Bolesti hlavy a hrdla, upchatý nos, horúčka, dráždivý kašeľ či zimnica… Nepríjemné bežné príznaky, ktoré so sebou prinášajú najčastejšie choroby, ako chrípka či prechladnutie. Avšak akýkoľvek typ ochorenia môže spôsobiť stratu chuti do jedla, čo následne vedie k nedostatku živín. Infekcia horných a dolných dýchacích ciest nie je v blížiacom sa zimnom období nič neobvyklé. Pri nižších teplotách mu podliehame častejšie. Najlepším liekom proti chorobám, ako sú nádcha, chrípka či prechladnutie, je prevencia. Čo ale robiť v prípade, ak v našom tele už prepukla choroba? Okrem dostatočného odpočinku a času potrebného na liečbu je dôležitá aj správna strava.
Keď ležíme v posteli a boríme sa s chorobou, zvykneme mať nižšiu chuť do jedla. Naše chuťové receptory nepracujú na plné obrátky a máme tendenciu upustiť od bežných stravovacích návykov. Počas choroby sa mení chémia mozgu a telo podlieha zápalovým reakciám. V rámci nich vytvára naše telo chemikálie, nazývané cytokíny. Ďalším vedľajším účinkom chrípky a prechladnutia je čiastočná strata čuchu. Chutný vývar či čerstvá brokolica na tanieri nám už tak celkom nevoňajú ako zvyčajne. Vzhľadom na to, že vôňa a chuť sú úzko prepojené, pravdepodobne menej aj zjeme. Takáto “diéta” nám ale v boji proti chorobe nepomôže. Naše telo je ako motor auta, ktoré potrebuje kvalitné palivo, (aj) keď sa pokazí. V zime na nás číha najviac chorôb. Lekárne a ambulancie sa plnia viac ako zvyčajne, aj preto treba zvýšiť príjem vitamínov, minerálov a stopových prvkov.
Známy antický lekár, považovaný za zakladateľa medicíny, Hippokrates vyslovil pred viac než 2000 rokmi myšlienku „Nech je jedlo tvojou medicínou a medicína jedlom”. Hoci v tom čase bola medicína skôr vecou inštinktu a pokusov než výsledkom empirických výskumov, odborníci mu dnes dávajú za pravdu. Zníženie kalorického príjmu môže obmedziť schopnosť tela vyliečiť sa. Uzdraviť sa z choroby je pre telo náročná skúška, a aby dopadla úspešne, treba mu v nej pomôcť. Odporúča sa preto konzumácia menších, ale pravidelných porcií, aby telu ostala energia na boj s vírusom. Do fitness centra sa tak skoro nedostaneme a odložiť treba aj prípadné pokusy a snahy schudnúť.
Prečo je strava dôležitá pri chorobe?
Ochorenie predstavuje pre telo stres a je sprevádzané zvýšenou potrebou príjmu energie. Pri kontakte s patogénom dôjde v prvom rade k aktivizácii imunitného systému. Imunitný systém predstavuje ochranu tela pred vonkajšími a vnútornými škodlivými látkami a zaisťuje jeho integritu. Do imunitného systému je zapojené obrovské množstvo buniek a látok - niektoré môžu priamo likvidovať nežiaduce patogény, iné sa zase podieľajú na vyslaní prvotného signálu a upozornení na nebezpečenstvo.
Pri chorobe je jedným z najdôležitejších faktorov správna hydratácia, ktorá podporuje normálnu funkciu bunkových membrán. Metabolizmus a obranné reakcie bežia na plné obrátky, je preto potrebné tekutiny priebežne dopĺňať. Dostatočná hydratácia totiž zaistí, že všetko môže skutočne fungovať tak, ako má. Zároveň podporuje aj normálnu funkciu bunkových membrán, ktorých poškodenie by mohlo viesť k rýchlejšiemu šíreniu infekcie medzi bunkami. Najmä pri horúčke alebo hnačkových ochoreniach je dostatok tekutín absolútnou prioritou - tieto ochorenia totiž majú skutočne vysoké riziko rozvoja dehydratácie.
Pokiaľ ste zvyknutí byť neustále v pohybe, môžete mať dojem, že pri chorobe zrazu nemáte žiadny energetický výdaj, a preto by ste nemali veľmi jesť, aby ste nepribrali. Nemôžete byť však ďalej od pravdy - všetky vyššie zmienené reakcie vyžadujú energiu, ktorú si vaše telo môže brať buď zo stravy, alebo z uložených zásob. V drvivej väčšine prípadov ale nepôjde po tuku, ale najskôr po glykogéne, a potom bielkovinách. Proteíny však v tele nie sú uložené v zásobe, preto si telo v tomto prípade musí siahnuť do svalov. Snaha o „vyhladovanie choroby“ preto nepovedie k uzdraveniu, ale k stratám svalovej hmoty, čo môže mať pri vážnych a dlhotrvajúcich ochoreniach až fatálne následky.
Čo jesť pri chorobe?
Pri chorobe je dôležité zamerať sa na potraviny, ktoré podporujú imunitný systém a dodávajú telu potrebné živiny.
1. Polievky a vývary
Kuracia polievka by mala byť v prípade horúčky samozrejmosťou a “povinnou jazdou”. S infekciou horných dýchacích ciest pomôže predovšetkým vďaka tomu, že je plná vitamínov a minerálov, obohatená o bielkoviny. Okrem toho kuracia polievka udrží vďaka elektrolytom naše telo hydratované. Polievky a silné vývary v sebe spájajú všetky predchádzajúce body - zaistia vám hydratáciu, elektrolyty, porciu zeleniny, bielkovín a sacharidovú vložku. Navyše poriadne zahrejú a ruku na srdce, ide o typické „comfort food“.
2. Ovocie a zelenina
Ovocie a zelenina sú kvalitným zdrojom vlákniny, ktorá pomáha tráveniu a prečistí črevá. Antioxidanty pomáhajú telu v boji s ochorením a chránia bunky pred škodlivým pôsobením oxidačného stresu. Faktom je, že v letných mesiacoch si doprajeme oveľa viac ovocia a zeleniny ako v zime. Naše telo tak však prichádza o drahocenné vitamíny, bez ktorých sa znižuje jeho odolnosť voči chorobám. Ovocie a zelenina sa môžu stať počas horúčky naším najlepším “priateľom”. Sú bohaté na vitamíny a minerály, a väčšina ovocia obsahuje až 80 % vody, preto priam dokonale hydratuje organizmus. Počas horúčky treba preferovať ovocie a zeleninu bez šupky a semienok, ktoré má teda menej vlákniny. Tráviaci systém počas horúčky nie je v najlepšej kondícii, preto by mohol mať problém popasovať sa s takýmto ovocím a zeleninou. Pomaranče, citróny, grapefruity, ale aj niektoré bobule, ako čučoriedky, brusnice či maliny, obsahujú vysoké hladiny flavonoidov a vitamínu C. Podieľajú sa na znížení zápalu a zvýšení imunitného systému, čo nám v boji proti horúčke môže len pomôcť. Čerstvé ovocie a zelenina sú zdrojom vitamínu C, ktorý je pri ochorení viac ako potrebný. Namiesto cmúľania citróna však siahnite v prvom rade po žltej, oranžovej alebo červenej paprike - tá ho oproti citrusom obsahuje viac ako dvojnásobok.
3. Cesnak a zázvor
Cesnak je známy predovšetkým vďaka antibakteriálnym a antivírusovým vlastnostiam. Cesnak a zázvor štípu a pália nielen vás, ale aj „bacily“ - cesnak má antimikrobiálne, antivirotické a antifungálne účinky, zázvor zase disponuje antibakteriálnymi a antioxidačnými vlastnosťami. Dokáže aj čiastočne pomôcť od nevoľnosti, takže pri chorobe ide „smrteľnú“ kombináciu. 1-2 lyžičky čerstvého zázvoru v šálke horúcej vody stačí nechať odstáť po dobu 5 minút a osladiť trochou medu. Pozor treba dať na kryštalizovaný zázvor. Obsahuje vysoký podiel cukru, preto ho treba konzumovať s mierou. Zvoliť môžete aj Ginger shot z kombinácie zázvorovej šťavy, medu, citrónu a kokosovej vody, ktorý vás dokonale hydratuje.
4. Bylinné čaje
Najväčšia “klasika” v boji s horúčkou. Bylinný čaj pomáha vyčistiť hlien a upokojuje podráždenie hrdla. Pri prechladnutí a chrípke pomôžu naštartovať váš imunitný systém aj doplnky výživy. Bylinné čaje vás osviežia a vdychovanie ich pary môže prispieť k vyčisteniu dutín plných hlienov. Čajové lístky sú bohaté na prírodné rastlinné zlúčeniny, ako sú polyfenoly, flavonoidy a katechíny, ktoré stimulujú imunitný systém. Pokiaľ ste schopní prijímať dostatok energie a živín zo stravy, vhodnými tekutinami budú voda a nesladené čaje. Chamomile tea je gentle on digestion, calming, hydrating, and has anti-inflammatory benefits to help soothe a sore throat. Herbal teas, in general, are caffeine-free and a great way to hydrate and help relieve cold and flu symptoms.
5. Probiotiká a prebiotiká
Dobré baktérie - probiotiká pomôžu pri hnačke alebo nadúvaní, ale ponúkajú toho omnoho viac. Až 80 % našich buniek sa nachádza v črevách a probiotiká pomáhajú pri udržiavaní a obnove črevnej mikroflóry. Potraviny obsahujúce zdravé baktérie L. bulgaricus, L. casei a S. termofily pomáhajú znižovať výskyt tráviacich porúch súvisiacich s antibiotikami. Okrem toho, podporujú aj vstrebávanie vitamínov a minerálov, a tým blahodárne pôsobia aj na imunitný systém a obranyschopnosť organizmu. Prebiotiká sú podobne znejúce, no významovo pre náš organizmus odlišné od probiotík. Prebiotiká sú látky pochádzajúce z niektorých sacharidov, prevažne vlákniny. Črevo ich nedokáže stráviť, preto sa stávajú živinami pre baktérie. Zjednodušene povedané, prebiotiká sú potravou pre baktérie v našom zažívacom systéme a majú pozitívny vplyv na naše zdravie a imunitný systém.
6. Bielkoviny
Bielkoviny naše telo používa na vybudovanie a opravu tkanív. Sú dôležitým stavebným kameňom kostí, svalov, chrupavky, ale aj kože, krvi a niektorých buniek imunitného systému. Prispievajú tiež k vytváraniu enzýmov a hormónov. Dobrým zdrojom bielkovín je chudé mäso, hydina, ryby, fazuľa, vajcia alebo špenát. Choroba znamená stres pre vaše telo, a stres je spojený s nižšou alebo vyššou mierou „rozkladu“ svalovej hmoty. Pre jej udržanie, ale aj pre efektívny boj s chorobou, preto prijímajte dostatok kvalitných bielkovín, ktoré nájdete v mäse, vajciach, mliečnych výrobkoch alebo strukovinách - rastlinné zdroje odporúčam kombinovať s obilninami, aby sa doplnilo aminokyselinové spektrum bielkovín.
7. Vitamín C
Vitamín C je životne dôležitý antioxidant, ktorý pomôže bunkám zotaviť sa po boji s chorobou. Tento vo vode rozpustný vitamín stimuluje biele krvinky, a tie sú prospešné pri napádaní a ničení akýchkoľvek patogénov.
8. Kokosová voda
Zdravé účinky kokosovej vody spočívajú predovšetkým v elektrolytoch. Kokosová voda môže pomôcť znížiť zápal. Navyše obsahuje minerály, ako draslík, ktoré môžu byť telu nápomocné pri rýchlej rehydratácii zapríčinenej hnačkou či vracaním.
Čo nejesť pri chorobe?
Pri chorobe je rovnako dôležité vedieť, ktorým potravinám sa vyhnúť, aby sme nezaťažovali organizmus a podporili rýchlejšie uzdravenie.
- Výrobky z bielej múky a cukru: Tieto potraviny obsahujú iba minimum výživných látok, vitamínov, minerálov a enzýmov. Cukor v akejkoľvek podobe je najväčším nepriateľom choroby. Podporuje množenie vírusov i baktérií a paralyzuje biele krvinky, ktoré sa starajú o našu obranyschopnosť.
- Vyprážané jedlá, fast foody, sladkosti, chipsy: Tieto potraviny zaťažujú tráviaci systém a môžu zhoršovať príznaky choroby.
- Kofeín: Kofeín je alkaloid, ktorý stimuluje našu nervovú sústavu. Naštartovať potrebujeme však svoju imunitu, preto budú vhodnejšou voľbou skôr bylinné čaje plné antioxidantov.
- Alkohol: Alkohol môže spôsobiť dehydratáciu a odčerpávať vodu z tela potrebnú na zmäkčenie stolice.
- Mliečne výrobky: Mliečne výrobky zahŕňajú cukor - laktózu, ktorú môže telo po hnačke ťažšie tráviť.
- Kyslé jedlá: Pri bolestiach hrdla, angíne či zápale mandlí sa odporúča nepodávať deťom kyslé jedlá - ani napr. paradajky.
- Citrusové plody a niektoré bobule: Hoci sú bohaté na vitamín C, ich kyslosť môže u niektorých ľudí, najmä pri silnej bolesti hrdla, ďasná ešte viac podráždiť.
Čo si zapamätať?
Najdôležitejšie je uvedomiť si, že prevencia je vždy lepšia ako liečba. Aby bunky nášho imunitného systému dobre fungovali, potrebujú dostatok vitamínov, minerálov, aminokyselín, esenciálnych mastných kyselín a bielkovín. Ak máme horúčku alebo ochorieme, naše telo nám naznačuje, že je čas “spomaliť”. Správna strava pomáha organizmu rýchlo a efektívne reagovať na zárodky vírusov a bakteriálnych infekcií.
Ako posilniť imunitu na jeseň? Farmaceut Erik radí
Pre správne fungovanie nášho organizmu je dôležité udržiavať črevný mikrobióm v dobrej kondícii, pričom jedným z hlavných faktorov, ktoré ho ovplyvňujú, je zloženie našej stravy. Podávaním vyváženej zdravej stravy tak pomáhame našim deťom budovať a posilňovať si imunitu a obranyschopnosť.