Samovoľný potrat je najčastejšou komplikáciou raného tehotenstva a predstavuje veľmi bolestivú skúsenosť, ktorá však nie je nijak ojedinelá. V medicínskom žargóne sa označuje ako spontánny potrat. Takmer 50 % všetkých tehotenstiev môže skončiť potratom, pričom väčšina z nich nastáva v prvom trimestri tehotenstva, teda do 13. týždňa. Štatisticky najvyššie riziko potratu je medzi 6. a 8. týždňom tehotenstva.
Je dôležité vedieť rozpoznať varovné príznaky, vedieť, kedy vyhľadať lekársku pomoc, a zároveň si pripomenúť, že vo väčšine prípadov nejde o zlyhanie ženy. Potrat je strata tehotenstva bez vonkajšieho zásahu. Mnohé ženy sa zľaknú pri prvom špinení, no nie každé krvácanie v tehotenstve znamená potrat. Je dôležité vedieť, že špinenie sa môže objaviť aj pri tehotenstve, ktoré pokračuje normálne. Najmä na začiatku gravidity sa môže objaviť slabé krvácanie alebo pobolievanie podbruška bez toho, aby išlo o stratu tehotenstva.
Príznaky samovoľného potratu
Príznaky samovoľného potratu sa líšia v závislosti od štádia tehotenstva. V raných štádiách tehotenstva môžu byť príznaky samovoľného potratu podobné menštruácii. Niektoré ženy tak ani nemusia zistiť, že boli tehotné a namiesto klasickej menštruácie prekonali potrat. V takomto prípade môže byť potrat zamenený za silnejšiu menštruáciu, ktorá prišla trochu oneskorene.
Vo vyšších štádiách tehotenstva môže samovoľný potrat sprevádzať:
- Silné krvácanie a špinenie.
- Kŕče v podbruší, ktoré môžu pripomínať intenzívne menštruačné kŕče až kontrakcie a často vystreľujú do chrbta.
- Výtok tkaniva alebo zrazenín z pošvy, ktorý pripomína krvnú zrazeninu a je pomerne intenzívny a hrudkovitý.
- Zmiznutie tehotenských príznakov, ako je nevoľnosť alebo bolesť pŕs.
Je dôležité si uvedomiť, že tieto príznaky sú pre potrat bežné, avšak nemusia nutne znamenať stratu bábätka. Vaginálne krvácanie sa môže objaviť aj počas normálneho tehotenstva, bez toho, aby signalizovalo problém.
Príčiny samovoľného potratu
Samovoľné potraty sú často spôsobené genetickými anomáliami v embryu, ktoré bránia jeho ďalšiemu rozvoju. Počas oplodnenia, keď sa vajíčko a spermia spoja, sa spoja aj dve sady chromozómov. Ak však má vajíčko alebo spermie viac alebo menej chromozómov ako normálne, plod môže mať nepárny počet chromozómov. Keď sa z oplodneného vajíčka vyvinie plod, jeho bunky sa niekoľkokrát delia a množia a môžu sa vyskytnúť abnormality. Väčšina chromozomálnych problémov vzniká náhodou. Tieto chyby sa môžu vyskytnúť aj náhodne, keď sa bunky embrya rozdelia, alebo v dôsledku poškodeného vajíčka alebo spermie.
Ďalšími možnými príčinami môžu byť:
- Hormonálna nerovnováha.
- Problémy s maternicou alebo krčkom maternice, ako je oslabený krčok maternice (cervikálna insuficiencia).
- Infekcie.
- Zdravotný stav matky, ako je autoimunitné ochorenie alebo diabetes.
Neexistuje žiadny vedecký dôkaz, že sexuálna aktivita, cvičenie, stres alebo dlhodobé užívanie antikoncepčných piluliek sú príčinou potratu. Taktiež sa zvyčajne nejedná o dôsledok bežného pohybu, bežnej práce, sexu alebo jednorazového stresu.
Rizikové faktory a prevencia
Niektoré rizikové faktory však môžu zvýšiť šance na spontánny potrat. Vyšší vek môže tiež ovplyvniť riziko spontánneho potratu - ženy staršie ako 35 rokov majú vyššie riziko potratu ako ženy mladšie. Riziko potratu stúpa s vekom, napríklad vo veku 35 rokov je to 20%. Po 45. roku je to až 50%.
Všeobecne by sa pár snažiaci sa o bábätko mal vyhýbať alkoholu, tabaku a drogám. Oba by tiež mali udržiavať zdravú hmotnosť a dodržiavať správnu životosprávu. V prípade, že je príčina potratu genetická, je najlepšou prevenciou práve genetické vyšetrenie ženy i muža. To môže odhaliť príčinu a vďaka moderným metódam asistovanej reprodukcie môžu odborníci páru účelne pomôcť.
Čo robiť pri opakovaných potratoch?
Jeden či dva samovoľné potraty nie sú nič, čoho by sa bolo treba výraznejšie obávať. Ak sa však samovoľné potraty opakujú častejšie, je dôležité začať hľadať príčinu. Na mieste je nielen štandardné lekárske vyšetrenie, ale tiež genetické testy a laboratórne analýzy pre vás i vášho partnera. Opakovaný potrat (RM) je definovaný ako strata troch alebo viacerých tehotenstiev po sebe idúcich počas prvého trimestra.
Samovoľné potraty sa môžu vyskytnúť aj po asistovanej reprodukcii. Riziko sa líši v závislosti na individuálnych okolnostiach, veku a špecifických zdravotných podmienkach. Odporúčania sa líšia v závislosti na individuálnej situácii, ale zvyčajne sa odporúča počkať jeden až niekoľko menštruačných cyklov, než sa pokúsite otehotnieť znovu. Vašu situáciu by ale vždy mal posúdiť lekár.
Zvládanie potratu a liečba
Potrat je nesmierne náročná skúsenosť, ktorá si vyžaduje fyzické aj psychické zotavenie. Je preto dôležité dať svojmu telu aj mysli dostatočný čas k uzdraveniu. Univerzálny návod neexistuje, je ale dobré sa obklopiť ľuďmi, ktorí vás podporujú - partnerom, rodinou, priateľmi či odborníkmi. Starostlivosť o seba je v tomto období kľúčová.
Po potrate je dôležité, aby sa z maternice odstránilo celé tkanivo plodu. Ak však telo vypudilo z tela všetko tkanivo plodu, zvyčajne nie je potrebná žiadna ďalšia liečba. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odporučiť počkať, či jednotlivec prejde tehotenstvom nezávisle. V prípadoch, keď je tehotenstvo dlhšie ako desať týždňov, môže byť jedinou možnosťou operácia - kyretáž, pri ktorej sa krčok maternice roztiahne a zvyšné tkanivá sa jemne odsajú alebo vyškrabú z maternice.
Fyzické zotavenie býva individuálne. Krvácanie môže trvať niekoľko dní až približne dva týždne. Menštruácia sa zvyčajne vráti v priebehu niekoľkých týždňov. Ovulácia ale môže nastať už po 14 dňoch od potratu. V súčasnosti sa odporúča riešiť ďalšie pokusy o otehotnenie podľa toho, ako sa žena cíti fyzicky aj psychicky a čo odporučí gynekológ. Zvyčajne sa odporúča krátka pauza (cca 3 mesiace), aby si telo oddýchlo, ale nič nie je stratené.
Je normálne, že po potrate zažijete širokú škálu emócií. Smútok a trúchlenie je prirodzené, no ak je to potrebné, požiadajte o pomoc. Dovoľte si prežiť a precítiť svoje emócie. Niektorým ženám pomohlo pátranie po príčine potratu, iným symbolický pohreb alebo vytvorenie spomienkového predmetu. Zdieľajte svoje pocity úprimne a otvorene so svojím partnerom a hľadajte podporu aj v online komunitách.