Placenta, známa aj ako plodové lôžko alebo plodový koláč, je dočasný orgán, ktorý sa počas tehotenstva vyvíja v maternici a spája plod s matkou. Je to životne dôležitá súčasť reprodukčného systému, ktorá zabezpečuje výživu, kyslík a ochranu vyvíjajúceho sa dieťaťa. Po počatí sa začína tvoriť krátko po uhniezdení vajíčka v maternici, približne 7 až 10 dní po oplodnení, a pokračuje v raste počas celého tehotenstva.
Placenta vzniká diferencovaním z fetálneho základu plodových obalov, predovšetkým z choria. Zrelá placenta je cievnatý orgán diskoidného tvaru. V plnej zrelosti má priemer približne 15 až 20 centimetrov, hrúbku asi 2 až 3 centimetre v strede a váži zhruba pol kilogramu. Pokrýva približne 15 až 30 % vnútorného povrchu maternice. Od štvrtého mesiaca tehotenstva možno na placentu rozlíšiť dve časti: pars fetalis (plodová časť), tvorená chorion frondosum, a pars materna (materská časť), tvorená decidua basalis. Tieto časti sú oddelené intervilóznymi priestormi vyplnenými materskou krvou.
Plodová strana placenty je lesklá a pokrytá plodovými blanami. Na nej možno pozorovať tzv. strom života - cievnu kresbu, ktorá prechádza až k pupočníku. Materská strana, ktorá bola pripojená k stene maternice, má hubovitú štruktúru a je tmavočervená. Vzniká v nej tzv. choriová platňa. Kotyledóny sú zásobené z 80-100 špirálovitých artérií, ktoré prenikajú deciduálnou platňou.
Funkcie placenty
Hlavnou úlohou placenty je udržať dieťa živé a zdravé počas celého tehotenstva. Prechádza cez ňu krv matky, ktorá cez pupočníkovú šnúru dodáva dieťaťu kyslík a živiny pre jeho zdravý vývoj. Za minútu prejde placentou asi pol litra krvi. Zároveň placenta filtruje škodlivý odpad a oxid uhličitý z krvi plodu.
Placenta umožňuje výmenu kyslíka a živín medzi krvnými riečišťami matky a dieťaťa bez toho, aby došlo k ich zmiešaniu. Čiastočne supluje funkciu pľúc, obličiek a pečene plodu až do ich plného vyvinutia.
Respiračná funkcia
Placenta zabezpečuje výmenu plynov - prenos kyslíka a oxidu uhličitého medzi matkou a plodom.
Výživná funkcia
Placenta zabezpečuje prísun živín a elektrolytov z organizmu matky do organizmu dieťaťa. Krv bohatá na živiny a kyslík je z placenty do plodu privádzaná jednou umbilikálnou žilou.
Ochranná funkcia
Placenta tvorí akúsi bariéru, ktorá chráni plod pred škodlivými vplyvmi, chemickými látkami, liekmi a infekciami, hoci nie všetky škodliviny dokáže zastaviť.
Imunologická funkcia
Čím bližšie je matka k pôrodu, tým viac protilátok odovzdáva placenta plodu, aby naštartovala jeho imunitu. Táto obranyschopnosť má zásadnú rolu predovšetkým počas prvých mesiacov života dieťaťa. Placenta tiež potláča v tele matky imunitnú reakciu, čím zabezpečuje, že cudzia bielkovina z plodu nie je odvrhnutá.
Endokrinná funkcia
Placenta produkuje dôležité hormóny, ktoré udržujú tehotenstvo a podporujú vývoj plodu a matky.
- Ľudský choriogonadotropín (hCG): Tento hormón sa začína tvoriť už 10. deň po oplodnení a je detegovateľný v krvi a moči matky. Potláča imunitnú reakciu matky voči plodu.
- Placentárny laktogén (HPL): Podporuje rast mliečnej žľazy a prípravu na laktáciu, ako aj rast plodu. Tvorí sa od prvého mesiaca tehotenstva a jeho hladina sa zvyšuje až do pôrodu.
- Estrogény: Podporujú rast maternice a rast mliečnej žľazy. Ich hladina sa počas tehotenstva zvyšuje.
- Progesterón: Zabraňuje predčasnému pôrodu znížením dráždivosti a kontrakcií maternice. Podporuje rast mliečnej žľazy. Jeho produkcia sa postupne presúva zo žltého telieska do placenty.
Vysvetlenie placenty | Anatómia, funkcia a význam počas tehotenstva
Vývoj a umiestnenie placenty
Zárodky placenty sa tvoria už v prvých týždňoch tehotenstva. Zhruba v 4.-5. mesiaci je placenta zrelá a jej vývoj je dokončený. Rastie súčasne s plodom a zaberá približne 15-30 % povrchu maternice. Počas tehotenstva sa zväčšuje do 26.-38. týždňa a mení sa aj jej hrúbka. Pred pôrodom sa začína stenčovať.
Najčastejšie sa placenta nachádza na zadnej strane maternice, pričom je mierne uložená smerom nahor. Práve jej nesprávne umiestnenie môže spôsobiť komplikácie.
Komplikácie súvisiace s placentou
Aj keď je placenta dočasným orgánom, pri jej vývine alebo fungovaní môže dôjsť k rôznym komplikáciám. Nie vždy je možné problémy s placentou odhaliť vopred.
Nízko položená placenta (placenta praevia)
Problémy môžu nastať, ak je placenta uložená nízko (menej ako 2 cm od krčka maternice) alebo prekrýva krčok maternice. Placenta praevia sa vyskytuje približne u 0,5 % tehotných žien. Nízka poloha placenty môže zablokovať cestu dieťaťa pri pôrode a zvyšuje riziko silného krvácania počas tehotenstva alebo pôrodu. Pri tejto komplikácii sa často odporúča cisársky rez.
Predčasné odlúčenie (abrupcia) placenty
Abrupcia placenty je pomerne zriedkavý, no vážny stav, keď sa placenta predčasne odlúči od vnútornej steny maternice. Je jednou z príčin bolestí, krvácania a častejších kontrakcií. Môže viesť k problémom s rastom plodu či predčasnému pôrodu. Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko, patria poranenie brušnej oblasti, fajčenie, užívanie omamných látok a vysoký krvný tlak.
Zadržanie placenty (placenta adherens)
Po narodení dieťaťa môže časť placenty zostať v maternici. Zadržaná placenta zvyšuje riziko infekcie a krvácania. V takomto prípade môže byť potrebné manuálne odstránenie placenty.
Hlboko vrastené cievy placenty (placenta accreta, increta, percreta)
Ide o stavy, kedy placenta prerastá do maternicovej steny, svaloviny alebo okolitých orgánov. Môžu spôsobiť silné krvácanie pri pôrode a často si vyžadujú chirurgický zákrok, v krajnom prípade až odstránenie maternice.
Nedostatočnosť placenty (insuficiencia)
Stav, kedy placenta nie je schopná zabezpečovať dieťaťu dostatok živín alebo kyslíka. Často vedie k predčasnému pôrodu. Prejavuje sa zmenou srdcových ozvien plodu, zvýšenými pohybmi plodu a zmenenou plodovou vodou.
Infarkt placenty
Infarkty placenty nastávajú bežne a väčšinou nespôsobujú komplikácie. Nebezpečné sú len vtedy, ak je infarkt rozsiahly alebo opakovaný, čo môže viesť k zlyhávaniu placenty.
Placenta po pôrode
Asi 15 až 30 minút po pôrode dieťaťa dôjde vplyvom hormónov k samovoľnému pôrodu placenty (tretia doba pôrodná). Placenta je mäkká a tvárna, čo uľahčuje jej prechod pôrodnými cestami. Po pôrode ju pôrodník dôkladne prezrie, aby sa uistil, že nezostali žiadne časti v maternici, ktoré by mohli spôsobiť infekciu alebo krvácanie.
V súčasnosti sa skúma využitie placentárnych kmeňových buniek na liečebné účely. V niektorých kultúrach sa s placentou po pôrode zaobchádza podľa rituálov, v iných sa využíva v kozmetickom priemysle alebo sa z nej vyrábajú výživové doplnky.
