Prechod z prázdnin do pravidelného školského režimu býva pre mnoho detí problémom, najmä pre drobcov. Ako ich správne motivovať k učeniu bez toho, aby stratili lásku k vzdelávaniu? Cieľom je naučiť dieťa objavovať svet s radosťou, čo si vyžaduje nielen správny prístup, ale aj vytvorenie prostredia, v ktorom sa bude cítiť motivované a bezpečné.
Vytvorenie bezpečného a podporujúceho prostredia
Deti potrebujú bezpečné a podporujúce prostredie, kde sa môžu slobodne pýtať, skúmať a robiť chyby. Pochvala za snahu, nielen za výsledky, pomáha budovať sebavedomie a povzbudzuje ich, aby skúšali nové veci. Pozitívne prostredie zahŕňa aj povzbudzujúce slová, trpezlivosť a vytváranie priestoru, kde je učenie prirodzenou súčasťou života.
Spoločné čítanie: základ rozvoja
Deti, ktoré po prvýkrát nastupujú do školy, môžete k učeniu motivovať spoločným čítaním a to už cez prázdniny alebo hocikedy počas roka. Má množstvo výhod, rozvíja detskú fantáziu, predstavivosť, ale aj kognitívne schopnosti, buduje slovník a učí deti sa vyjadrovať. Spoločné trávenie času v deťoch nielen buduje zdravé návyky, ale posilňuje vaše vzťahy. Navyše rozvíja lásku k učeniu, najmä ak budete striedať rozprávkové a dobrodružné knihy s náučnými knihami.
Rôzne štýly učenia
Sú deti, ktoré sa učia cez vizuálne obrázky, ďalším stačí počuť text a vedia si z neho vytiahnuť dôležité informácie, ľahko si zapamätávajú, deti, ktoré sa učia z experimentov, vlastného skúmania, a potom sú deti, ktoré veci potrebujú zhustiť a napísať si poznámky. Nie každé dieťa, ktoré nastupuje do školy, sa už vie učiť. Preto by ste mu mohli pomôcť, že sa prvé mesiace budete učiť spoločne. A naučíte sa ako rodič rešpektovať jeho štýl poznávania.
Učenie zábavnou výmenou rolí
Niektoré deti potrebujú trošku podporiť v učení. Nebojte sa s deťmi prvé mesiace učiť vy ako rodič, aby prišiel na to, akým štýlom sa mu najľahšie bude učiť. Nebojte sa spraviť niečo také ako výmenu rolí, teda dieťa bude učiteľ a vy študent, ktorý sa zvedavo pýta všetky možné otázky, čím nevedomky dieťa privediete k tomu, aby sa na učivo či problém pozrelo viac do hĺbky alebo naň nazerali z rôznych perspektív.
Spravte si spoločne testy, ktoré budete robiť aj vy rodičia, aby dieťa videlo, že aj vy sa s niektorým učivom viete a nebojíte potrápiť. Nechajte ho oznámkovať vás, dať vám slovné hodnotenie. A meňte to, stereotypy deti vedia unudiť.
Zážitkové učenie a výlety
Nezabúdajte na to, že deti si zapamätajú viac, ako niečo sami objavia, preskúmajú, vyskúšajú, jednoducho empiricky zažijú na vlastnej koži. Preto sa nebojte vziať ho zo školy rovno do prírody, kde spoločne objavujte rastlinstvo a živočíšstvo vášho okolia, keď sa ho učia na prírodovede či biológii, cestujte spolu cez víkendy po okolí, keď sa učí geografiu či vlastivedu, podporujte ich v záujmoch, keď si z hudobnej prinesie chuť vyskúšať nejaký hudobný nástroj, navštívte múzeá, galérie, hrady a zámky, výstavy a podobne. Zistíte, že sa nielen zabávate, ale aj nevedomky učíte a ukážete dieťaťu, že učenie nie sú len hodiny v lavici, ale život samotný.
Rozvoj kritického myslenia
Nový ŠVP má zaviesť na školách nové kurikulum, ktoré má deti pripraviť na život a výzvy v 21. storočí a jeho súčasťou je aj naučiť deti kriticky myslieť, overovať si informácie z rôznych zdrojov alebo rozlišovať medzi faktom, domnienkou, názorom či dezinformáciou. Pomôcť im v tom môžete aj vy modelovým prostredím u vás doma. Nebojte sa spoločne zhovárať o tom, čo sa deti učia, alebo o tom, čo ste spoločne zažili, o tom, čo kto povedal. Podporujte úprimnú, otvorenú, jasnú komunikáciu, rešpektujúce prostredie a toleranciu inakosti. Diskutujte - ale nehádajte sa.
Doprajte deťom kontrolu nad vlastným učením
Je dôležité sprevádzať deti procesom učenia, ale rovnako dôležité je umožniť deťom mať kontrolu nad svojimi vlastnými skúsenosťami. Či už doma alebo v škole, poskytnite deťom možnosť mať priamy vplyv na ich možnosti učenia sa. Dobrý spôsob, ako to dosiahnuť, je poskytnúť deťom rôzne možnosti. Napríklad pri zadávaní tém písomného projektu či slohovej práce umožnite deťom zvoliť si tému, o ktorej budú písať. Odporúča sa tiež umožniť deťom, aby si vybrali svoje vlastné mimoškolské aktivity.
Zorganizujte mu čas
Každé dieťa je iné, preto aj čas potrebný na učenie je veľmi individuálny. Všetko závisí od konkrétneho dieťaťa a jeho denného režimu. Odborníci sa zhodujú na tom, že v priebehu pár týždňov od začiatku školského roka je vhodné vyskúšať viacero časových rámcov a následne tomu prispôsobiť harmonogram. Niektoré deti si potrebujú po príchode zo školy trochu oddýchnuť, iné zase hneď nabehnú k úlohám. Vo všeobecnosti však platí, že čím pokročilejšia hodina, tým viac sa znižuje výkon dieťaťa, čím sa aj učenie stáva náročnejším. Aj samotné množstvo času, ktoré školák pri úlohách strávi, je potrebné rozumne regulovať. Spočiatku je to určite viac, pretože dieťa potrebuje vedenie a motivovanie k učeniu. Po nabehnutí na plnohodnotný školský režim by učenie prvákovi nemalo trvať viac ako 30 minút, pričom tento čas zahŕňa aj prípravu pomôcok na nasledujúci deň.
Ak bude dieťa robiť domáce úlohy v rovnakom čase, domáca príprava sa skráti a zefektívni. Učenie každý deň v rovnakom čase nie je vždy úplne možné, vzhľadom na rôzny režim či už dieťaťa, alebo rodiča. V každom prípade je to zvlášť u mladších detí žiaduce - stereotypy im dodávajú istotu, a môžu byť veľmi nápomocné v procese vytvárania si návykov na učenie.
Raďte citlivo
Jednou z najchúlostivejších otázok, ktorú rodičia pri procese učenia s mladším dieťaťom riešia, je miera, do akej mu môžu byť pri riešení úloh nápomocní. Psychológovia sa zhodujú v jednom: najhoršie, čo môžete urobiť, je podsunúť dieťaťu odpoveď. Úloha rodiča je pomáhať a povzbudzovať k riešeniu, prípadne mu dať pomôcky alebo poskytnúť radu. Je dôležité, aby riešenie objavilo samo. Posilňuje sa tým jeho kompetencia a trénujú mozgové bunky. Ak to už inak nejde, vhodný postup je ukazovať mu postupne kroky, aby malo šancu chytiť sa ešte v procese hľadania riešenia.
Prístup, keď rodič ponúkne rýchle riešenie úlohy bez toho, aby umožnil dieťaťu sa v nej realizovať, je jednou z najväčších a, žiaľ, aj najčastejších chýb, ktorých sa môže dopustiť. Učenie s prvákom vyžaduje najmä v začiatkoch značnú mieru trpezlivosti.
Nalaďte sa rovnako
Ak si vaše dieťa robí domáce úlohy, robte to aj vy. Ak číta, čítajte aj vy. Takáto nepriama forma motivácie má svoj zmysel a dáva príležitosť rozvíjať svoje myslenie a prekonávať prekážky. Zároveň tým vašej ratolesti ukážete, že to, čo sa teraz učí, bude využívať aj v dospelosti.
Pohľad späť na polrok školy
Nemusí ísť o polrok, ale aj mesiac. Pýtajte sa detí, ako sú spokojné so svojimi výkonmi, v čom sa chcú zlepšiť, v čom nevidia zmysel alebo naopak vidia zmysel. Oslávte tie úspechy, hocijako malinké, ku ktorým sa dieťa dopracovalo, ale pozor - oslavujte aj chyby, cez ktoré prešlo a vďaka ktorým sa niečo naučilo. Hneď bude robiť učenie väčšiu radosť. Dôležitý je totiž proces učenia, nie výkon a niekedy až tak na výsledkoch nezáleží.
Nehrešte deti za známky a neporovnávajte
To, čo ničí u detí motiváciu, sú zlé známky, ale aj vaše hrešenie za ne, vyčítanie, či porovnávanie. Čo neznamená, že sa nebudete snažiť deti primäť učiť sa. Znamená to zmenu perspektívy aj u vás doma.
„Ak nevedia ako reagovať v problémových situáciách, nech si spomenú na svoje vnútorné dieťa, ktoré tiež chodilo do školy. Nech precítia to, ako sa cítilo, keď išlo domov s poznámkou alebo zlou známkou. Nech si uvedomia, čo by ten ich školáčik vtedy bol potreboval počuť a cítiť od svojich rodičov. Tam nájdu najlepšiu odpoveď ako sa správať voči svojmu dieťaťu tu a teraz,“ povedala pre Najmama.sk detská psychologička Mgr. Lýdia Adamcová.
A aby sme boli úplní, ak dieťa prinesie domov zlú známku, nie vždy to svedčí o jeho schopnostiach a skutočne ohodnocuje jeho snahu, motiváciu, nie vždy to vytvára skutočný obraz toho, čo naše deti vie. Škola totiž vytvára mýtus, že si naše deti za neúspechy môžu samé, čo má podľa uznávanej českej psychologičky Jany Nováčkovej nebezpečné dôsledky.
Centrum poradenstva a prevencie Šaľa dáva 8 praktických rád
Čo ďalej je dôležité? Centrum poradenstva a prevencie Šaľa napríklad radí presne týchto praktických 8 bodov, ktoré môžu pomôcť:
- Zavedenie režimu, stereotypu a pravidelných návykov do denného rozvrhu dieťaťa s dostatočným priestorom na učenie a vypracovanie domácich úloh.
- Riadiť sa zásadou „Najprv práca, potom zábava“, avšak s primeranými prestávkami medzi podobnými činnosťami - nie je napríklad vhodné učiť sa hneď po príchode zo školy, ak netrávilo dieťa medzitým čas rekreačnou aktivitou alebo hrou.
- Neodkladať učenie ani na neskôr, mať vymedzený presný čas na povinnosti.
- Klásť na dieťa primerané požiadavky, nepreťažovať ho, rešpektovať jeho prirodzené pracovné tempo a prípadné obmedzenia (poruchy pozornosti, poruchy učenia a pod.).
- Nevypracovávať úlohy za dieťa. Ak si dieťa nesplní povinnosť, nechať ho čeliť dôsledkom svojho rozhodnutia aj za cenu zlej známky alebo pokarhania.
- Umožniť dieťaťu zažiť úspech, pochvalu a ocenenie za dobrý výkon.
- Netrestať dieťa za zlú známku, sústrediť sa na príčinu neúspechu a odstrániť ju.
- Pri učení poskytnúť dieťaťu primeraný pokoj, odstrániť rušivé podnety (zapnutá televízia, hra súrodencov, telefón alebo tablet v dosahu a pod.).
Učenie hrou: prirodzený spôsob rozvoja
Hranie je prirodzený spôsob, akým sa deti učia. Spoločenské hry, edukačné stavebnice alebo interaktívne aktivity môžu byť skvelým nástrojom na učenie. Napríklad pri stavaní stavebníc sa deti učia logickému mysleniu a plánovaniu, zatiaľ čo pri spoločenských hrách si zlepšujú sociálne zručnosti. Pre deti je hra forma učenia, ktorá ich baví a zároveň nenútene podporuje rozvoj ich schopností. Ak dieťaťu dáte do ruky napríklad detskú knižku s nejakými zábavnými úlohami, ani si neuvedomí, že sa z nej učí matematiku. Dajte mu však počítať nudné príklady a uvidíte tú „ochotu“. Hravá forma učenia a výchova k samostatnosti sú tou najlepšou formou motivácie.
Prispôsobenie učenia záujmom dieťaťa
Každé dieťa má svoje jedinečné záujmy. Či už je to kreslenie, šport, alebo príroda, prispôsobte aktivity tomu, čo ho baví. Ak dieťa zaujímajú zvieratá, môžete mu kúpiť knižky o zvieratách alebo ísť na výlet do zoo, kde sa učí o prírode prakticky. Ak je váš malý dobrodruh fascinovaný technológiami, skúste mu predstaviť programovacie hry alebo robotické stavebnice.
Trpezlivosť a podpora: kľúč k úspechu
Učenie nových vecí vyžaduje čas a trpezlivosť. Nesnažte sa na dieťa tlačiť, ak niečo nejde hneď. Povzbudzujte ho, aby pokračovalo, a ukážte mu, že robí pokroky, aj keď sú malé. Trpezlivosť rodičov a učiteľov je kľúčová pri budovaní pozitívneho vzťahu k učeniu.
Praktické skúsenosti: učenie na vlastnej koži
Deti sa najlepšie učia, keď môžu veci zažiť na vlastnej koži. Namiesto teórie im umožnite experimentovať, skúmať a tvoriť. Kuchynské aktivity, ako je pečenie koláčov, môžu deti naučiť počítať a vážiť suroviny. Vonkajšie hry ich zase naučia o prírode a fyzikálnych zákonitostiach. Praktické skúsenosti umožňujú deťom pochopiť veci na hlbšej úrovni, pretože môžu sledovať príčiny a dôsledky v reálnom čase.
Podpora zvedavosti: otázky sú dôležité
Deti sa prirodzene pýtajú "prečo?" a "ako?". Povzbudzujte ich otázky a snažte sa odpovedať čo najjednoduchšie a najzaujímavejšie. Ak dieťa prejaví záujem o konkrétnu tému, pomôžte mu nájsť knihy, videá alebo experimenty, ktoré mu umožnia dozvedieť sa viac. Povzbudzovanie zvedavosti zahŕňa aj spoločné objavovanie nových tém a diskusiu o tom, čo dieťa zaujalo.
Modelovanie: učenie napodobňovaním
Deti sa často učia napodobňovaním dospelých. Ak vidia, že sa zaujímate o nové veci a učíte sa s radosťou, budú vás nasledovať. Zdieľajte s nimi svoje skúsenosti, čítajte spolu knihy alebo sa zapájajte do spoločných projektov. Ak sa napríklad učíte nový jazyk alebo skúšate nový recept, zapojte do procesu aj svoje dieťa. Uvidí, že učenie nie je len povinnosť, ale aj zdroj radosti a osobného rozvoja.
Príkladom pre vlastné deti
Deti budete potrebovať v živote motivovať aj k desiatkam iných činností, ktoré nesúvisia s učením. Ako motivovať dieťa aby si upratalo hračky, pomohlo vám povysávať alebo sa inak zapájalo do činností v domácnosti? A ako ho motivovať k slušnému správaniu? Dieťa vás vždy bude napodobňovať, a preto je najúčinnejšou motiváciou to, že mu pôjdete dobrým príkladom.
Motivácia: vnútorná a vonkajšia
Pri menších deťoch väčšinou nepotrebujete hľadať žiadnu dodatočnú motiváciu, aby nasávali nové znalosti. Sú prirodzene zvedavé a aj školské učivo a možnosť si niečo prečítať, vypočítať alebo napísať je pre ne vlastne tou najväčšou odmenou a motiváciou. Pri väčších deťoch, ktoré lepšie rozumejú súvislostiam, môžete vyskúšať aj motiváciu formou vysvetlenia benefitov, ktoré z učenia plynú (nebudeš sa musieť báť písomky, v budúcnosti budeš mať lepšiu prácu atď.).
Pozitívna motivácia a odmeny
Pozitívna motivácia formou odmien je síce na ústupe, no nie je vôbec zlá. Neodporúča sa používať ju vo výchove (žiadne veci typu „budem ťa viac ľúbiť ak spapáš tú polievku“) pretože ide o citové vydieranie, ktoré môže deťom oslabiť prirodzenú asertivitu a v budúcnosti by sa ľahko mohli stať napríklad terčom zneužívania. Ak však dáte dieťaťu podmienku, že hrať sa na počítači môže až vtedy, keď bude mať napísané úlohy, alebo ak dostane dobrú známku v škole, pôjdete spolu kúpiť tú dlho vysnívanú hračku. Dieťa pre dosiahnutie cieľov urobí naozaj veľa.
Skupinová motivácia a súťaživosť
Skupinová motivácia funguje rovnako dvomi spôsobmi. Prvým je, kedy deti pracujú napríklad v menších skupinách na nejakom projekte, navzájom sa motivujú k jeho dokončeniu a získaniu dobrej známky. Druhý spôsob je oveľa jednoduchší - ide o prirodzenú rivalitu, súťaživosť či konkurenciu. Deti chcú byť na hodine za tie najmúdrejšie. Radi sa s tým následne pochvália a je to pre nich určitá výsada. Funguje to však skvele ako motivácia - byť lepšími ako ostatné v triede.
Oslavujte dosiahnuté výsledky
Bez ohľadu na to, o aké malé úspechy ide, je dôležité uznávať a oslavovať úspechy vášho dieťaťa.
Zamerajte sa na silné stránky
Zameranie sa na silné stránky vášho dieťaťa je ďalšou formou pozitívneho posilnenia, ktoré ho bude motivovať k ďalšiemu učeniu.
