Diktát je vynikajúci spôsob, ako čo najrýchlejšie zistiť, čo dieťa nevie. Prečo? Aby sme to mohli ešte precvičiť a upevniť predtým, než pôjdeme s učivom ďalej. Veľa záleží na tom „AKO diktuje“, či už učiteľ v škole, alebo rodič doma. Diktát nepotrebujeme, je to vynikajúci spôsob, ako čo najrýchlejšie zistiť, čo dieťa nevie. Ak má skúsenosť, že sa mu práca podarí, nebude sa báť. Naopak, diktát je stresujúci, pokiaľ dieťa nemá istotu, že sa dá zvládnuť.
Ako vytvoriť čo najlepšie podmienky na písanie diktátu? V 1. ročníku diktáty nie sú povinné, ale ja ich dávam. Tak postupne vytváram návyk už od začiatku. Posadím žiakov tak, aby nemali možnosť odpisovať. Odstránim všetky rušivé veci okolo. Je ticho, nič na lavici okrem zošitu a pera, očný kontakt. Diktát nenarúšam NIČÍM, okrem potrebného diktovaného obsahu!
Začínam s takýmto diktovaním napríklad: „Napíš veľké písané písmeno M a čiarku za ním.“ Poviem to len 1x a ticho čakám, kým všetci žiaci napíšu a následne zdvihnú hlavu. Pre mňa je to signál, že môžem ďalej diktovať. „Napíš malé písané písmeno a a čiarku za ním.“ Poviem to len 1x a ticho čakám, kým všetci pozrú na mňa, že majú napísané. Ticho čakám. „Napíš veľkú slabiku Má.“ V tomto prípade naznačujem aj gestikuláciou, že je tam dĺžeň (tak, že dlaňou zhora dole pred sebou akoby pretnem vzduch). Takto pokračujem.
Dôležitá je spätná kontrola. Diktujem všetko ešte raz a pomaly. Teraz žiaci perom prechádzajú ponad každé jedno písmenko a kontrolujú si napísané. Ak sa dieťa pomýli, prečiarkne a pokračuje ďalej. Zátvorky sa mi neosvedčili. Od písmen, cez slabiky, prechádzame k písaniu slov. Slovo si pred písaním rozdelíme na slabiky a gestikulujeme pri tom všetci. Rozlišujeme dlhú a krátku slabiku. Dvojhláska v slabike= dlhá slabika, čiže gestikulujeme ako pri dĺžni. Ak sa mi v slove stretnú dve a viac spoluhlások pri sebe (pr. slovo rozprávka), slabikujem tak, že prvú spoluhlásku dám do prvej slabiky a ostatné do druhej slabiky (roz- práv- ka).
V 2.-4. ročníku máme 10 kontrolných diktátov počas školského roka. Jeden do mesiaca. V 2. ročníku už píšeme jednoduché vety. Od dvojslovných až k viacslovným. Prečítam plynule s intonáciou celý obsah textu. Následne poviem. „Začíname písať. Začiatok vety: Miško, mäkké i, Miš- ko“ slabikujeme ako v prvom ročníku a píšeme. Čakám, kým sa pozrú na mňa, že hotovo a pokračujem „číta, čí- ta“ slabikujeme a píšeme. Takto prejdem všetky vety diktátu. Postupne vynechávame gestikuláciu a slabikovanie. Zrýchľujeme celý proces diktovania. Pridávame na obtiažnosti, podľa učiva. Pozor! Tempo diktovania určujem tak, že sa postavím k „pomalšiemu žiakovi“ a nenápadne pozorujem, či stíha písať.
Oprava diktátu žiakmi je dôležitou súčasťou. Pri opravovaní používame korektorské značky. Rozdelenie na konci riadka je chybou až od 3.-4. ročníka. K značke pre chybné písmeno už nedopisujem NIČ, žiak musí sám prísť na to, čo je asi na písmene chybné: dĺžeň? mäkčeň? i/y? veľké písmeno?
Prejsť to slov na vety je pre prváka náročné. Je dôležitý spôsob diktovania. Treba ich upozorniť, že ideme písať vety. Vždy si opakujeme, že veta začína veľkým písmenom, že musí končiť bodkou/otáznikom/výkričnikom. Na gramatické javy ako de, te, ne, le, di, ti, ni, li ich upozorňujem, tiež na písanie ypsilon. Písanie spamäti je pre nich najnáročnejšie. V hlave si musia predstaviť písmená, spojiť ich do slov. Niekomu to ide lepšie, inému horšie. V triede je dobré mať vyvesené všetky písmená, aby si žiaci mohli pomôcť. Možno to chce len čas.
V prvom ročníku má byť známkovaný iba jeden diktát - koncoročný. Ostatné sú nácvičné - iba na počet chýb. Cvičné diktáty a príklady pre zopakovanie učiva.
Ak sa aj vy doma pravidelne s deťmi učíte, potom sme vám v našom novom seriáli pripravili šikovnú pomôcku na preskúšanie. Diktáty online aj v podcaste, diktuje priamo pani učiteľka. Pre žiakov každého ročníka sme vytvorili niekoľko diktátov, vďaka ktorým ich môžete vyskúšať aj vy doma. U starších študentov budú zamerané aj na precvičenie konkrétnej problematiky. Tí najmenší si zatiaľ precvičia správne tvary písmen.
Pre zlepšenie v písaní diktátov je dôležité nezanedbávať čítanie. Pri čítaní kníh a časopisov si deti rozšíria slovnú zásobu, osvoja si pravopis a naučia sa vnímať slová v kontexte. Spravte si z čítania príjemné rodinné chvíle. Využite nahrávky k detským rozprávkam a príbehom na prepis hovoreného slova. Internet ponúka tiež stránky, kde si môžete rozprávky vypočuť.
Odpisovanie textu je účinná technika na nácvik diktátov. Dieťa si pri prepise precvičí pozornosť a zároveň sa zlepší v gramatike. Odpisujte s deťmi aspoň 3x týždenne, prípadne im dajte prepisovať z ich obľúbenej knižky, novín alebo časopisov.
Pravidelné písanie cvičných diktátov doma, bez stresu a strachu zo zlého hodnotenia, pomôže dieťaťu osamostatniť sa a mnohokrát sa zbaví strachu z diktátov. Ak v cvičnom diktáte na prvýkrát spravíte veľa chýb, skúste si ho zopakovať na druhý deň. Precvičovanie zložitých gramatických javov a pravopisu musí byť pravidelné, ale najmä zábavné.
Pri písaní diktátu musí mozog zvládnuť mnoho činností: počúvať učiteľa, podržať vetu v pamäti, rozdeliť slovo na hlásky, rozlíšiť podobne znejúce hlásky, vyhľadať grafické tvary písmen, rozlíšiť podobné tvary písmen, prepojiť počuté hlásky s videnými písmenami, spojiť obraz písmena s pohybmi ruky a správne umiestniť písmená na papier. Rozvojom týchto funkcií je nevyhnutné sa zaoberať už v predškolskom veku.
Typy diktátov a cvičení na doma:
- Odpisovanie textu: Dieťa si najprv text prečíta, potom ho odpíše. Správne napísané slová si zapamätá ich pravopis.
- Prepisovanie textu s predchádzajúcim čítaním: Dieťa si text najprv prečíta, potom mu ho môžete nadiktovať. Dôležitá je vždy oprava diktátu.
- Prepisovanie básničky alebo cvičenia naspamäť: Dieťa si tak zopakuje text a precvičí pravopisné javy.
- Komentovaný diktát: Vhodný pri preberaní vzorov podstatných alebo prídavných mien.
- Výberové diktáty: Dieťa vypisuje z čítaného textu len tie slová, ktoré sa momentálne preberajú.
- Slohové cvičenia: Dieťa napíše príbeh podľa osnovy, pričom používa preberaný jav.
- Klasický diktát: Precvičuje písanie súvislých textov, rýchlosť písania, jemnú motoriku, úhľadnosť a čitateľnosť písma, interpunkciu.
- Dopĺňacie diktáty: Dieťa dopĺňa v texte hlásku alebo veľké a malé písmená.
- Autodiktát (pre 1. ročník): Dieťa najprv pomenuje obrázky, potom ich napíše.
Pochvala a motivácia sú kľúčové. Po každom úspechu dieťa pochváľte a motivujte ho k ďalšiemu pokroku. Ako odmenu mu môžete podarovať napríklad pero, s ktorým sa mu bude písať ľahko a ktoré sa tak môže stať jeho „šťastným perom“.
Ak sa dieťaťu venujete a k náprave nedochádza, treba uvažovať aj nad tým, či nemá nejakú poruchu učenia. V takom prípade je vhodné nájsť mu doučovanie. Prenechajte to na odborníka, ktorý mu podrobne vysvetlí pravidlá pravopisu a precvičí si s ním všetky slová, kde robí dieťa chyby.
Najdôležitejšie je zbytočne dieťa nestresovať. Ak sa mu spočiatku v diktátoch nedarí, doprajte mu čas. Po domácom tréningu sa určite v písaní diktátov zlepší aj v škole. Nezabudnite ho po každom úspechu pochváliť a motivovať ho tak k ďalšiemu pokroku.
