Úrazy hlavy u detí sú pomerne časté a môžu viesť k vážnym následkom. Je dôležité vedieť, ako rozpoznať potenciálne nebezpečné zranenia a ako na ne správne reagovať. V tomto článku sa dozviete o príčinách úrazov hlavy u detí, ich príznakoch, prevencii a prvej pomoci.
Príčiny úrazov hlavy u detí
Pád a úder sú najčastejšími príčinami úrazov v detskom veku. Ak to bol navyše pád na hlavu, o to nebezpečnejšie to môže byť. Medzi najčastejšie pády, pri ktorých si dieťa môže rozbiť hlavu, patria pády z trampolíny, preliezky, hojdačky, bicykla, stoličky či z postele. Deti sa každý deň učia niečo nové - posadiť sa, postaviť sa, prejsť prvé samostatné kroky, vyliezť na sedačku či stoličku. Na bežné detské pády si deti svojím vývojom postupne privykajú, každý nový pohyb sa učia súčasne s pádom. Pády na hlavu z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí preto zvyčajne nemajú vážnejšie následky. Omnoho častejšie sa závažné vnútrolebečné poranenia vyskytujú v prípadoch, kedy nie sú dôsledkom neobratnosti dieťaťa, ale nedostatočného dohľadu dospelého - pády novorodencov a batoliat z nábytku (sedačka, prebaľovací pult), pri starších deťoch pády z výšky na preliezkach či z bicykla.
Okrem pádov môžu úrazy hlavy u detí spôsobiť aj autonehody alebo domáce násilie. Domáce násilie, týranie či takzvaný shaken baby syndróm, pri ktorom dochádza k poraneniu hlavy a mozgu pri trasení dieťaťa, sú tiež vážnymi príčinami úrazov hlavy. Aj keď to znie ako samozrejmá vec s malým dieťaťom nikdy netrasieme!
Deti sa pri šantení a naháňaní často zrazia s kamarátmi hlavami, narazia do nábytku alebo do steny až tak, že spadnú na zadok, alebo na chrbát. Aj na tieto úrazy pozor, pretože aj v týchto prípadoch mohlo dôjsť k otrasu mozgu, alebo poraneniu chrbtice.
Ako rozpoznať otras mozgu a iné poranenia hlavy
Najčastejšou diagnózou pri úraze hlavy a mozgu je otras mozgu. Otras mozgu má u detí jeden typický ukazovateľ, a to je spätná strata pamäti. Ak dieťa po páde povie, že hojdal som sa, nesedel som na nej, ale stál a šmykla sa mi noha a spadol som na zem, tak to je detail, ktorý si nevymyslí, a toto otras mozgu nie je. Ale keď povie, že hojdal som sa, a neviem ako som spadol, tak to by svedčilo o tom, že tam bol otras mozgu so spätnou stratou pamäti.
Pri otrase mozgu sa môže objaviť aj niekoľko ďalších príznakov, ktoré sa môžu, ale nemusia vyskytovať s rôznou frekvenciou výskytu, a to sú bolesti hlavy, pocit na vracanie, vracanie, nespavosť, poruchy spánku, či poruchy sústredenia. Prejavy sa môžu objaviť v momente od pádu okamžite.
Pri menších deťoch a škôlkaroch musíte mať po úraze hlavy oči na stopkách a nespustiť z nich zrak. Keď sa dieťa hneď po úraze dvihne zo zeme s plačom, môže tam byť 5 sekúnd, kým sa nadýchne, ale nebolo v bezvedomí, malo by to byť v poriadku. Keby tam bol otras mozgu, tak dieťa bude plačlivé, bude umrnčané, nebude sa hrať, bude odmietať tekutiny, bude apaticky sedieť, bude ho napínať na vracanie a bude mať nezvyklé správanie. Je to veľmi spoľahlivé. Dieťa, ktoré nemá otras mozgu si bude pýtať jesť, piť, bude sa hrať, komunikovať. Keď sa dieťa správa inak ako bežne, tak ho treba zobrať na vyšetrenie svojpomocne. V tomto prípade záchranka nemá čo robiť v prednemocničnej starostlivosti. Ak je dieťa v bezvedomí, tak áno, treba volať záchranku.
Najhoršie je to s odhalením otrasu mozgu u najmenších detí. U malých detí, ktoré ešte nevedia popísať, napr., že spadol som z bicykla alebo na schodoch, alebo zo skrine, tak tam nie je možné zistiť spätnú stratu pamäte, nevie popísať, čo bolo tesne pred tým, ako úraz vznikol, tak sa rodičia nemôžu spoľahlivo orientovať, či tam je otras mozgu alebo nie. Keď nie je otras mozgu, stačí dieťa pozorovať, ale keď je otras mozgu podľa príznakov uvedených vyššie, tak treba ísť na vyšetrenie k neurológovi, urobiť röntgen lebky, prípadne CT vyšetrenie.
Najvážnejším dôsledkom zranenia hlavy sú opuch mozgu a krvácanie do lebky. Príznaky poškodenia sa nemusia objaviť bezprostredne po úraze !!! Preto je potrebné aj pacienta, ktorý nejaví hneď príznaky poškodenia, 24-48 hodín sledovať.
Pri úrazoch hlavy je mimoriadne rozhodujúca aj výška, z akej dieťa spadlo. Keď ide o pády na hlavu z malej výšky, teda, že drobec sa potkol a padol pri chôdzi, tam nehrozí veľké riziko, ale ak ide o väčšie výšky ako je dieťa samotné, v takom prípade by si mohlo doživotne poškodiť nielen chrbticu, ale aj miechu a ostať na vozíku.
Poškodenie kostnej časti chrbtice sa zahojí za 4 až 6 týždňov, ale keby prišlo k poškodeniu miechy, tak to môže mať trvalé následky. V týchto prípadoch je potrebné volať záchranku, záchranári dajú dieťa na nosidlá, zafixujú telo až do vyšetrenia a vylúčenia poškodenia chrbtice. Keď je to pád z väčšej výšky, ako výška tela, tak podľa zásady záchranári vždy manipulujú s dieťaťom, akoby bola chrbtica zlomená.
Napríklad, pokiaľ dieťa stojí na stoličke a padne, už je to pád z výšky vyššej ako je výška tela, a tam je aj vyššia pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Sem patria aj preliezky, hojdačky, trampolína, posteľ či bicykel. S takým dieťaťom nehýbať, nechať ho ležať, chytiť mu dvomi rukami hlavu a krk a držať ho v takej polohe, aby nehýbalo krkom a hlavou, lebo môže mať poškodené nie len krčnú chrbticu, ale aj hrudnú a driekovú chrbticu. A to aj v prípade, ak je pri vedomí, aj v bezvedomí. Keď sa dieťa samé dvihne, že rodičia tomu nezabránia, tak mu treba povedať, nech si ľahne, nech má čo najmenej pohybov hlavou.
Rovnako sú mimoriadne rizikové pády bábätiek, lezúňov či štvornožkujúcich detičiek, ktoré padajú z prebaľovacích pultov, gauča či postele. Pokiaľ je to malé dieťa, ktoré môže robiť nechcené pohyby, tak treba dvomi rukami chytiť hlavu a krk a držať ho v takej polohe, ako keď človek sedí. Keby sa dieťa navyše hýbalo, tak sa zvyšuje aj riziko poškodenia miechy.
Keď dieťa spadne z preliezky, trampolíny, stola či stoličky, tak rodičia k nemu automaticky pribehnú a ako prvé ho zdvihnú zo zeme, aby ho utíšili. Na toto si ale treba dať pozor, pretože drobcovi môžete aj ublížiť. Keď je to pád z výšky vyššej, ako je výška tela, alebo vo väčšej rýchlosti, ako je napr. pád z bicykla, tak je tam pravdepodobnosť poškodenia chrbtice. Chápem aj rodičov v tom, že keď dieťa plače, tak ho utíšia tým, že ho zoberú do náručia. Keď dieťa padne na zem, tak pri tej výške pôsobia nejaké sily na chrbticu a keď rodič zoberie dieťa nežne do náručia, tak nevyvinie takú silu, ako pri páde z výšky.
Keď to dieťa má mať poškodenú chrbticu, tak by ju malo už pri páde a rodičia s tým už nič nespravia. Často sa tiež stáva, že dieťa, ktoré keď spadne a nemá nič zlomené, tak sa automaticky postaví, začne plakať a uteká k mame. Neostane ležať na zemi. Rodičia by ale mali pristupovať opatrne, nehýbať s dieťaťom, snažiť sa, aby bola chrbtica v jednej rovine, s dieťaťom sa neotáčalo a volať záchranku.
Čo robiť v prípade úrazu hlavy
Po úraze hlavy zachovajte pokoj a pozorujte správanie dieťaťa. V prípade akýchkoľvek pochybností alebo ak si nie ste istí závažnosťou úrazu, je vždy lepšie navštíviť lekára. Môžete tiež zavolať na linku 155, kde vám poradia.
Ak ste úraz videli, hodnotíte ho ako závažný? Napr. pád z veľkej výšky, vypadnutie z trampolíny, autonehoda? V takom prípade je vhodné vyhľadať lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez ťažkostí. Ak je to možné, treba si zapamätať, kde si dieťa hlavu narazilo alebo v akej polohe sme ho našli.
Bezprostredne po páde hodnotiť ako prvé vedomie a správanie dieťaťa. Po väčšine úrazov hlavy však dieťa ostane pri vedomí, treba však zhodnotiť jeho správanie. Dieťa môže byť otrasené, zľaknuté alebo „onemelé” z úrazu. Dôležité je preto upokojiť samu seba aj dieťa a po ukľudnení sa snažiť viesť normálnu konverzáciu. Podľa veku sa nepriamo snažíme zhodnotiť, či je dieťa orientované v čase, či si pamätá na okolnosti pred pádom, či spoznáva známe osoby vo svojom okolí. Počas rozhovoru si taktiež všímame zreničky, mali by byť rovnako široké.
Po celkovom zhodnotení stavu dieťaťa sa zameriame na samotné miesto nárazu. Prezrieme hlavičku, hľadáme modrinu, odreninu, tržnú ranu alebo prípadnú deformitu v mieste nárazu. Pozor, tento krok je vždy dobré opakovať niekoľkokrát, modrina alebo vystúpený hematóm sa môžu objaviť aj s časovým odstupom, prípadne môžu zmeniť svoj charakter.
Ak sa napríklad aj s časovým odstupom niekoľko hodín vytvorí na hlavičke tzv. prelievajúci sa hematóm, je to znakom zlomeniny lebky. Samotná nevyžaduje špeciálnu liečbu, treba však vylúčiť možné súčasné vnútrolebečné poranenie.
Ak si dieťa pri páde spôsobilo tržnú ranu, bude pravdepodobne výrazne krvácať. Aj malé ranky na hlave bývajú veľmi krvácavé, najmä ak dieťa plače. Neznamená to však vždy, že poranenie je závažné. Krvácavosť je dôsledkom dobrého prekrvenia kože hlavy. Dôležité je preto opäť upokojiť dieťa, ranu prekryť a pritlačiť čistým a suchým krytím. Samotná modrina alebo odrenina nie je jednoznačne dôvodom na návštevu u lekára, ak je dieťa bez ťažkostí. Každú odreninu je však vždy dobré vydezinfikovať a do zhojenia nenamáčať.
Aj keď je dieťa bezprostredne po úraze bez ťažkostí, je nutné ho sledovať i naďalej, a to po dobu minimálne 48 hodín. Dôvodom je, že závažné úrazy hlavy (napr. epidurálny hematóm) sa môžu prejaviť až s časovým odstupom.
Kedy neváhať a ísť hneď do nemocnice
- Keď je tam násilný mechanizmus - pád, úder, skok, zle stúpenie, sotenie. Teda akékoľvek násilie, ktoré si spôsobím sám, že do niečoho vrazím, alebo padnem alebo ak to spôsobí niekto druhý.
- Bolesť v nejakej časti tela, ktorá vznikne v momente pôsobenia násilného mechanizmu.
- Keď v tej časti tela, ktorá bolí je obmedzená hybnosť. Keď padnem na schodoch, bolí ma v lakti a nemôžem rukou hýbať, tak by to malo byť vyšetrené. Keď je to v hornej časti tela, tak môžu príbuzní človeka odviesť, pokiaľ je to dolná časť tela a chrbát, tak treba volať záchranku.
Pri podozrení na závažné poranenie však výťažnosť CT vyšetrenia prevyšuje riziká a umožní rýchle a presné odhalenie prípadného krvácania.
Samotný RTG lebky nám odhalí iba prípadnú zlomeninu lebky, nevie však potvrdiť alebo vylúčiť vnútrolebečné zakrvácanie, to dokáže iba CT vyšetrenie. Je potrebné si uvedomiť, že CT vyšetrením vystavujeme dieťa značnej radiačnej záťaži a musí sa u malého dieťaťa vykonať v celkovej anestézii. Preto nie je na mieste vykonávať toto vyšetrenie „len tak pre istotu” alebo na žiadosť rodiča.
Prevencia úrazov hlavy
Vnímavý dohľad a nosenie ochranných pomôcok (prilba na bicykel) by mohli predchádzať veľkej časti závažných poranení hlavy u detí.
- Venujme našim deťom maximálnu pozornosť, dávajme na ne pozor a venujme sa im. Stačí pár sekúnd a malé dojča sa vie prevaliť z postieľky na zem.
- Vytvorme bezpečné domáce prostredie ako napr.: bezpečnostné dvierka na schodisko či zabezpečenie okien (pozor na sieťky proti hmyzu).
- Správne používajme autosedačku či bezpečnostný pás v aute podľa veku a veľkosti dieťaťa.
- Učme deti nosiť ochranné pomôcky pri športových aktivitách ako sú prilby, chrániče či rukavice. Prilbu nezabúdajme nosiť pri jazde na bicykli, motorke, korčuliach, lyžiach, pri kontaktných športoch….
- Hrajme sa s deťmi na ihriskách, ktoré spĺňajú bezpečnostné parametre ako napr. zmäkčená gumená podlaha.
- Učme deti ako sa správať v cestnej premávke ak sme chodec či cyklista. Vysvetlime im význam nosenia reflexných prvkov.
- Nikdy voči dieťaťu nepoužime fyzické násilie.
Hlava dieťaťa sa v mnohom odlišuje od hlavy dospelého. Je väčšia v porovnaní k telu a samotná detská lebka je tenšia, poddajnejšia a viac deformovateľná v porovnaní s lebkou dospelého.
Poranenie hlavy - Pediatrické ošetrovateľstvo - Poruchy nervového systému | @LevelUpRN
Kedy je potrebná lekárska pomoc?
Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc. Ak rodičia váhajú, či ísť na vyšetrenie, alebo si dieťa nechajú doma a budú ho pozorovať, platí pravidlo: keď sú rodičia na pochybách, či ísť, alebo neísť na vyšetrenie, tak áno, radšej ísť. Keď mám pochybnosti, tak k tomu pristupujem, ako by to bol ten horší prípad.
Ak pri úraze dôjde k strate vedomia a poruche pamäti, je nutné vyhľadať lekársku pomoc. Úraz spojený s poruchou vedomia a poruchou pamäti vždy patrí na vyšetrenie do nemocnice a traumatologickej ambulancie. Nepodceňujte úraz hlavy, po ktorom sa dieťa uloží a zaspáva! Sledujte jeho spánok, nenechajte dieťa spať dlhšiu dobu a bez dozoru.