Nástup dieťaťa do jaslí je pre dieťa aj rodičov veľký krok. Dieťatko bude na niekoľko hodín denne odlúčené od matky a získa náhradnú vzťahovú osobu, ktorej bude dôverovať. Dieťa sa snaží prispôsobiť sa novému režimu, pravidlám. Tejto zmeny sa netreba báť a vždy platí, že ak je rodič v pohode - bude aj dieťa. Navyše vaše dieťatko bude z nástupu do jaslí benefitovať. Posunie sa v emocionálnom a sociálnom dozrievaní míľovými krokmi. Dieťa naučí fungovať v kolektíve a deliť sa o veci. Tieto veci často nemá šancu zažiť a naučiť sa doma. Ak aj máte z tejto zmeny obavy, dajte svojmu dieťatku šancu na nové skúsenosti.
Kedysi bolo bežným javom, že popri materských škôlkach existovali aj jasle pre najmenšie deti. Klasické detské jasle už však akosi vymizli a dnes majú rodičia možnosť prihlásiť svoje ratolesti v prípade potreby najmä do súkromných jasličiek (tie ale fungujú len v niektorých mestách) a sú určené pre deti od šesť mesiacov do troch rokov.
Kedy je ideálny vek dieťaťa na nástup do jaslí?
Univerzálne pravidlo neexistuje. Každé dieťa je pripravené v inom veku. Vo všeobecnosti sa tvrdí, že najideálnejší vek nástupu do škôlky je tretí rok života dieťaťa a malo by dovtedy ostať doma. Toto tvrdenie je však mýtus. O nástupe dieťaťa do jaslí by sa malo uvažovať v čase, keď dieťa začína vyhľadávať nové podnety, činnosti, nových kamarátov (nie len rodičia) a túžia objavovať. Takéto obdobie obvykle nastáva oveľa skôr. Preto sa nebojte dať dieťa do jaslí aspoň na pár hodín denne a to pokojne od 1,5 roka a tento čas postupne predlžovať. Prostredie jaslí mu poskytne nové poznania a komplexný rozvoj dieťaťa. Stretávanie sa s vrstovníkmi je pre deti už od útleho veku prospešné.
Názory psychológov a ďalších odborníkov na „odloženie“ dieťaťa do jaslí sú rôzne, no zväčša poukazujú na to, že ak je v jasliach príliš malé dieťa, môže to mať naňho skutočne negatívny dopad. Predsa len, kým je dieťatko malé, potrebuje istotu matkinej prítomnosti a priskorý nástup do jaslí, mu môže spôsobiť rôzne traumy a psychické problémy.
Ak už dieťa naozaj musíte dať do jasličiek, snažte sa ho na túto zmenu pripraviť - malo by byť zvyknuté na spoločnosť iných detí a na odlúčenie od matky, aby to pre neho nebol priveľký šok.
Dieťa by malo byť v jasliach len počas nevyhnutného času, ktorý matka musí stráviť v práci. Jasle predsa nie sú miestom, kam dieťa odložíme, aby sme mali väčšinu dňa pokoj a mohli si žiť vlastný život. Majú pomôcť tým rodičom, ktorí jednoducho inú možnosť nemajú.
Situácia nie je čierno biela
Na protiľahlom brehu v oceáne vedeckých názorov stoja iné výskumy dokazujúce, že jasličky môžu mať svoj prínos. V Nórsku, kde sú jasličky dotované a dosahujú vysokú úroveň kvality, ich navštevuje väčšina detí, v roku 2009 to bolo až 79 % jeden až dvojročných. Svoje stanovisko k tejto polarizujúcej téme zaujala aj slovenská psychologička Petra Arslan Šinková, spoluautorka knihy o výchove Testujme a rozvíjajme svoje dieťa (Od novorodenca do 6 rokov), ktorá sama prevádzkuje materskú školu v Bratislave. Podľa nej je dieťaťu v akomkoľvek veku najlepšie pri mame. Dieťa má pri nej pocit istoty a bezpečia, lásky, mama napĺňa jeho potreby. Odborníčka hovorí, že väčšina dvojročných detí ešte nemá potrebu socializovať sa s rovesníkmi. Jedným dychom však pripomína, že toto sú všeobecné tvrdenia a na každé dieťa je potrebné pozerať sa individuálne. Číslo tri vo veku detí nie je žiadne magické číslo, po ktorého dovŕšení je dieťa, akoby šibnutím čarovného prútika, zrazu schopné bezproblémovo sa odpútať od matky. Pri separácii totiž nerozhoduje fyzický vek dieťaťa, ale jeho vek mentálny a emocionálna zrelosť.
„Poznám veľa detí vo veku okolo dvoch rokov, ktoré sú pripravené byť v škôlke, či v jasliach. To, že kvalita jasličiek hrá jednu z kľúčových úloh, priznáva v spomínanom rozhovore pre portál Aktuálne.cz aj M. Herman. Hovorí, že rodič v spolupráci s riaditeľkou dokáže spoznať, či je dieťa pripravené alebo nie. „Ak maminka odíde a deti vyvádzajú, začnú sa zrazu pocikávať a majú nočné desy, tak dieťa ukazuje, že je nespokojné. Áno, nakoniec to nejako zvládne, ale môže mať celoživotné následky. Poznáte to podľa toho, ako dieťa ide do škôlky, ako sa správa, keď mama odíde. Ak stuhne, je samo a hrá sa samo, tak to nie je dobre“. P. Arslan Šinková dodáva, že pokiaľ dieťa nie je emocionálne pripravené byť bez matky, môže mať negatívne prejavy, ako napríklad vyššie uvedené známky agresivity, úzkosti a antisociálneho správania v akomkoľvek veku. Psychologička ďalej zdôrazňuje, že významnú rolu zohráva jemnocitná učiteľka. „Láskavá a trpezlivá učiteľka sa stáva ich náhradnou vzťahovou osobou. Poláska ich a objíme, keď to potrebujú. Dá sa to však zabezpečiť len vtedy, pokiaľ učiteľka nemá na starosti veľa detí. Dokáže správanie detí vhodným a veku primeraným spôsobom usmerniť.“ Napríklad pri malých deťoch je dôležité rešpektovanie vlastníctva. Nie je správne viesť ich k tomu, aby za každú cenu požičali svoju hračku. Dieťaťu je namiesto toho vhodné povedať, že sú hračky, ktoré sú jeho z domu, tie nemusí požičať. Škôlkarské hračky sa požičiavajú, keď sa s nimi dohrá.
Čo všetko sa dieťatko v jasliach naučí?
Určite sa naučí mnoho nových vecí, stane sa samostatnejším, zvykne si na kolektív rovesníkov, získa množstvo nových zážitkov. Taktiež si osvojí základné hygienické návyky, naučí sa možno nejaké tie riekanky a básničky a podobne. Veľa, samozrejme, závisí aj od veku konkrétneho dieťatka a jeho osobnosti. Niektoré sa v jasličkách naučia veľmi veľa, iné menej.
Rovnako rozdielne deti znášajú samotný fakt, že do jasličiek chodia. Kým niektoré sa doslova tešia na svojich jasličkových kamarátov, iným môže pobyt v jasličkách spôsobovať ťažkosti a chodia tam neraz s plačom.
Ako si vybrať tie správne detské jasle?
Pre svoje deti chceme len to najlepšie. Týka sa to aj výberu jasličiek. Pri tomto výbere sa kladie veľký dôraz na všetky ich parametre. Pri výbere detských jaslí by sme sa mali riadiť aj tým, ako na nás zariadenie pôsobí a či sú prvé dojmy z neho v poriadku. Priestorom pre deti svedčí hravosť a škála farieb, ktoré podporujú ich tvorivosť a kreativitu už od útleho detstva.
Prvotný dojem z personálu, priestoru, komunikácie.
Ja som si bola všetky jasle v meste osobne pozrieť a podľa toho som si vybrala. Pozerala som si ako sú vybavené, ale majú hračky, kde spia, aké majú sociálne zariadenia, stravu, program. Či chodia s deťmi pravidelne vonku, pýtala som sa aj na cenu a či sú zatvorené napr cez prázdniny.
Chcela som vidieť naživo ako fungujú s deťmi takze sme tam išli v čase keď boli vonku.
Recenzie
Kedy je ideálny vek dieťaťa na to, aby išlo do škôlky? Dať dieťa do jaslí? Kedy je dieťa pripravené na odlúčenie od mamy? Nástup dieťaťa do jaslí je pre dieťa aj rodičov veľký krok.
Strava
Príprava jedál v predškolských zariadeniach podlieha na Slovensku síce nutričným normám rezortu školstva, no veľa závisí od šikovnosti kuchárok, či ich receptúry budú vyhovovať chutiam malých konzumentov. Variť zdravo sa nie vždy rovná chutným pokrmom. Pýtajte sa mamičiek, či musia ich ratolesti do jedla nútiť alebo samy vracajú prázdne taniere.
V našich jasliach kladieme dôraz na osobný kontakt. Dohovoríme sa s rodičmi na obhliadke, kde sa snažím rodičom predstaviť naše jasle, priestory, režim dňa a celkovú filozofiu jaslí. V neposlednom rade je veľmi dôležitou súčasťou personál. Tety vychovávateľky musia byť, okrem toho, že sú kvalifikované, aj milé a prívetivé. Na to v našich jasliach kladieme veľký dôraz. Našou prioritou je aj strava, ktorú vieme ponúknuť aj tým najmenším bábätkám.
Spolupráca s rodičmi
Následne keď už začala chodiť bola pre mna veľmi dôležitá spolupráca pri určitých veciach- zbaviť sa cumlíka atď. Úprimnosť- dcéra by mala vylúčiť určitú potravinu a priznali sa mi že urobili chybu aj keď z jedného prešľapu nemôže mat problém a ani by som nezistila, ospravedlnili sa. Povedali úprimne že aj keď uvádzajú, neradi učia také malé deti dvojjazyčne. Takže celkový dojem som mala a mám aj teraz veľmi dobrý.
Príprava dieťaťa na nástup do jaslí
V prvom rade každé dieťa potrebuje vedieť, čo sa bude diať - teda to, že nastupuje do nejakého zariadenia a čo ho tam čaká. Tento fakt nemôžeme zamlčať, alebo hovoriť deťom len polopravdy, ako napríklad: pôjdeme sa na chvíľu pozrieť do škôlky, alebo pôjdeme do herničky, či detského kútika. Deti veľmi rýchlo zistia, čo sa naozaj deje a vyvolá to v nich zmätok, pocity neistoty a nebezpečia. Odporúčam, aby dieťa pred nástupom aspoň trošku spoznalo prostredie, pani učiteľky, aby malo predstavu, kam pôjde, čo ho tam čaká. Riaditeľky súkromných jaslí a škôlok vychádzajú v ústrety rodičom: nebýva problémom prísť na návštevu, zahrať sa s deťmi v triede alebo na dvore, zoznámiť sa s učiteľkami a popozerať sa po triedach. Nápomocné býva robiť prechádzky okolo zariadenia, kde chceme dieťa uložiť, a viesť pozitívne naladený rozhovor o tom, že sem bude chodiť, čo všetko sa tu naučí, že si získa kamarátov, aké to bude super. Poobede môže všetky svoje zážitky porozprávať, ak bude chcieť.
Ak je rodič vyrovnaný s tým, že jeho malé dieťatko bude niekoľko hodín v inom prostredí bez neho, tak vie aj spontánne a plný optimizmu rozprávať o zmenách, ktoré rodinu čakajú.
Rodičia často váhajú, na koľko dní a na ako dlho dieťa „zaškoliť”, čo mu prospeje najviac a čo mu uľahčí pobyt. Práve z týchto dôvodov volia pobyt dieťaťa len na 2-3 dni. V skutočnosti keď sa nad tým zamyslíme, a moje skúsenosti to tiež potvrdzujú, deti potrebujú pravidelnosť a režim. V škôlke alebo jasličkách ich čaká trošku iný režim ako doma, je tam viac detí, a namiesto rodičov sa o ne starajú pani učiteľky. Ak prídu len na 3 dni, tak v podstate predlžujeme adaptáciu. Keď si už dieťa zvykne, tak vo štvrtok do škôlky už nepôjde a doma trávi až 4 dni. V pondelok začíname adaptáciu odznova. Tak či tak bývajú pondelky náročnejšie po 2-dňovom víkende. Rodičom práve preto radím zvážiť možnosť zaškoliť dieťa na 5 dní, a radšej na menej hodín ako na 3 celé doobedia.
Môžeme deti zaangažovať do prípravy, že nastupuje do škôlky. Môže si vybrať hračku, alebo iný tzv. prechodný objekt, ktorý bude so sebou nosiť, kým si nezvykne a neodlúči sa od mamy alebo otca. Väčšinou to býva fľaška, nejaká obľúbená hračka, plienka, deka alebo cumeľ. Dáva to dieťaťu pocit istoty a pripomína mu rodiča a celkovo bezpečný domov. Dieťa tento predmet odloží samé, pokiaľ sa na to cíti a predmet stratí svoj účel. Môžeme spolu pripravovať a vyberať pyžamko /ak tam aj prespí/, prezúvky, taštičku s náhradnými vecami, zubnú kefku. Môže ich samé zabaliť do taštičky, zobrať ju so sebou ráno a pod.
Rozumiem rodičom, ktoré sa dieťatkom dlhšie lúčia, nechcú ho tam nechať, keď ono plače a vešia sa na maminku a tatinka. Tiež mi to trhá srdce a je náročné to vidieť. Učiteľky sú tam však práve preto, aby si s dieťaťom vytvorili dôverný vzťah a túto situáciu zvládli. Po odchode rodiča sa dieťa v krátkom čase upokojí a aktívne alebo pasívne sa zapojí do ďalších činností detí. Dieťa postupne skúsenosťou získava istotu, že síce rodičia ho ráno nechajú v zariadení, ale vždy v určitom čase sa pre neho vrátia. Odporúčam vymyslieť aj nejaký rituál, ako sa v škôlke budeme lúčiť, aby príchody prebehli čo najhladšie. Má to byť niečo krátke a musí odznieť informácia, že ho milujeme a kedy pre neho prídeme: „ľúbim ťa, keď sa vyspinkáš, prídem pre teba. Ahoj”.
