Psychomotorický vývoj je jedným z najdôležitejších procesov v živote každého človeka, a preto mu treba venovať dostatočn rodičovskú pozornosť. Avšak nezabúdajme, že netreba hneď na začiatku očakávať veľké pokroky. Musíme si uvedomiť, že každé dieťa je iné a môže sa stať, že bude vo vývoji buď zaostávať alebo práve naopak veľmi napredovať.
Vývojovým míľnikom deti neučíme, prichádzajú prirodzene. Každé dieťatko je iné, ale všetky si prejdú v priebehu dôležitého prvého roka míľnikmi v psychomotorickom vývoji. Niektoré skôr, iné neskôr - základom však je, že ich žiaden z týchto míľnikov učiť nemusíte. Sú prirodzeným výsledkom vývoja a prídu vtedy, keď je dieťatko na ne pripravené. Hlavne však samo od seba túži objavovať svet vôkol seba, spoznávať ho a skúmať a zbierať informácie, stimulovať tak rapídne sa vývíjajúci mozog.
Vývojové etapy hrubej motoriky dieťaťa do 18. mesiacov
V skratke uvádzame vývojové etapy hrubej motoriky dieťatka podľa CDC a fyzioterapeutky:
- 3. mesiac veku dieťatka: Prvé vzpriamenie: koordinácia oko-ruka, schopnosť vzpriamene držať hlavičku, schopnosť používať ruky a spájať ich pred sebou.
- 3,5. - 4. mesiac veku dieťatka: Prevrátenie sa z chrbta na bok a z boku na bruško.
- 4. - 5. mesiac veku dieťatka: V čase na brušku sa vie vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte.
- 5. mesiac veku dieťaťa: Druhé vzpriamenie: V čase na brušku sa dieťa vie vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky.
- 6. mesiac veku dieťaťa: Obrat z chrbta na bruško a späť.
- 6. mesiac veku dieťaťa: Pivotácia (dieťa sa točí doľava, doprava, dookola okolo svojej osi), zároveň tzv. váľanie sudov.
- 7,5. mesiac veku dieťaťa: Hojdanie v kľaku, šikmý sed.
- 7. - 8. mesiac veku dieťaťa: Tzv. tulenenie.
- 9. mesiac veku dieťaťa: Symetrické a koordinované lozenie.
- 10. mesiac veku dieťaťa: Široký, pozdĺžny sed (podľa CDC dieťa vie sedieť bez podpory, dostať sa do sedu bez podpory, pohybovať vecami z ruky do ruky a využívať prsty).
- 11. mesiac veku dieťaťa: Chôdza stranou, pozdĺž nábytku, stoj s pridŕžaním sa za jednu ruku.
- 12. mesiac veku dieťaťa: Stoj bez opory.
- 12. mesiaca veku dieťaťa: Samostatná chôdza bez opory alebo za pomoci držania sa nábytku, schopnosť dvihnúť sa do stojacej pozície, státie bez pomoci (12. - 18. mesiac - "širšia norma" - obdobie, kedy by to malo zvládnuť aj vaše dieťa).
Lezenie je pre dieťa najzdravšia alternatíva pohybu. Nielenže si pri tom zlepšuje koordináciu a zapája obidve hemisféry, ale posilňuje aj chrbtové a sedacie svaly. Neunáhlite sa a nesnažte sa dieťa naučiť hneď sedieť alebo chodiť. Už v 12. týždni života by malo dieťa zvládnuť zdvihnúť bradu a ramená nad podložku.
Prechod do štvornožkovania nastáva koncom 6. a začiatkom 7. mesiaca, kedy sa dieťatko dostane do pozície na štyri ako keby naskočením oboch dolných končatín naraz. Poloha je ešte nestabilná. Nasleduje poloha nízkeho šikmého sedu, kedy sa dieťatko hráva na boku a je ako keby v „plážovej polohe“. Malo by to vedieť na obidve strany. V 9. mesiaci dieťatko štvornožkuje skríženým vzorom. Niektoré detičky majú skorší lokomočný prejav. Ak to dieťatko nezvládne do ukončeného 9. mesiaca, hovoríme o oneskorenej lokomócii. Ak je dieťatko lokomočne pozadu 1 - 2 mesiace, určite je na zváženie návšteva fyzioterapeuta.
Ako podporiť lezenie u dieťaťa
Ako podporiť vývoj vášho bábätka ešte predtým, ako začne sedieť:
Poloha na brušku
Toto je ideálna poloha pre bábätko! Dojča začne inštinktívne dvíhať hlavičku, dvíhať sa na predlaktiach a odstrkovať sa, aby sa otočilo na chrbát. Batoľa má v sebe prirodzený sklon k pohybu, takže tieto pokusy bude robiť aj keď nie vždy budú úspešné. To môže vyvolať frustráciu, ale to je v poriadku. Vytvorte priestor na hranie.
Poloha na brušku je pre deti veľmi dôležitá. Je to začiatok ich dlhej cesty k získaniu úplnej kontroly nad svojím telom. Táto fáza začína v približne 5. mesiaci, kedy sa deti budú snažiť prevrátiť z chrbta na bruško. Je dôležité dieťatku ukázať, že poloha na brušku nie je nič ťažké a že v nej vie vydržať čím ďalej, tým dlhšie. V čase na brušku sa vie vzpriamiť a vytiahnuť na predlaktia a lakte. V čase na brušku sa dieťa vie vzpriamiť a vytiahnuť na vystreté rúčky, odtlačiť od podložky.
Vytvorte mu priestor na hranie
Ak svojmu dieťaťu nevytvoríte príležitosti na cvičenie tým, že ho namiesto toho posadíte do sedačky alebo ležadla, bude sa vyvíjať pomalšie. To že sa dieťatko umiestni na podložku, najlepšie na zem, prispieva k rýchlejšiemu progresu. Miesto na zemi je najviac bezpečné. Bábätká si totiž často náhle osvoja novú zručnosť kotúľania, ktorá sa môže skončiť pádom. Položenie bábätka na podlahu na podložku je najlepší spôsob, ako ho povzbudiť k samostatnému cvičeniu.
Už medzi 3. a 4. mesiacom je dobré dávať dieťatko na tvrdšiu podložku, kde sa môže voľne pohybovať. Rodičia majú v tomto období tendenciu dávať svoje deti do postieľky alebo na gauč, no nie je to práve najlepšie riešenie, keďže je to pre neho mäkká podložka a nevie sa tak poriadne oprieť a ďalej rozvíjať svoje svalstvo a motoriku. Zároveň určujete dieťatku nepísaný poriadok, kde môžete rozlíšiť spanie od hrania.
Podieľajte sa na jeho úsilí
Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť. Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu. Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.
Podieľajte sa na jeho úsilí. Povzbudzujte, chváľte, tlieskajte a oslavujte malé úspechy vášho dieťaťa. Zakaždým, keď sa mu niečo podarí - zdvihne hlavu, pokúsi sa zdvihnúť na predlaktiach a potom sa otočí, je to dôvod na pochvalu. Dieťa to ešte viac motivuje k snahe. Podporujte pokusy svojho maličkého sedieť. Majte však na pamäti, že v polohe na brušku, keď dieťa zdvihne hlavu, môže ju prudko spustiť a niekedy udrie tvárou o podlahu. Preto sa v týchto prípadoch odporúča položiť dieťa na mäkkú podložku, aby takéto nárazy neboli bolestivé.
Zabezpečte ho počas prvých pokusov o sedenie
Keď sa vaše dieťa začne samo posúvať, svaly sú ešte slabé a chýba mu stabilita. Môže spadnúť a nie sa dostať do sedu. Nárazy s hlavou o zem môžu byť nebezpečné, preto je dobré chrániť svoje dieťatko vankúšom na kŕmenie. Je to skvelé riešenie. Jednoducho ním obklopte svoje dieťa a vytvorte bezpečné prostredie.
Vďaka takejto podpore sa vaše dieťa bude môcť rýchlejšie učiť a robiť prvé pokusy o pohyb alebo plazenie. Nasledovať bude samostatné státie a prvé kroky. Dieťa bude dostatočne silné na to, aby si osvojilo ďalšie zručnosti.
Čo určite nerobiť?
Ako upozorňujú mnohí fyzioterapeuti a fyzioterapeutky, základom správneho psychomotorického vývoja je „správne manipulovanie s dieťaťom“, aby ste uňho nezafixovali zlý pohybový stereotyp. Od ktorého sa odúča náročnejšie. Učiť deti nemusíte ničomu, ale môžete ich podporiť.
Čo však určite nerobte, je podopieranie nožičiek - šliap nôh dlaňami, aby sa deti pri fáze pohybu po brušku zapierali a hýbali vpred. Mamičky si môžu myslieť, že keď ich dieťatko preskočilo niektorý míľnik v pohybe, je to znak úspechu alebo rýchleho vývoja - v skutočnosti to však nie je žiadúce.
„Nie je správne ak detičky preskočia niektorý model motorickej ontogenézy. Každý nižší model je totiž časťou vyššieho modelu (napr. ak sa dieťatko kvalitne neoprie v 3. mesiaci o lakte v polohe na brušku, bude problém s oporou sprevádzať dieťatko aj v nasledujúcich lokomóciach). Detičky neposadzujeme, nestaviame a netlačíme do chôdze, ak na to ešte nie sú pripravené. Čo sa týka „preskočenia“ niektorej lokomócie v motorickej ontogenéze, to vedie detičky k neideálnej budúcej lokomócii. Každé vývinové obdobie je pre dieťatko a jeho pohyb dôležité,“ zdôrazňuje Mgr. Varcholová.
Pohyby nohami pri držaní dieťaťa v zvislej polohe nie sú signál, že dieťa chce začať chodiť, je to iba reflex. To bude vedieť urobiť až po polroku života. Neskôr začne dieťa obchádzať nábytok alebo tlačiť pred sebou stoličku či kočík, aby sa mohlo pomocou nich bezpečne pohybovať. Ak chcete naučiť dieťa spúšťanie na zadoček zo stoja, určite sa mu nesnažte vždy pomôcť, robte to iba v nevyhnutných prípadoch. Môže sa totiž stať, že si Vaša ratolesť zvykne na to, že mu to pri takomto úkone uľahčíte a zapamätá si, že Vy ste tá, ktorá mu zakaždým pomôže dole. Pri problémoch stačí pokrčiť dieťaťu nohy v kolenách a z tejto pozície sa už ľahko dostane na zem. Dieťa sa musí naučiť samostatnosti a každým pádom si mozog zapamätá ako sa nabudúce pádu vyhnúť. Pokiaľ si myslíte, že chôdzu urýchlite tým, že dieťa budete vodiť za ruky, mýlite sa. Nastane stagnácia a Vaše dieťa môže mať neskôr problémy s chrbticou, pretože sa na Vás bude vešať a intuitívne prekladať nohy. Treba rátať s tým, že chôdza nepríde hneď, niekedy to trvá veľmi dlho, kým sa dieťa dostane z fázy obchádzania nábytku do fázy prvých krôčikov.
Čo si všímať, kedy zbystriť pozornosť a vyhľadať pomoc?
Ako rodič, ktorý trávi s dieťatkom veľa času, si určite všimnete asymetriu alebo akékoľvek omeškanie. Ak sa vám čokoľvek nezdá, nebojte sa vyhľadať pediatra či pediatričku, alebo poradiť sa s fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou.
„V dnešnej dobe sú už rodičia informovaní a majú načítanú motorickú ontogenézu dieťatka a k nám prichádzajú väčšinou už na začiatku problému. Niekedy prídu aj preventívne, aby sme skontrolovali správnosť pohybu. Je dôležité, aby prišli na diagnostiku včas, najlepšie v 6. týždni veku dieťatka, alebo pri otočení hlávky len na jednu stranu. Čím skôr odhalíme odchýlku od vývoja, tým skôr vieme terapiou dieťatku pomôcť k správnemu motorickému vývoju,“ hovorí fyzioterapeutka.
Aj podľa American Academy od Pediatrics si všímajte napr. problémy vášho dieťatka s pretočením sa, sedením, chodením, držaním krku a hlavičky vo vzpriamenej polohe, alebo ak sa vám svaly dieťatka nezdajú v poriadku - prepína sa alebo leží ako handrová bábika.
„Tak, ako bolo uvedené už skôr, ak sa dieťatko omešká o 1 - 2 mesiace, bolo by vhodné to skonzultovať. Panika nie je na mieste. Pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky, ktorí sa venujeme vývojovej ontogenéze, je dôležitá kvantita (správne vekové obdobie, kedy dieťa robí pohybové vzory, pozn. autorky) a kvalita (správny stereotyp prevedenia pohybového vzoru, pozn. autorky) prevedenia pohybu.
Porovnaním motorickej ontogenézy a motoriky konkrétneho dieťatka vieme určiť odchýlku a podľa toho zaraďujeme dieťatko do terapie. Ak je pohyb dieťatka rodičom nápadný, je treba sa poradiť s pediatrom, pediatričkou, alebo fyzioterapeutom či fyzioterapeutkou hneď (napr. pri hre používa iba jednu hornú končatinu, hlávku otáča len na jednu stranu, neštvornožkuje, postaví sa bez nákroku jednej dolnej končatiny a pod…). Terapia, ktorú u nás prevádzame je individuálna. Detičky cvičia vždy po jednom, aby sme sa mohli plne sústrediť na dieťatko a aby sme mohli indukovať rodičov v terapii, ktorú potom prevádzajú doma.“
Na záver iba dodávame: užívajte si každú vývojovú fázu svojho dieťatka. Nebojte sa spýtať odborníkov a odborníčok, ktorí vedia lepšie poradiť čo a ako. Nechajte svoje deti prirodzene sa vyvíjať, netreba nič urýchľovať, nikam sa netreba ponáhľať.