Šikanovanie je vážny problém, ktorý trápi mnohé deti a ich rodiny. Často sa stretávame s týmto pojmom na našich školách a vzniká medzi našimi deťmi. My, slovenskí rodičia, by sme sa nemali bez povšimnutia prizerať na trápenie našich detí a prehliadať ich problémy. Tie sa môžu potom objaviť v inej forme aj v dospelosti.
Šikana je chobotnicou našej spoločnosti a rozmáha sa stále viac a viac. Pri šikane teda ide o nevhodné prejavy agresívneho správania, ktoré niekomu ubližujú a obeť šikanovania sa voči nim nevie alebo nemôže účinne brániť. V konečnom dôsledku trpia nielen samotné deti, ktoré sa stali obeťou šikany, ale aj deti, ktoré šikanujú, pretože ich správanie je znakom hlbšieho problému. Šikanovanie medzi deťmi a mladými ľuďmi nie je hra ani zábava. Šikana sa môže týkať všetkých vekových kategórií. Stretávame sa s ňou v rôznych kolektívoch: na školách, krúžkoch, na praxi či stáži, brigáde či v prvom zamestnaní.
Čo to vlastne šikana je a komu hrozí?
Podľa odborníčky Mgr. Lýdie Adamcovej, detskej psychologičky so 43-ročnou praxou v oblasti výchovy, má vzťah páchateľ a obeť svoje zákonitosti. Logicky si na šikanovanie vyberie tú osobu, ktorá bude klásť najmenší odpor a vie to odhadnúť podľa chôdze, pohľadu, rečového prejavu a celkového vyžarovania. Ide o vnútorné osobnostné danosti, ktoré sa nevedome prejavujú na vonkajšom správaní obete. Je dôležité riešiť osobnostné problémy obete aj páchateľa.
Šikana sa môže prihodiť úplne každému dieťaťu. Hocikto sa môže stať jeho obeťou. Ak niekto šikanuje vaše dieťa, nie je to jeho vina. Nikto nemá právo ubližovať mu. Šikanovanie je nežiaduce agresívne správanie, ktoré vyplýva z nerovnováhy síl. Dieťa (alebo aj skupina detí), ktoré sa cíti nadradené, ponižuje či ubližuje ostatným. Takéto správanie sa často opakuje alebo má tendenciu opakovať sa.
Ako spoznať šikanu a jej prejavy?
Väčšinou sa stáva, že dieťa o svojich problémoch nehovorí rodičom či kamarátom, pretože sa bojí sklamania. Toho, že bude terčom posmechu a najslabším článkom rodiny, bojí sa, aké následky by mohlo mať jeho priznanie. Vy ako rodič však najlepšie poznáte svoje dieťa a preto by ste mali identifikovať rizikové správanie dieťaťa a rozoznať signály šikany.
Prejavy dieťaťa, ktoré spúšťajú šikanu:
- Strach
- Citlivosť
- Úzkostné správanie
- Neurotické prejavy
- Introvertná orientácia
- Nedostatočná sebaistota a sebadôvera
- Akákoľvek odlišnosť
- Iné názory, než má útočník
- Úspešnosť a výnimočnosť v určitom smere
Prejavy dieťaťa, ktoré signalizujú, že je šikanované:
- Dieťa sa bojí chodiť do školy
- Nemá veľa kamarátov
- Vymýšľa si zdravotné ťažkosti
- Má zranenie, ktoré si neviete vysvetliť
- Je zakríknuté, smutné, apatické
- Nemá chuť do jedla
- Má problémy so spánkom
- Chodí poza školu
- Zhorší sa mu prospech
- Pýta si peniaze
- Stratia sa mu veci
Poškodené veci a školské pomôcky v zlom stave (potrhané či počmárané zošity, natrhnutá mikina, špinavé oblečenie), častejšie strácanie vecí a školských pomôcok (učebnice, prezuvky, perá, oblečenie na telesnú), drobné úrazy dieťaťa (modriny, odreniny, škrabance, začervenané fľaky na koži), ak si dieťa pýta viac peňazí či iné druhy potravín na desiatu.
Ako sa mám k tomu postaviť ja - rodič?
Odborníčka radí rodičom, ktorí zistia, že ich dieťa šikanujú, vnímať to najhlavnejšie. Uvedomte si, že vaše dieťa sa nevie brániť, má strach, je slabé, chýba mu sila a odvaha. „Ak toto prijmete, môžete začať riešiť jeho psychický stav a začať podporovať jeho osobnostné prejavy a inak zamerať výchovu. Nemusíte dávať energiu do obviňovania školy, iných detí, ich rodičov a robiť tam poriadky, prípadne hľadať inú školu pre svoje dieťa. Svet je totižto plný útočníkov a predátorov, a to nezmeníte. Môžete svoje dieťa iba naučiť, ako na nich efektívne reagovať. Prijatie šikany vám dáva možnosť vidieť niečo, čo ste ako rodičia nevideli, ale z iného uhľa pohľadu a uvedomiť si, že „moje dieťa potrebuje získať odvahu a silu na prekonávanie prekážok“. A to je riešenie pre celý jeho život. Dôsledky neriešenia príčin šikany budú vaše dieťa sprevádzať celý život,“ vysvetľuje Mgr. Lýdia Adamcová.
Ak máte podozrenie alebo ste sa dozvedeli, že vaše dieťa niekto šikanuje, je potrebné začať situáciu aktívne riešiť. Uvedomte si, že to čo sa deje nie je vaša vina a nie je to ani vina dieťaťa. Šikanovaným sa môže v živote stať každý z nás. Keď rodič zistí, že jeho dieťaťu je alebo bolo ubližované, spravidla to so sebou prináša množstvo nepríjemných emócií a pocitov. Najčastejšie sú to hnev, strach, ľútosť, pocity krivdy, bezmocnosti a výnimkou nie je ani to, že sa cítime dotknuto či ponížene. Pre dobro vášho dieťaťa a vyriešenie situácie ich ale musíte odsunúť a začať problém riešiť aktívne a s chladnou hlavou, aj keď je to možno ťažké.
Ak sa vám dieťa zdôverilo s tak náročnou vecou ako je šikana, potrebuje vašu pomoc a pocit bezpečia. Pocit bezpečia rozrušený, kričiaci či plačlivý rodič dieťaťu nevie poskytnúť. Preto najlepšie čo môžete urobiť je to, že sa upokojíte. Teraz tu buďte len pre vaše dieťa. Niekedy je pre dieťa náročné hovoriť o tom čo sa mu stalo priamo. Často sa deti viac otvoria pri spoločnej aktivite - pri varení, počas jazdy autom a pod. Doprajte dieťaťu dostatok času a priestoru na to, aby vám o problémoch porozprávalo. Keď si vás dieťa vás vybralo za osobu, ktorej sa chce zveriť, rešpektujte to. Nevolajte hneď k rozhovoru partnera či súrodencov dieťaťa.
Ak niečomu nerozumiete, dopýtajte sa. Dieťaťu však neskáčte do reči a nerobte unáhlené závery. V prvej fáze je lepšie viac počúvať ako hovoriť. Otázky na dieťa voľte citlivo a pokiaľ možno všeobecnejšie. Napríklad: Stalo sa ešte niečo iné, o čom by si mi mal/a povedať? Je ešte niečo, čo by som o tom mal/a vedieť? Čo sa dialo potom? Kto iný tam ešte bol? Hovoril si o tom ešte s niekým okrem mňa? Ako by si chcel/a, aby sme situáciu riešili? Čo navrhuješ? … a podobne.
Veľa detí má strach z toho, že sa pre neho situácia a intenzita šikanovania po tom, ako ju začnú riešiť rodičia alebo škola zhorší. Dieťa upokojte a vysvetlite mu, že sa mu pokúsite pomôcť.
Nikoho neobviňujte. Nie je to chyba ani dieťaťa, ani školy (krúžku) ani vás. Žiaľ, aj takéto situácie sa stávajú. Neodsudzujte a neznevažujte deti (aktérov šikanovania), ale odsúďte samotnú šikanu. Určite vášmu dieťaťu nehovorte, že to malo riešiť skôr, inak alebo že sa malo brániť a pod. Na terajšej situácii to už nič nezmení a dieťaťu tak len znižujete sebavedomie.
Pochváľte dieťa za to, že našlo odvahu sa vám zdôveriť a riešiť problém. Určite ho to stálo veľa stresu a námahy.
Zaznačte si Informácie, ktoré vám dieťa poskytlo. Ak o šikane existujú nejaké dôkazy (zranenia, zničené veci, správy v telefóne a pod.) odložte si ich, možno ich budete neskôr potrebovať.
Čo robiť, keď je dieťa šikanované?
Detská psychologička rozdelila pomoc rodičov šikanovaným deťom do 3 fáz:
- Prvotný šok spojený s hnevom, útočením a obviňovaním, ktorý prežívate, spolu so snahou zmeniť prostredie dieťaťa, skúste predýchať a uvedomiť si - MOJE dieťa potrebuje pomoc. Predovšetkým sa s ním v pokoji porozprávajte a povedzte mu, že urobíte všetko pre to, aby sa dokázalo brániť.
- Urobte nevyhnutné opatrenia týkajúce sa zariadenia, kde sa šikana deje a informujte zodpovedné osoby s cieľom hľadať riešenia. Upozornite, ale neobviňujte , pretože môže byť obviňované aj vaše dieťa.
- Začnite pracovať s vaším dieťaťom a v prípade zložitejšej situácie vyhľadajte pomoc odborníka. Uvedomte si princíp, že ’s tmou neurobíte nič, ale môžete rozsvietiť svetlo’. Podobne je to aj so strachom, kde je potrebné pracovať predovšetkým s odvahu.
Ak sa šikanovanie týka školy či spolužiakov dieťaťa, oslovte triednu učiteľku. To aj v prípade, pokiaľ sa šikanovanie nedeje priamo na jej hodinách. Triedny učiteľ by mal deti poznať najlepšie a nie je vhodné ho obchádzať a ísť napríklad priamo za riaditeľom, iným vyučujúcim a pod. S triednym učiteľom si dohodnite stretnutie alebo mu zavolajte. Nie je vhodné ho „prekvapiť“ cez prestávku a postaviť ho tak pred hotovú vec. V komunikácii so školou či s učiteľom trvajte na riešení situácie, ale zostaňte pokojný, slušný a vecný. Nie je vhodné zvyšovať hlas či obviňovať učiteľa za vzniknutú situáciu. Pokiaľ o šikane existujú nejaké dôkazy predložte ich učiteľovi.
Učiteľ by mal celú situáciu medzi deťmi preveriť a začať ju riešiť. Určite bude potrebovať pár dní na to, aby si s deťmi pohovoril alebo aby porovnal svoju skúsenosť s ostatnými vyučujúcimi. Zistite, aký postup navrhuje.
Preverte aké postupy riešení problémov so šikanovaním má škola - pridŕža sa smernice MŠ? Má vypracované vlastné postupy pre riešenie podobných problémov? Má škola zavedený preventívny program?
Osloviť môžete aj školského psychológa. Ten môže pomôcť tak vášmu dieťaťu ako aj celému kolektívu triedy v riešení vzniknutej situácie. Ak ani po čase nevidíte zmenu, dohodnite si ďalšie stretnutie s vyučujúcim či s vedením školy a hľadajte spoločne riešenia.
Pokiaľ pri šikanovaní došlo k zraneniu dieťaťa, materiálnej škode, zneužitiu osobných či dôverných informácií a pod. Ak bolo vaše dieťa šikanované je vhodné poradiť sa s detským alebo školským psychológom. Nemusí ísť hneď o terapiu, ale pomôžu vám napríklad v tom, ako s dieťaťom komunikovať či ako mu pomôcť spravovať negatívne zážitky a pocity. Následky šikany sa niekedy prejavia až neskôr a obete šikany si ich často so sebou berú aj do dospelosti. V prípade, že neviete na koho sa obrátiť môžete kontaktovať linky v časti POMOC.
Radim - šikana očima agresora
Tréning dieťaťa - ako nebyť šikanovaným
Ako sme už písali vyššie, v prvom rade je dôležité formovanie odvahy, čo je u šikanovaných detí náročné. Aj kvôli tomu je pre ne ťažké napríklad venovať sa bojovým aktivitám ako karate či džudo. V prvom rade by sme mu my ako rodičia mali pomôcť s tréningom prejavu a sebavyjadrovania, čo tkvie v pohybových, hlasových a očných prejavoch. Prečo je to dôležité? „Kombinácia ráznych pohybov, gest s vhodným zvukovým prejavom a priamym očným kontaktom dáva správaniu dieťaťa iné vyžarovanie,“ upresňuje odborníčka na detskú dušu.
1. Tréning pohybu
Výrazná reč tela, vzpriamené držanie hlavy, dlhé a rozhodné kroky, ale aj hlas je prejavom sebaistoty. Prirodzeným detským prejavom protestu je napríklad dupanie nohami. Trénujte to spolu s vyjadrením ‘a dosť’. Uvoľnite energiu dieťaťa boxovaním, mlátením, dupaním, kričaním. Jednoducho je dobré vedieť používať ruky, nohy, hlas, pretože sú prejavom celého tela. Účinné sú krížové cvičenia na aktivovanie spolupráce oboch hemisfér mozgu a predovšetkým aktivovanie pravej mozgovej hemisféry.
„Odporúčam začať s prirodzeným spôsobom tréningu rôznych aktivít. Ja im hovorí - naučiť dieťa zdolávať živly ako sú voda, vietor, oheň a zem. Voda - ide o aktivity, ako sú rôzne hry vo vode až po splavovanie, potápanie, plávanie, skákanie. Vietor/vzduch sú aktivity spojené so streľbou, lukostreľbou, šermom a hádzaním. Oheň - vedieť založiť oheň, manipulovať s ním a poznať hasičské techniky, čo chlapci obľubujú. Zem/skaly znamenajú vedieť behať, skákať, preliezať, vyliezť a zliezť zo skaly, zdolávať prekážky,“ tak znejú rady detskej psychologičky, ako upevniť v dieťati odvahu. Okrem toho odporúča aj aktivity so zvieratami. Napríklad naučiť sa jazdiť a ovládať koňa je práve pre šikanované deti cestou k odvahe a sebadôvere, uvedomeniu si vlastnej sily. Výcvik psov a iných zvierať tiež pomáha dieťaťu prekonať svoje obavy a nájsť spôsob priblížiť sa k nim.
2. Tréning hlasu
Krik je tiež hlasom. Prejavujeme sa ním, ak prežívame strach, smútok, sme nahnevaný či zúrivý. K rečovému prejavu patrí aj smiech a spev, preto sa často smejte a spievajte s deťmi. Každé dieťa sa rodí so schopnosťou kričať silno a hlasno, naučte dieťa opäť prejaviť tento inštinktívny krik.
Deti sú veľmi citlivé na verbálne ubližovanie a ponižovanie. Vedieť mlčať a nereagovať je prejavom sebaistoty, odvahy, ale aj mentálnej prevahy. Uvedomte si význam biblického poznania ‘Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom’.
Ako doma trénovať?
„Hrajte doma hru - postavte sa proti sebe, pohľad do očí a hovorte mu napríklad si ružový krokodíl, máš jednu nohu, máš krivé zuby, si hlúpa sova, si tučný komár, si malý slon. Kombinácie slov alebo jednoduché vety by mali byť humorné, nezmyselné. Postupne pridávajte slová, ktoré vyjadrujú jeho problém. Dieťa by nemalo reagovať a iba sa usmievať. Môžete sa aj vymeniť, nech aj on vám vytvorí akože “nadávky”,“ odporúča detská psychologička.
3. Tréning očného kontaktu
Očný kontakt je snáď najsilnejším komunikačným kanálom, pretože odráža energetické procesy v tele a vyžaruje silu nášho ‘JA’. Pohľad do očí je aktom sebapresadzovania, a práve deti prežívajúce strach a poníženie majú tendenciu klopiť zrak, pozerať do zeme. Práve dupanie a dýchanie pomáha posilniť aj priamy očný kontakt. Takto získaná zdatnosť pomôže deťom lepšie sa vyrovnať aj so psychickým šikanovaním. Platí tu ale pravidlo 1:7, čiže jeden negatívny zážitok dieťaťa môže byť ‘anulovaný’ siedmimi úspešnými zážitkami, v ktorých dieťa zažije svoju schopnosť brániť sa a presadiť. U ustráchaného dieťaťa to možno dosiahnuť posilnením odvahy, ale aj mentálnym preprogramovaním.
Poradňa
Pre deti a mladých, ako i dospelých kontaktujúcich nás v záujme detí. Po novom aj táto poradňa rozširuje svoju pôsobnosť celkovo na oblasť duševného zdravia detí a mládeže. Ak sa potrebuješ o svojich pocitoch, myšlienkach či trápeniach porozprávať, sme tu pre teba! Naši psychológovia ti odpovedia, poradia a vypočujú ťa. Všetko, čo cítiš, je v poriadku. Každý z nás sa niekedy cíti sám, vystrašený, smutný alebo nahnevaný alebo si nevie s niečím sám poradiť. Dôležité je, že je tu niekto, kto ťa vypočuje, podporí, poradí a spoločne s tebou bude hľadať riešenia.
MÔŽEŠ SA NA NÁS OBRÁTIŤ s AKOUKOĽVEK TÉMOU, ČI PROBLÉMOM, alebo ak si sa stal obeťou šikany alebo si bol jej svedkom. Nezostávaj potichu. “Odvaha je cesta a strach je len parazit,“ znie hlavné posolstvo piesne, ktorú nahrala Jana Kirschner so Separom. Pieseň je súčasťou kampane Opdíšeme ti, ktorú podporuje Nadácia Markíza.
Ako sa naozaj cítiš? Najúprimnejšia odpoveď začína správnou otázkou. Nový spot k projektu Odpíšeme Ti s ambasádorom Jakubom Jablonským otvára mimoriadne dôležitú tému komunikácie rodičov s deťmi. Každý z nás sa niekedy cíti sám, vystrašený, smutný alebo nahnevaný. Dôležité je, že je tu niekto, kto ti môže pomôcť a vypočuje ťa.
Čo mám robiť, ak som obeťou šikany?
Keď prežívaš takéto nepríjemné pocity, mal by si vedieť, že nikto ti nemá právo ublížiť, vysmievať sa ti alebo sa k tebe správať zle. Nezostaň v tom sám! Možno prežívaš pocity hanby a viny. Zapamätaj si, že to nikdy nie je tvoja vina, keď ti druhí ubližujú. Nie je priateľom ten, čo ti ubližuje. Dobrí priatelia medzi sebou väčšinou vychádzajú, aj keď sú chvíle, keď sa pohádajú. Polož si sám otázku, či môžeš považovať za priateľa toho, čo si z teba robí srandu pred ostatnými, prezradí tvoje osobné tajomstvá, s ktorými si sa mu zdôveril, kladie si podmienky k vášmu priateľstvu (napr. „…keď to neurobíš, už nie som tvoj kamarát..”), alebo nebodaj ti aj fyzicky ubližuje? Porozmýšľaj nad tým, ako sa k tebe kamaráti správali. Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch. Povedz im ako sa cítiš. Preruš s nimi kontakt, keď ich nevhodné správanie bude ďalej pokračovať.
Nezostaň ticho! Prekonaj svoj strach a povedz to nejakému dospelému, čím dlhšie budeš čakať, môže to byť ešte horšie. Pokiaľ ti niekto ubližuje na sociálnych sieťach, zablokuj si ho, odstráň alebo zruš priateľstvo. Všetko si dobre zaznamenaj alebo si ulož správy, ktorými ti ubližovali. Pokiaľ máš pocit, že sa nevieš porozprávať s nikým koho vo svojom okolí poznáš, porozprávaj sa a nechaj si poradiť od odborníkov z Linky detskej istoty. Môžeš nám zavolať na Linku pomoci pre deti a mládež 116111 - toto bezplatné telefónne číslo je k ti k dispozícii non-stop 24 hodín, 7 dní v týždni aj cez víkendy a sviatky. Telefonáty sú anonymné to znamená, že nám nemusíš povedať ani svoje meno, ani odkiaľ voláš. Ak si radšej píšes, ako telefonuješ, môžeš nás kontaktovať aj cez čet - četovacie okienko nájdeš na webovej stránke www.odpisemeti.sk - na čete sme ti k dispozícii každý deň, vždy od 18:00 do 22:00 hod.
tags: #ako #sa #sprava #sikanovane #dieta