Prvé prechladnutie vášho dieťatka môže byť náročný zážitok, ale všetko sa raz stane prvýkrát. Možno cítite neistotu, či robíte všetko správne, najmä tak, aby ste dieťaťu neublížili. Tu sú odpovede na časté otázky, ktoré vám v tejto súvislosti môžu napadnúť.
Keď sa prvýkrát ocitnete doma s novorodeniatkom po boku, snažíte sa všetko hneď od začiatku robiť správne. „Keď mi hneď v prvých týždňoch ochorelo bábätko, bola som zdesená a pýtala sa sama seba, čo robím zle, ako som to mohla dopustiť? Bola som vystresovaná a cítila som sa, akoby som zlyhala,“ povedala pre Najmama.sk mama Eva o prvej chorobe svojho bábätka. Po návšteve lekárky sa zistilo, že bábätko len nachladlo, infekt odznel sám od seba.
„V prvom rade treba vedieť, že aj malé dieťa môže byť choré, 4 až 6-krát do roka a je to normálne. Prispieva to k normálnemu fungovaniu imunity,“ ubezpečuje aj detská lekárka MUDr. Lena Kováčiková z detskej ambulancie vo Vajnoroch. „Každý soplík nemusí byť hneď následkom infekcie, niektoré deti vracajú mlieko a ak sa im dostane do nosa, sliznica môže reagovať tvorbou hlienov,“ podotýka.
Prechladnutie u bábätka: Čo robiť a ako zvládnuť?
Aj prechladnutie je jednou z najbežnejších ochorení v detskom veku. Konkrétne sa jedná o bežné ľahšie vírusové infekcie, ktoré zapríčiňujú predovšetkým nádchu, respektíve podráždenie nosa a hrdielka. Vírusovú infekciu vaše dieťatko môže dostať rovnako ako staršie dieťa či dospelý - šíri sa kvapôčkovou cestou a aerosólmi, zvyčajne vstupujú do tela cez noštek, očká alebo ústa.
A môžete ho "nachytať" kdekoľvek - vonku, na ihrisku, pri prechádzke, v hromadných dopravných prostriedkoch, na návšteve, od príbuzného. V závislosti od toho, do akej miery je dieťa v kontakte s inými ľuďmi, nie je nezvyčajné, že dieťa v prvom roku zažije 6 až 12 vírusových ochorení.
Je to len prechladnutie či niečo vážnejšie? Aké príznaky si všímať?
Okrem vírusov bežnej nádchy môžu najmenšie deti ochorieť aj na iné vírusové ochorenia: chrípku, laryngotracheobronchitídu, respiračný syncyciálny vírus (RSV) a či COVID-19. Tieto choroby sa často začínajú príznakmi podobnými prechladnutiu, ale stav dieťaťa sa postupne zhoršuje.
Nachladnutie alebo nádcha
Nachladnutie začína postupne a pozvoľna ako u dospelých: najskôr je napadnutá nosová sliznica, teda bábätko kýcha, má výtok z nosa vo forme soplíkov (neustále sa tvoria hlieny predné aj zadné), môžu mu slziť oči, má sťažené dýchanie, spôsobené zdurenými sliznicami. Neskôr môže vystúpiť aj teplota, ktorá je zvyčajne mierna - okolo 38°C a ak bábätku zatekajú hlieny do nosohltana a ďalej, môžu spôsobiť reakciu tela kašľom.
Najčastejšie bývajú infekčné nádchy spôsobené vírusmi - rinovírusmi, adenovírusmi, enterovírusmi, vírusmi chrípky a parachrípky. „Horné dýchacie cesty sú ihriskom pre vírusy, nie baktérie. Iba 0.5 až 2 % akútnych rinosinusitíd (zápalov nosovej dutiny a prínosových dutín) má bakteriálny pôvod a až vtedy vyžadujú antibiotickú liečbu,“ vysvetlila aj lekárka MUDr. Denisa Paulechová, podľa ktorej sa soplíkov u najmenších nemusíme hneď zľaknúť a hoci menia farby, je to pochopiteľné vzhľadom na to, ako naše telo funguje.
„Žlté, či zelené sople neznamenajú, že ide o bakteriálnu infekciu. Je to normálny priebeh infekcie v nose, kde spočiatku je výtok objemnejší, riedky, vodnatý či biely a postupne sa môže zahusťovať a zafarbovať do rôznych žltozelených odtieňov.“ A vysvetlila aj zmenu soplíkov na žltozelené odtiene: „Znamená to aktivitu bielych krviniek, ktoré bojujú v slizniciach. Umierajú v boji za zdravie a sfarbujú hlien do žlto-zelena. Dieťa väčšinou nepotrebuje antibiotiká.“
Soplíky u bábätiek vysvetlila pre Najmama.sk aj lekárka Kováčiková: „Začína sa aj vykurovacie obdobie, kedy najmenšie deti s najmenším priemerom nosových "prieduchov" reagujú na suchý a teplý vzduch , ktorý je často s prímesou víriaceho sa prachu, tvorbou soplíkov, ktorou sa snaží telo zbaviť nečistôt z nosa.“
Chrípka je riziková u detí do 5 rokov
Bábätko môže potrápiť aj klasická chrípka. S prechladnutím ich spája šírenie kvapôčkovou cestou. A prevenciou v podobe dôkladnej hygieny rúk a kašľania či kýchania do vreckovky alebo ohybu lakťa. Obe ochorenia majú podobné symptómy: zvýšená teplota, upchatý nos, malátnosť a kýchanie.
No na rozdiel od bežnej nádchy, ktorá má miernejší priebeh, pri chrípke je dieťa unavenejšie, malátnejšie a môže mať oveľa vyššiu teplotu. Dojčatá a malé deti do 5 rokov majú vyššie riziko komplikácií a hospitalizácie v dôsledku chrípky v porovnaní so staršími deťmi a dospelými. Pridať sa môže aj bolesť uší či slzenie očí, chrípka môže vyvrcholiť do zápalu priedušiek. Preto ochorenie nepodceňujte a s dieťaťom určite radšej navštívte lekára či lekárku.
Akútny zápal hrtana a priedušiek (laryngotracheobronchitída)
Tento druh respiračného ochorenia je infekčného pôvodu, najčastejšie ho vyvolávajú vírusy, menej často baktérie. Objavuje sa veľmi často u detí vo veku 6 mesiacov až 3 roky najmä v chladných mesiacoch. „Toto ochorenie je u detí skutočne veľmi časté a 1/3 detí ho prekoná aspoň 1x počas života. Predovšetkým ale postihuje dojčence a malé deti. Náchylnejšie na ochorenie sú predčasne narodené deti, deti s chronickým pľúcnym ochorením a deti vystavené expozícii cigaretového dymu a smogu z kúrenia,“ prezradila na úvod detská lekárka Monika Michňová.
„Ochorenie sa začína prejavovať rinitídou (plný nos), ku ktorej sa postupne po 3-4 dňoch pridruží suchý, dráždivý kašeľ, ktorý sa neskôr stáva produktívnym pri tvorbe hlienu. Pri väčšej produkcii hlienu alebo namáhavom kašli, môže byť sprievodným príznakom aj zvracanie,“ vysvetľuje príznaky. „U malých detí je často aj výrazný bronchospazmus (zúženie a nepriechodnosť), ktorý vzniká na podklade opuchu, zápalu a nadmernej tvorby sekrécie hlienov v koncových častiach dýchacích ciest.
Vtedy môžeme na dieťati pozorovať sťažené namáhavé dýchanie, pískanie pri výdychu- WHEEZING, zapájanie aj pomocných dychových svalov - zaťahovanie hrudníka a medzirebrových svalov. Dieťa môže aj dýchať rýchlejšie, byť schvátené, rozrušené a mať vynútenú polohu,“ doplnila.
Pri tomto ochorení sa určite majte na pozore. Zápal priedušiek totiž môže prejsť do zápalu pľúc, preto nič nepodceňujte a dbajte na rady lekára či lekárky. Stále to však nemusí znamenať, že skončíte na antibiotikách, najmä ak ide o zápal vírusového pôvodu. Iná vec je, ak je prítomná bakteriálna superinfekcia, ktorej prítomnosť by mal lekár potvrdiť CRP vyšetrením z kvapky krvi.
RSV, teda respiračný syncyciálny vírus
Ide o bežný vírus, no pre najmenších môže byť veľmi nebezpečný a vyžadovať si hospitalizáciu. Bronchiolitída je vážne ochorenie - ide o zápal drobných priedušničiek, bronchiolov a najťažšiu formu infekcie RSV - postihuje prevažne deti do 2 rokov, ale aj 3 až 6-mesačné bábätká.
Príznaky infekcie respiračným syncyciálnym vírusom (RSV) sú podobné prechladnutiu - upchatý nos, nádcha, kašeľ, zvýšená teplota - u novorodencov znížená. No po niekoľkých dňoch sa môže vyvinúť bronchiolitída s vážnejšími príznakmi - častejší a silnejší kašeľ, dieťa sa môže začať dusiť. Ťažkosti s dýchaním sa prejavia v podobe namáhavého dýchania, abnormálne rýchleho dýchania niekedy s prestávkami, pískanie pri dýchaní, modranie pier či končekov prstov. Dojčatá menej jedia, zvracajú, sú dráždivé alebo spavé - ak sa tieto príznaky vyskytnú, treba volať záchranku.
Ako pomôcť dieťaťu, keď má kašeľ alebo upchatý nos?
Mamičky vedia, že jednou z prvých vecí, ktoré je dôležité mať po ruke hneď po narodení dieťaťa, je aj neslávne známa odsávačka hlienov, postrach najmä prvorodičov. Deťom trvá, než sa naučia samostatne smrkať, no správnej hygiene nosa ich učte určite od momentu, keď sú schopné udržať vreckovku a porozumieť, ako funguje proces fúkania. Čo dovtedy?
„Pri najmenších deťoch je najdôležitejšie zabezpečiť priechodný noštek najmä pri pití, lebo pri upchatom nose sa nevedia najesť - nemajú ako dýchať. Najlepšie je kvapkať do nosa roztok na báze morskej vody a následne vyčistiť noštek vlhkou vatovou tyčinkou. Ak to nestačí, tak použiť kvapky do nosa pre najmenšie deti, vždy najmä pred pitím,“ radí detská lekárka Kováčiková.
Druhou dôležitou vecou je polohovať dieťa s hlavičkou vyššie: pod matrac, na ktorom dieťa leží, dať vankúš, zloženú deku a pod. Táto poloha zabezpečí, že soplíky sa nebudú držať v nose, ale vytečú z nosa von alebo do hrdla a dieťa ich prehltne. Takéto polohovanie je dôležité aj v noci, kedy dieťa leží dlhší čas a v nosohltane sa mu môže nahromadiť viac hlienov.
Za tretie je dôležité neprekurovať miestnosť, lebo zvýšená teplota spôsobí, že nosová sliznica viac opuchne a zase sa len zmenší otvor v nose, ktorým dieťa dýcha.
Deti môžu bežne chodiť von, keď majú soplík - vonku je vzduch chladnejší, vlhkejší - a to najmä počas dažďa, to si každá mamička už asi všimla, že vonku deti lepšie spia, zdravé aj choré,“ radí ďalej lekárka.
„Odsávať soplíky odsávačkami sa doporučuje až vtedy, ak matka vidí v nose hlienové bubliny. Ak mama soplíky len "počuje", sú v nosohltane a tie odsávačkou nevytiahne, akurát tým podráždi podtlakom sliznicu.“
A lekárka ešte dopĺňa: „Dôležité je podotknúť, že ak je chorá mama - teda ak má nejaký respiračný infekt, kojenie sa neprerušuje, len treba zvýšiť hygienu v domácnosti - vetranie, dezinfekcia rúk aj povrchov a pri ošetrovaní dieťaťa sa má používať rúško. Materské mlieko (a láska) je pre dieťa najlepším liekom.“
Dvíhanie novorodenca z podložky
Kašle vaše dieťatko? Kedy siahnuť po sirupoch?
„Kašeľ je ďalším evolučne úžasným nástrojom organizmu, ako sa ochrániť. Prečo sa tento dôležitý reflexný mechanizmus vyvinul? Pomocou kašľu sa naše dýchacie cesty zbavujú škodlivín vo forme prachu, nečistôt z ovzdušia a patogénov, ktoré sa zmiešajú s hlienmi na slizniciach,“ vysvetlila funkciu kašľa Kartousová.
Podľa nej je u detí občasný kašeľ normálny a prospešný, v prípade kašľa ako príznaku choroby je dobré vyhnúť sa podávaniu sirupov proti kašľu u detí do 2 rokov: V amerických odporúčaniach dokonca uvádzajú, že deti až do 6 rokov by sa nemali liečiť takýmito liečivami. My by sme sa mali naučiť aspoň to, že minimálne do 2 rokov nie je vhodné podávať voľno predajné lieky akéhokoľvek druhu, ani tie prírodné „liečivé“, pokiaľ to jednoznačne neindikuje lekár/ka…
Lieky na tlmenie kašľa centrálne pôsobia cez mozog utlmovaním kašľového reflexu a môžu mať nežiaduce účinky. Dráždivé suché kašlanie u detí nad 2 roky môžeme tlmiť možno preferenčne jemnejšími bylinnými prípravkami. Kodeín je do 11 roku veku dieťaťa zakázaný.“
Dýchacie problémy u bábätiek a detí
Dýchacie problémy u detí môžu mať rôzne príčiny, od bežného prechladnutia až po vážnejšie infekcie. Medzi najčastejšie ochorenia patria:
- Nádcha a prechladnutie: Bežné vírusové infekcie, ktoré spôsobujú nádchu, kýchanie a sťažené dýchanie.
- Chrípka: Podobné príznaky ako prechladnutie, ale s vyššou teplotou, únavou a malátnosťou. U dojčiat a malých detí môže mať vážne komplikácie.
- Laryngotracheobronchitída (akútny zápal hrtana a priedušiek): Infekčné ochorenie, ktoré spôsobuje suchý, dráždivý kašeľ a sťažené dýchanie.
- Respiračný syncyciálny vírus (RSV): Bežný vírus, ktorý môže spôsobiť bronchiolitídu, zápal drobných priedušničiek, najmä u detí do 2 rokov.
Polohovanie bábätka pri dýchacích ťažkostiach
Správne polohovanie môže uľahčiť dýchanie bábätku s dýchacími ťažkosťami. Tu sú niektoré odporúčané polohy:
- Vyvýšená poloha: Podložte matrac pod hlavičkou bábätka vankúšom alebo zloženou dekou. Táto poloha zabezpečí, že soplíky sa nebudú držať v nose, ale vytečú von alebo do hrdla.
- Poloha na boku: Uložte bábätko na bok, aby sa mu ľahšie dýchalo. Môžete použiť dlhý vankúš v tvare slíža, ktorý podoprie telo a rozloží váhu.
- Poloha na brušku (pod dozorom): Krátkodobé polohovanie na bruško, keď je dieťa pod dozorom, môže pomôcť posilniť krčné a hrudné svaly.
Ďalšie tipy na uľahčenie dýchania
Okrem polohovania existujú aj ďalšie spôsoby, ako uľahčiť dýchanie bábätku:
- Čistenie nosa: Používajte izotonický soľný roztok na čistenie a zvlhčovanie nosovej sliznice.
V prvých mesiacoch života bábätko väčšinu dňa prespí v polohe na chrbáte, ktorá znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia. Avšak, je takisto dôležité, aby novorodenec trávil každý deň určitú dobu na brušku. Polohovanie bábätka sa môže mnohým zdať ako alchýmia. Nie je to však nič zložité, dôležité je bábätko často klásť na bruško. Dôvod? Novorodenci majú veľmi slabé, ochabnuté šijové a ramenné svalstvo, takže nie sú schopní zdvihnúť a udržať hore hlavičku, práve preto by ste mali systematicky posilňovať tieto svaly. Fázy, ktoré nasledujú po „obyčajnom ležaní“ si vyžadujú pevné svalstvo, práve ono je dôležité pre lezenie i sedenie a docielite ho v polohe na brušku. Tá navyše pomáha predchádzať tvarovým deformáciám hlavy dieťatka. Nebuďte na pochybách, väčšina bábätiek „pasenie koníkov“ miluje a postupne sa ho dožaduje. Čo musíte dodržať, je mať potomka stále na očiach. Polohu na brušku milujú aj detičky, ktoré trápia dojčenské koliky, pretože im dokážu viditeľne uľaviť. Kedy začať s polohovaním bábätka? Pokojne dieťatko ukladajte na bruško na pár minút už po príchode z pôrodnice. Skvelá je taktiež aj poloha „na tigríka“, pri ktorej dieťa nosíte na rukách bruškom opreté o predlaktia. A čo na polohovanie bábätka vravia odborníci? Vždy skúšajte polohovanie počas chvíľ kedy je dieťatko hore, nie je ospalé ani plačlivé, najlepšie počas prebaľovania a pred jedlom. Nikdy nie bezprostredne potom, čo sa naje. Stavte na pevnú podložku - hraciu deku, koberček alebo penové puzzle, skúste vynechať posteľ i gauč, ktoré mu neposkytujú dobrú stabilitu. Dieťa nedvíhajte, len ľahko prevráťte. Musí sa opierať o celé predlaktia paží a tie by mali byť v lakťoch ohnuté do pravého uhla. Predlaktie musí byť rovnobežné na šírku ramien, aby bola šija správne zapojená do vzpriamenia. Skúste dieťa motivovať zaujímavými hračkami, ktoré si získajú jeho pozornosť a bude hlavičku pekne dvíhať. Hrkálky, knihy a rôzne zvieratká sú tým pravým orechovým. Dbajte na to, aby ste hračky držali v úrovni alebo tesne nad úrovňou jeho očí, zhruba 25 až 30 cm od tváre. Zabezpečte, aby bolo dieťa pri dvíhaní hlavičky opreté o predlaktia, ťažisko sa musí nachádzať v oblasti panvy.
Veľa ľudí vníma ukladanie bábätka do postieľky ako akúsi banalitu. Opak je však pravdou. Ide o mimoriadne podstatnú vec, ktorú by ste rozhodne nemali podceniť. Nesprávna poloha totiž môže spôsobiť náhle úmrtie dieťatka a veľa ďalších problémov. Je pochopiteľné, že novorodenec po pôrode zvykne grckať zvyšky plodovej vody. Tej sa mohol napolykať práve počas pôrodu. Novorodenec častejšie grcká aj materské mlieko. Dôvodom je, že jeho žalúdok je výrazne menší a rýchlejšie sa tak dokáže presýtiť. Preto je dôležité, aby ste novorodenca do postieľky ukladali správne. V tomto prípade platí, že hlavička novorodenca by mala byť vyššie ako sú nožičky.
Čo je to SIDS? Ide o syndróm náhleho úmrtia dojčaťa. K tomuto stavu dochádza počas spánku, pričom mu nepredchádzajú žiadne zjavné symptómy. Príčina vzniku SIDS dosiaľ ešte nie je známa, no predpokladá sa, že tento syndróm je spojený s poruchou vnútornej činnosti ucha. Jednoducho povedané, dieťa sa nezobudí vo chvíli, kedy začne mať problémy s dýchaním. Naša rada: Ak chcete zabrániť SIDS, mali by ste novorodenca uložiť v polohe na chrbte. Poloha na brušku alebo na boku zvyšuje riziko vzniku tohto nebezpečného syndrómu. Poloha novorodenca na brušku počas spánku je veľmi nebezpečná. Zvyšuje totiž riziko vzniku SIDS. V niektorých prípadoch je však práve táto poloha odporúčaná. Aj pri polohe novorodenca na boku platí, že sa zvyšuje riziko vzniku SIDS. Za najviac bezpečnú polohu počas spánku novorodenca je považovaná tá na chrbte.
Ak sú bábätká polohované len na chrbte, vzniká aj riziko „zležania hlavičky“. Pri novorodencoch je odporúčané, aby ste ich mali neustále pri sebe a pod dohľadom. Výborným riešením je jednoduchá postieľka s mriežkou, pričom najlepšou voľbou je tvrdší matrac. Pri mäkkom matraci totiž hrozí, že dieťatku sa do neho zaborí hlava a narastie riziko zadusenia. Vysoký komfort počas spánku zaistí novorodencovi aj hniezdo.
Nejedna mamička sa už pred príchodom dieťatka zamýšľa nad tým ako bude dieťatko spať. Nehovorím teraz o dĺžke spania, ale o správnej polohe na spanie. A tá je mimoriadne dôležitá. Každý jeden rodič má za povinnosť, zabezpečiť pre dieťa bezpečný a pokojný spánok. Ako však na to? Aká poloha je pre novorodenca vhodá? Asi sa zhodneme na tom, že každá jedna maminka ale určite aj oteckovia milujú pocit, keď dieťatko na ňom zaspí. Sú to neopakovateľné chvíle, keď opäť splynieme v jedno telo, jednu dušu. Ale nedá sa to každý deň a už vôbec nie, ale máme aj ďalšie deti, ktoré si rovnako vyžadujú pozornosť svojho rodiča.
Poznáme tri najčastejšie sa opakujúca polohy na spanie: Poloha na chrbte, na boku a na brušku. Skôr než začneme niečo alebo niekoho odsudzovať, skúsme sa na to pozrieť spolu. Aké sú klady a zápory v každej jednej polohe a na čo musíme jednoznačne dávať pozor!
Argumenty PROTI spánku na brušku sú takéto:
- Táto poloha môže spôsobovať tlak na čeľusť dieťaťa, čo môže negatívne ovplyvňovať dýchacie cesty a dýchanie bábätka.
- Dieťa v polohe na brušku nemusí mať dostatok čerstvého vzduchu, akoby dýcha dookola ten istý vzduch.
- Dieťaťu hrozí nebezpečenstvo zaborenia tváričky a dusenie, ak spí na brušku na mäkkom matraci.
- Bábätko môže vdychovať mikróby z matraca.
V akých prípadoch malé deti môžu spať na brušku?
V istých prípadoch aj lekár odporučí, aby dieťa rodičia na spánok ukladali do tejto polohy. Jedná sa najmä o deti s ťažkým refluxom alebo s určitými malformáciami horných dýchacích ciest, ako je Pierre Robinov syndróm, ktoré vedú k akútnym prípadom nepriechodnosti dýchacích ciest.
Ak hrozí nebezpečenstvo zvracania, odporúča sa dieťa polohovať práve na bruško. Zároveň veľa rodičov malých bábätiek uvádza, že práve v tejto polohe ich deti spia „najlepšie a najdlhšie“. V tomto prípade je potrebné, aby rodičia zabezpečili tvrdý matrac a aby v postieľke nebolo nič, do čoho by si dieťa mohlo zaboriť tváričku.
Spánok na chrbte
Odborníkmi najčastejšie odporúčaná poloha na spánok, nakoľko z výskumov vyplýva, že výrazne znižuje riziko SIDS, nakoľko pri nej sú dýchacie cesty voľné. Spánok na chrbátiku však tiež prináša isté riziká. Ak sú bábätká polohované len a len na chrbátik, vzniká riziko „zležania hlavičky“. Teda nesprávneho formovania lebečných kostí. Odporúča sa preto:
- Pamätať na polohovanie na bruško keď je dieťa bdelé.
- Predchádzať zležaniu hlavičky, dávať pozor, aby bolo dieťa polohované v čase bdenia na opačnú stranu.
- Výborná je aj Mimi perinka, v ktorej je pamäťová pena, ktorá prechádza práve zaležaniu.
- Minimalizovať čas, ktorý dieťa trávi v autosedačke.
- Meniť polohu dieťatka v kolíske či postieľke, aby sa za vecami a ľuďmi bolo nútené otáčať z rôznych strán (napr. raz ho otočím hlavou ku stene, potom nožičkami ku stene).
Spánok na boku
Kým väčšina detí, ktoré sú ukladané na spánok na chrbátik, či na bruško ostávajú v týchto polohách, deti uložené na bok sa zvyknú pretočiť. Väčšina z nich sa otočí z boku na chrbátik. Prevrátenie na bruško by mohlo byť nebezpečné s ohľadom na SIDS. Dr. Sears na svojej stránke uvádza, že v súčasnosti sa väčšina medicínskych autorít zhoduje na tom, že obe polohy na spánok - na chrbte i na boku - sú pre dieťa bezpečné.
Poloha na boku je fajn, ale poistite sa zábranou proti pretočeniu na bruško.
Aby bol spánok dieťaťa na boku bezpečný, je vhodné urobiť aj tieto opatrenia:
- Dieťatko ukladajte na spánok na tzv. polobok, teda mierne naklonené dozadu.
- Spodnú rúčku dieťaťa povytiahnite mierne dopredu. Spodné rameno bábätka bude slúžiť ako akýsi stabilizátor polohy a zabráni dieťatku prevrátiť sa na bruško.
- Môžete použiť polohovacie pomôcky - kliny alebo valčeky, prípadne zrolovaný uterák alebo deku. Nepoužívajte však len oporu za chrbátik, to môže dieťa nútiť prevaliť sa z boku na bruško. Ako potrebný sa javí skôr predný klin, teda niečo, čo umiestnite dieťatku pred bruško. Nemalo by to však vyť nič, čo bude príliš obmedzovať pohyb dieťatka. Dieťa musí mať voľné dýchanie a istú slobodu pohybu.
Ak je vaše dieťa v období, kedy zvýšene sliní alebo má nejaké ochorenie dýchacích ciest spojené so zvýšenou tvorbou hlienov, môže byť poloha na boku nápomocná. Hlien sa zhromažďuje v dolnej časti líc a v polohe na bok pravdepodobne vybehne z úst von skôr, než by dieťaťu zabehol späť do zadnej časti krku. Čo sa stane v polohe na chrbátiku. Ak teda má dieťa kašeľ, soplíky, počujete sťažené dýchanie, skúste na spánok bočnú polohu.
Čo ak sa v spánku dieťa pretočí samo. Jednoduché mäkké valčeky zabránia pretočeniu na bruško. Budúcich rodičov učíme, že majú dieťa polohovať na spánok dovtedy, kým sa dieťa nezačne otáčať samo. O tohto času je to už zväčša mimo vôle nás rodičov. Dieťa síce môžete uložiť na chrbátik, ale prídete o hodinku bábo skontrolovať a bude otočené na boku. Detičky sa učia pretáčať z chrbátika na bruško okolo 4. - 6. mesiaca života. Niektoré to zvládnu aj skôr, pamätám si, že môj syn to urobil ako trojmesačný, práve v spánku a veľmi ma vtedy vyplašilo. Našťastie v tomto veku už vedia detičky dvíhať sami hlavičku a bezpečne si ju vedieť dať do polohy aby sa im dobre dýchalo.
Takmer každý rodič predčasniatka si uvedomuje význam správnej stimulácie svojho dieťatka či prípadného cvičenia pre jeho správny psychomotorický vývoj. Pravidelné rehabilitácie a opakovaná vojtovka niekoľkokrát do dňa sa stáva súčasťou života mladých rodín uvedomujúc si, že od toho závisí budúcnosť ich malého predčasniatka. Preto sme pre vás spoločne so skúsenou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou pripravili sériu rozhovorov a praktických rád v oblasti fyzioterapie. V prvom rozhovore sa venujeme téme polohovania bábätka a detailejšie nám vysvetlila polohu “na brušku”.
Čo je dôležité v úplných začiatkoch pri manipulácii s dieťatkom? Novorodenec je v tomto období veľmi nestabilný. Držanie tela je asymetrické, prevažuje holokinetická hybnosť. Veľa toho ešte nezvládne, ale čo musí zdravé dieťaťko zvládnuť, je otočiť hlavičku plynulo do oboch strán. Ak ju otáča len na jednu stranu, hovoríme o predilekcii hlavy, avšak tento stav by mal trvať najviac 6 týždňov po narodení. Samozrejme, že u predčasne narodených detí počítame korigovaný vek. Ak tento stav trvá dlhšie a dieťa nie je schopné hlavičku otočiť na stred a už vôbec nie na druhú stranu, je dôležité, aby sa začalo s dieťaťom cvičiť. Polohovanie hlavičky často krát nestačí, je to málo. Dieťa vždy nejakým spôsobom utečie z tejto polohy a dostane sa do svojej obľúbenej polohy. Dochádza k zležaniu záhlavia. Úplne malé dieťa - novorodenec a predčasne narodené dieťa vždy zakláňa hlavu, pretože ju ešte nevie udržať. Pri manipulácii s novorodencom pokladáme hlavu celou dlaňou, tým mu zaisťujeme maximálnu oporu hlavy a trupu. Hlavička dieťaťa je vždy vyššie ako ostatné časti tela, rešpektujeme postup “hlava je vyššie ako zadok”. Podkladanie hlavy celou dlaňou je u predčasne narodených detí nutnosť.
Ako má vyzerať správna manipulácia? Novorodenca držíme tak, aby sa cítil bezpečne a kľudne. Manipulujeme pomaly, citlivo, nikdy nie rýchlo. Nosíme a stimulujeme novorodenca vždy symetricky, nikdy ho nechytáme a nedráždime pod krkom. Častým manipulovaním a dráždením pod krkom vyvíjame neprimeraný tlak na krčnú chrbticu, dráždime svalovú a nervovú sústavu. Dieťaťko býva plačlivejšie, dráždivé, pretože v oblasti šije a krku má zvýšené svalové napätie. A to sa v polohe na brušku prejaví jeho nestabilitou.
Má sa dieťa polohovať na bruško?
Áno, polohovanie na bruško alebo “pasenie baránkov” využívame od narodenia, od úplneho začiatku. Dnes sa to ale neodporúča kvôli SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). Rodičia si ale toto varovanie často vysvetlia, že dieťa nemá ležať na brušku vôbec. Polohovanie na bruško je zároveň prevencia zležania hlavičky a s tým spojená aj asymetria držania tela. Dieťaťko pokladáme na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zo začiatku ho pokladáme krátko, mínutu až dve, viackrát denne, neskôr môžeme interval predlžovať. Je veľmi dôležité aby sme poznali a rešpektovali únavu dieťatka. Plač, celková nepohoda, nekľud či pasivita môžu byť známky únavy a vtedy samozrejme dieťatko nepokladáme na bruško. Nerešpektovanie únavy vedie u dieťatka k zvýšeniu svalového napätia, dráždivosti či k zlej nálade. Je veľmi dôležité, aby aj detičky s refluxom boli počas dňa niekoľkokrát denne polohované na brušku. Polohou na brušku si dieťa spevňuje brušné svalstvo a taktiež je potom jeho tráviaci trakt schopný lepšie pacovať s potravou, ktorá sa vráti zo žáludka. Polohovaním na brušku zlepšujeme trávenie dieťatka, čo je zároveň an prevenciou kolík. Poloha na bruško je pre dieťaťko veľmi zdravá, trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo a aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy.
Ako vyzerá správna poloha na brušku?
Správna poloha na brušku alebo „pasenie baránkov„ musí vyzerať takto: dieťa sa opiera o predlaktie, zadok ma pritlačený k podložke v jednej rovine s hlavou, ktorá je v predĺžení trupu, nie je v záklone a rúčky sú uvoľnené, nesmú byť v päsť. Začína sa formovať prvá oporná báza, ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý. Takto môžu na chrbtici vzniknúť fyziologické krivky. Túto polohu musí zvládnuť každé zdravé dieťa.
Ako vyzerá nesprávne polohovanie na brušku?
Dieťa sa nevie oprieť o predlaktie. Hlavičku drží v záklone a v oblasti šije a ramien môžete pozorovať nahromadenú kožnú riasu. Zlepená kožná riasa je dôsledkom zvýšeného napätia šijových svalov. Kolíše sa na brušku a nohy má pritom zdvihnuté. Je celé prehnuté a prepadáva na bok (zaťažuje sa viac na jednu stranu), až sa nevládze udržať a pretočí sa na chrbátik - to všetko sú signály nestability, asymetrie držania tela, zlej manipulácie s dieťaťom, ktoré sa riešia cvičením a správnou stimuláciou a manipuláciou dieťaťa.
Existuje nejaká poloha alebo cvik na podporu dvíhania hlavičky v polohe na brušku?
Pre lepšiu podporu hlavy dieťatka je výborné tzv. nosenie na tigríka, klokana či v klbku. V týchto polohách si dieťatko trénuje posturálne svaly, trénuje si aj držanie hlavičky a uvedomuje si svoje telo. Samozrejme je dôležité toto všetko vykonávať symetricky.
tags: #ako #polohovat #babatko #pri #prieduskach