú viazané pri určovaní mena zákonnými obmedzeniami, ktorými sú:
- meno nemôže byť hanlivé
- meno nemôže byť neosobné
- nemôže ním byť domácka podoba mena
- nemôže to byť meno totožné s menom žijúceho súrodenca, ktoré je v matrike uvedené na prvom mieste
- osobe mužského pohlavia nemôžeme dať ženské meno a naopak
Ďalej sa uvádza, že vyššie uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na cudzojazyčné mená, ktoré ale podľa zákona musia zodpovedať určitým kritériám, ktorými sú:
- všeobecná známosť o tom, že určené cudzojazyčné meno je v inom štáte okrem SR obvyklé
- a zároveň použitie tohto mena (všeobecne známeho) je v súlade s tradíciou tohto iného štátu (v ktorom je obvyklé).
Naša legislatíva umožňuje dať dieťaťu najviac tri krstné mená. Je len na rodičoch, v akom poradí ich dajú zapísať do matriky.
Praktické rady pri výbere mena
Ak ste nositeľom dlhého priezviska, napríklad Kvašňovský, odporúča sa k nemu voliť krátke krstné meno, napríklad Ján Kvašňovský. Určite to znie lepšie ako Stanislav Kvašňovský (Lea Kvašňovská / Magdaléna Kvašňovská) či nie?
Máte krátke priezvisko? Tak môžete experimentovať aj s „obsahovo obšírnejšími“ menami. Napríklad Timotej Piš alebo Michaela Pišová. Znie to lepšie ako Hugo Piš alebo Ema Pišová, či nie?
Pri vyslovovaní niektorých mien si ľudia priam skáču po jazyku. Odborníci na výslovnosť odporúčajú, aby sme sa vyhýbali spájaniu krstného mena, ktoré končí na začiatočné písmenko priezviska - napríklad Blahoslav Vojtek, Gabriel Lacko, Miriam Majerčíková.
Máte priezvisko, ktoré sa zhoduje s menami v kalendári? Napríklad Martin, Tomáš či Matúš? Na každý deň v mesiaci pripadá v kalendári minimálne jedno meno (s výnimkou 1. januára a 1. mája), takže inšpirácií je viac ako dosť.
Pri výbere mena by ste mali zvážiť aj to, ako bude znieť spolu s priezviskom. Nebude to príliš dlhé alebo krátke? Vyslovuje sa to jednoducho a je to spoločne zrozumiteľné?
Z niektorých mien sa dajú ľahko vytvoriť smiešne prezývky, ktoré radi využívajú najmä deti v škole.
Mali by ste myslieť aj nad rozložením sviatkov počas roka. Ak máte termín okolo Vianoc, vaše dieťa určite nebude nadšené, ak dostane meno Adam alebo Eva. V priebehu niekoľkých dní by totiž oslávilo meniny, narodeniny aj Vianoce a po zvyšok roka by neslávilo nič.
Ak chcete vybrať tradičné slovenské meno, je to tiež v poriadku.
Niektorí rodičia uprednostňujú netradičné mená, preto sledujú trendy vo svete. Pri tomto by ste mali byť opatrní a mali by ste myslieť aj na budúcnosť vášho dieťatka. Ak to tak ale cítite, choďte do toho. Riadiť by ste sa mali predovšetkým svojou intuíciou a tým, čo vám hovorí vaše srdce.
Na čo myslieť pri exotických menách: Rodičom nemôže výber exotického mena nik zakázať, všeobecne ale platí odporúčanie, aby zvažovali, či sa hodí k priezvisku. A tiež to, či je vhodné na každodennú komunikáciu, keďže človek ho používa celý život.
Zápis dieťaťa na matrike
Po narodení dieťatka čaká na rodičov niekoľko dôležitých povinností. Jednou z prvých je zápis do matriky, na základe ktorého vydajú rodičom rodný list.
Prvotný zápis do matriky prebehne v pôrodnici do troch dní od narodenia dieťaťa. Mamička im po pôrode nahlási meno a priezvisko bábätka a podpíše vyhlásenie o mene dieťaťa.
Pred pôrodom je potrebné si dôkladne preštudovať informácie na oficiálnej stránke vašej pôrodnice, ktorá presne definuje aj typ dokladov, ktoré budete potrebovať.
Pôrodnica následne zašle hlásenie o narodení dieťaťa a vyhlásenie o mene dieťaťa do matriky v mieste, kde sa nachádza daná nemocnica.
Otec podpisuje rovnaký dokument ako matka pri preberaní rodného listu na matrike.
Aké doklady potrebujete?
- Dieťa narodené v manželstve - pri nahlasovaní musíte doniesť váš sobášny list a svoj občiansky preukaz. Niektoré matriky vyžadujú aj občiansky preukaz matky dieťaťa, preto je lepšie vziať si so sebou jeho fotokópiu.
- Dieťa narodené slobodnej matke - ak ste slobodnou mamičkou, okrem predloženia občianskeho preukazu nemusíte priniesť žiadne iné doklady.
- Dieťa narodené rozvedeným partnerom - ak sa ešte počas tehotenstva rozvediete s otcom dieťaťa, musíte okrem občianskeho preukazu dokladovať aj rozhodnutie súdu o ukončení vášho manželstva. Pokiaľ ešte rozvod nie je ukončený a nemáte právoplatný rozsudok, na úrade to neuvádzate. Bábätko môže dostať otcovo priezvisko, pokiaľ sa narodí do 300 dní od vydania právoplatného rozsudku o rozvode.
- Dieťa narodené vdove alebo vdovcovi - pokiaľ dôjde počas tehotenstva k úmrtiu partnera alebo počas pôrodu nešťastne zomrie samotná mamička, okrem občianskeho preukazu je nutné predložiť aj úmrtný list.
Pokiaľ sú rodičia zosobášení, dieťa dostáva svoje priezvisko automaticky po nich. Do matriky ho nemôžu zapísať s iným ľubovoľným priezviskom, ktoré by si otec s mamou iba vymysleli.
Pokiaľ otec s matkou nemajú rovnaké priezvisko, pretože nie sú zosobášení alebo žena po svadbe naďalej používa svoje dievčenské meno, v tom prípade musí dôjsť k spoločnej dohode a pri zápise uvedú, ktoré z týchto priezvisk bude dieťaťu zapísané do rodného listu.
Ak sa rodičia nedohodnú do troch dní od pôrodu, v tom prípade bude vyberať pomenovanie súd.
Keď je žena slobodnou matkou, dieťa môže dostať meno po otcovi, ak sa prizná k otcovstvu ešte pred narodením dieťaťa. Pri určovaní otcovstva až po pôrode a súdnou cestou, musí dieťa dostať najprv mamino priezvisko.
Nezosobášené páry musia pred pôrodom poskytnúť prehlásenie o otcovstve, v opačnom prípade dostane dieťa priezvisko po svojej matke. Uznanie otcovstva musia urobiť na matrike v mieste svojho trvalého bydliska.
Čo sa zapisuje do knihy narodení?
- presný dátum a miesto narodenia dieťaťa
- jeho meno a priezvisko
- pohlavie
- rodné číslo
- meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, štátne občianstvo, rodné číslo a adresa trvalého pobytu rodičov dieťaťa, v prípade slobodnej matky iba jej údaje
- dohoda rodičov o priezvisku, ak ho nemajú rovnaké alebo nežijú v manželstve
- dátum zápisu
Samotný zápis do matriky je bezplatný a rovnako aj vydanie prvého rodného listu. No pokiaľ by ste ho niekde stratili, musíte požiadať o jeho opätovné vydanie. V tom prípade už úrad určuje poplatok 5 eur pri fyzickom vybavení a sumu 2,50, ak podáte žiadosť elektronicky.
Čo ak sa rozhodnete meno zmeniť?
Zmeniť si meno je na Slovensku možné tiež, ale len v prípadoch, ak je hanlivé, alebo ak sú na to dôvody „hodné osobitného zreteľa“. Zmenu povoľuje okresný úrad.
Bez povolenia je možné zmeniť meno dieťaťu po osvojení, alebo ak chce niekto používať slovenský, resp. zahraničný ekvivalent svojho súčasného mena.
Sú však aj ľudia, ktorí svoje krstné meno jednoducho nepoužívajú, vybrali si iné. Napríklad Prešovčanka Zuzana.
Zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého.
Na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava.
Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom.
Osvojitelia majú právo do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o osvojení súhlasným písomným vyhlásením zmeniť osvojencovi meno, ktoré má zapísané v matrike, alebo mu určiť ďalšie meno.
Zmenu zápisu mena osvojenca vykoná matričný úrad, v ktorého matrike je zápis o narodení osvojenca, na základe písomného vyhlásenia osvojiteľov o zmene mena osvojenca.
Čo ak matrikár odmietne zapísať meno?
V prípade, ak matrikár odmietne zapísať meno, ktoré vyjadruje podľa vášho názoru individualitu dieťaťa, je jeho dôležitým individualizujúcim znakom a ktoré bolo určené podľa zásad a požiadaviek § 2 zákona o mene. V takom prípade sa môžete obrátiť na kontrolné orgány alebo súd.
V zmysle § 3 zákona o sťažnostiach:
- Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.
V zmysle § 31 zákona č. 420/2006 o matrikách je kontrolným orgánom obvodný úrad, krajský úrad a ministerstvo. V konečnom dôsledku na základe zákona o výkone štátnej kontroly č. 10/1996 Z. z. možno podať sťažnosť na Úrad vlády.
V prípade, ak je občan so spôsobom vybavenia sťažnosti nespokojný, môže podať sťažnosť opakovane.
Môže sa tiež domáhať súdnej ochrany podľa ustanovenia § 250v ods. 1 O.s.p. ochrany proti zásahu.
Ako (ne)menovať dieťa | Eleanor Turner | TEDxSiouxFalls
Vzhľadom na nárast nových mien sa v tomto roku do kalendára zapísalo šesť nových mien, a ďalšie dve kvôli tomu zmenili dátum sviatku. Po novom sa tak môžu tešiť na svoj deň Noelovia, Jonášovia, Alexie, Zary, Noemy a Elisy. Dušany a Arturovia si zas musia zvyknúť na zmenu, meniny budú oslavovať 19. júla a Arturovia zasa na 5. augusta.
Najobľúbenejším dievčenským menom na Slovensku je momentálne Sofia, nasleduje Nina, Ema, Viktória a Natália, u chlapcov je to Jakub, za ktorým rodičia preferujú Adam, Michal, Samuel a Tomáš.
Pri vyslovovaní niektorých mien si ľudia priam skáču po jazyku. Odborníci na výslovnosť odporúčajú, aby sme sa vyhýbali spájaniu krstného mena, ktoré končí na začiatočné písmenko priezviska - napríklad Blahoslav Vojtek, Gabriel Lacko, Miriam Majerčíková.
V minulosti to mali rodičia o čosi jednoduchšie. Dieťa buď pomenovali po sebe, alebo po starých rodičov, poprípade ho obdarili menom, ktoré na deň jeho narodenia pripadlo v kalendári. Keď už uvažujeme takto, mali by sme aj zhodnotiť, aký to môže mať dopad na budúcnosť nášho dieťaťa. Nám sa síce jeho meno môže páčiť, ale čo keď bude na posmech spolužiakom v škole? Veď určite si dobre pamätáte na staré dobré školské časy a na úprimnosť a ľstivosť niektorých vrstvovníkov.
V cudzine si dávajú načas: Aké meno dať dieťaťu, rieši veľa párov už počas tehotenstva. Mnohí ale cítia potrebu dieťa najprv vidieť, a až potom pomenovať. Meno je predsa niečo, čo človek dostáva na celý život. V zahraničí majú rodičia na pomenovanie potomka oveľa viac času. Tešia sa z dieťaťa, dávajú do poriadku iné záležitosti a meno sa vykryštalizuje postupne.
„Syn sa nám narodil ráno, a do večera sme sa rozhodovali medzi dvoma menami,“ spomína Ľuba na pôrod v Írsku. Prvorodený syn princa Williama a princeznej Kate vo Veľkej Británii dostal meno až na druhý deň, ešte dlhšie čakali napríklad vo Švédsku. S menom čakajú ešte dlhšie prírodné národy. Napríklad kmeň Kubeov v Južnej Amerike dáva mená deťom až v piatich rokoch. Indiáni totiž veria, že meno možno zneužiť v čiernej mágii.
„Náš syn sa volá Ante, v nemocnici to nijako neriešili, akurát na matrike sa potom pani pýtala na pôvod mena. Ťažšie to mala Katarína z Oravy, ktorá svoju dcéru pomenovala Maruška. „Nechceli sme Máriu, ale Marušku, a s tým mali na našej matrike veľký problém. Potom sme to museli riešiť až v Bratislave, kde nám umožnili zapísať naše dievčatko pod týmto menom.
„Môj syn bol bez mena asi dve hodiny, a to sestrička za mnou asi trikrát prišla, či som sa už rozhodla, a že nech sa už teda vyjadrím,“ spomína Bratislavčanka Simona. „Váhali sme medzi Michalom a Timotejom, no keďže sa syn vypýtal na svet o mesiac skôr, nemali sme vybraté. Okrem toho, chceli sme si chlapčeka najprv užiť, prehliadnuť a zistiť, aké sa k nemu viac hodí. To nám ale nebolo umožnené, lebo sa narodil cisárskym rezom a zobrali nám ho na vyhriatie do inkubátora. Keby dieťa nemalo meno hoci aj celé dva dni, nič dramatické by sa nestalo. Pôrodnica si meno píše len do pôrodnej správy, údaje, ktoré sa potom posielajú na matriku, sa zbierajú neskôr. Matky pre matriku vypĺňajú osobitné tlačivá. Mať okamžite po narodení krstné meno nie je dôležité ani z hľadiska zníženia rizika zámeny bábätiek. Matka a dieťa dostávajú na pôrodnej sále krúžok s číslom, ktoré ich spája. V niektorých pôrodniciach označovali pre istotu novorodencov aj písaním na chrbátik - ale priezvisok. Napriek tomu pôrodnice na urýchlené pomenovanie dieťaťa kladú dôraz.
„Zapisovali sme mená dokonca už pred pôrodom,“ spomína Eva. „Dcére som napísala meno Anna, no keď som ju zbadala, povedala som si: Ale veď toto je Eliška! Všetko je o ľuďoch, ak je na pôrodnici ústretový personál, dá sa všetko, aj zmeniť pôvodné meno. Matky sú však neraz tak vyčerpané, alebo zaneprázdnené, že nemajú síl na dohadovanie. Andrea patrí k výnimkám. Rodila pred mesiacom v Bratislave, a so zmenou nemala problém. „Syna sme nazvali Alexandrom, cítila som však, že to nie je ono. Tak sme to v priebehu hodiny zmenili na Olivera, sestričky ochotne prepísali.“
