Ako postupovať, ak vaše dospelé dieťa užíva drogy

Slovenskom otriasa kauza resocializačného zariadenia v Galante, kde mali zneužiť maloletú Natáliu. Mama ju tam dala dobrovoľne, keď zistila, že užíva drogy. Máte podozrenie, že v tom „lieta“ aj vaše dieťa? Odborníci na liečbu závislostí poradia, ako to riešiť.

Po drogách už dávno nesiahajú len deti z problémových rodín, ale aj tie „dobre vychované“, ktoré láka zakázané ovocie. „Pacienti najčastejšie uvádzajú prvé skúsenosti s drogami v 14 - 15 rokoch, menšia časť vo veku 12 - 13 rokov a potom okolo nástupu dospelosti. Nebezpečné je, že čím mladší mozog droga ‚zasiahne‘, tým rýchlejšie sa závislosť rozvinie,“ upozornila psychiatrička Tatiana Magová z Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave.

S osvetou svojich ratolestí by ste preto mali začať ešte pred pubertou, keď deti prijímajú informácie od rodičov menej kriticky. Psychiatrička Magová varuje: „Nebezpečné je aj fajčenie. Nie všetci rodičia možno vedia, že sa fajčí aj heroín, aj pervitín - čo je momentálne po marihuane u nás najrozšírenejšia droga.“

Od cigarety je totiž veľmi ľahké skĺznuť k jointu či k niečomu tvrdšiemu. Ako rodičia odhalia, že dieťa užíva drogy? Je predsa známe, že závislí ľudia sú najlepší klamári. „Užívanie drog spravidla spôsobí zmeny v správaní dieťaťa. Rodič si môže všimnúť zmeny nálady, výbušnosť až agresivitu, poruchy spánku, zmeny chuti do jedla, zhoršenie prospechu v škole, zápach po marihuane, alkohole, začervenané oči,“ vymenovala typické signály odborníčka.

Ďalšou možnosťou je overiť si svoje podozrenie pomocou testu na prítomnosť drogy v moči. Psychiater Ľubomír Okruhlica odporúča i návštevu špecializovaného Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, Banskej Bystrici či Košiciach a dať syna či dcéru vyšetriť.

„Rodičia to však nemusia urobiť hneď, keď majú podozrenie, že ich dieťa berie drogy. Test môže byť prvým krokom,“ vysvetlil skúsený odborník. „Ak tínedžer odchádza na diskotéku alebo ide na noc s kamarátmi na chatu a vopred vie, že po návrate ho rodičia otestujú na alkohol či drogy, je to silný ochranný moment. Toto vedomie tínedžerov často zastaví,“ objasnil Okruhlica.

Podľa neho zaberie, ak deti vie, že po pozitívnom výsledku testu dostanú od rodičov zákaz chodiť na diskotéky alebo sa načas stretávať s priateľmi. „Ak sa však pozitívny výsledok testu zopakuje alebo trvajú zmeny v správaní, rozhodne treba ísť k odborníkom,“ uzavrel psychiater.

Ak teda zistíte, že vaše dieťa užíva drogy, nemusíte hneď utekať na úrady. Vezmite svoju ratolesť k odborníkovi, ktorý má s liečbou závislostí skúsenosti. A nezabudnite dať dieťaťu najavo, že ho máte stále radi a že problém budete riešiť spoločne.

Príznaky ovplyvnenia podľa druhu drog

Špecifických príznakov, ktoré svedčia o tom, že dieťa užilo drogu, je viac. Tu sú niektoré, ktoré sme vybrali zo stránky drogy.sk.

• HALUCINOGÉNY AKO LSD: halucinácie, rozšírené zrenice, čudné správanie, niekedy pocity prenasledovania, agresivita, zmätenosť.
• HEROÍN: jazvy po vpichoch (ale heroín sa aj fajčí či šnupe), spavosť, spomalený dych, nezrozumiteľná reč, apatia.
• MARIHUANA: červené oči, hlasný slovný prejav, neprimeraný smiech, zápach po páliacej sa zemiakovej vňati, zrýchlený tep, poruchy pamäti.
• PERVITÍN: stavy nadmernej aktivity, pocity prenasledovania, zmätenosť, dlhý, aj viacdenný spánok.

Domáci test vám ukáže pravdu

Ak máte podozrenie, že vaše dieťa berie drogy, otestujte si ho priamo doma. Až keď si budete istí a neviete si ďalej rady, poraďte sa aj s odborníkmi. Domáce testy sú rýchle, spoľahlivé a najmä diskrétne. Na trhu je viac typov testov. Od tých, ktoré zisťujú prítomnosť THC po fajčení marihuany, až po multidrogové testy, ktoré dokážu odhaliť 10 rôznych látok v moči.

Ich cena sa pohybuje od 6 eur a nájdete ich v lekárňach, supermarketoch, väčších tabakových predajniach či na internete. Ich výhodou je, že sú diskrétne, jednoduché, rýchle a z pohodlia domova. Na druhej strane však nie sú stopercentne spoľahlivé, ich výsledok môže byť skreslený po konzumácii určitého jedla, nápoja alebo liekov. Vtedy treba test zopakovať.

Závislosť

Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako užívanie nejakej látky, ktoré má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. Príznaky závislosti:

• silná túžba - baženie (craving),
• ťažkosti v sebaovládaní vo vzťahu k návykovej látke,
• odvykacie príznaky,
• rast tolerancie (na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu, vyššiu dávku drogy),
• zanedbávanie iných záujmov,
• pokračovanie v užívaní návykovej látky napriek negatívnym následkom.

K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní. Na vznik závislosti majú vplyv 4 faktory (droga, osobnosť, podnet, prostredie). Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.

1. Droga: Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania.
2. Osobnosť: Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, ai.).
3. Podnet: Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod.
4. Prostredie: Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov.

Výsledkom býva zmena osobnosti - droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvá.

Liečba

Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.

1. Jednorázová rada, krízová intervencia: Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.
2. Ambulantná liečba: Pacient ostáva v svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.
3. Ústavná liečba: Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe. Obsahuje množstvo zákazov, požiadaviek, možností, ktoré sa kontrolujú a hodnotia. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti. Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i. Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky za podmienky splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.

Čo zvyšuje úspešnosť liečby:

• keď je poskytnutá včas
• keď pacient primerane spolupracuje
• keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných
• kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie

Abstinencia

Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient skutočne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou, ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Desatoro abstinujúceho závislého:

1. priznať si, že som závislý/á
2. chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe
3. nezatajovať liečbu
4. dodržiavať podmienky doliečovania
5. neobnovovať staré zvyky
6. pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich
7. vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby
8. dodržiavať správnu životosprávu
9. zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť
10. pracovať aktívne na vlastnej osobnosti

Odporúčaným pravidlom je suchá domácnosť - teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny.

Doliečovanie

Doliečovanie je nevyhnutou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné. Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie. Resocializácia poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka. Zoznam resocializačných zariadení je možné nájsť na www.infodrogy.sk.

Ambulantná forma doliečovania spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Ďalej je to užívanie entizolu. Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov. Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť. Zoznam klub abstinujúcich nájdete na www.abstinenti.sk.

V CPLDZ BB sa každý piatok koná v rámci ústavnej liečby psychoterapeutický klub o 11,00, ktorého sa zúčastňujú okrem pacientov v liečbe i hostia - abstinujúci závislí, príbuzní pacientov. Taktiež vždy druhý pondelok v mesiaci o 16,00 sa koná A-sekcia, ktorá je určená pre abstinujúcich závislých od alkoholu a ich príbuzných. Každý utorok o 16,30 prebieha ambulantná skupina pre abstinujúcich závislých.

Recidíva

Pre abstinenciu je dôležité prijatie a uznanie možnosti recidívy, aj keď si ju nikto nepraje, pretože závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť. Pacient ostáva závislým, chorým po celý život, môže sa však uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie. Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie - hlt piva, vína, šluk z marihuanovej cigarety a pod. prvé porušenie abstinencie je signálom nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva neprejaví hneď, ale ide postupne, plíživo, závislý utvrdzuje samého seba, že kontrolovane to zvládne. Po určitom čase sa však dostane tam, kde bol pred liečbou. Recidíva môže mať dva konce. Buď ju pacient dokáže zastaviť s odbornou pomocou a následným opakovacím pobytom v liečebni, zameraným na analýzu príčin recidívy, alebo ju nezastaví a rozpije/rozfetuje sa až na úroveň pred liečbou a hlbšie.

Baženie

Abstinujúci závislý môže mať po liečbe správny postoj, náhľad, motiváciu, no napriek tomu ešte stále môže pociťovať túžbu, baženie po droge. Hlavne zo začiatku je pacient vystavený množstvu situácií, ktoré môžu vyvolávať chuť, alebo príznaky tzv, „suchej recidívy“ - príznaky podobné odvykacím, ale bez priameho predchádzajúceho užitia drogy alebo vypitia.

Subjektívne prejavy baženia:

• spomienky na príjemné pocity pod vplyvom alkoholu/drogy,
• nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, zvieranie žalúdka, sucho v ústach, triaška, potenie,….),
• nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, stiesnenosť, únava, podráždenosť,…)

Prvou pomocou pre zvládnutie chute je vypitie veľkého množstva vody, čím dôjde k presýteniu v organizme a ústupu telesných prejavov spojených s bažením. Následne je nevyhnutné použiť niektoré zo stratégií zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby.

Stratégie zvládania baženia:

• vyhnúť sa pocitom viny (priznať si chuť), uvedomiť si, že baženie trvá krátko
• rozpoznávanie spúšťačov, vyhnutie sa im
• únik z rizikovej situácie, zotrvanie v chránenom prostredí,
• úprava životného štýlu, skoré rozpoznanie baženia,
• odvedenie pozornosti,
• správna psychohygiena a životospráva.

Závislosť a rodina

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).

Vývoj vzťahov:

1. obdobie šoku - paniky: Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami - dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
2. obdobie prispôsobenia: V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
3. obdobie rezignácie, vzdania sa: Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.
4. Obdobie reorganizácie: Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnej reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery.

Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie.

Richard Wolt, PhD. - klinický psychológ, psychoterapeut

V prípade, že vaše dieťa berie drogy, alebo na to máte podozrenie, vyhľadajte psychológa alebo ambulantného psychiatra.

Ak sa budete synovi stále len vyhrážať a nič z toho nespravíte, tak to tak aj bude stále brať a zametať s Vami. Nepíšete vek Vášho syna, ale predpokladám, že je plnoletý. Treba mu dať ultimáta, ktoré je nutné potom aj dodržať!!!! Ak sa nechce ísť dať liečiť, je nutné mu natvrdo zrušiť u Vás trvalý pobyt a v tom prípade, ak by sa dobíjal domov, tak v tom prípade Vám musia pomôcť aj policajti. Poprípade bude žiaľ nutné podať na neho trestné oznámenie za vyhrážanie a krádež cenných vecí. Bude to veľmi ťažké a bolestivé, ale ak to s ním nejde podobrotky iná cesta žiaľ nie je a v tom prípade musíte chrániť hlavne seba. Pomôcť mu môžete, len ak Vy budete v bezpečí. Ak budete mať záujem kontaktovať ma telefonicky moje číslo je 0905365041. Odporúčam prečítať knihy: Odsúdený (Vladislava Hoffmannová, Eva Bacigalová) a Mé syny zničil heroin (Elizabeth Burton-Phillipsová). Držím Vám palce a želám veľa síl pre správne rozhodnutia v ktorých je treba potom aj zotrvať a nepovoliť...

Keď niekto odmieta liečbu alebo dokonca uznať, že má problém, je to zničujúce pre každého, kto mu chce pomôcť. No nezabúdajte, že hoci je závislosť mizerná choroba, každý sa z nej môže uzdraviť. Nádej nie je stratená. Urobte tieto štyri kroky:

1. Stanovte dôsledky a dodržte ich! Veľa závislých vníma dôsledky len ako prázdne hrozby. Keď váš blízky odmieta liečbu, stanovte dôsledky. Môže to byť niečo také ľahké ako zabránenie prístupu na internet alebo odstránenie drog/alkoholu z bytu. Niekedy sú však potrebné oveľa drastickejšie dôsledky ako napr. vysťahovanie z domu. Efektívne dôsledky sa rôznia podľa osobnosti závislého a intenzity jeho závislosti. Mali by byť však dostatočne závažné, aby závislého motivovali k liečbe. Nech sa rozhodnete stanoviť akékoľvek dôsledky, potom ich musíte dodržať. Závislý musí pochopiť, že jeho zneužívanie má ďalekosiahle následky.
2. Prestaňte mu umožňovať, aby ďalej pokračoval v závislosti: Umožňovanie je podporovanie závislosti, hoci nemusí byť priame. Podporujete závislého finančne? Môže to byť formou lacného bývania, čo mu umožňuje míňať ďalšie peniaze na alkohol/drogy. Môže to byť formou „pôžičky“ alebo zabezpečovania potravín. Zakrývate jeho závislosť? Možno klamete o tom, prečo váš blízky nechodí na rodinné stretnutia. Možno za neho robíte úlohy, prácu v domácnosti alebo iné povinnosti. To najhlavnejšie je, prestaňte mu umožňovať zabezpečovanie alkoholu/drog. Keď to urobíte, závislý bude mať možnosť nie len vidieť dôsledky zneužívania alkoholu/drog, ale bude ho to nútiť viac pracovať, aby mohol pokračovať vo svojom užívaní. Keď mu prestanete pomáhať, závislý si môže uvedomiť akú veľkú moc má závislosť nad jeho životom.
3. Pripravte sa na dôsledky: Závislosť je mocná choroba, ktorá ovplyvňuje emocionálnu časť mozgu a stanovenie dôsledkov a odňatie podpory je niečo, čo závislý nechce počuť. Keď odmietne liečbu, opäť sa bude snažiť zmanipulovať svojich blízkych, aby ho začali podporovať. Môže to byť prostredníctvom falošných sľubov (sľubujem, že už som prestal), hrozieb (už sa s tebou nikdy nebudem rozprávať), emocionálneho vydierania (keby si ma mal rád, rozumel by si mi), falošného zdôvodňovania (nikdy som nebol závislý) a rôznych iných taktík. Jeho prosbám sa veľmi ťažko odoláva, ale neustúpte z toho, čo ste povedali. Závislý sa sám nedokáže zbaviť svojej túžby užívať/piť - musí sa liečiť. Ak sa nevyhráža násilím, ignorujte jeho naliehania a dodržte všetky stanovené dôsledky. Toto je tvrdá láska.
4. Hľadajte pomoc pre seba: Len preto, že váš blízky odmieta liečbu, neznamená to, že ani vy nemôžete dostať pomoc. Život so závislosťou nie je ľahký - aj keď vy nie ste ten, ktorý zneužíva alkohol či drogy. Nie ste v tom sami. Al-Anon a Narc-Anon sú 12-krokové programy určené pre blízkych závislého. Okrem podpory skupiny zvážte aj rodinnú či individuálnu terapiu. Keď sa budete učiť o závislosti a látkovom zneužívaní, pomôže vám to pochopiť, čím prechádza váš blízky a ako mu môžete lepšie pomôcť.

Bude to pre vás ťažké. Vedzte, že týmto nielen oslobodzujete seba od ničivých účinkov závislosti, ale zároveň tlačíte svojho milovaného smerom k uzdravovaniu. No záväzok uzdravovať sa môže urobiť len a len závislý. Hoci teraz odmieta liečbu, neznamená to, že to tak bude aj v budúcnosti. Kým sa tak stane, nedovoľte, aby závislosť prevzala kontrolu nad vaším životom.

Mám neter a tá si nevie poradiť s 20 ročným synom. Už asi najmenej rok a pol je závislý na drogách, pravdepodobne pervitín. Pravidelnym užívaním sa chlapcovi, ktorého poznám od narodenia, mení povaha. Z pokojného a trocha lenivého chlapca sa stal lajda, nikde nepracuje, peniaze ziskava asi nekalou cinnostou, sprava sa agresivne a hrubo voci matke, kradne a nasledne predava jej majetok. Má niekoľko záznamov na polícii a neter nevie, čo ju ešte čaká a ja mám o ňu strach.

Pomôcť sa dá len tomu, kto pomoc chce, pýta si o ňu. Pokiaľ neterin syn nie je prístupný dohovoru a nechce so svojou závislosťou nič robiť, musí jeho matka riešiť svoj problém. Totiž či mu bude umožňovať fungovať tak, ako doteraz a či sa nechá využívať. Syn ide po takú hranicu, ako mu je umožňované. Matka nie je povinná mu v takej situácii platiť nájomné, variť mu, prať a upratovať po ňom a pod. Je dospelý. A ľahko sa mu droguje, keď nemá žiadne povinnosti. Odporúčam matke prečítať si (aj na tejto www stránke), ako má rodič postupovať, keď je dieťa závislé. Matka má nárok na svoj život, len sa musí rozhodnúť, čo ona chce a je ochotná pre seba urobiť. Žiť môže iba svoj život. Syn si musí svoje odžiť tiež sám. Nech mu matka neuľahčuje drogovanie, nenechá sa využívať, neumožňuje mu priživovať sa. Jeho agresivitu nech naďalej hlási polícii a žiada, aby bol vyšetrený na závislosť a mal súdom nariadené odvykacie liečenie. Nech ďalej hlási jeho krádeže, ako aj prechovávanie drog. Je trestné drogovať, drogy distribuovať (dílerovať), ako aj navádzať na drogovanie mladších ako 18 rokov. U mnohých je niekedy väzenie jedno z prvých miest, kde začnú abstinovať a uvedomovať si svoj problém s drogami. Ak syn nechce prestať drogovať, nech si takýto život žije sám. V takomto vzťahu totiž musia platiť prísne pravidlá, matka nesmie ustupovať (napr. doma môžeš byť len nenadrogovaný... ak ale chceš drogovať, domov sa môžeš prísť raz za deň najesť, raz za týždeň osprchovať, ale bývať len keď prestaneš brať drogy.. pôjdeš na liečenie a budem Ti kontrolovať pod dozorom moč, ak chceš so mnou bývať... ). Odporúčam matke prečítať si na tomto www aj o tzv. spoluzávislosti. Zmena nenastane zo dňa na deň, bude si vyžadovať čas a vytrvalosť. O rady a o pomoc sa matka môže obrátiť aj na ambulanciu CPLDZ v B. B. Všetko dobré praje MUDr.

V dospievaní -násťroční z mnohých dôvodov prichádzajú do styku s drogami. Majú pocit, že sú dospelejší, znižujú stres alebo chcú byť súčasťou nejakej partie. Najčastejšími drogami sú marihuana a hašiš, lysohlávky, trip (LSD), extáza, pervitín, heroín, kokaín, crack a prchavé látky.

Nie je jednoduché spoznať, či vaše dieťa užíva drogy, aspoň spočiatku. Zmeny nálady, prístupu, výbuchy zlosti alebo zmeny koníčkov sú u detí celkom normálne. Výskyt striekačiek, ihiel, drog, vpichov na ruke alebo nohe a iných kožných defektov (škrabance).

Pokiaľ je dieťa pod vplyvom drogy, v bezvedomí a hrozí mu otrava, zavolajte lekársku pomoc. Nepanikárte - užívanie drogy sa aj tak nezačalo včera, ale je najskôr dlhodobé a vyriešiť sa nedá za týždeň. Nezakazujte a nevyčítajte - vyvoláte len ďalší problém, kvôli ktorému dieťa znovu siahne po droge, a o to viac začne drogu užívať. Nehľadajte za každú cenu vinníka. Nestraťte s dieťaťom kontakt a udržujte vzťah - zaujímajte sa o jeho svet, koníčky, kamarátov, školu, načúvajte. To, že dieťa vypočujete, neznamená, že s ním súhlasíte. Zistite si spoľahlivé informácie - odbornú literatúru, skúsenosti z okolia, opatrite si argumenty a s dieťaťom o drogách otvorene hovorte a vypytujte sa ho. Choďte príkladom - prestaňte s fajčením a pitím, dieťa ťažko prestane s niečím podobným, čo sami robíte. Buďte dôslední a vytrvalí - okamžité a zázračné vyriešenie problému neexistuje. Základom je dlhodobá výchova, t. j. povzbudzovanie, pokiaľ to dodržuje. Predchádzajte nude - majte prehľad, kde vaše dieťa cez deň je, čo robí, pripravte nejaký program, prihláste ho napr. do športového alebo umeleckého krúžku. Podporujte sebavedomie dieťaťa v aktivite, ktorá mu ide, ale za žiadnu cenu neklaďte vysoké nároky na výsledok alebo známky v škole! Neobviňujte partnera, nezanedbávajte súrodencov dieťaťa. Nenechajte sa psychicky vydierať (útekom z domova alebo samovraždou) a nefinancujte užívanie drog (kontrola vreckového).

Ak rodič (zákonný zástupca) zistí akúkoľvek závislosť dieťaťa, môže sa obrátiť na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sociálny kurátor poskytne rodičom poradenstvo a odporučí najvhodnejší postup pri riešení aktuálnej situácie. Podľa druhu a stupňa závislosti sociálny kurátor odporúča odbornú psychologickú pomoc prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbornú pomoc prostredníctvom Centra pedagogicko-psychlogického poradenstva a prevencie, ambulantnú odbornú starostlivosť napr. Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže pomôcť v prípadoch ak dieťa skúša fajčiť, ochutnalo alkohol, neviete ho odtrhnúť od počítača, a to odlíšiť či ide o jednorazové zlyhanie alebo rozvíjajúcu sa závislosť. V prípade potreby umiestnenia dieťaťa do resocializačného strediska (v prípadoch závislosti na počítačových hrách, hracích automatoch, alkohole, drogách), poskytne rodičom poradenstvo sociálny kurátor oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ak rodič (zákonný zástupca) nie je schopný zabezpečiť pre dieťa dobrovoľný pobyt v resocializačnom stredisku (zoznam resocializačných stredísk nájdete TU), sociálny kurátor môže podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia alebo návrh na uloženie výchovného opatrenia v resocializačnom stredisku. Po dobu pobytu v resocializačnom zariadení sa klient učí znovu žiť tak, aby svojím správaním nespôsoboval problémy sebe ani svojmu okoliu. Získava návyky, ktoré mu závislosť odbúrala. Hľadá cestu späť k ľuďom, ktorí žijú plnohodnotne, vzdelávajú sa, pracujú. Skrátka, sú nielen pre iných, ale aj pre seba užitoční. Tento proces je dlhodobý. Časovo sa dá odhadnúť na jeden a pol až dva roky. V období v resocializácii, kedy klient získava akýsi návod, ako s prehľadom riešiť rôzne situácie, ako sa stavať ku všetkému, čo ho môže stretnúť, je spolupráca s rodičmi nevyhnutná. Proces zahŕňa množstvo zmien v správaní, kde rodič, pokiaľ chce rozumieť všetkému, čo prežíva jeho dieťa, musí s ním byť v kontakte. Nie je zriedkavosťou, že správanie sa detí po dlhšom spolužití so závislosťou ich natoľko odklonilo od rodičov, až došlo k odcudzeniu.

Otázka, ktorá môže potrápiť nie jedného rodiča. Kým jedni dajú ruku do ohňa za svoje dieťa, druhí si už takí istí nie sú a tá tretia skupina rodičov začína niečo tušiť.

Univerzálny návod na to, ako sa správne zachovať zrejme nenájdeme. Veď ani naše deti nie sú univerzálne. Odpoveď pri hľadaní nám môžu priniesť varovné signály. Tie sa môžu vyskytovať v rôznych kombináciách.

Najčastejšie z nich sú:

• problémy v škole (absencia, chodenie poza školu, zhoršenie prospechu)
• zmena priateľov alebo partie, takisto náhla zmena v obliekaní
• tajčenie vecí a činností,
• časté a hlavne veľmi pravidelné návštevy diskoték,
• náhla strata záujmu o predchádzajúci koníček, šport alebo jeho odmietanie,
• zmeny v správaní (náhla veselosť, aktivita, úzkosť, depresia, smútenie),
• únava, denná spavosť alebo nočná nespavosť (klesá koncentrácia a výkonnosť),
• zmena chuti do jedla,
• miznutie peňazí alebo cenných vecí z domácnosti,
• miznutie liekov z domácnosti (zvlášť liekov na spanie a antidepresív),
• časté používanie kvapiek do očí na zamaskovanie rozšírených zreníc alebo očí podliatych krvou,
• nápadne časté používanie vonných tyčiniek a osviežovačov vzduchu na prekrytie dymu či zápachu,
• výskyt striekačiek, ihiel, drog, vpichov na ruke, nohe a iných kožných defektov (škrabance).

Posledný bod sa vyskytuje veľmi zriedka. Injekčná aplikácia drog u mladistvých pacientov je skutočne ojedinelá.

Pozornosť treba zbystriť vo chvíli, keď nájdete u svojho dieťaťa predmety súvisiace s užívaním drog. Napríklad drvička na marihuanu, cigaretové papieriky, zapaľovače, alobal, injekčné striekačky (resp. ich časti). V prípade nájdenia drog, ako sušená zelená rastlina balená v sáčku/papieriku (najčastejšie marihuana alebo biely kryštalický prášok) máte jasnú odpoveď. Očakávajte výhovorky typu: “Mám to pre kamaráta, nie je to moje…”.

V prípade, že sa ako rodič dozviete nepríjemnú novinu prichádza prvá fáza: Šok, popretie! Reakcie typu: Prečo práve ja? Moje dieťa by toto nikdy neurobilo! Po upokojení sa (niekedy to môže trvať) očakávajte druhú fázu: Hľadanie vinníka: Prečo práve my? Veď sme sa snažili. Najčastejšie rodič pomenováva príčiny typu: kamaráti, spolužiaci, filmy“…lebo chcel byť frajer” a množstvo iných. Tento proces nie je o vašom dieťati, ale o vás. Hľadať príčinu, je celkom logické a prirodzené, no tu neprináša žiadne ovocie. Dieťa sa k drogám dostalo, lebo samo chcelo. Hľadanie príčiny vás vie celkom slušne vyčerpať a nezabráni nežiaducemu správaniu.

Na scénu by mal nastúpiť odborník. Tu je na mieste vyhľadať príslušné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú liečbou závislostí. Práve tie majú v ponuke služieb aj toxikológiu. Fungujú na úrovni štátnych, alebo súkromných zariadení. Princípom opakovaných návštev je kontrola. Toxikologické vyšetrenie sa najčastejšie realizuje odovzdaním vzorky moču priamo na mieste, v danej inštitúcii. Ide o druh špeciálnych testerov (jednoparametrových - určené na jednu konkrétnu drogu alebo viacparametrových - skupiny drog 4, 5 až 10 rôznych najbežnejších drog).

Kontrola, kontrola a ešte raz kontrola…

V prípade, že vaše dieťa s drogami experimentuje, je potrebné apelovať práve na kontrola. Princíp kontroly funguje u všetkých ľudí. Stále platí ľudové porekadlo: “dôveruj, ale preveruj”. Predstavte si, že by policajti prestali vykonávať dychové skúšky u vodičov s tým, že im budú dôverovať. Áno, vždy je percento vodičov, ktorí “nafúkajú” za volantom, no vždy je väčšina tých, ktorí si nevypijú, lebo šoférujú. To je výsledok princípu kontroly.

Môžem si kúpiť tester na drogy aj v lekárni?

Áno môžete, ale existuje ich nespočetné množstvo v rôznej kvalite, v rôznej citlivosti a pod. Ich výber by mal navrhnúť odborník. Navyše je dosť možné, že raz budete potrebovať aj písomné potvrdenie od takejto inštitúcie o tom, že vaše dieťa nič neužíva. Najčastejšie ho požaduje škola, alebo sociálny kurátor. Z toho dôvodu považujeme za lepšie riešenie zveriť testovanie dieťaťa na prítomnosť drog v tele príslušnej inštitúcii.

Poznámka: článok je zameraný na užívanie nelegálnych drog u mladistvých. Fenomén pitia alkoholu, či fajčenia cigariet budeme rozoberať v nasledujúcich článkoch. V prípade podozrenia na užívanie psychoaktívnych látok u vášho dieťaťa kontaktujte tím AD CLINIC

Výhody toxikológie u nás:

• výsledok ihneď
• konzultácie k ďalším postupom
• možnosť systematickej liečby
• anonymita
• programy pomoci pre mladistvých

tags: #ako #postupovat #ak #dospele #dieta #droguje