Ako sa vyvíja autistické dieťa

Autizmus alebo porucha autistického spektra (PAS) je vývinový stav, ktorý ovplyvňuje to, ako osoby ním postihnuté vnímajú svet. Vyznačuje sa ťažkosťami v komunikácii a sociálnej interakcii, opakujúcim sa správaním a vysokou mierou sústredenosti na konkrétne záujmy. Autizmus je spektrum, čo znamená, že každý ho prežíva inak. Porucha autistického spektra zahŕňa celý rad stavov charakterizovaných problémami v komunikácii, sociálnej interakcii a správaní. Aj keď sa termín „typy autizmu“ v klinickej definícii bežne nepoužíva, pacienti s touto diagnózou môžu mať rôzne úrovne potrieb. Často sa spája s problémami v komunikácii a sociálnych zručnostiach, ako aj s opakujúcim sa správaním.

U pacientov s Aspergerovým syndrómom, ktorý je považovaný za miernejšiu formu autizmu, je často pozorovaná priemerná až nadpriemerná inteligencia, no tiež ťažkosti so sociálnymi interakciami. Okrem týchto foriem sa dá autizmus rozdeliť na vysokofunkčný a nízkofunkčný. Vysokofunkčný autizmus sa zvyčajne vzťahuje na pacientov, ktorí majú silné verbálne a kognitívne schopnosti, ale môžu zápasiť s nadväzovaním vzťahov, zmyslovou precitlivenosťou, zvládaním emócií alebo riešením problémov.

Príznaky detského autizmu sa často objavia pred dosiahnutím 3. roku života. Ak spozorujete oneskorenie vo vývoji alebo niektorý z vyššie spomenutých symptómov, obráťte sa na svojho pediatra. V niektorých prípadoch môžu byť odchýlky vo vývoji viditeľné už od 6 mesiacov. Od roka by malo byť rodičom jasné, že niečo nie je v poriadku a mali by začať intenzívnejšie pracovať s dieťaťom. Do veku 3 rokov prebieha najbúrlivejší vývoj schopností a nervovej sústavy, a práve vtedy sa dá najviac naprávať. Čakať na diagnózu tri roky a nič nerobiť by malo byť trestné.

Príčiny vzniku autizmu

Presné príčiny vzniku autizmu u detí nie sú doposiaľ úplne pochopené. Výskum však naznačuje, že ide o kombináciu genetických, environmentálnych a neurologických faktorov. Autizmus je najpravdepodobnejšie spôsobený kombináciou vyššie uvedených činiteľov. Očkovanie autizmus nespôsobuje - rozsiahly vedecký výskum nenašiel žiadnu súvislosť medzi vakcínami a výskytom poruchy autistického spektra.

Odborníci vo všeobecnosti uvádzajú pri vzniku autizmu najčastejšie tieto dva rizikové faktory:

• Genetické rizikové faktory: Jedným z možných vysvetlení vzniku autizmu u dieťaťa je jeho výskyt v danej rodine. Týka sa to zmeny určitých génov, ktoré kolujú v rodine. Ak napríklad rodič nesie jednu z týchto génových zmien, môžu sa dostať ku dieťaťu, aj keď rodič autizmus nemá a neprejavil sa uňho.
• Environmentálne rizikové faktory: O environmentálnych rizikových faktoroch hovoríme buď v kontexte toho, či zvyšujú alebo znižujú riziko vzniku autizmu. Medzi tie faktory, ktoré zvyšujú riziko vzniku poruchy patrí napríklad vysoký vek rodičov či komplikácie v tehotenstve a pri pôrode (predčasné narodenie - pred 26. týždňom, nízka pôrodná hmotnosť, viacnásobné tehotenstvo a pod.).

Zvýšené riziko každopádne nemusí ešte znamenať vznik autizmu. Napríklad niektoré génové zmeny spojené s autizmom možno nájsť aj u ľudí, ktorí touto poruchou netrpia. Taktiež platí, že ak existujú určité 'environmentálne vplyvy autizmu', nebudú pôsobiť na každého rovnako. Zdá sa, že väčšina z rizikových príčin ovplyvňuje kľúčové aspekty včasného vývinu mozgu. Môžu tak napríklad ovplyvniť komunikáciu nervových buniek a tým ich vzájomné pôsobenie a funkciu. Iné faktory zase ovplyvňujú celkové fungovanie celých častí mozgu, nielen na neurónovej úrovni.

Diagnostika a liečba

Ak sa nájdu odchýlky vo vývoji, so stanovením diagnózy môže pomôcť detský psychológ/psychiater, ktorý sa špecializuje na diagnostiku autizmu. V tomto veku nie je možné jednoznačne diagnostikovať autizmus, pretože má veľa spoločných symptómov s inými "ochoreniami", najmä súvisiacimi s komunikáciou (NKS, vývinová dysfázia, OVR...). Základom je kvalitná diagnostika.

Keďže autizmus nie je choroba, ale spôsob, akým funguje mozog vášho dieťatka, nedá sa vyliečiť. Liečba autizmu u detí sa zameriava na zlepšenie komunikácie, sociálnych zručností a správania, ako aj na riešenie individuálnych problémov. K maximálnej možnej náprave sú potrebné hlavne dve veci: špeciálne cvičenia na rozvoj mentálnych schopností, šport, pobyt v prírode a zmena stravy. Kritické je vynechať mlieko a mliečne výrobky, môže zavážiť aj vynechanie lepku, prípadne prechod na rastlinnú stravu. Nezaskodí dopĺňať B12, D3, Omega 3, keďže ich nedostatok ovplyvňuje mentálny vývoj.

Ďalšie metódy, ako hyperbarická komora, kryokomora a pod., môžu byť tiež prospešné, ak ich dieťa psychicky zvláda. Je dôležité študovať o autizme čo najviac a hľadať inšpiráciu. V prípade, že má dieťa diagnostikovaný autizmus, treba počítať s tým, že z autistického dieťaťa vyrastie autistický dospelý. Autizmus nezmizne, len sa zmenia prejavy.

Môžu sa prejavy autizmu zmierniť alebo vymiznúť?

Existujú aj iné poruchy, napríklad vývinová dysfázia, kedy s nástupom porozumenia hovorenej reči autistické znaky postupne miznú. Napríklad dve 2,5 ročné deti - dysfatik a autista môžu mať rovnaké prejavy, ale u dysfatika sa vekom zmierňujú a u autistu pretrvávajú. Deti s autizmom potrebujú špecializovanú intervenciu čo najskôr a v čo najväčšej miere, ideálne v špeciálnej triede v materskej škole.

Niektoré deti, ktoré sa javia ako autistické, potrebujú len čas a priestor, aby všetko dobehli. Genetika je tiež dôležitá. Si deti, čo sa javia ako pomalé, lenivé a veľmi hravé a môžu dostať takú nálepku. Tieto deti potrebujú špeciálny prístup poskytnutý vyškolenými odborníkmi na daný problém, a to denne, nie raz do týždňa. Bežné učiteľky nevedia, čo s nimi, a ani nemajú priestor sa venovať jednému dieťaťu, keď majú na starosti celú triedu. Vznikajú z toho len nezmyselné konflikty a stres pre každého.

Pokiaľ ide o otázku, či znaky autizmu časom vymizli, odpoveď je áno aj nie. Áno, príznaky môžu vymiznúť, ak sa s dieťaťom pracuje a diagnóza nie je PAS (čo je bežné v tomto veku vzhľadom na veľmi podobné prejavy). A nie, dieťa, ktoré má naozaj PAS, má naozaj PAS a príznaky nevymiznú stravou, podávaním doplnkov atď. Takéto dieťa potrebuje špeciálnu intervenciu čo najskôr a v čo najväčšej miere.

U detí s autizmom sa prejavy v čase môžu meniť. Niektoré prejavy môžu zmiznúť, iné sa môžu objaviť. Včasnou a kvalitnou terapiou sa prejavy môžu zmierniť. Tam však záleží na hĺbke prejavov a ďalších mnohých iných faktoroch. Každé dieťa je iné, každý autista je iný, rodič pozná svoje dieťa najlepšie a zároveň, len a len rodič má právo a povinnosť rozhodnúť a konať tak, ako je presvedčený, že je v najlepšom záujme jeho dieťaťa.

Je možné, že dieťa má len nejaké autistické črty a nie diagnózu autizmus. V takom prípade sa môže stať, že z neho vyrastie normálne dieťa. Je ešte malinké a každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a v čom teraz zaostáva, môže pokojne neskôr dobehnúť. Vždy je dôležité sústrediť sa na svoje dieťa, dávať mu veľa lásky a správať sa k nemu ako ku zdravému. To im pomáha najviac.

tags: #ako #sa #vyvija #autisticke #dieta