Spánok je pre zdravý vývoj detí vo všetkých oblastiach nevyhnutný. Počas spánku sa regeneruje mozog, spracovávajú sa nové podnety a upevňujú sa spomienky. Pre bábätká je spánok zároveň časom, kedy ich telo rastie - práve v spánku sa totiž vyplavuje rastový hormón. Dostatočný spánok podporuje správny fyzický rast, pomáha deťom rozvíjať kognitívne schopnosti a schopnosť učiť sa nové veci, ovplyvňuje aj emocionálnu stabilitu a celkovú náladu a zároveň posilňuje imunitný systém.
Spánkové potreby detí sa vekom menia a dĺžka spánku každého bábätka je individuálna. Existujú však nejaké „hranice“, ktoré definujú želanú dĺžku spánku a počet spánkov reflektujúc vek dieťatka. Často sa stretávam s tým, že bábätká spia neprimerane málo k svojmu veku. To, či vaše dieťatko spí dostatočne, zistíte podľa toho, akú náladu má cez deň a ako spí v noci. Ak má vaše 6 mesačné bábätko počas dňa 3 spánky v trvaní 30 minút, je to pre neho neprimerane málo a názor „asi viac spať nepotrebuje” a prípadne„časom z toho vyrastie”, nie je správny. Bábätko potrebuje veľmi veľa spánku, kvalitného spánku. Je to preto, lebo v prvých týždňoch, mesiacoch a rokoch života sa dieťatku vyvíja mozog a tento vývoj sa deje práve v spánku. Je dôležité si uvedomiť, že vaše dieťatko má celkovú potrebu spánku, ktorú si prerozdeľuje medzi deň a noc. Na denný a nočný spánok sa pozeráme spoločne, pretože sa vzájomne ovplyvňujú. Časté nočné budenie môže byť spôsobené rušivou spánkovou asociáciou, chorobou, ale aj preúnavou, nedostatkom denného spánku, nevhodným režimom, či neskorou večierkou.
Vývoj spánku dieťaťa
Spánok patrí medzi najdiskutovanejšie témy medzi rodičmi. Už počas tehotenstva sa mamy a otcovia pripravujú na to, že prvé mesiace s dieťaťom budú spojené s nevyspatosťou. A naozaj - spánok bábätiek je spočiatku veľmi nepravidelný. Aj keď je každé dieťa jedinečné, existujú odporúčania, ktoré rodičom pomáhajú zorientovať sa. Tabuľka so spánkom detí môže slúžiť ako užitočný orientačný bod a doplniť poznatky o tom, čo je pre daný vek typické.
Novorodenec (0-3 mesiace)
Novorodené bábätko spí prakticky celý deň, rodičia majú často pocit, že sa budí len na kŕmenie. Dieťa od narodenia do troch mesiacov strávi spánkom až 20 hodín denne. „Je normálne, že mi neustále spinká?“ môže sa pýtať čerstvý rodič, ktorý ešte so spánkom malých detí doteraz nemal žiadnu skúsenosť. Dieťa sa musí na svoje nové životné podmienky najskôr adaptovať, v maternici predsa žilo v úplne inom prostredí. Prechod je preň náročný a práve spánok mu v prispôsobení sa pomáha, dieťa jeho prostredníctvom naberá životnú silu. Nechajte ho preto odpočívať, koľko potrebuje. Novorodenec potrebuje zvyčajne 16 - 18 hodín spánku denne (za 24 hodín, spánok obyčajne každých 1 - 3 hodiny). V prvých týždňoch života spí dieťa až 14 až 17 hodín denne, ale jeho spánok je veľmi rozdrobený. Spánok novorodenca je navyše polyfázický - znamená to, že sa strieda niekoľko krátkych spánkov a bdení počas celého dňa. Dieťa ešte nerozoznáva deň a noc, takže je normálne, že rodičia sú vyčerpaní nočnými prebdeniami.
Asi prvé dva mesiace života trvá neprerušovaný spánok dieťaťa od dvoch do štyroch hodín maximálne bez toho, aby rozlišovalo, či je deň alebo noc. Po tomto období je už dojča schopné prespať v kuse štyri až šesť hodín s tým, že postupne sa tak deje najmä v nočných hodinách.
Bábätko (4-12 mesiacov)
Keď dieťa prekročí hranicu troch mesiacov, jeho spánok sa začína predlžovať a režim je predvídateľnejší. Spánok 4-mesačného bábätka často prináša prvú veľkú zmenu - takzvanú spánkovú regresiu. Dieťa, ktoré už spalo dlhšie úseky, sa zrazu začína budiť častejšie. Je to úplne prirodzený jav, súvisiaci s vývojom mozgu. Dieťa v tomto veku spí približne 13 až 15 hodín denne. Väčšinu noci už dokáže spať súvisle, no cez deň ešte potrebuje tri až štyri spánky.
Pri otázke, aký má byť spánok 6-mesačného bábätka, je dobré vedieť, že sa počet denných spánkov znižuje na dva až tri. Celkový čas spánku je 12 až 15 hodín denne. V noci už väčšina detí zvládne spať 10 až 11 hodín s menším počtom prebudení. V tomto období začína mnoho bábätiek s príkrmami, čo môže ovplyvniť aj spánok. Niektorým deťom nové chute a sýtosť pomáhajú spať lepšie, u iných spôsobujú mierne tráviace ťažkosti a častejšie budenie.
V tomto období sa už začína jasnejšie formovať potreba denného a nočného spánku. Viete sa s dieťatkom ustáliť na určitom počte denných spánkov a aj predvídať, kedy by približne mali byť. Sledujte si dieťatko, reagujte na jeho znaky únavy primeranými bdelými oknami (1,5 - 2,5 hodiny), pričom sa orientujte podľa veku. Medzi 7. - 8. mesiacom detičky prechádzajú na 2 denné spánky v celkovej dĺžke 2,5 - 3 hodiny. Dĺžka týchto spánkov môže byť buď približne rovnaká, alebo je jeden kratší a druhý dlhší. V tomto období sa môže dĺžka bdelých okien počas dňa líšiť, zvlášť ak má dieťatko jeden spánok kratší a druhý dlhší.
Potreba denného spánku v tomto období klesá. Niektoré deti majú už len cca 1,5 - 2 hodiny denného spánku a väčšina detí do roku a pol prejde už iba na jeden denný spánok okolo obeda.
Keď dieťa oslávi prvé narodeniny, jeho spánok sa stabilizuje a celková potreba spánku sa pohybuje medzi 12 až 14 hodinami denne. Najväčšou zmenou v tomto období je prechod z dvoch denných spánkov na jeden dlhší popoludňajší. Niektoré deti zvládnu túto zmenu hneď, iné si ešte niekoľko mesiacov udržia dva kratšie spánky. Nočný spánok je väčšinou dlhý 10 až 11 hodín a dieťa už má stabilnejší režim. Rodičia môžu podporiť dobrý spánkový rytmus tým, že budú každý večer dodržiavať rovnakú rutinu.
Dieťa vo veku od štyroch do deviatich mesiacov potrebuje 12 hodín nočného spánku a tri až päť hodín denného spánku, dohromady teda 15 až 17 hodín. Dojča vo veku od desiatich do dvanástich mesiacov v noci spinká priemerne 11 až 12 hodín a cez deň asi tri hodiny. Z dvadsiatich hodín denne sa tak v prvom roku života dostane „len“ na 14 či 15 hodín.
Deti vo veku pol roka zvyčajne prestanú spať trikrát denne a začínajú spať len dvakrát denne. Navyše začínajú byť fyzicky schopné spať celú noc. Ráno si zvyčajne zdriemnu okolo deviatej hodiny a spánok trvá približne hodinu.
Batoľa (1-3 roky)
Po prvom roku života spánok postupne klesá. Koľko spánku potrebujú deti v tomto období, závisí od ich veku a temperamentu. Vo veku 2 rokov je to približne 11 až 14 hodín, pričom väčšina detí si ešte udržiavala jeden denný spánok. Trojročné dieťa spí približne 10 až 13 hodín denne, ale už mnohé z nich prestávajú spať počas dňa.
Deti v tomto veku chodia spať obvykle medzi siedmou a deviatou hodinou a vstávajú medzi šiestou a ôsmou hodinou rannou, rovnako ako mladšie deti. Ale zatiaľ čo väčšina trojročných detí cez deň stále potrebuje spať, väčšina päťročných už túto potrebu nemá.
Deti vo veku 18 - 21 mesiacov zvyčajne prestanú spať dvakrát denne a stačí im už len spánok raz za deň. Väčšina detí od 21 do 36 mesiacov stále potrebuje spať raz denne, ale veľmi sa rôzni dĺžka ich denného spánku. Tá sa môže pohybovať od jednej hodiny do troch hodín.
Kedy a prečo sa spánok dieťaťa mení? Spánková regresia
Bábätká aj batoľatá si v istých časových obdobiach prechádzajú veľkými zmenami nie len v psychomotorickom vývoji, ale v tejto súvislosti aj zmenami v spánkových cykloch a zvykoch. Môžete to nazvať fázou, no ide o nevyhnutnú súčasť života.
Ach, ten spánok! Pre mnohé mamičky je to téma číslo jeden, hlavne keď sa zdá, že vaše bábätko, ktoré už krásne spinkalo celú noc, sa zrazu rozhodlo, že si potrpí na nočné žúry. Budíte sa každú hodinu, snažíte sa ho upokojiť, a jediná otázka, ktorá vám víri hlavou, je: „Čo sa deje?!“ Ak prežívate toto obdobie nekonečných prebúdzaní a nepokojných nocí, možno ste už počuli o „spánkovej regresii“. Neznie to povzbudivo, však? Ale nebojte sa, nie ste v tom samy! Je to úplne bežná, hoci vyčerpávajúca fáza vo vývoji bábätiek.
S veľkou úľavou ste sledovali, ako sa vaše ešte len niekoľkomesačné bábätko konečne „naučilo“ pravidelne a poriadne spinkať, dokonca sa vám občas podarilo prespať s ním celú noc! Lenže potom prišlo jedno náročné obdobie, ktoré prinieslo turbulencie do spánkového režimu vás aj vášho dieťatka a keď sa aj to nejako „uznormalizovalo“ prišlo ďalšie… A ešte jedno. A zase?
Ide totiž o tzv. spánkovú regresiu, ktorá prichádza v istých obdobiach. Vysvetlíme si, s čím to súvisí, čo by ste mali čakať, aj ako sa s tým spoločne vysporiadať.
Čo je to spánková regresia?
Ide o fenomén, kedy, zjednodušene povedané, dovtedy dobrý spáč zrazu z nejakého dôvodu prestáva tak dobre spať. Preruší sa jeho obvyklá spánková rutina a inak konzistentný cyklus. Bežne sa to deje počas prvého roka života dieťaťa, ale časovanie môže variovať. Niektoré deti akoby žiadnu regresiu nezažijú (resp. si to nevšimneme), u iných detí zase môže nastať kedykoľvek v ktoromkoľvek veku.
Ak vaše dieťa prechádza spánkovou regresiou, znamená to, že sa zrazu veľmi často budí v noci, odmieta cez deň spinkať, hoci ešte včera mal dva denné schrupnutia, je podráždené, plače, štrajkuje voči nočnému rozvrhu a pravidelnému spánku. Alebo veľmi skoro ráno vás začne opakovane budiť sladkým hláskom či škrekľavým krikom : ).
Ak to trvá pár nocí, nejde o spánkovú regresiu - o tej hovoríme, ak trvá zvyčajne od 2 do 6 týždňov, no po tomto čase sa to nejako utrasie a spoločne naskočíte na nový cyklus spánku, zvyknete si. Môžete preto hovoriť o životnej fáze, ale aj permanentnej súčasti vývoja dieťaťa.
Kedy môžete spánkovú regresiu očakávať?
Vo všeobecnosti sa spánková regresia spája s celkovým vývojom dieťaťa. Prvé tri roky života sú veľmi rušným obdobím s mnohými psychomotorickými míľnikmi, dieťaťu sa rozširuje slovná zásoba, objavuje svet vôkol seba, rapídne sa mu rozvíja mozog a vznikajú nové neurónové spojenia. Je to vzrušujúce obdobie a každý mesiac sa udeje niečo nové.
4. mesiac veku: Rapídne sa vyvíjajúci mozog a spánok podobný dospelým
Ide o prvú, najväčšiu spánkovú regresiu (alebo skôr permanentnú zmenu v spánkovom cykle) v živote bábätka, najčastejšie práve v tomto veku, ale môže sa udiať aj v 3 či 5 mesiacoch veku. Bábätká totiž prechádzajú z „bábätkovského“ spánku na spánok viac podobný dospelým. Práve vyvíjajúci sa mozog spôsobuje nestabilitu v spánkovom režime.
Začína sa vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, tzv. biologické hodiny, ktoré prirodzene človeku hovoria, kedy sa má zobudiť a kedy zaspať. Novorodenec viac času trávi v hlbokom spánku, u dospelých sa však strieda hlboký s ľahkým spánkom. Tento prechod je naznačený práve v 4. mesiacoch veku.
Dieťa sa zrazu častejšie budí, má väčšie ťažkosti so zaspávaním, trvanie spánkov je kratšie, než ste boli zvyknutí, je podráždenéjšie. Pridajte k tomu ešte prerezávajúce sa zúbky a s tým spätú bolesť ďasienok, alebo svrbenie, veľký hlad, pretože prechádza rastovým špurtom, alebo vzrušenie z toho, že sa prvýkrát dokázalo pretočiť!
6. mesiac veku: Ďalší rastový špurt
Niektorí pediatri či pediatričky hovoria, že v tomto veku sa o spánkovej regresii nedá hovoriť, no skúste to povedať rodičom, ktorých príkladne spiace bábätko v tomto veku zrazu odmieta spať. Niektoré detičky práve v tomto období prechádzajú rastovým špurtom, aj ten môže stáť za spánkovou regresiou.
8. - 10. mesiac veku: Dieťa experimentuje s novými pohybovými schopnosťami
Oveľa častejšie sa hovorí o spánkovej regresii práve v tomto období. Dieťa totiž začína byť v tomto veku mobilnejšie, pohyblivejšie: buď štvornožkuje (niektoré skôr, iné neskôr), „váľa sudy“ spoločne so stavaním sa na kolienka, iné deti sa už začínajú stavať na nôžky či prežívajú iné míľniky.
Bežná je tiež separačná úzkosť, kedy sa dieťa len potrebuje uistiť, že niekde v blízkosti je rodič ako bezpečný prístav a istota, preto sa častejšie budí a miesto toho, aby len mrnkalo a znovu hneď upadlo do spánku, sa prebudí a kričí a hľadá vás.
Tieto vzrušujúce momenty chce dieťa praktizovať ako cez deň, tak aj večer a preto odmieta spať. Tak sa môžu prestimulovať alebo byť večer tak vyčerpané, že sa im bude zaspávať oveľa horšie. Rátajte aj s prerezávaním zúbkov. Spánková regresia môže kulminovať až do 10. mesiaca veku. Deti v tomto veku začínajú spávať napr. cez noci dlhšie úseky a cez deň už toľko spánku nepotrebujú - možno 2 - 3 hodiny, v noci zase 10 - 11 hodín.
12. mesiac veku: Chodím, kráčam!
V roku dieťaťa, niekedy v 14. - 18. mesiacoch sa detičky pomaly stavajú na vlastné nohy a kráčajú - samostatne či s pomocou. Aj to je jeden obrovský míľnik, ktorý poskytuje dieťaťu k objavovaniu nové príležitosti. Veď sa zrazu dokáže bez pomoci rodičov dostať k tamtej zaujímavej, hlučnej veci.
Dieťa je nezávislejšie a samozrejme to chce skúšať. Aj z postieľky sa oveľa ľahšie dokáže dostať - načo by v nej spalo? U niektorých detí sa krátia aj poobedňajšie spánky alebo redukuje počet schruputí cez deň.
15. aj 18. mesiac veku: Novonadobudnutá nezávislosť
Presne to je dôvod, prečo niektoré deti štrajkujú, čo sa spánku týka, v tomto veku. Chcú spať len raz denne, ak vôbec, chcú vyjadriť svoj názor krásnym, silným „NIE“, testujú hranice, rozvíja sa slovná zásoba, takže vám čo-to dokážu „vysvetliť“. Alebo prežívajú ďalšiu separačnú úzkosť a potrebujú istotu, že vás nájdu vždy, keď potrebujete.
2 roky: Nočná mora menom nočník?
Spánková regresia môže nastať aj vo veku 2 rokov dieťaťa, ale nemusí, záleží veľmi od toho, čím dieťa práve prechádza. U niektorých detí sa v tomto veku dá rozprávať o ďalšom štrajkovaní - niekedy to je preto, že sa učí chodiť na nočník a maminka mu prestáva dávať plienku, takže ak sa pociká, pocit sucha sa vytráca a maminka krúti hlavou, pretože to sa predsa už nerobí.
Alebo prežíva separačnú úzkosť, pretože začalo chodiť do jasličiek, zvyká si na nový kolektív a množstvo nových vecí, zaujímavých stimulantov. Iné deti prestávajú spať v postieľke pripojenej k posteli rodičov, ale sa učia spávať samé, či v novej izbičke. Možno práve ten váš drobček začal zažívať v reakcii na silné momenty dňa intenzívne nočné mory. Aj počet denných spánkov dieťa redukuje na jeden dlhší (ak sa tak u vás nestalo už skôr).
3 roky: Ďalšie zuby, ale aj strach z tmy
V tomto veku ste možno zaregistrovali práve vy spánkovú regresiu u vášho dieťatka. Príčinou môže byť aj narodenie súrodenca, nástup do škôlky, rozvíjajúca sa predstavivosť a s ňou späté nočné mory, ktoré sme spomínali. Alebo obavy z nových vecí, ktoré sa dieťaťu v živote objavili. Či sa prerezávajú ďalšie mliečne zúbky?
Aké sú príznaky spánkovej regresie?
Existuje veľa indícií, ktoré poukazujú na fakt, že vaše dieťa má spánkovú regresiu. Závisí od toho čo je príčinou spánkových problémov. Patria k nim:
- boj s uspávaním počas dňa - ak začne dieťa odmietať spánok počas dňa alebo ho jednoducho vynechá, môže to signalizovať regresiu spánku
- boj s uspávaním večer - teda je podráždené, chce byť hore s ostatkom rodiny, alebo je prestimulované, vyčerpané z toho, že sa vám ho nepodarilo uspať cez deň a teda mu denný spánok očividne chýba, hoci voči nemu protestuje
- nočné budenie - náhle opakované prebudenie sa ...
Bezsenné noci pozná väčšina rodičov najmä v prvých mesiacoch po narodení dieťatka, keď sa ich ratolesť v noci budí z rôznych príčin. Zväčša ide o normálny jav, avšak ak pretrváva dlhšie obdobie, je potrebné zvýšiť pozornosť. U menších detí je problematické určiť, či ide o poruchy spánku, keďže sa v tomto období ešte iba učia správnym spánkovým návykom. Do istej miery treba rešpektovať individualitu, každé dieťa je svojím spôsobom iné. Niektoré prespia celú noc, zatiaľ čo ostatným stačí spať v noci menej. Vaše dieťa bude mať svoj vlastný spôsob bdenia a spánku a je nepravdepodobné, že bude rovnaké ako ostatné deti, ktoré poznáte. Väčšina novorodencov viac spí ako bdie. Ich celkový denný spánok sa líši, ale môže trvať od 8 do 18 hodín. Pre vaše dieťa je spánok absolútne nevyhnutný pre rast a vývoj. Do 4 mesiacov zvyknú dojčatá v noci spať približne dvakrát tak dlho ako cez deň. Ako vaše dieťa rastie, bude potrebovať menej nočného kŕmenia, čo zabezpečuje aj dlhší spánok počas noci. Je však úplne v poriadku, pokiaľ sa ešte v prvých šiestich mesiacoch v noci pravidelne budí. Či už z dôvodu hľadania ďalšej potravy alebo miernych zmien v prostredí, ktoré ho môžu vyrušiť. Zvyčajne potrebuje nejakú podporu, ktorá mu pomôže znova zaspať. Pre dojčatá vo vekovom rozmedzí 6 mesiacov až rok už nočné kŕmenie nemusí byť potrebné a v noci spia v priemere 11 hodín. Po prvom roku života už dieťa v noci spí konzistentnejšie s jedným alebo dvoma zdriemnutiami počas dňa. Jednoznačne zadefinovať a diagnostikovať poruchu spánku u dieťaťa, zvlášť u novorodenca, dojčaťa či batoľaťa, je veľmi náročné, keďže v tomto veku si ešte len osvojujú spánkové vzorce. Tak, ako u dospelých, aj spánok dojčiat a detí sa líši. Niektoré deti od narodenia potrebujú viac alebo menej spánku ako iné. V prípade, že sa rodičia sťažujú na nedostatočný spánok u svojho dieťaťa, je potrebné pátrať po príčinách. Existuje množstvo príčin, ktoré vedú k nespavosti u detí a narúšajú ich cirkadiánny rytmus. V dojčenskom veku môže byť nočný plač upozornením na hlad alebo volaním po kontakte. Problémy so spánkom sa môžu vyskytnúť aj pri nedostatočnej rýchlosti dýchania bábätka. Dieťaťu môže v spánku brániť akékoľvek ochorenie, stačí bežné prechladnutie. Jedným z častých príčin plaču a nepokoja nielen v noci, ale i cez deň, je prerezávanie zúbkov. Ako prvá pomoc poslúžia gély na ďasná, ktorých je na výber viacero, ako napr. Alergie rôzneho pôvodu môžu znepríjemniť a narušiť spánok vášmu bábätku. V prípade potravinových alergií sa môže objaviť podráždenie žalúdka.
Podpora zdravého spánku
Počas prvých minimálne 6 mesiacov veku dieťaťa sa väčšina odborníkov zhoduje, aby bábätko spalo v tej istej miestnosti, kde jeho rodičia. Nejde len o psychologický efekt, pocit blízkosti, ale i prevenciu zriedkavého syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, ktorý nastáva v dôsledku srdcových syndrómov, ktoré vedú k zástave srdca. Dôležité však je, aby malo svoju vlastnú postieľku, pretože postele pre dospelých nie sú pre dojčatá bezpečné. Bábätko môže uviaznuť a zadusiť sa medzi lamelami čela, priestorom medzi matracom a rámom postele alebo priestorom medzi matracom a stenou.
Nevyhnutná je aj vhodná teplota v miestnosti. Príliš teplo alebo príliš chladno môže tiež narušiť ich spánok. Taktiež dbajte na zabezpečenie tichého prostredia, pretože bábätká sú veľmi citlivé na hluk a vonkajšie faktory. Zatiaľ čo cez deň je vhodné, aby deti vedeli spať aj pri svetle, v noci sa hodí dôkladnejšie zatemnenie.
Základom spánkového návyku je osvojenie si rutiny pred spaním. Psychická pohoda je základ pre dobrý spánok. Pred spaním sa môže osvedčiť teplý uvoľňujúci kúpeľ, upokojujúca masáž alebo čítanie pokojným hlasom. Počas tejto doby používajte iba slabé, tlmené svetlá. Pred spaním sa uistite, že je v miestnosti tma a príjemná teplota. Dieťa ukladajte do postieľky ospalé, ale prebudené, čo mu pomôže spojiť si posteľ s procesom zaspávania. Dajte svojmu dieťatku čas, aby si našlo pohodlnú polohu a zaspalo. Ak je plačlivé, prihovorte sa mu.
Jedným z hlavných dôvodov nepokoja môže byť aj oblečenie, v ktorom vaše dieťa spí. Rodičia si väčšinou neuvedomujú, že oblečenie, v ktorom uspávajú svoje dieťa, môže byť hlavnou príčinou jeho nespavosti. Nedá sa však paušálne povedať, v čom sa dieťa cíti najlepšie. Každé dieťa bude mať svoje vlastné preferencie, čo je a čo nie je pohodlné.
Na spánok má výrazný vplyv aj výber matracu do postieľky. Vhodný matrac je nevyhnutný pre zdravý vývoj detského chrbátika, no zároveň tiež zodpovedá za kvalitu spánku.
Jednou z možností je aj využite služieb spánkového poradcu pre bábätká a deti. Pri problémoch so zaspávaním, nepokoji až úzkostiach môžeme dieťaťu podať čaj, prípadne sirup. V zásade platí, že treba riešiť príčinu, preto je vhodné už od 1. týždňa na upokojenie a zároveň uvoľnenie pri kolikách užiť čaje s obsahom feniklu a rumančeka. Od 6 mesiacov môžeme dieťaťu podávať kombinované čaje obohatené o medovku a mätu. Od 1. roku dieťaťa používame sirupy s extraktmi z liečivých rastlín, ktoré uľahčujú zaspávanie. Vhodné sú i sirupy obohatené o vitamín B6, ktorý má priaznivý vplyv na nervovú sústavu a upokojuje dieťatko.
Denný vs. nočný spánok
Hoci nočný spánok je nepochybne dôležitý, denný odpočinok hrá tiež kľúčovú úlohu v regenerácii detí. Denný spánok dodáva energiu, zlepšuje fyzické zdravie a náladu. Pokiaľ ide o celkový čas spánku, každé dieťa má svoje špecifické potreby. Hoci existujú všeobecné odporúčania, je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a nemusí spĺňať tieto tabuľkové normy. Ak vaše dieťa nespí presne podľa týchto odporúčaní, nie je to automaticky dôvod na obavy, pokiaľ je spokojné a zdravé. Podstatné je prispôsobiť spánkovú rutinu jeho individuálnym potrebám a zabezpečiť, aby malo dostatok kvalitného spánku.
Odporúčania pre rodičov
Deti v tomto veku chodia spať obvykle medzi siedmou a deviatou hodinou a vstávajú medzi šiestou a ôsmou hodinou rannou, rovnako ako mladšie deti. Ale zatiaľ čo väčšina trojročných detí cez deň stále potrebuje spať, väčšina päťročných už túto potrebu nemá.
Pre podporu dobrého spánkového rytmu je dôležité dodržiavať pravidelnú dennú rutinu. Deti sa učia predvídať, čo bude nasledovať, a vďaka tomu sa cítia pokojnejšie. Večer je vhodné prostredie postupne stíšiť, znížiť osvetlenie a dopriať dieťaťu pokojné aktivity, ktoré ho pripravia na spánok. Večerný rituál môže zahŕňať kúpanie, čítanie knižky a uloženie s obľúbeným mojkáčikom. Keď sa tieto činnosti opakujú každý deň, dieťa sa naučí, že prichádza čas spánku, a zaspáva ľahšie.
Pri večernom uspávaní môže rodičom veľmi pomôcť aj správne zvolené vybavenie. Na Pastello.sk nájdete hudobné kolotoče nad postieľku, ktoré jemnými melódiami a pohybom figúrok navodia uvoľnenú atmosféru. Mäkké plyšové hračky a mojkáčiky sú zase ideálnymi spoločníkmi na spanie a pomáhajú dieťaťu cítiť sa v bezpečí, aj keď v izbe nie je rodič. Uspávacie lampičky a projektory vytvárajú príjemné prostredie s jemným svetlom alebo dokonca s premietaním hviezd na strop, čo dokáže deti fascinovať a upokojiť.
6 tipov pre lepší spánok | Sleeping with Science, séria TED
Ak niečo funguje, nemeňte to. To, že spánok vášho dieťatka nevyzerá tak, ako uvádzajú bežne dostupné zdroje, ešte neznamená, že nie je kvalitný. A to, či má vaše dieťatko kvalitný spánok, viete posúdiť aj sami - na základe toho, ako sa správa cez deň a ako vyzerajú vaše noci. Nočný spánok je často ukazovateľom toho, či máme denný režim a denný spánok nastavené podľa potrieb dieťatka. A pokiaľ si nie ste istí tým, aké spánkové potreby vaše dieťatko má, nebojte sa vyhľadať pomoc.
