Ako uspať hyperaktívne dieťa: Komplexný sprievodca pre rodičov

Kvalitný spánok je pre každé dieťa dôležitý, no u detí s ADHD (poruchou pozornosti s hyperaktivitou) má ešte väčší význam. Výskum ukazuje, že deti s ADHD často trpia rôznymi poruchami spánku. Ťažkosti so zaspávaním: Mnohé deti s ADHD majú problémy zaspať. Spánkové problémy sú u detí s ADHD časté, no správnym prístupom a vytvorením podporujúceho prostredia je možné kvalitu spánku zlepšiť.

Rodičia detí s poruchou pozornosti často popisujú ťažkosti so spánkom svojich detí. Málokedy sa tieto ťažkosti preklopia do porúch spánku, tak ako ich pozná medicína. Každodenný život detí s poruchou pozornosti však prináša v oblasti spánku svoje výzvy. Podľa National Resource Center on ADHD jedna štvrtina až jedna polovica rodičov detí s poruchou pozornosti (tzv. hyperaktívneho alebo kombinovaného typu) uvádza nejaký typ problému so spaním. Rodičia popisovali ťažkosti v nasledujúcich oblastiach: ťažšie zaspávanie, neochota ísť spať, častejšie nočné budenie, kratšia doba spánku, vynechávanie denného spánku (pri malých deťoch), neskoršie ranné vstávanie.

Na problémy so spánkom sa zamerali i výskumníci a odborníci. Podľa ich zistení existujú viaceré prepojenia medzi poruchou pozornosti a spánkom. Podľa francúzskej štúdie bola medzi deťmi s poruchou pozornosti oproti deťom bez poruchy zaznamenaná vyššia ospalosť počas dňa. V noci bol ich spánok nepokojný (častejšie sa prehadzovali a hýbali) a častejšie sa u nich vyskytoval syndróm spánkového apnoe. Prepojenie medzi poruchou pozornosti a syndrómom spánkového apnoe sa objavuje aj v ďalších štúdiách. Syndróm spánkového apnoe môžeme zjednodušene chápať ako plytké dýchanie počas spánku alebo najmenej 10 sekundové prestávky dýchania počas spánku. To spôsobuje nepokojný a prerušovaný spánok. To, čo ma zaujalo v jednej štúdii bola skutočnosť, že liečba spánkového apnoe, môže znížiť intenzitu prejavov porúch pozornosti. Teda odstránením tohto spánkového problému sa výrazne zlepšuje kvalita života detí s poruchou pozornosti, pretože sa zmierňujú príznaky poruchy. Ďalšia štúdia našla prepojenie medzi poruchou pozornosti a syndrómom nepokojných nôh, ktorý negatívne ovplyvňuje spánok. Syndróm nepokojných nôh spôsobuje nepríjemné a niekedy aj bolestivé pocity v nohách. Tieto pocity nútia deti pohybovať nohami, šúchať si ich alebo vyžadovať od rodičov masírovanie nôh. Sťažujú zaspávanie, pretože sa často objavujú večer, keď sa telo uvoľní. Niekedy sú tak intenzívne, že sa dieťa s plačom v noci budí.

Senzorická integrácia je neurologický proces, ktorý organizuje informácie z našich zmyslov. Zmysly, ktoré najviac ovplyvňujú učenie sa novým veciam, sú: hmat, propriorecepcia (informácia zo svalov a kĺbov) a vestibulárny zmysel (rovnováha). Cieľom tohto procesu je efektívne použitie zmyslové informácii pri interakcii s prostredím. Porucha senzorickej integrácie nie je poruchou v medicínskom zmysle slova. To znamená, že ju nenájdete ani v Medzinárodnej klasifikácii chorôb ani v Diagnostickom a štatistickom manuály duševných porúch. Aby ste mali predstavu o výskyte poruchy pozornosti a poruche senzorickej integrácie pomôžem si kolegami z USA (keďže na Slovensku takéto výskumy nemáme). STAR - Inštitút pre poruchu senzorického spracovania uvádza, že 11 % detí vo veku od 4 do 17 rokov má v USA diagnostikovanú poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Teda štatisticky, ak by sme mali miestnosť so 100 deťmi, tak jedenásť z nich by malo ADHD. Štúdie ukazujú, že 5 % až 16 % percent detí vykazujú príznaky poruchy senzorickej integrácie. Takže v našej pomyselnej štatistickej miestnosti by zo 100 detí päť až šestnásť detí spĺňalo klasifikáciu poruchy senzorickej integrácie. Čo je dôležité poznamenať je, že mnoho z detí majú zároveň aj poruchu pozornosti aj poruchu senzorickej integrácie. Výskumy hovoria o približne 40 % detí. V našej pomyselnej štatistickej miestnosti by to znamenalo, že z tých jedenásť detí s ADHD, by štyri deti mali zároveň aj poruchu senzorickej integrácie.

A ako porucha senzorickej integrácie ovplyvňuje spánok? Deti s poruchou senzorického spracovania môžu: byť hypersenzitívne (precitlivelé) na hmatové informácie: napr.: vadí im pyžamo, štítky na pyžame , odmietajú paplón alebo sa priveľmi rozrušia pri večernej sprche. byť hyposenzitívne (nedostatočne citlivé) na hmatové informácie v ústach a napr.: pred spaním chcú jesť, zaspávajú počas pitia z fľaše (v neskoršom veku). byť hyposenzitívne (nedostatočne citlivé) na proprioreceptívne informácie a môžu vyžadovať mať niekoho pri sebe pri zaspávaní alebo sa priam obklopujú hromadou plyšových hračiek či podušiek. mať oslabené vestibulárne spracovanie a často padať z postele. hypersenzitívne (precitlivelé) deti na ostatné zmysly, môžu vyžadovať absolútne ticho a budiť sa aj na jemné zvuky alebo nedokážu zaspať, ak nie je v izbe dostatočná tma.

Považujem za dôležité, aby sa rodičia detí s poruchou pozornosti venovali kvalite spánku svojich detí. Aby prostredníctvom zlepšenia spánku svojich detí, znížili intenzitu prejavov porúch pozornosti. Skúsim zhrnúť tipy a triky, ktoré by mohli pomôcť.

Čas, kedy ukladáte svoje dieťa spať by mal byť citlivo zvolený. Pri jeho hľadaní zvážte aj skutočnosť, že vaše dieťa pravdepodobne potrebuje menej spánku ako jeho rovesníci. Vyhnite sa príliš skorému ukladaniu k spánku. To môže viesť k frustrácii z dlhého procesu zaspávania, ale aj k budeniu sa počas noci a ťažkosťami opäť zaspať. Ak si zvolíte čas ukladania na spánok, snažte sa trvať na jeho dodržiavaní. Zvlášť pravidelné posunutie spánku na neskôr počas piatku a soboty, môže viesť k rozhodeniu biologického rytmu. To sťažuje jeho opätovné nastavenie v noci z nedele na pondelok a z pondelka na utorok.

Naopak, keď si vynucuje pozornosť plačom, hnevom, alebo neustálym vyrušovaním, vtedy je dobré láskavo a rázne dieťa odmietnuť. Je úlohou dospelého venovať dieťaťu pozornosť, ktorú potrebuje a nie takú, ktorú si vynucuje. Ak si dospelí svoju rolu nesplnia, potom sa správanie dieťaťa môže obrátiť na veľmi problémové.

Je na vás, či ho nastavíte pevne a vedome do neho zasadíte relaxačné a ukľudňujúce techniky alebo bude mať len podobu pokojného ukladania k spánku s jasnými krokmi. Je však známe, že deti s poruchou pozornosti majú problém sa zorganizovať, preto by mal byť jednoduchý. Rituál by mal byť jasne štrukturovaný. Je len vítané, ak má jasné časti: hygiena - napr.: večera, umývanie, preoblečenie do pyžama, relaxačná časť - napr.: čítanie rozprávky, masáž, šálka bylinkového čaju, joga, dychové cvičenie či pokojná hra. Tu môžete využiť prvky, ktoré cielene ukľudňujú centrálnu nervovú sústavu. príprava na spánok - napr.: počúvanie relaxačnej hudby v posteli, pustenie tzv. bieleho šumu. Aj pri starších deťoch môžete využiť organizér, kde sú cez symboly ukázané jednotlivé kroky a tak vďaka vizualizácii podporiť samostatnosť. Ritualizované správanie pomáha vyslať dieťaťu signál, že je čas ísť spať.

Rodičia detí s poruchou pozornosti, často popisujú ťažkosti pri ukladaní sa, ktoré vedú ku konfliktom. Rituál pomáha zmierňovať aj túto oblasť, pretože obmedzuje priestor na vyjednávanie. Zároveň vyhnutie konfliktom by malo byť dôležitou časťou opatrení, pretože konflikt aktivizuje centrálnu nervovú sústavu.

Je na vás, či chcete byť aktívnymi počas večerného rituálu. Odporúča sa to aj pre zlepšenie vzťahov, aj preto, že môžete deťom s poruchou pozornosti pomôcť sa ukľudniť. Je známe, že deti s poruchou pozornosti to možno samotné nedokážu, respektíve musia sa to učiť. Súčasťou toho rituálu môže byť spoločné čítanie, ležanie v posteli a hladkanie dieťaťa pri relaxačnej hudbe, masáž a podobne.

Mnoho môže pomôcť, ak svoje prostredie upravíte tak, že navodí telo k spánku. K tipom z tejto oblasti patrí: hodinu až dve pred spaním bez tzv. modrého svetla z TV, tabletov, počítačov či mobilov, hodinu pred spaním zatiahnuť a stlmiť svetlá v byte, navodiť pokojnú atmosféru relaxačnou alebo pokojnou hudbou, stíšiť hlasitosť na TV (ak ostatní členovia rodiny potrebujú v tomto čase sledovať TV) využite aromatické esencie, ktoré ukľudňujú (napr.: levanduľa, jasmín, harmanček), vyvetrajte a v zime znížte teplotu v detskej izbe pred spaním, pred spaním odstráňte prvky, ktoré by mohli rozptyľovať. Môžu to byť hračky, s ktorými by sa dieťa chcelo hrať. Uložte ich na noc, aby ste vyslali jasný signál, že dnes už je čas ísť spať.

Odborníci pracujúci s metódou senzorickej integrácie majú svoje ďalšie tipy. Najcielenejšie sa dá pomôcť, ak poznáme senzorický profil dieťaťa. Vtedy sú odporúčania presne zamerané na konkrétne dieťa s poruchou senzorickej integrácie. Niektoré tipy však môžete vyskúšať. Fungujú aj všeobecne, pretože sú zamerané na ukľudnenie centrálnej nervovej sústavy.

Je vysoko pravdepodobné, že ak by ste navštívili odborníka pracujúceho s metódou senzorickej integrácie a riešili by ste s ním problémy so spaním, jednou z možností by boli tzv. záťažové deky. Dajú sa kúpiť alebo sa dajú vyrobiť. Sú to prikrývky, ktoré sú ťažké približne 10 % - 15 % váhy tela dieťaťa. Deti pozitívne reagujú na hlboký tlak, ktorý prikrývka vyvoláva. Deka pôsobí upokojujúca aj z dôvodu, že sa v nej ľudia cítia ako v pevnom objatí. Švédska štúdia, ktorú zaplatili výrobcovia takýchto prikrývok, preukázala pokojnejší spánok sprevádzaný menším počtom pohybov. Ľudia, ktorí sa štúdie zúčastnili verili, že prikrývky im pomohli spať pohodlnejšie.

Medzi odporúčaniami by ste určite našli tip, aby ste cielene využili pohybové aktivity. Je to podobné ako odporúčanie navodiť pokojnú atmosféru, len v tomto prípade sa cielene aktivizujúcim aktivitám vyhýbate a cielene ukľudňujúce aktivity robíte. Na jednej strane by ste sa aspoň hodinu pred spánkom mali vyhnúť tzv. vestibulárnym aktivitám. Šanteniu, skákaniu, behaniu či točeniu. Tento čas by ste mohli využiť pokojné hojdanie v húpacej sieti, húpacom kresle alebo kolísanie na rukách. Dotyk by mohol poslúžiť nie len pri masáži ale kľudne i pri čítaní rozprávky v pevnom objatí. Ak by vaše dieťa na večernú sprchu reagovalo veľkým rozrušením, určite by bolo odporúčaním presunúť sprchu na ráno alebo sprchu zameniť za vaňu.

Existujú ešte všeobecné tipy, ktoré podporujú lepší spánok. Je možné, že sú vám známe, ale pre úplnosť ich predsa len spomeniem. Snažte sa dodržiavať, že posteľ je priestor na spanie. Vyhýbajte sa tomu, aby dieťa v posteli chatovalo s priateľmi alebo hralo hry na mobile, pozeralo rozprávku na laptope a pod. Večerné jedlo by malo byť ľahko stráviteľné a malo by obsahovať málo cukru. Pokiaľ má vaše dieťa prejavy porúch spánku ako spánkové apnoe, syndróm nepokojných nôh, časté budenie v noci a pod. prekonzultujte spánok s pediatrom. Pokiaľ vaše dieťa užíva lieky na poruchy pozornosti, poraďte sa o spánku s lekárom, ktorý dieťaťu lieky predpisuje. Všímajte si to, čo je pozitívne. Oceňujte dieťa, ak samé zaspí, ak zaspí rýchlejšie alebo ak sa v noci menej krát zobudí. Vďaka tomu zdôrazňujete dôležitosť pokojného spánku.

Verím, že ste získali nejaký dobrý tip, aby sa spanie vášho dieťaťa zlepšilo. Nedá mi však napísať poslednú vetu. Tipy sú vždy len obyčajnými radami, z ktorých si vy vyberáte, čo vyhovuje vám. Myslite na to, že nikto nepozná lepšie vás a vaše dieťa ako vy sami.

Byť rodičom hyperaktívneho dieťaťa je vyčerpávajúce, preto rodičia často hľadajú spôsoby, ako ich dieťa upokojiť, motivovať k činnosti, regulovať ich správanie. dieťa sa necíti dobre, keď má dlhšie vydržať v kľude. S hyperaktivitou súvisí aj to, čomu hovoríme stav bdelosti, čiže schopnosť centrálnej nervovej sústavy udržať optimálnu úroveň aktivity vzhľadom na meniace sa podmienky tela a okolia. Stav bdelosti sa počas dňa prirodzene mení a jeho optimálnosť závisí aj od činnosti, ktorú vykonávame. Napríklad pri zaspávaní je ideálne mať nízky stav bdelosti, ale pri podávaní výkonu je vhodnejší vyšší stav bdelosti. U hyperaktívnych detí je stav bdelosti prevažne vysoký až super vysoký, je teda potrebné ho znižovať.

Aj keď sa nám na chvíľu podarí dieťa upokojiť, čelíme ďalším výzvam - chceme ho niečo naučiť. Dôležité je tiež rozdeliť si zložitejšiu úlohu/hru na menšie kroky, ktoré vieme oceniť a povzbudia dieťa k dokončeniu činnosti. Deti sa učia predovšetkým hrou, takže dôležité je aj zaujať dieťa hrovým/kreatívnym prístupom. zapojte do hry/učenia viacero zmyslov (napr. využívajte kreatívne/netradičné prístupy (maľovanie na obrovský papier prilepený na dverách, maľovanie kockami lega, kreslenie do múky, učenie/hra mimo stola, napr. prvok náhody - losovanie, hod kockou (napr. využite časovanie aktivity - zabezpečíte tým predvídateľnosť, ideálne spojené s vizualizáciou (napr.

Regulácia správania sa vyvíja až do dospelosti, je preto nereálne od dieťaťa očakávať, že sa bude vedieť samo zregulovať, keď prežíva silné emócie. Základom je uvedomiť si, čo je spúšťačom silnej emócie, ako sa prejavuje v správaní dieťaťa a aká je reakcia rodiča a jej dosah na správanie dieťaťa. Nízka frustračná tolerancia sa prejavuje napríklad tým, že keď dieťaťu niečo nejde, rýchlo sa rozčúli. Rýchle emočné vyčerpanie sa prejavuje prehnanou citlivosťou dieťaťa a neochotou ďalej spolupracovať. V tomto prípade sú opatrenia opäť tiež skôr preventívne. Už pri plánovaní činnosti treba zohľadniť energiu dieťaťa, dať mu možnosť krátkych prestávok na upokojenie, učiť dieťa jednoduchým stratégiám na upokojenie, ako napr. používanie relaxačných pomôcok, loptičiek, kúsadiel, trénovať rozpoznávanie signálov únavy, zriadiť relaxačný kútik pre dieťa (napr.

ADHD je skratka z anglického pomenovania poruchy pozornosti kombinovanej s hyperaktivitou (Attention Deficit Hyperactivity Disorder). Prejavy ADHD detí a dospelých sú mierne odlišné. Dieťa napríklad nevydrží sedieť na jednom mieste, je nedočkavé, skáče do reči a neprestajne sa hýbe. Ako vychovávať hyperaktívne dieťa? Ak má vaše dieťa ADHD, je vhodné, aby ste pri výchove dodržiavali určité pravidlá. Denná rutina - deťom s ADHD pomáha, ak majú zavedenú pevnú dennú rutinu. Pravidelné prestávky - do dennej rutiny by ste mali zaradiť aj pravidelné prestávky, ktoré dieťaťu umožnia uvoľniť energiu a môžu mu pomôcť zlepšiť sústredenie. Je optimálne, ak sú prestávky krátke a časté. Vhodné prostredie - aby sa dieťa s ADHD dokázalo lepšie sústrediť, vytvorte pre neho priestor, ktorý bude organizovaný a prehľadný. Jednoduchá a jasná komunikácia - pri komunikácii sa snažte používať čo najjednoduchšie a jasne formulované vety. Mali by byť krátke a zrozumiteľné. Vždy sa presvedčte, či vás dieťa počúva (napr. Trpezlivosť a podpora sebaovládania - výchova dieťaťa s ADHD môže byť náročná a vyčerpávajúca. Aj napriek tomu sa snažte byť trpezliví. Aby ste podporili sebaovládanie svojho dieťaťa, usilujte sa ho naučiť jednoduché techniky, ktoré mu pomôžu zastaviť sa a premyslieť ďalšie kroky. Nešetrite pochvalou - pochvala nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za snahu. Pre malé deti s ADHD môže byť návšteva materskej škôlky či školy výzvou. Nielen kvôli samostatnému vzdelávaniu, ale aj pre vytváranie nových sociálnych vzťahov. Niektorým deťom s ADHD veľmi pomáha, ak majú vytvorený individuálny vzdelávací plán prispôsobený ich špecifickým potrebám. Je potrebné, aby ste sa pripravili na situáciu, že deti s ADHD majú v škôlke mierny problém so začlenením sa do kolektívu. No aj napriek jeho existencii by ste sa mali snažiť o zaradenie dieťaťa do kolektívu.

ADHD je najčastejšou diagnostikovanou poruchou u detí (v Amerike 1 z 10 detí vo veku 5 -17 rokov dostane túto „diagnózu“). Ide o poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD - Attention Deficit Hyperactive Disorder) alebo bez hyperaktivity (ADD - Attention Deficit Disorder). Skúsený americký rodinný psychoterapeut F. Walton, ktorého prácu som mala tú česť osobne spoznať a ktorý sa celý život venoval vo svojej praxi terapii rodín a problémového správania sa detí a vo veľkej miere aj deťom s ADHD, napísal knihu, ktorá je preložená aj do slovenčiny: „ Ako porozumieť deťom a adolescentom“. Russel A. Barkleyho definícia je užitočná a dáva zmysel. Napriek tomu je pre terapeuta dôležité nasledovné objasnenie etiológie ADHD: „U väčšiny detí je ADHD podmienené biologicky. V protiklade k tomuto názoru uvedieme aj závery z rozsiahleho výskumu R. „Tvrdilo sa, že ADHD spôsobuje chemická nerovnováha (pozn.: nerovnováha dopamínu), neexistuje však žiaden vedecký dôkaz, ktorý by to potvrdil. Neexistujú žiadne biologické testy na ADHD, diagnóza je stanovená na základe pozorovania správania dieťaťa.

„Dieťa, ktoré si vyžaduje sústavnú pozornosť je nevyhnutne nešťastné dieťa. Cíti, že pokiaľ nedostáva pozornosť, je bezcenné, že nemá svoje miesto. Vyžaduje sústavné opätovné uisťovanie, že je dôležité. Autor ponúka riešenie v podobe korektívneho pôsobenia dospelých na deti s ústredným cieľom získania pozornosti. Rodičia a vychovávatelia by týmto deťom mali venovať dostatok pozornosti, napríklad hodinu denne spoločnou aktivitou, hrou a podobne. Viac pozornosti by mali venovať deťom najmä vtedy, keď sa deti správajú adekvátne a sociálne prospešne a naopak „neskákať“ na neadekvátne spôsoby získavania pozornosti. Napríklad, keď dieťa je ochotné pomáhať v domácnosti, je dobré ho oceniť väčším záujmom. Naopak, keď si vynucuje pozornosť plačom, hnevom, alebo neustálym vyrušovaním, vtedy je dobré láskavo a rázne dieťa odmietnuť. Je úlohou dospelého venovať dieťaťu pozornosť, ktorú potrebuje a nie takú, ktorú si vynucuje. Ak si dospelí svoju rolu nesplnia, potom sa správanie dieťaťa môže obrátiť na veľmi problémové. Jednoznačne najkomplexnejšou publikáciou o poruche pozornosti detí aj dospelých je „Rozptýlená myseľ“ od lekára Gábora Matého. Ak máte podozrenie, že sa ADHD týka vás alebo vašich detí a trpíte aspoň dvomi z troch základných charakteristík (problémy s udržaním pozornosti, nedostatočná regulácia impulzov, hyperaktivita), určite si ju prečítajte. Autor opisuje, že ľudia s poruchou osobnosti sa vyznačujú hypersenzitivitou k atmosfére okolia a podnetom, akoby mali tenkú kožu. Je to súčasť dedičstva, temperamentu, s ktorým sa narodíme. Maté ďalej spája poruchu pozornosti u detí s emočným hladom alebo zanedbávaním zo strany rodičov, čo u detí navodzuje úzkosť a emočnú bolesť spojenú s odmietnutím a nezáujmom, s ktorou si dieťa nemôže vedieť poradiť. Pritom ide často o rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie, ale buď nepoznajú skutočné potreby svojho dieťaťa, alebo obaja rodičia sú plne zamestnaní a nemajú dostatok času pre deti, alebo dnes často v neúplných rodinách zabezpečuje všetko jeden preťažený rodič. Ak sa rodičia dostatočne nezaujímajú o deti nielen po materiálnej, ale aj po emočnej stránke, netrávia s nimi potrebný čas a nie sú tam pre nich vtedy, keď ich deti potrebujú, potom sa za týchto okolností nedostatočne vyvinú centrá pravého mozgu zodpovedné za reguláciu emócií, sebareguláciu, pozornosť a motiváciu. Pre správny vývin mozgu v tomto smere je najdôležitejšia tzv. vzťahová väzba, attachmentová osoba (najčastejšie matka) a obdobie do 7 rokov. Mylné závery rodičov, že deti ich chcú len vytáčať a svojím správaním spôsobujú ich hnev a napätie sa míňajú so skutočným pochopením dieťaťa, jeho správania a potrieb. Zodpovedným je v takejto situácii dospelý a ten by mal byť schopný prevziať zodpovednosť za svoje emočné reakcie a nehádzať ju na dieťa. ADHD dospelý pravdepodobnejšie vychová ADHD dieťa. A čo deti z detských domov a adoptované deti? Pochopiteľne je výhodné dostať potvrdenie o diagnóze, učitelia sú potom zhovievavejší a rodičia sa necítia vinne, že nezvládajú svoje deti.

Cukor je najlepší zdroj energie a mozog bez glukózy nevie fungovať vôbec, avšak cukry v potrave majú byť zložené, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI): celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina. Glukóza, fruktóza, sacharóza (stolový cukor), invertný cukor, glukózovo-fruktózové sirupy nemajú v strave detí s ADHD čo robiť. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu - zmeny na receptoroch pre dopamin a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie. Deti s ADHD majú temperament, ktorý vyžaduje viac pohybu a športov, treba ich naozaj nechať vybehať sa oveľa viac než iné deti a to každý deň. Možno sa to zdá byť paradoxom, ale práve nedostatok spánku a psychický stres vedú k nedostatku energie a nedostatok energie k neschopnosti sa upokojiť, nespavosti a excitácii. Súvisí to s vnútrobunkovou energiou ATP a elektrickými dejmi na membráne nervových buniek pri šírení vzruchu. Inak povedané: obnovenie pokojového potenciálu neurónu nie je možné bez energie ATP a tej je nedostatok, keď je nedostatok odpočinku. Čas strávený pred monitorom je na úkor rozvíjania reči, sociálnych zručností, kreativity, pohybu a zdravého emocionálneho vývinu. Vieme, že sociálne siete spôsobujú závislosť podobne ako drogy. Pozrite si film: The Social Dilemma, Netflix. Do 6 rokov treba tieto vecičky obmedziť na minimum kvôli zdravému vývinu mozgu.

V rodine, kde je láskyplná pokojná atmosféra, stabilita, bezpečie a rodičia sú predvídateľní, nájdeme pokojné deti. Naopak náladovosť rodičov, chýbajúci režim, konfliktné prostredie, chaos, žiadne pravidlá a hranice vyvolávajú u detí strach a ten pôsobí podobne ako nedostatok spánku. Temperament je vrodený, správanie je možno významne ovplyvniť výchovou. Pre vytvorenie jadra osobnosti je najdôležitejších prvých 5 rokov života. Toto je najdôležitejšie opatrenie. Ukázalo sa, že deti, ktoré trpia ADHD, majú nedostatočne rozvinutý cit spolupatričnosti, teda záujem o druhých ľudí a o ich dobro. Úlohou rodičov je vytvoriť podmienky pre skúsenosť začlenenia sa dieťaťa s citom, že niekam patrí a rozšíriť záujem zo seba na matku, otca, ostatných členov rodiny, až na celú spoločnosť. Ukazuje sa, že deti s ADHD zažívajú častejšie nevhodnú rodinnú atmosféru a vplyv rodičov. Takéto dieťa je častokrát zamerané len na seba.

Najčastejšie chyby rodičovstva pri deťoch s ADHD podľa F. Náprava: stanoviť hranice a obmedzenia aj navzdory záchvatom zúrivosti. Treba povedať, že keď sa rodič snaží o nápravu výchovy, správanie dieťaťa sa prechodne spravidla ešte zhorší. Dieťa musí pochopiť, že na druhých záleží rovnako. Je dôležité si uvedomiť, že rozmaznávaním deti invalidizujeme. Výskum ukázal, že z rozmaznaných detí vyrastú dospelí, ktorí majú podobné problémy zvládať bežné problémy života ako zanedbávané deti, napríklad z detských domovov. Náprava: vyhýbať sa prázdnym nariadeniam a vyhrážkam, ktoré rodič nedokáže splniť. Rodičia musia jasne a pokojne komunikovať dôsledok zlého správania, aby ich dieťa počulo a vnímalo a potom dôsledok splniť aj napriek zúrivým prejavom (napr. ak sa budeš naďalej takto bezohľadne správať, budeš musieť ísť do svojej izby, z ktorej sa môžeš vrátiť až sa rozhodneš spolupracovať). Podobné 1. V tomto prípade je výchova príliš prísna a/alebo rodičia verbálne alebo fyzicky trestajú, či kritizujú, poukazujú na nedostatky a kontrolujú. Dieťaťu takto dávajú najavo, že neveria jeho schopnostiam bez kontroly, podceňujú ho, čomu sa dieťa bráni. Rodičia bývajú perfekcionisti. Vtakejto atmosfére sa dieťa nemôže naučiť spolupracovať, ale ostatných vníma ako nepriateľov.

Podľa šokujúcich výsledkov vedcov tretina až polovica detí nespí poriadne a tak dlho, ako by mali. Podľa údajov českých zdravotníckych úradov viac ako každé tretie dieťa do 18 rokov trpí poruchou spánku. A týka sa to aj najmenších dojčiat a batoliat! Kým u starších detí ide o odkladanie večierky do neskorých nočných hodín, u bábätiek sú to skôr problémy so zaspávaním a častým prebúdzaním.

Ak vášmu dojčaťu či batoľaťu zaberie uspávanie sa viac ako 20 minút, podľa odborníkov sa už dá hovoriť o spánkových ťažkostiach. Takisto v prípade, že sa predčasne prebúdza a neprespí celú noc. Pokiaľ to pretrváva viac ako tri mesiace a dieťa ťažšie zaspáva aj niekoľkokrát do týždňa, mali by ste navštíviť lekára. Podľa neurologičky MUDr. Ivy Příhodovej z kliniky 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a Všeobecnej fakultnej nemocnice v absolútnej väčšine za spomenuté problémy môže nesprávny režim a výchovný prístup rodičov. A nielen to. To, že vaše bábo nespí koľko by malo, má za následok aj problémy v správaní. „Nedostatok spánku pôsobí na množstvo prejavov dieťaťa. Ovplyvňuje jeho náladu a rozpoloženie. U tých detí, ktoré sa nedostatočne vyspia, sa prejavuje mrzutosť, úzkosť a depresia,“ popisuje doktorka Příhodová klasický obraz nevyspatého dieťaťa pre Medical Tribune.cz. To si potom posledné zvyšky energie zvykne vybíjať nevhodným spôsobom - agresivitou a hyperaktivitou. Podľa lekárky by už štvormesačné dieťa malo dokázať zaspať samostatne bez asistencie rodiča či bez nočného kŕmenia.

Školáci a dospievajúci zas majú problém s načasovaním zaľahnutia. Štatisticky si správnu dobu zaspávania posúvajú až o dve hodiny, ako by bolo vhodné. Biologické hodiny si takto prenastaví až desatina mladých. Aktivity, ktoré majú robiť svieži a plní energie, si takto presunú do neskorších nočných hodín. Zaspávajú hlboko v noci, ťažšie sa budia a nestíhajú do školy. „Zhoršuje sa im pamäť, učenie i pozornosť. Tieto deti majú tendenciu v škole zaspávať,“ upozorňuje neurologička. V najhoršom prípade chronický nedostatok spánku vedie k depresiám a úzkostiam.

Ach, ten spánok, tak si povzdychol už azda každý rodič. Nie je nič horšie, ako uplakané a mrzuté dieťa, ktoré nevie zaspať. A rovnako, nie je nič horšie, ako unavená a mrzutá mama. Štatistiky hovoria, že až 70 percent detí do 5 rokov, má problémy so spánkom. Majú mnoho príčin a len ťažko určiť, odkiaľ pramenia. Spánok je ale pre vývoj veľmi dôležitý, pretože práve počas neho prebieha v detskom tele mnoho významných zmien. Preto vám prinášame niekoľko rád a postrehov, ktoré by mohli pomôcť vášmu dieťatku lepšie spať.

Nastavte biologické hodiny dieťaťa. Práve tie majú veľký vplyv na jeho bdelosť a ospalosť. Od určitého veku, kedy už dieťa dokáže vnímať rozdiel medzi dňom a nocou, začnite určovať presný čas, v ktorom pôjde spať. Samozrejme, všetko závisí od veku dieťaťa. Je však dobre známe, že každé dieťa by malo ísť večer do postele okolo 19.30. Uvidíte, že časom už sa bude dieťa samé pýtať do postele, pretože bude unavené. Chce to dôslednosť a trpezlivosť.

Nezabudnite na denný spánok. Mnoho detí odmieta denný spánok. Treba však myslieť na to, že aj obedňajší odpočinok, je pre dieťa veľmi dôležitý. Len máloktoré dokáže prežiť celý deň bez toho, aby si oddýchlo. Ak svoj denný spánok premrhá, stáva sa oveľa mrzutejšia a nervóznejšie. Preto by ste mali dať dieťa spať počas obeda za každých okolností a určite nepoľaviť.

Vytvorte si rutinu. Deti potrebujú rutinu. Nás rodičov to zväčša otravuje, no deti sa práve vtedy cítia bezpečne. Presne vedia čo v danom čase nasleduje. Tak by to malo byť aj so spánkom. Už od malého bábätka na to myslite. Pomôcť môžu stlmené svetlá, stíšenie hlasitosti či príprava na kúpeľ. Dieťa si tieto veci postupne spojí s časom, kedy má ísť spať a protestovania bude určite o niečo menej.

Vytvorte útulné prostredie. Tam, kde sa dobre cítime, tam sa nám aj dobre spí. Ak je dieťa ešte s vami v izbe, malo by mať svoju postieľku blízko pri vás, aby cítilo vašu blízkosť. Ak už spí vo svojej vlastnej izbe, tá by mala byť príjemná, útulná a dieťa by sa tam určite nemalo báť. Vtedy zvyknú deti zle spať, pretože mávajú nočné mory. Nezabúdajte tiež, že v izbe kde sa spí, by mal byť čerstvý vzduch a prílišne prekúrené miestnosti jeho kvalitu podstatne zhoršujú.

Nezabúdajte na správnu výživu. Toto platí ako na dospelých, tak aj na deti. Ísť spať s plným bruchom rozhodne vplýva aj na kvalitu spánku. Večera by mala byť ľahká, určite by dieťa nemalo jesť na noc nič, čo priveľmi zaťaží žalúdok. Vyhýbajte sa taktiež sladkostiam a sladeným nápojom, ktoré deťom zbytočne pridajú na večer energiu, ktorú nestihnú zo seba dostať.

Majte vlastné pravidlá. Niektoré deti sa naučia zaspávať samé, bez rodičov, niektoré zasa naopak, aby sa cítili príjemne potrebujú mamu alebo ocka. Nezabúdajte, sú to vaše deti a vaše pravidlá. Ak vaše dieťa chce, aby ste počas zaspávania ležali vedľa neho a hladili ho po vláskoch, pokojne to tak urobte. Zbytočne ho budete stresovať tým, že ho nasilu budete nútiť zaspávať samé. Práve vtedy si deti vytvoria k zaspávaniu odpor a začínajú sa aj problémy so spánkom.

Hyperaktivita u detí sa stala v posledných rokoch bežnou témou medzi rodičmi. Často sa mylne spája s užívaním liekov alebo problémami s učením. Avšak, hyperaktivita sa môže objaviť aj u najmenších detí. Aké sú jej typické príznaky a existuje efektívny spôsob, ako hyperaktívne dieťa uspať? Tento článok sa zameriava na poskytnutie komplexného pohľadu na túto problematiku a ponúka praktické rady a riešenia pre rodičov.

Hyperaktivita spôsobuje, že dieťa nedokáže rozoznať dôležitosť podnetov, čo vedie k reakciám na všetky podnety rovnako. ADHD sa prejavuje neschopnosťou udržať pozornosť na jednu činnosť alebo vec.

Dôležité je rozlišovať medzi bežnou detskou energiou a hyperaktivitou. To, že dieťa behá a má problém zaspať po konzumácii sladkostí, neznamená, že je hyperaktívne. ADHD sa prejavuje pri akejkoľvek činnosti počas celého dňa. Väčšina detí z hyperaktivity a ADHD vyrastie, no niektoré potrebujú pomoc. Deti s ADHD dokážu udržať pozornosť pri sledovaní rozprávok alebo hraní hier na telefóne, kde sa rýchlo menia obrázky a zvuky.

Hyperaktivitu je možné diagnostikovať už u bábätiek. Medzi najčastejšie príznaky patrí zvýšená citlivosť na podnety a malý objem spánku. Novorodenci zvyčajne prespia až 22 hodín denne. Ak dieťa spí len pár hodín, môže ísť o príznak hyperaktivity. Príčina vzniku tejto poruchy zatiaľ nie je úplne preskúmaná.

Ak spozorujete príznaky ADHD a hyperaktivity, navštívte lekára a psychológa. Nemusíte sa obávať, že dieťaťu predpíšu lieky na utlmenie.

Ak uspávanie dieťaťa trvá viac ako 20 minút, dá sa hovoriť o spánkových ťažkostiach. Takisto, ak sa dieťa predčasne prebúdza a neprespí celú noc. Ak to pretrváva viac ako tri mesiace a dieťa ťažšie zaspáva aj niekoľkokrát do týždňa, mali by ste navštíviť lekára. Podľa odborníkov sú za tieto problémy často zodpovedné nesprávny režim a výchovný prístup rodičov. Nedostatok spánku ovplyvňuje náladu dieťaťa a môže viesť k mrzutosti, úzkosti a depresii.

Ako Zlepšiť Spánok Dieťaťa

• Nastavte Biologické Hodiny: Určite presný čas, kedy dieťa pôjde spať.
• Denný Spánok: Dodržujte obedňajší odpočinok, aby sa dieťa nestalo mrzutým a nervóznym.
• Rutina: Vytvorte rutinu s stlmenými svetlami, tichou hudbou a prípravou na kúpeľ.
• Útulné Prostredie: Zabezpečte, aby sa dieťa v izbe cítilo bezpečne a pohodlne.
• Správna Výživa: Večera by mala byť ľahká a bez sladkostí a sladených nápojov.
• Vlastné Pravidlá: Ak dieťa potrebuje vašu prítomnosť pri zaspávaní, vyhovejte mu.

Ľudia s ADHD majú často problémy so zaspávaním a nočným prebúdzaním. Na druhej strane, nie sú schopní vstať načas. Problémy so spánkom sú často spôsobené nadmerným vzrušením a neschopnosťou upokojiť sa. Negatívny vplyv majú aj lieky na liečbu ADHD.

Tipy na Zlepšenie Spánku pri ADHD

• Melatonín: Užívanie melatonínu môže regulovať cyklus spánku a bdenia.
• Vyhnite sa Zdriemnutiu: Nezdriemnite si 4 hodiny pred spaním.
• Bez Kofeínu a Nikotínu: Aspoň 4 hodiny pred spaním nepite kofeín a nefajčite.
• Pravidelný Čas Spánku: Chodievajte spať približne v rovnakom čase každý deň.
• Relaxačné Techniky: Vyskúšajte meditáciu a hlboké dýchanie.

Deti s poruchou senzorického spracovania môžu byť precitlivené na hmatové informácie, mať oslabené vestibulárne spracovanie alebo vyžadovať absolútne ticho.

Ďalšie Tipy na Zlepšenie Spánku

• Čas Spánku: Zvážte, že vaše dieťa potrebuje menej spánku ako jeho rovesníci.
• Večerný Rituál: Nastavte pevný rituál s relaxačnými technikami.
• Úprava Prostredia: Zabezpečte tmu, ticho a chlad v izbe.
• Záťažové Deky: Používajte prikrývky ťažké približne 10 % - 15 % váhy tela dieťaťa.
• Pohybové Aktivity: Vyhnite sa vestibulárnym aktivitám pred spaním.
• Dotyk: Využite dotyk pri masáži alebo čítaní rozprávky.
• Sprcha/Vaňa: Prispôsobte večernú hygienu potrebám dieťaťa.
• Všeobecné Tipy: Dodržujte, že posteľ je priestor na spanie a večerné jedlo by malo byť ľahko stráviteľné.

Koncentráciu si môžete predstaviť ako sval, ktorý vyžaduje pravidelné cvičenie. Schopnosť sústrediť sa a udržať pozornosť na všetky druhy úloh je mimoriadne dôležitá, pretože pomáha deťom učiť sa a zlepšovať sa.

Ako Zistiť Problémy so Sústredením

• Slabé motorické zručnosti.
• Nedostatok spánku.
• Problémy a obavy.
• Neprimeraná výživa.
• Nedostatok pohybu.
• Nadmerné používanie technológií.

Ako Pomôcť Dieťaťu so Sústredením

• Hry: Využívajte hry na trénovanie koncentrácie.
• Prostredie: Vytvorte ukľudňujúce a upokojujúce prostredie.
• Rozvrh: Stanovte denný rozvrh.
• Učenie: Rozdeľte učivo na menšie časti.
• Odmeňovanie: Motivujte dieťa odmenami.
• Relaxačné Techniky: Používajte relaxačné techniky na zlepšenie koncentrácie.

Uspávanie hyperaktívneho dieťaťa môže byť náročné, ale s trpezlivosťou, pochopením a správnymi stratégiami je možné dosiahnuť zlepšenie. Dôležité je venovať pozornosť spánkovému režimu, senzorickým potrebám dieťaťa a celkovému prostrediu, v ktorom dieťa zaspáva.

tags: #ako #uspat #hyperaktivne #dieta