Odplienkovanie dieťaťa je dôležitý míľnik v živote každého dieťaťa aj rodiča. Hoci sa môže zdať náročné, správny prístup a dobrá príprava dokážu celý proces výrazne uľahčiť. Nezáleží na tom, či je to prvé slovo, krok, prespatá noc alebo prvé cikanie do nočníka. Nezmyselné súťaženie medzi mamičkami, ktoré sa snažia, aby ich dieťatko získalo prvenstvo v určitej „disciplíne“, nie je na mieste. Každé dieťa je iné a určité procesy v ňom dozrievajú postupne. Skúste sa však zhlboka nadýchnuť a vydržať. Každé dieťa má svoje tempo. Pri odplienkovaní rozhodne neplatí, že ten, kto sa odučí od plienky najskôr, jednoznačne vyhráva. Ak dieťa nebolo na to pripravené, čoskoro to vyjde najavo.
S odplienkovaním sa spája množstvo mýtov a omylov. Naše mamy sa nevedeli dočkať obdobia, kedy konečne nebudú musieť vyvárať a žehliť tony látkových plienok, ba základe čoho robili všetko preto, aby urýchlili proces prechodu na nočník. Na jednej strane ich chápeme, pretože klasické látkové plienky sa diametrálne líšili od moderných variantov, ktoré netreba žehliť, ani prácne vyvárať. Kedysi sa však dieťa sfukujúce prvú sviečku na torte s plienkou na zadočku považovalo za zlyhanie rodiča. Deti sa dávali na nočník neraz ešte skôr, než vedeli sedieť. Dnes je ešte stále v mnohých rodičoch zakorenený mýtus o tom, že dieťa by sa malo zbaviť plienky najneskôr do druhých narodenín. Aj na tento mýtus však môžete pokojne zabudnúť. Nosiť plienku aj po 24. mesiaci nie je žiadna hanba.
Kedy začať s učením dieťatka?
Presný mesiac či vek, kedy by ste dieťa mali začať učiť na nočník nie je stanovený. Vychádzať možno zo štatistík, odporúčaní pediatrov a všeobecných skúseností rodičov. Okolo 18. - 24. mesiaca si dieťa začína uvedomovať potrebu vyprázdňovania, cikania a kakania. To však neznamená, že dieťa nemôžete s nočníkom zoznamovať aj skôr. Skúste mu napríklad čítať rozprávky o nočníku, púšťať zaujímavé náučné videá, piesne, posaďte ho občas na nočník a vysvetľujte mu, čo znamená kakať alebo cikať. Rozprávajte sa s ním o tom, že na cikanie a kakanie je tu práve nočník. Prvé zoznámenia sú krátke. Ak nechce dieťa sedieť na nočníku, nenúťte ho.
Dôležitejšia ako vek je zrelosť dieťaťa. Je potrebné, aby dieťa chápalo podstatu toho, čo učenie na nočník znamená. Ovláda a rozlišuje základné pokyny a pojmy - cikať a kakať. Ak predpokladáme, že vaše dieťa má osvojené vyššie uvedené návyky a má potrebnú zrelosť na odúčanie od plienok, je na čase začať robiť z chodenia na nočník rituál.
Ako mama či ocko rozpoznajú, že teraz je ten správny čas? Rodičia robia často chybu, keď reagujú na akúkoľvek špinu výrazom „to je kako“. Takže to skutočné “kako“ treba brať prirodzene, nevyjadrovať zhnusenie, ale jemne prejaviť potešenie, že sa dieťatko vykakalo. Veľa detí spočiatku odmieta nočník alebo sa naň nepýta a podobne. Celé to súvisí s technikou odúčania od plienok.
Signály pripravenosti dieťaťa:
- Veľkú potrebu vykonáva približne v rovnakom čase: pravidelná stolica je ďalší dôležitý znak.
- Rozumie jednoduchým pokynom: je nevyhnutné, aby vaše dieťa rozumelo, čo od neho chcete. Zistíte to pomerne ľahko.
- Zaujíma ho, čo sa to s ním deje: do určitého obdobia je dieťatku vykonávanie potreby ľahostajné. Ak si však začne všímať, čo práve robí, je to ďalší dobrý signál, že je pripravené vyskúšať nočník. Detičky zvyčajne zahlásia, že cikajú alebo kakajú.
- Vadí mu špinavá plienka: u každého dieťaťa raz príde obdobie, že sa nebude cítiť príjemne v špinavej plienke.
- Plienka dieťaťa je po obedňajšom spánku z času na čas suchá alebo aj počas dňa má aj niekoľko hodín po prebalení suchú plienku (je to signál toho, že dieťa začína mať kontrolu nad svojim močovým mechúrom).
- Dieťa vie, kedy ciká alebo kaká do plienky - buď ukazuje prstom na plienku alebo sa utiahne do kúta a sústredí sa na potrebu alebo to oznámi bezprostredne po vykonaní.
- Dieťa rozumie jednotlivým pokynom zo strany rodiča - daj hračku do krabice, prines mi loptu, ...
- Dieťa sa snaží o samostatnosť pri obliekaní alebo pri jednoduchých úkonoch asistovať - obutie papučiek alebo ponožiek, teplákov a musí rozumieť rozdielu medzi vytiahnuť tepláčky (nohavičky) hore a stiahnuť dole.
- Dieťa pozná jednotlivé časti svojho tela, na pokyn rodiča ukáže kde má napr. bruško, pupok, nos, oči, ...
- Dieťa dokáže v kľude obsedieť na nočníku 5 až 10 minút s hračkou alebo knižkou bez toho, aby utekalo alebo sa z neho vzpieralo.
Ak je vaša odpoveď na tieto otázky „áno“, potom nastal ten správny čas to skúsiť.
Metódy odplienkovania
Metódy odplienkovania sa za posledných 100 rokov zmenili od neorganizovaných až po vysoko štruktúrované a starostlivo naplánované. Neexistuje žiaden jediný správny čas, ktorý by vyhovoval každému dieťaťu. Niektoré deti budú pripravené na nočník už v jednom roku, zatiaľ čo iné trebárs až v troch rokoch. A to je úplne v poriadku.
1. Brazeltonova metóda
Jednou z najznámejších metód odplienkovania je tá, ktorú vyvinul Dr. T. Berry Brazelton v roku 1962. Podľa tejto metódy je ideálne začať s odplienkovaním okolo 18. mesiaca. Brazeltonova metóda je väčšinou časovo náročná a môže trvať až tri roky ju úplne ukončiť, pokiaľ začnete v období medzi 18. a 24. mesiacom.
2. Montessori prístup
Podobne funguje aj odplienkovanie podľa Montessori, ktoré podporuje deti v tom, aby samé rozpoznali signály potreby a použili toaletu. Na rodičoch je iba vytvorenie podporného prostredia napríklad pomocou stupienka či stúpadla, ktoré dieťaťu umožní učiť sa a osamostatniť sa s minimálnym vedením.
3. Metóda Azrina a Foxxa (24-hodinový tréning)
Ak sa rozhodnete vyskúšať opačný prístup, kedy sa vedenia ujmete vy, potom vyskúšajte metódu z knihy Ako naučiť dieťa na nočník za jeden deň, ktorú v roku 1968 vypracovali Nathan Azrin a Richard Foxx. Tento prístup sa zameriava na intenzívny nácvik chodenia na nočník po dobu 24 hodín.
- Prvý deň: Dieťa by sa na nočník malo učiť vyzlečené. Povzbudzujte ho na pitie tekutín, aby sa mu chcelo častejšie cikať a pravidelne používalo nočník.
- Druhý deň: Dieťa by malo mať oblečenie, ktoré sa dá jednoducho vyzliecť, napríklad bavlnené spodky.
- Tretí deň: Dieťa už by malo byť úplne oblečené. Udržujte pravidelné intervaly sedenia na nočníku, ale postupne ich predlžujte na 1 - 2 hodiny, pokiaľ to dieťa zvláda.
Metóda môže trvať v rozmedzí od 3 do 14 dní v závislosti od rýchlosti adaptácie dieťaťa. Úspešnosť tejto metódy bude do značnej miery ovplyvnená štýlom vašej výchovy.
4. Indiánska metóda
Indiánska metóda odplienkovania sa zameriava na komunikáciu s dieťaťom o jeho vylučovacích potrebách. Táto metóda má korene v tradičných indiánskych kultúrach, kde sa plienky bežne nepoužívali. Podľa indiánskej metódy má rodič medzi 20. a 24. mesiacom dieťaťu počas dňa plienky zobrať a už sa k nim nikdy nevracať. Na noc ich dieťa ale má naďalej. Dieťaťu sa má vysvetliť, že sa od dnešného dňa bude chodiť vyprázdňovať na nočník. Nejakú dobu pred začatím indiánskej metódy starostlivo pozorujte svoje dieťa, aby ste sa naučili rozpoznávať jeho signály, kedy potrebuje malú alebo veľkú potrebu. Deti majú často prirodzené vzorce pre vylučovanie, napríklad po prebudení alebo po jedle. Dôležitá je komunikácia s dieťaťom. Pre túto metódu si vyhraďte aspoň 14 dní voľnejší program bez väčších návštev a výletov. Rátajte s tým, že prvé dni môže byť pocikané naozaj všetko. Táto metóda vyžaduje čas, ochotu dieťa vnímať a komunikovať s ním.
Čo pri učení na nočník určite nerobiť
V procese odplienkovania zvyknú robiť rodičia v zásade jednu hlavnú chybu: Plienky striedavo dávajú a nedávajú. Dieťatko potrebu zadrží a čaká, kým dostane plienku a tam to pustí. Toto ich nastavenie dieťa vycíti a ani za svet nepustí do gatí. Keď sa mu to stane, prežíva to úzkostlivo.
Zlozvyky detí ako odmietanie nočníka inde ako doma, veľká potreba len do plienky, prípadne schovávanie sa s nočníkom, prichádzajú spolu s nevhodnou taktikou odúčania od plienok. Za neschopnosťou vykakať sa inde ako doma väčšinou tkvie prílišné ritualizovanie potreby. Ak sa konečník zvykne na zadržiavanie, zväčší svoj objem - roztiahne sa a nabudúce udrží oveľa dlhšie stolicu, ktorá tam za tú dobu stuhne.
Neustálym nútením a nedajbože trestaním sa môžete s úspešným odplienkovaním rozlúčiť. Je pochopiteľné, že by ste najradšej mali odplienkovanie čo najskôr za sebou, ale takto deti nefungujú. Pristupujte k odplienkovaniu s rešpektom a pozitívnym prístupom. Oslavujte úspechy, chváľte alebo odmeňujte. Naopak, nehody, ako je pocikanie sa na koberec, berte ako prirodzenú súčasť procesu. Buďte trpezliví a využite neúspechy ako príležitosť na učenie. Povzbudzujte dieťa, aby to skúsilo znova a buďte mu oporou.
Ak proces odplienkovania rýchlo vzdáte, môžete tým znížiť šancu na dlhodobý úspech a naopak tým dieťaťu odovzdať ponaučenie, že sa má vzdať pri prvej prekážke a neúspechu. Je v poriadku prestať, ak sa dieťa ešte musí trochu vyvinúť a dospieť.
Nikdy netrestajte dieťa za to, ak nestihne vykonať potrebu alebo ju vykoná pár minút na to, ako sa postavilo z nočníka. Nie je dobré, ak dieťa na nočníku nútite sedieť až pokým sa nevyciká alebo nevykaká, dieťa nesmie byť pod nátlakom či v strese, inak bude mať z nočníka strach. Dôsledkom takýchto nevhodných postupov je, že dieťa odmieta nočník.
Pri hľadaní správneho prístupu na internete nájdete množstvo „zaručených“ metód, ktoré vám budú sľubovať zázraky na počkanie. Čím je v nich uvedený kratší čas potrebný na odplienkovanie, tým je vyššia pravdepodobnosť, že vaše dieťatko bude mať nehody aj po ich absolvovaní. Netlačte naň, ani sa sami nedostávajte zbytočne do stresu.
Najčastejšie chyby rodičov:
- Nedostatočná dôslednosť: Zaveďte dôsledné pravidlá pre používanie nočníka bez ohľadu na to, či je dieťa doma alebo niekde inde.
- Nejednotný prístup: Všetci dospelí, ktorí sa o dieťa starajú, by mali dodržiavať rovnaký postup.
- Prílišný nátlak a tresty: Toto vedie k odporu a strachu z nočníka.
- Príliš skorý začiatok: Ak dieťa nie je pripravené, proces bude náročnejší a menej úspešný.
- Vzdanie sa po prvých neúspechoch: Trpezlivosť je kľúčová.
Ako udržať motiváciu a zvládnuť regres
Keď sa váš škôlkar začne opäť pocikávať, nerobte z toho paniku. Ukážte mu, že sa vám môže zdôveriť so svojimi obavami. Keď sa dieťatko po prvýkrát vyciká do nočníka, pre všetkých je to zlomová udalosť. A my, ako rodičia, máme z toho obrovskú radosť. Sme hrdí, že naše dieťa pochopilo, na čo slúži nočník, a preto ho za to adekvátne odmeníme. Či už hračkou, sladkosťou alebo nejakou inou maličkosťou.
Neustále odmeny však podľa viacerých odborníkov určite nie sú tou najlepšou motiváciou. Dieťa by malo vnímať vykonávanie potreby ako prirodzenú, fyziologickú vec, nie niečo, za čo ho treba zakaždým odmeniť. Samo príde na to, že bez plienky je to pohodlnejšie a chodenie na toaletu mu uľahčí každodenné aktivity. Ak ho zahltíme odmenou zakaždým, keď sa vyciká do nočníka, nielenže čochvíľa skrachujeme, ale dieťa si môže vyžadovať odmeny tiež za iné prirodzené činnosti.
Jednou z najnešťastnejších metód je dieťa odmeniť sladkosťami. Škodí to nielen zubom, ale aj zdraviu. Keď vaša milovaná ratolesť vykonala potrebu do nočníka, môžete ju samozrejme pochváliť či objať.
Väčšina detí sa po odplienkovaní síce k plienke nevráti, no u mnohých sa môže prejaviť určitý regres, ktorý je však prirodzený. Môže to byť v dôsledku veľkej životnej zmeny, ktorá je pre dieťa príčinou stresu. Nástup do škôlky, narodenie súrodenca, alebo iná dôležitá udalosť sa často stane dôvodom, kvôli ktorému sa dieťa opäť začne pocikávať. Nič sa nedeje. Stačí, keď mu na určitý čas opäť vrátite plienku a počkáte, kým obdobie regresie pominie. Aj my, keď je toho na nás veľa, sa túžime vrátiť do obdobia, kedy sme nemali toľko povinností. To isté robia i deti. Občas sa uchyľujú k predchádzajúcim vývinovým obdobiam, aby opäť našli stratenú pôdu pod nohami.
Odplienkovanie na noc
Keď sa vám konečne podarí zaviesť dennú rutinu, prichádza odplienkovanie na noc, ktoré je pre mnoho rodičov najťažšou časťou procesu. Ale nebojte sa, aj túto rutinu si dieťa rýchlo osvojí.
Samostatnou kapitolou je odplienkovanie na noc. Môže sa totiž stať, že vaše dieťatko bude cez deň bez plienky už od jeden a pol roka, ale na noc ju bude mať až do troch rokov. Záleží na tom, ako tvrdý spánok má vaše dieťa a či ho potreba ísť na záchod alebo nočník dokáže zobudiť. Dôležité je určite nedávať dieťaťu príliš tekutín pred spaním a nechať ho sa vyčúrať než pôjde spať. Pokiaľ má suchú plienku po dennom spánku aspoň mesiac, potom môžete skúsiť odplienkovať práve na tento spánok. Ak sa podarí aj ďalší mesiac bez nehody, potom môžete skúsiť odplienkovať aj na noc. Pripravte sa na to, že sem tam sa môžu ešte stávať nehody, za ktoré dieťa určite netrestajte.
Trpezlivosť a podpora
Pri odplienkovaní je dôležitá vaša trpezlivosť. Áno, a to tiež v prípade, ak dieťa vysiela všetky uvedené signály a vy cítite, že je pripravené urobiť tento dôležitý krok. Pokiaľ vás prepadá nervozita, odložte trénovanie na nočník na neskôr. Inak dieťa veľmi rýchlo vycíti, že nie ste v poriadku. Je dôležité naučiť sa psychicky podržať dieťatko, a to i vtedy, keď nespĺňa naše predstavy. Snažte sa byť jeho partnerom, ktorý ho nezradí v dôležitých momentoch. To je niečo, čo si dieťa odnesie. Pocit, že mama ho neodsúdi, keď nesplní očakávania okolia.
Spolu s prácou a všetkými ostatnými povinnosťami, ktoré máte, môže proces odplienkovania viesť k rodičovskému vyhoreniu. Treba si neustále opakovať: „To prejde. Naučí sa to.“
Ako zvládnuť rodičovské vyhorenie počas odplienkovania:
- Buďte trpezliví: Odplienkovanie môže byť časovo náročné a nepredvídateľné.
- Buďte pre dieťa podporou: Ak máte pocit, že je toho na vás veľa, zatvorte sa na chvíľu v miestnosti, zhlboka sa nadýchnite a upokojte sa, aby ste na dieťa nesmerovali svoju frustráciu.
- Vyhľadajte podporu: Poraďte sa s priateľmi, rodinou alebo sa pridajte ku komunitám rodičov, aby ste našli emocionálnu podporu alebo si mohli vzájomne poradiť. Povedať si o pomoc rozhodne neznamená, že ste zlý rodič - naopak, naučíte dieťa, že je dôležité nespoliehať sa stále len sám na seba.
- Urobte si čas sami na seba: Ak máte pocit, že vás obdobie odplienkovania a odmietavý prístup dieťaťa frustruje, dajte si chvíľu osamote alebo s priateľmi.
Verte, že vášho dieťaťa sa nikto nikdy nebude v dospelosti pýtať, kedy sa zbavil plienok. Koniec koncov, pre úspešný a spokojný život to vôbec nie je podstatné.