Kedysi sme našli ako deti pod stromčekom vytúžené autíčko či bábiku a ako nechcený bonus i niečo praktické ako napríklad nové čižmy. Dnes sa v listoch pre Ježiška bežne objavujú na popredných miestach smartfóny a tablety. Ako sa postaviť k tomu, ak ich medzi detskými prianiami nájdete po prvý krát? Kedy dať dieťaťu prvý mobil alebo tablet nie je také jasné ako napríklad to, kedy ho máte poslať po prvý raz do školy. Neexistuje na to žiadny zákon ani rodičovský manuál. V dnešnej dobe, keď sú deti obklopené technológiami, je výchova zodpovedného a samostatného dieťaťa bez nadmerného používania tabletov a iných obrazoviek výzvou. Tento článok ponúka praktické tipy a stratégie, ako dosiahnuť rovnováhu medzi digitálnym svetom a zdravým vývojom dieťaťa.
Tablety si obľúbili hlavne rodičia najmenších detí. Kupujú ich už aj 2-3-ročným deťom. Majú veľkú obrazovku, ľahko ich uchopia i ovládajú aj nemotorní drobci a dokážu ich okrem hrania využiť aj na sledovanie rozprávok počas dlhších ciest. Tablet dávajú deťom rodičia najčastejšie na hranie rozvojových herných aplikácií či pozeranie rozprávok alebo pesničiek na YouTube. Ak sa však predsa len v takto útlom veku dieťaťa rozhodnete pre tablet, určite si citlivo strážte mieru, koľko na ňom dovolíte dieťaťu tráviť času. Práve čas strávený s tabletom v ruke považujú psychológovia za jedno z najväčších rizík, pri ktorom rodičia ľahko poľavia. Dieťa v predškolskom veku by podľa nich malo na tablete či mobile stráviť maximálne pár minút za deň. Tablet by sa v žiadnom prípade nemal stať náhradou mamy a zabaviť dieťa celé hodiny. Základné pravidlo, na ktorom sa psychológovia zhodujú je, že od malého dieťaťa s tabletom v ruke by ste nemali odchádzať. Máte byť pri ňom a sledovať, čo si prezerá, hovoriť o tom, snažiť sa reagovať na obsah, ktorý v tablete dieťa nachádza.
U starších detí je to už s rodičovskou kontrolou vlastného zariadenia náročnejšie. Ak dieťa dostane vlastný smartfón, už nebude nič tak ako predtým. A kedy je na takéto rozhodnutie ten správny čas? Niektorí rodičia kúpia deťom ich prvý mobil nástupom do školy, teda v 6 rokoch, tí trpezlivejší čakajú, kým dieťa prejde aspoň na druhý stupeň. Zväčša však už býva v triede posledné. Pravdou však je, že prvé mobily dnes majú deti ďaleko skôr, ako ich reálne potrebujú. Sú to pre ne v prvom rade hračky a nie nástroje, ktoré potrebujú k svojmu štúdiu či spojeniu s rodičmi. Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková si myslí, že „hranie obľúbených hier by ešte stále nemal byť dôvod na vlastný mobil.“ Musí byť za tým niečo viac ako napr.
Na občasné hranie môže stále dieťaťu slúžiť tablet, ktorý má odložený doma. Mať vlastný smartfón neustále pri sebe už nie je to isté. Je to už prekročenie ďalšej hranice, ktorú dieťa dovtedy nepoznalo a detská sebadisciplína ešte nemusí byť na takúto zodpovednosť dostatočná. Detská psychologička Silvia Érseková zastáva názor, že smartfóny na prvom stupni základnej školy v rukách detí nemajú čo robiť, lebo deti v tomto veku na ne nie sú ešte dostatočne zrelé. A hoci to politika väčšiny škôl nezakazuje, mali by to podľa nej zvážiť. V tomto útlom veku podľa nej nejde o reálnu nevyhnutnosť. Deti len málokedy chodia domov samy a počas školy si s rodičom volať či písať nepotrebujú. Ak taká situácia nastane, dá sa to vyriešiť aj prostredníctvom školského telefónu. Myslí si, že dieťa mobil v škole zbytočne rozptyľuje. A hoci vie, v akom prípade by svoj mobil malo použiť, nedokáže sa ešte ovládať. Nie je ešte schopné upriamiť svoju pozornosť len na to, na čo by v škole malo. Deti chcú mobil v tomto veku hlavne na hranie a sledovanie zábavných videí.
Digitálna doba a jej vplyv na deti
Súčasnosť a vývoj technológií postupuje veľmi rýchlo. Vývoj nezastavíme, chceme mať všetko rýchlo, najlepšie hneď. Reklamy v časopisoch a televízii útočia nielen na dospelých, ale aj na deti. Dnešné deti dokážu na internete nájsť veci, o ktorých sa nám v ich veku ani nesnívalo a stráviť na ňom nekonečné hodiny.
Strata trpezlivosti a nadmerné sledovanie obrazoviek
Okolo seba vidím, ako nie len dospelí, ale aj deti strácajú trpezlivosť. Spomeňte si na nedávne časy, keď chlapcom stačili dve autíčka a kocky, dievčatkám jedna bábika s kočiarikom, a vydržali sa s nimi hrať celý deň. Teraz vydržia celé hodiny pred svietiacou obrazovkou. Mnohí rodičia sú radi, že majú po náročnom dni a cez víkend pokoj, ale vnútorné napätie a nepokoj v dieťati narastá. Po období relatívneho pokoja prichádza „precitnutie“.
Negatívne dopady na vývoj
Prvé podozrenie, že niečo nie je v poriadku, získajú učiteľky v kvalitnej materskej škole. Do mojej praxe veľmi často prichádzajú rodičia okrem ťažkostí s bežnými logopedickými chybami i s deťmi, ktoré v štyroch až piatich rokoch nemajú rozvinutú slovnú zásobu zodpovedajúcu ich veku, nevedia používať spojky a pri opisovaní obrázkov vydávajú nezrozumiteľné zvuky veľmi podobné tým z počítačových hier. S deťmi, pred ktoré položíte nerozstrihané pexeso a ony sa snažia prstom obrázky presúvať ako na tablete. Nezriedka sa objavujú deti, ktoré trápia neurotické prejavy ako tiky, porucha spánku a zaspávania, strach z tmy, zo samoty a z nereálnych bytostí.
Príčiny a dôsledky
Jednou z hlavných príčin býva nedostatok pohybu a priveľa času stráveného s mobilnými aplikáciami či so sledovaním televízie. Je dokázané, že nadmerné sledovanie televízie negatívne ovplyvňuje vývoj ich sociálnych zručností a brzdí vývoj jazyka. A práve používanie mobilných aplikácií má rovnaký efekt. Nahrádza čas, ktorý by dieťa strávilo priamou interakciou s ostatnými alebo hrou, pri ktorej rozvíja kognitívne funkcie, jemnú i hrubú motoriku.
Ako obmedziť čas strávený s technológiami?
Zákaz nič nevyrieši, a tak je na rodičoch, kedy, ako a akú frekvenciu trávenia času na mobiloch, tabletoch alebo počítačoch určia. Pre predškolákov by malo platiť, že je potrebné limitovať čas strávený s tabletom najlepšie v prítomnosti rodiča, ktorý bude vysvetľovať a s dieťaťom pritom komunikovať. Ďalej zvoliť hry s vhodným obsahom, ale väčšinu voľného času využívať na iné aktivity. Ak je dieťa už školák, trpezlivý rodič mu pokojne vysvetlí možné riziká a potomok využije tablet či počítač za odmenu na hranie s vhodne zvolenými aplikáciami, ale po splnení svojich povinností.
Existujú už ale múdre riešenia, ako si aj v tomto prípade poradiť tak, aby dieťa bolo šťastné a rodič spokojný. Na trhu už nájdete aplikácie, ktoré rodičom umožňujú nad detskými zariadeniami maximálnu rodičovskú kontrolu. Jednou z takých je aj ESET Parental Control, ktorá rodičom ponúka možnosť limitovať množstvo času, koľko deti môžu stráviť hrou pri obrazovke tabletu či smartfónu, dokonca špecifikovať čas (napr. počas vyučovania), v ktorom budú mať obrazovku na hru zablokovanú. Ak ste zvážili všetky pre a proti a rozhodli ste sa tieto Vianoce vložiť do rúk dieťaťu prvý mobil, nezabudnite, že digitálny svet má pre deti mnohé riziká, ktorým môžete zodpovedne predchádzať.
Reálne zážitky vs. počítačové hry
Zastávam názor, že žiadna počítačová hra nenahradí skutočné reálne zážitky okolo nás ani žiadnu spoločenskú hru v kruhu rodiny. Som presvedčený o tom, že časté činnosti predškolákov na tablete brzdia vývoj empatického prístupu, sociálnych zručností a schopností riešiť problémy. Ratolestiam sa musia rodičia venovať intenzívnejšie a deti budú zažívať skutočnú realitu. Tablet nenaučí samostatnosti. Nedávno mi jedna mamička tvrdila, že s tabletom sa dieťa učí samostatnosti. Zamyslime sa. Tablet ani mobil dieťa samostatnosti nenaučí.
Výchova k samostatnosti a zodpovednosti
Ako rodičia, určite aj vy chcete vychovať zodpovedné a samostatné deti. Preto by mal každý rodič malému dieťaťu dožičiť a umožniť čo najviac samostatnosti, aby všetko, čo je schopné, vykonávalo samo. Je to však potrebné pre ich osobný rast ako aj dospelácky život. Cieľom rodičovskej výchovy k samostatnosti je vychovať dieťa, ktoré sa bude vedieť správať a samostatne konať aj vtedy, keď mu rodičia nič neprikážu. S výchovou k zodpovednosti a samostatnosti je najlepšie začať už v rannom veku.
Urobte z práce zábavu
Pre mnohé deti je upratovanie hračiek strašná úloha. Hrať sa je pre ne oveľa dôležitejšie a podstatnejšie ako upratovanie, domáce práce či písanie domácich úloh. Ak nechcete, aby vaše dieťa považovalo tieto práce za "drinu", nenúťte ich. Vaším cieľom by malo byt' formovanie dieťaťa k tomu, aby malo radosť z prispievania k rodinnej pohode a preberania zodpovednosti. Urobte z práce zábavu. Aj vážnu prácu môžete s dieťaťom vykonávať v podobe hry. Zároveň v ňom pestujete zmysel pre poriadok a vediete ho k samostatnej práci. Dieťa sa začne zaujímať nielen o samotnú činnosť, ale aj o výsledky.
Vzorom k zodpovednosti
Deti sú skvelé v napodobňovaní toho, čo vidia. Tendencia napodobňovať pomáha dieťaťu preberať rôzne spôsoby správania a návyky osôb, s ktorými prichádza do kontaktu. Na základe toho chce potom samo vykonať to, čo videlo. Dieťa potrebuje vzor a v ich útlom detstve by ste im mali byť vy, rodičia. Keďže si deti môžu správanie a návyky od vás osvojiť, myslite na to, aby ste sa jasne vyjadrovali o zodpovedných rozhodnutiach, ktoré urobíte.
Povinnosti a rutina
Dať deťom zodpovednosť im pomáha naučiť sa robiť veci samostatne. Pomáha im to získať väčšiu istotu v tom, čo dokážu. Niektoré príklady povinností, ktoré môžete dať deťom mozu zahŕňat: dodržiavanie osobnej hygieny, vynášanie odpadkov, upratovanie izieb, hračiek a podobne. Väčšine detí sa darí najlepšie, keď majú zavedené rutiny.
Podpora a povzbudenie
Učenie sa novým zručnostiam môže byť pre deti desivé, najmä ak sú zvyknuté, že všetko za nich urobia iní. Môžu mať tendenciu vyhýbať sa tomu, urobiť niečo, pretože sa boja, že urobia chybu. Tu je dôležitá vaša podpora a povzbudenie dieťaťa k tomu, aby vystúpilo zo svojej komfortnej zóny. Schopnosť prevziať zodpovednosť za svoje činy je dôležitou súčasťou nezávislosti a zodpovednosti. Pomôžte dieťaťu pochopiť, že robiť chyby je súčasťou života a nie je sa za čo hanbiť. Je dôležité, aby deti pochopili, že nikto nie je dokonalý a je v poriadku zlyhať. Aj pomocou hry môžete viesť dieťa k postupnému zapájaniu sa do prác a činností dospelých, ktoré sú veku dieťaťa primerane a zvládnuteľné.
Zodpovednosť za city druhých
Keď vaša dieťa zraní niekoho city, nenúťte ho, aby sa ihneď ospravedlnilo. Tým, že ste to prikázali, nebude to myslieť vážne. Zamerajte sa skôr na čas a emócie dieťaťa a to, aby popremýšľalo o tom, ako zlepšiť vzťah so zranenou osobou. Keď sa upokojí, možno potom bude pripravené aj na ospravedlnenie. Alebo nájde iný spôsob, ako napraviť to, čo urobilo. To dieťa naučí, že ich zaobchádzanie s ostatnými niečo stojí, a že sú vždy zodpovedné za to, čo spôsobia.
Domáce zvieratá ako učitelia zodpovednosti
Prítomnosť zvierat môže byť' v živote dieťaťa dôležitá. Domáce zvieratko sa často stane najlepším kamarátom a môže dokonca pomôcť rozvíjať sociálne, emocionálne aj kognitívne schopnosti. Ak bývate v byte, nemusíte hneď kupovať stajňu pre koňa, zameraj ste sa skôr na menšie plemená psov alebo mačky. Starostlivosť o nového člena môžete zveriť dieťaťu. Avšak spočiatku je potrebné mu s povinnosťami pomáhať, časom by to malo zvládnuť samé. Rodičia slúžia ako vzor a dieťa sa učí zodpovednému prístupu k domácim zvieratám pozorovaním správania rodičov.
Bezpečnosť na cestách
Naučiť dieťa o bezpečnosti v cestnej premávke je nesmierne dôležité. V útlom veku ešte nemusia mať také rozpoznávacie schopnosti, aby dokázali posúdiť bezpečnosť cesty a to, kedy a kde prejsť cez ulicu. Budú potrebovať vašu pomoc. Najlepšie je deti bezpečnosti naučiť v teréne. Deti sa učia na základe skúseností. Čím skôr sa deti dozvedia o bezpečnosti na cestách, tým lepšie pochopia potenciálne riziká. Potom nebudete mať strach poslať ich pešo do školy. Keď dieťa bude chodiť do školy pešo naučí sa samostatnosti, ale aj zodpovednosti za seba samého. Zostať v bezpečí je tiež dôležitou lekciou, ktorú si musí dieťa osvojiť.
Komunikácia a dôstojnosť dieťaťa
Koľkokrát ste si povedali: „Prečo ma moje dieťa vôbec nepočúva?” Možno ste zvýšili hlas, možno ste sa vyhrážali odobratím tabletu alebo zákazu televízie. Detská psychologička Reem Raouda má pre rodičov jednoduché, no prekvapivo účinné riešenie. „Verím ti.” Týmto dieťaťu odovzdáte posolstvo, že mu dôverujete, aj keď sa stala chyba. „Poďme to vyriešiť spolu.” Namiesto rozkazov ponúknete spoluprácu. „Môžeš to cítiť, som tu s tebou.” Plač a hnev nie sú nepriateľmi rodiča, ale signálmi, že dieťa niečo prežíva. „Počúvam ťa.” Rodič, ktorý skutočne načúva, dáva dieťaťu pocit hodnoty. „Počujem ťa. Som na tvojej strane.” Jednoduché uistenie, ktoré mení tón celej situácie. „Som tu pre teba, nech sa deje čokoľvek.” Táto veta je základom bezpečnej väzby. Podľa psychologičky sa v týchto vetách skrýva kľúč a ním je dôstojnosť dieťaťa. Keď rodič nekričí, ale ponúka istotu a hranice, nervový systém dieťaťa sa upokojí. Možno teda nejde o nejaké tie „zázračné frázy”, ale o nový prístup: viac spojenia, menej boja.
Univerzálny princíp výchovy
Je tu jeden princíp, ktorý sa dá pri výchove detí označiť za univerzálny. Dostanete viac toho, čo pravidelne oceníte. Ak si všímate, že vaše deti robia to, čo majú robiť, oceňte to. Povedzte im, že niečo spravili správne. Uznajte aj nepodarené pokusy. Dobrý úmysel je treba povzbudiť. Nič sa na prvý pokus nemusí podariť. Spomeňte pred deťmi, že sa tešíte, aké sú zodpovedné, cieľavedomé, poctivé, húževnaté. Aj keď tieto vlastnosti (ak ich chcete u svojich detí vidieť) ešte nemajú dokonalé, chváľte ich za ne. Deti sa tomuto obrazu potom začnú chcieť podobať.
Vplyv okolia na výchovu
Vo výchove detí je dobré myslieť aj na to, že deti vychováva viac ich okolie, ako rodina. Je to surové tvrdenie. Ale v dobrej štvrti sa jednoducho deťom darí lepšie. Akokoľvek dobrá ste rodina, ak bude vaše dieťa obklopené grázlami, stane sa pravdepodobne grázlom. Výchova detí teda zahŕňa aj to, aké prostredie im vytvoríte. Takže okrem toho, čo presne si s deťmi poviete ako rodičia, súčasťou výchovy detí je aj to, do akého prostredia ich vypustíte „hrať sa“. Ak na dvor, kde sa za domom pofajčieva, budú sa deti chcieť prispôsobiť partii. Je to ich potreba. Preto to, akú partiu si vyberú vaše deti ovplyvňujete aj vy, rodičia. Ak dovolíte, aby sa vaše deti stretávali s deťmi vychovávanými ulicou, vychovávate svoje deti. Aj pasivita je akt.
Príkladom k dobru
Výchova detí nie je ľahkou záležitosťou, obzvlášť, ak vám veľmi záleží na tom, aby ste zo svojich detí vychovali dobrých ľudí. Veľa svojim deťom dáte, ak im pôjdete príkladom, pretože práve na príkladoch sa deti dobre učia, čo a ako sa má robiť. Ak im teda budete na vlastnom dobrom príklade ukazovať, ako by sa mali správať, ste na dobrej ceste. Na záver ešte pripomeňme, že i keď je výchova našich ratolestí niekedy veľmi náročná, nezabúdajte na to, že deti treba vychovávať s veľkou láskou, pretože deti, ktoré pociťujú dostatok lásky od svojich rodičov, majú dobré predpoklady stať sa dobrými ľuďmi. Pri výchove svojich detí teda treba používať nielen rozum, ale aj srdce.
Ako motivovať deti k pohybu a aktivite
Je dôležité, aby deti boli aktívne a hýbali sa. Fyzické zdravie: Aktívne deti majú silnejšie svaly a kosti, lepšiu koordináciu pohybov a nižšie riziko obezity či civilizačných chorôb v budúcnosti. Mentálna pohoda: Vedeli ste, že pohyb dokáže zlepšiť náladu, koncentráciu a dokonca aj školské výsledky? Pri fyzickej aktivite sa uvoľňujú endorfíny, ktoré vytvárajú pocit šťastia a pohody. Sociálne zručnosti: Tímové športy a skupinové aktivity učia deti spolupracovať, rešpektovať pravidlá a vyrovnávať sa s výhrami aj prehrami. Prvý a možno najdôležitejší tip: ak chcete mať aktívne dieťa, musíte byť aktívny rodič. Deti nás pozorujú a napodobňujú viac, než si myslíme. Naopak, ak nás vidia len na gauči s telefónom v ruke, ťažko ich presvedčíme, že pohyb je dôležitý. Kľúčom ako motivovať detí k pohybu je spraviť z pohybu zábavu.
