Výber detských topánok je pre každého rodiča zodpovedná úloha. Správna veľkosť nie je len otázkou pohodlia, ale predovšetkým zdravého vývoja detského chodidla. Nesprávne zvolená veľkosť môže viesť k trvalým deformitám, bolestiam chrbta a zlému vývoju chôdze. Detské chodidlo nie je zmenšeninou dospelého. Skladá sa prevažne z chrupaviek, ktoré sú mäkké a tvárne. Rovnako nebezpečné sú však aj príliš veľké topánky, v ktorých noha "lieta", dieťa zakopáva a neprirodzene krčí prsty, aby topánku udržalo na nohe. POZOR! Správna veľkosť topánok je jedným z najdôležitejších faktorov zdravého vývoja detských nôh.
Na trhu neexistuje jednotná európska norma, a preto sa veľkosť topánok v cm môže u jednotlivých výrobcov výrazne líšiť. Preto je dôležité merať - nie hádať. Univerzálna veľkostná tabuľka detských topánok v cm slúži ako orientačná pomôcka pri výbere správnej veľkosti obuvi pre deti. Pri výbere detskej obuvi odporúčame vždy vychádzať z presného merania nohy dieťaťa v centimetroch, nie len z veku alebo označenia EU veľkosti. 👉 Pre najpresnejší výsledok vždy skontrolujte aj veľkostnú tabuľku konkrétnej značky.
Hoci rodičia často hľadajú veľkosť podľa veku, vek nie je spoľahlivý údaj. Každé dieťa rastie iným tempom. Deti rovnakého veku môžu mať rozdiel v dĺžke nohy aj niekoľko milimetrov. Veľkosť topánok podľa veku vs. dĺžka chodidla: Zatiaľ čo tabuľka vám povie, že ročné dieťa by malo mať veľkosť 20, realita môže byť 18 alebo 22. Jediným smerodajným údajom je dĺžka chodidla v milimetroch. Detská noha nerastie plynulo, ale v skokoch. Noha dieťaťa rastie, obuv nie. Kontrolujte pravidelne, či dieťa z obuvi nevyrástlo. V súlade s rastom nohy platí - čím menšie dieťa, tým viac párov obuvi za rok.
Ako zmerať nohu dieťaťa doma?
Presné meranie je základným predpokladom úspešného nákupu. Papier a stena: Položte papier na zem k rovnej stene. Dieťa sa v ponožkách postaví najskôr jednou, potom druhou nohou na list papiera. Ceruzkou obkreslite jeho chodidlá. Pomocou obrysov odmerajte meracou páskou vzdialenosť medzi pätou a najdlhším prstom. Ak nie sú chodidlá rovnako dlhé, orientujte sa podľa väčšieho čísla. Vždy merajte obe nohy, pretože jedna môže byť o pár milimetrov dlhšia. Profi tip: Meranie vykonávajte vždy večer, kedy je noha dieťaťa prirodzene mierne opuchnutá. Je lepšie zvoliť väčšiu alebo menšiu veľkosť? Vždy je bezpečnejšie zvoliť mierne väčšiu veľkosť s odporúčaným nadmerkom.
Koľko cm rezervy má mať detská topánka?
Pravidlom číslo jeden pri meraní veľkosti je pridať k dĺžke nožičky tzv. „nadmerok“. Je to zhruba 1 cm dĺžky navyše. Jeho reálna dĺžka závisí na tom, aký druh obuvi chcete kúpiť. Zimnú, prechodnú, papučky či sandále na leto... Odporúčaný nadmerok je zvyčajne 10 až 12 mm. Všeobecne platí pravidlo, že v každej papučke je potrebný nadmerok, ktorý volíme štandardne 1 - 1,2 cm do dĺžky a aspoň 1 - 2 mm do šírky. Aby nôžka mala v papučke pri aktívnom pohybe dostatok miesta. U menších detí môžeme voliť aj menší nadmerok tak, aby na koberci v papučkách nezakopávali. Noha v zaťažení (v stoji) sa predĺži až o niekoľko milimetrov. Tlačením palca na špičku topánky dieťa reflexne skrčí prsty. Ak držíte ceruzku pod uhlom, výsledok môže byť skreslený o 5-10 mm. Neodporúčame skúšať obuv bez predchádzajúceho premerania nohy, iba klasickým spôsobom - tlakom prsta na špičku obuvi zisťovať veľkosť „nadmerku“. Deti často reflexne pokrčia prsty, čo vedie k nákupu krátkej obuvi.
Prečo sa veľkosti líšia podľa značiek?
Nie je veľkosť topánok ako veľkosť topánok. Na trhu neexistuje jednotná európska norma, a preto sa veľkosť topánok v cm môže u jednotlivých výrobcov výrazne líšiť. Nie, značky sa líšia. Každý výrobca používa inú veľkosť funkčného „nadmerku“, u niektorých výrobcov úplne chýba. Detské prezuvky RAK bývajú často užšie a sedia deťom s priemerným priehlavkom. Detské prezuvky Protetika sú známe svojou širšou ponukou a často iným vnútorným tvarom. Značka MEMO je unikátna svojou diagnostickou podrážkou rozdelenou do 6 zón, ktoré umožňujú sledovať stupeň oderu a včas riešiť ortopedické problémy. Obuv MEMO neslúži len na chôdzu, ale aj na monitoring zdravia. Topánky Billy Footwear sú známe svojou praktickosťou a nastaviteľnosťou pomocou šnúrok.
Aké kritériá by mala spĺňať detská obuv?
Detské chodidlo potrebuje k svojmu vývoju úplnú voľnosť pohybu a možnosť precvičovania svaloviny nôh. Detská noha potrebuje dostatok miesta pre prsty. Ak je topánka v prednej časti rovná až úzka, prsty sa tlačia k sebe a deformácia nohy je na spadnutie. Správna šírka úzko súvisí so správnou špičkou. Pokiaľ je topánka dostatočne široká v mieste prstových kĺbov, je všetko v poriadku. V úzkej topánke sa dieťaťu obmedzuje krvný obeh a v príliš širokej sa noha kĺže. Dieťa si poškodzuje prsty prílišným tlakom na topánku. Absolútne „nie“ povedzte všetkým slávnostným a príležitostným špicatým topánkám na opätku. Vďaka súčasnému širokému výberu nie ste na také niečo vôbec odkázaní. Detská topánka musí byť ohybná a to najmä v oblasti prstových kĺbov, teda v mieste, ktoré je z hľadiska chôdze najnamáhanejšie. Tvrdá podrážka zvyšuje únavu, dieťa sa pri chôdzi cíti nepohodlne a nemá dostatočný kontakt s povrchom. Ten je potrebný na správne vyhodnocovanie nerovností terénu. Odborníci prirovnávajú tvrdé a príliš fixované topánky ku chôdzi v lyžiarkach. Pre najmenšie deti musia byť capačky maximálne poddajné. V prezuvkách trávia deti najviac času. Preto musia byť dokonale priedušné a v správnej veľkosti. Pre zdravý vývoj chodidla je barefoot ideálny. Noha v obuvi musí byť dokonale fixovaná. Nesmie dochádzať k nežiaducim bočným pohybom pätovej časti nohy. Preto každá detská obuv uzavretých strihov, resp. sandálová s plnou pätou, musí mať dostatočne tuhý, vysoký a dlhý opätok, tj. dobru fixáciu obuvi zaisťuje tiež vhodný strih zvršku, pretože drží pevne nohu proti opätku a bráni posunu nohy v obuvi. Odporúčame obuv šnurovaciu, poprípade uzatváranú na pracku, alebo suchý zips. Obuv mokasínového alebo lodičkového strihu je nevhodná najmä pre malé deti. Obuv, hlavne pre najmenšie deti musí tzv. "ísť" s nohou a spolupracovať s ňou. Tuhá a nepoddajná obuv zvyšuje únavu a narušuje pohodlie chôdze a zdravý vývoj nôh. Ohybnosť (flexibilitu) ovplyvňuje ako druh použitého vrchného materiálu a strihové riešenie, tak najmä druh, hrúbka a tuhosť podošvy. Čím silnejšie je podošva, tým je obuv tuhšia. Nohy sú ohrozované aj neustálymi tvrdými dopadmi na betón, asfalt, dlažbu - to sa časom môže prejaviť opotrebením kostí, kĺbov a kĺbových chrupaviek dolných končatín a poškodením chrbtice. Podpätky u detskej obuvi musia byť čo najnižšie s veľkou plochou pre udržanie stability dieťaťa. Často zanedbávanou vlastnosťou obuvi je jej hmotnosť. Obuv musí dobre padnúť ako do dĺžky, tak do šírky. Štíhla noha v príliš širokej obuvi kĺže pri chôdzi do „nadmerku“ a poškodzuje prsty tlakom na obuv. Ideálnym materiálom na detskú topánku je ten 100% prírodný. Kožené topánky možno majú vyššiu obstarávaciu cenu, ich životnosť je však podstatne dlhšia, dieťa sa v nich cíti komfortne, noha sa toľko nepotí, nepúšťajú toxickú farbu a pod. Veľká časť detskej obuvi v našich obchodoch sa tiež predáva v určitej kombinácii kože a iných materiálov, ako napr. Na trhu nájdete veľké množstvo tzv. TEX membrán. Topánke zaručujú vodoodolnosť a priedušnosť, čo je najmä v zime neoceniteľnou výhodou. Označenie TEX membrány je uvedené vždy priamo na výrobku. O kvalite tejto membrány sa však zväčša presvedčíte až na vlastnej koži. Správna stielka dobre absorbuje vlhkosť, tlmí nárazy pri chôdzi a umožňuje bezpečný vývin klenby nožičky. Informujte sa o použitej stielke u svojho predajcu, resp. Podošva zo 100% prírodnej gumy zaručuje flexibilitu, dlhú životnosť, je protišmyková a ľahká.
Proti sebe stoja dva veľmi silné tábory „konzervatívcov“ a „barefootistov“. Kým tí prví uprednostňujú pevnú členkovú obuv, ktorá dieťaťu nohu pri chôdzi fixuje, druhý tábor je za tzv. chodenie „naboso“. V tomto prípade deti nosia topánky, ktoré sa čo najviac prispôsobujú chodidlu a tak prežívajú výraznejší kontakt s povrchom. Noha je omnoho voľnejšia. V škôlkach sa často stretávame s požiadavkami na obuv: pevné, nie šľapky ani crocsy, nemajú čiernu gumenú podrážku, niektoré zariadenia dopĺňajú ešte pevnou pätou. Všeobecne platí pravidlo, že v každej papučke je potrebný nadmerok. Pre dieťa je najpohodlnejšia práve tá papučka, ktorá ich nožičky nijako v pohybe neobmedzuje. Čím ľahšia papučka, tým lepšie. Super ohybnosť zabezpečí, že dieťatko pri žiadnom pohybe (sadnutí na koberec, postavení na špičky) nebude mať nôžku neprirodzene vykrútenú. Papučka nesmie stláčať pršteky k sebe ani v pasívnej ani v aktívnej polohe. Pevná päta je spojená s blokáciou pohybu. Dieťatko v papučke s pevnou pätou nemôže sedieť pohodlne na koberci a neprirodzene vykrúca pri sedení nôžky. U zdravých detí ale nie je pre pevnú pätu dôvod. Podpätok okrem iného spôsobuje, že sa ťažisko tela posúva vpred, čo z krátkodobého hľadiska nemusí mať výrazné nežiaduce účinky, no z dlhodobého hľadiska dochádza k zmene celkového držania tela. Deti sa často presúvajú v škôlke či škole po rôznych povrchoch. Na dlažbe (hlavne tej mokrej v kúpeľni) môže dôjsť k pošmyknutiu. V papučkách je dieťatko neraz obuté celý deň. Občas sa spotí alebo šliapne do mokrého. Preto je dôležité, aby materiály, z ktorých sú papučky vyrobené, boli netoxické a zdravotne nezávadné. Kupujte preto len papučky z overených zdrojov. Veľmi dobrou voľbou je kožená papučka s perforáciou (s dierkami), kde nôžka prirodzene dýcha.
Vyberte si najlepšiu detskú obuv, ktorá neovplyvní ich vývoj (alebo ani nič horšie!)
Údaje lekárskych štatistík sú alarmujúce. Zatiaľ čo 99 % detí sa rodí s úplne zdravými nohami, s pribúdajúcim vekom sa počet chýb nôh zvyšuje - podľa niektorých údajov až na 67 %. Mnoho rodičov nepozná, ako sa má detská obuv vyberať. Deformity nôh vznikajú predovšetkým nosením obuvi, ktorá dobre nesadne - je buď príliš krátka, príliš úzka alebo špicatá. Rovnako aj príliš široká obuv, v ktorej noha pri chôdzi kĺže ku špici, spôsobuje vážne poškodenie nohy. Detské nohy majú zníženú citlivosť voči bolesti a tlaku. U najmenších detí približne do veku 4 rokov sú v klenbe nožné tukové vankúšiky, pretkané pružným a pevným väzivom, ktoré majú za cieľ chrániť vyvíjajúce sa nožné klenby pred možným preťažením. Detská obuv musí byť dostatočne priestranná. Mala by mať guľatú špičku, ktorá poskytuje dostatok miesta pre prsty. Čím rovnejšia je vnútorná hrana obuvi, tým lepšie, lebo palec je v prirodzenej polohe a nie je tlačený k ostatným prstom. Varujeme pred špicatou obuvou, pretože spôsobuje deformity prstov (vbočený palec, vybočený malíček, kladivkové prsty. Vyberajte obuv, ktorá je vyrobená z prírodných materiálov (useň, textil), ktoré sú mäkké, priedušné a absorbujúce vlhkosť. Najdôležitejšou ich vlastnosťou je, že sa prispôsobí anatomickému tvaru nohy. Hoci je dokázané, že poroméry, koženky a plasty sú na detskú obuv nevhodné, nájdeme na trhu rad týchto výrobkov. Sú nepriedušné, počas nosenia si stále zachovávajú svoje pôvodné rozmery a neprispôsobia sa tvaru nohy užívateľa. Vzniká nepriaznivá klíma vo vnútri obuvi. Plesne a baktérie ohrozujú užívateľa a znižujú životnosť obuvi. V súčasnej dobe sa často stretávame s obuvou, vyrobenou z umelých vlákien typu Goretex a Sympatex s vynikajúcimi hygienickými vlastnosťami. Detské nohy sa pomerne dosť potia, pričom najväčším zdrojom vlhkosti je plôška nohy. Preto musí byť každá obuv, zvlášť potom obuv uzavretých strihov, vo vnútornej nášľapnej časti vybavená stielkou alebo vkladacou vložkou zo savého materiálu (useň, textil, príp. Syntetický materiál napr. Stará Ševcovská zásada znie: "Radšej dlhšie a užšie". Pritom "užšie" sa týka objemu cez prstové kĺby, nie v špici. Dbajte na to, aby deti nosili obuv podľa účelu, ku ktorému bola vyrobená. Detskej nohe neprospeje ani nosenie opotrebovanej obuvi so zošľapanými podpätkami a pätníkmi, s prešľapanými podrážkami a devastovanými podšívkami a stielkami. Prehľadávajte pravidelne, ako dieťa obuv opotrebováva. Nepodceňujme prezúvanie.
Nové topánky kupujte včas, keď je to potrebné. Výmenu papučiek treba zrealizovať vtedy, keď je nadmerok menší ako 5 - 6 mm (to je nadmerok potrebný na neobmedzenú prácu aktívnej nôžky). Bežne sa stáva, že treba papučky meniť aj 2 - 3 krát za školský rok.