Svet detí je fascinujúci, plný objavov, radosti, ale aj výziev. Porozumieť tomu, čo sa odohráva v ich mysliach a srdciach, je kľúčom k ich zdravému vývinu a šťastnému detstvu. Práve tu vstupuje do hry psychológia detí, vedná disciplína, ktorá nám pomáha nahliadnuť do komplexného vnútorného sveta najmenších. Tento článok vám poskytne základné informácie o detskej psychológii, kedy vyhľadať odbornú pomoc a ako rozlíšiť medzi psychológom a psychiatrom.
Detská psychológia: Kľúč k porozumeniu vývinu dieťaťa
Detská psychológia je odvetvie psychológie, ktoré sa zameriava na štúdium psychického, emocionálneho, sociálneho a kognitívneho vývinu človeka od narodenia až po adolescenciu. Porozumenie princípom detskej psychológie je nesmierne dôležité pre rodičov, opatrovateľov, učiteľov a všetkých, ktorí s deťmi pracujú alebo prichádzajú do kontaktu.
Prečo je dôležité rozumieť detskej psychológii?
- Lepšie chápať správanie detí: Prečo sa dieťa v určitom veku správa špecificky? Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je jedinečné a vyvíja sa svojím vlastným tempom.
- Podpora zdravého vývinu: Rozvoj dieťaťa prebieha v niekoľkých oblastiach:
- Kognitívny (poznávací) vývin: Týka sa rozvoja myslenia, učenia, pamäti, pozornosti, riešenia problémov a jazyka.
- Emocionálny vývin: Zahŕňa schopnosť rozpoznávať, chápať, vyjadrovať a regulovať vlastné emócie, ako aj chápať emócie druhých.
- Sociálny vývin: Zameriava sa na to, ako si dieťa vytvára vzťahy s ostatnými (rodičmi, rovesníkmi), učí sa sociálnym pravidlám, spolupráci, komunikácii a rozvíja svoje sociálne zručnosti.
Každé vývinové obdobie prináša svoje typické míľniky, ale aj výzvy. Môže ísť napríklad o obdobie vzdoru v batoľacom veku, nástup do škôlky alebo školy spojený so separáciou, nadväzovanie rovesníckych vzťahov, zvládanie školských povinností či búrlivé obdobie dospievania.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Niekedy môžu rodičia spozorovať signály, ktoré naznačujú, že dieťa môže prežívať výraznejšie ťažkosti alebo stres. Pamätajte, že vyhľadanie odbornej pomoci nie je prejavom zlyhania, ale zodpovedným krokom a prejavom starostlivosti o blaho vášho dieťaťa. Je dôležité zdôrazniť, že len kvalifikovaný odborník môže posúdiť situáciu a stanoviť prípadnú diagnózu.
Varovné signály: Kedy spozornieť?
- Výrazné a pretrvávajúce zmeny v správaní dieťaťa: Častý plač na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Ťažkosti v sociálnych vzťahoch: Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách.
- Problémy s jedením: Nejedenie môže byť príznakom rôznych problémov. U niektorých detí môže ísť o poruchu príjmu potravy.
- Zmeny nálady: Neustály smútok, strata záujmu o aktivity, ktoré dieťa predtým zbožňovalo, izolácia a nechutenstvo vstať z postele môžu byť príznakmi depresívnej poruchy.
- Riskantné správanie: Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
- Problémy so spánkom: Zlý spánok, resp. nespánok, zlá adaptácia a plač pri zmenách, niekedy strata pohľadu, zasnivanie, nepocúvanie.
V prípade, že dieťa nerešpektuje autority (rodičov, učiteľov), vynecháva školskú dochádzku alebo sa správa agresívne, je tiež vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Medzi ďalšie prejavy, pri ktorých by rodičia mali spozornieť, patria narušenie spánku, opakované desivé sny, počutie hlasov alebo videnie vecí, ktoré neexistujú. Na odborníka sa treba obrátiť, ak dieťa trpí nadmernými úzkosťami, alebo má dlhodobo zlú náladu, ktorú sprevádza nechutenstvo či myšlienky na smrť.
Psychológ vs. Psychiater: Ako rozlíšiť?
Aj keď sa môže na prvý pohľad zdať, že sú tieto pojmy rovnaké, v skutočnosti ide o rozdielne profesie. To, čo ich spája, je starostlivosť o ľudskú dušu. Mnohí ľudia riešia dilemu, či navštíviť psychológa alebo psychiatra. Niekedy stigma spojená s niečím neznámym nám bráni vyhľadať nakoniec akúkoľvek pomoc.
Psychológ
Termínom psychológ sa označuje odborník, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie v jednoodborovej psychológii. Už počas štúdia naberá praktické zručnosti. Po ukončení základného 5-ročného vzdelávacieho programu môže ďalej pokračovať vo vedecko-výskumnej činnosti, alebo v špecializácii na konkrétnu oblasť psychológie (klinická, poradenská, dopravná, pracovno-organizačná, atď.). Psychológ (všeobecne) pracuje ako štátny, alebo súkromný zamestnanec. Klinický psychológ pracuje vo svojom alebo inom zdravotníckom zariadení (ambulancii), spolupracuje so zdravotnými poisťovňami.
Čo robí psychológ?
- Venuje sa pacientom formou rozhovoru.
- Učí ich, ako pracovať s myšlienkami, rôzne techniky na zvládanie určitých situácií.
- Venuje sa diagnostike pacienta pomocou rôznych škál a testov.
- Nemôže predpisovať lieky, lebo nemá medicínske vzdelanie.
Ako sa dostať ku psychológovi? Krokom je uvedomiť si, že moja duša potrebuje pomôcť, poradiť, vypočuť, pohladiť. Krokom je kontaktovanie psychológa, s ktorým sa dohaduje na ďalšom postupe. V niektorých prípadoch si ťažkosť vyžaduje pomoc iného odborníka (napríklad psychiatra, neurológa, a pod.), nemusíte sa ale báť - psychológ Vás vie nasmerovať a informovať o možných formách pomoci a prípadných riešeniach. Po vyčerpaní informácií sa priestor na rozhodnutie prenecháva kontaktujúcemu. Po zvážení možností a s prihliadaním na kontext sa spoločne hľadá (pre daného človeka) najlepšie možné riešenie. Krokom, ak prv nie je potrebná pomoc iného špecialistu, je dohodnutie sa na najbližšom možnom stretnutí.
Psychológovia sa špecializujú na duševné zdravie detí a dospievajúcich. Zvyčajne sa ich práca zameriava na porozumenie emóciám a problémom dieťaťa. Ich práca je zvyčajne konzultačná a zameraná na porozumenie problému. Psychológ prehovorí s dieťaťom samotným, podporuje a pomáha mu porozumieť vlastným emóciám a správaniu. V prípade potreby môže odporučiť psychologické vyšetrenie. Psychologická diagnostika detí sa skladá z veľmi podrobného rozboru vývinu dieťaťa formou rozhovoru s rodičmi. Používajú sa aj rôzne škály a dotazníky pre rodičov na posúdenie vývinu dieťaťa. Väčšina škôlkarov a školáci zvládnu psychologickú diagnostiku (rozhovor, metódy využívajúce hru a kreslenie, úlohy zamerané na posúdenie schopností a zručností dieťaťa) aj samé, nakoľko sú zvyknuté spolupracovať s dospelými. Odporúčanie dostanete aj po konzultácii (bez diagnostiky) so psychológom. Terapia hrou môže byť so svojím dieťaťom praktizovaná aj rodičom počas kurzu rodičovských zručností (poznáte to pod názvom „filiálna terapia“). Z pohľadu vývinovej psychológie pre deti do 10 rokov je najvhodnejšou a efektívnou psychologickou pomocou práve terapia hrou.
Na psychológa sa môžeme obrátiť, keď my rodičia potrebujeme podporu pre seba, alebo sa chceme poradiť ohľadom svojich detí. Keď si neviete rady s niečím vo výchove svojho dieťaťa alebo máte dojem, že nič nefunguje, rezervujte si termín u psychológa. Na konzultáciu so psychológom idete (alebo sa pripojíte, pokiaľ ju máte online) bez dieťaťa. Máte tak možnosť povedať všetko, čo vám robí starosti. Po konzultácii budete lepšie rozumieť reakciám a správaniu svojho syna alebo svojej dcéry a budete vedieť, čo od vás potrebuje. Všeobecne platí, že ak máme akékoľvek obavy, pochybnosti alebo nezodpovedané otázky, konzultujme so psychológom. V prípade najmenších detí odporúčam Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Trnava, Žilina, Košice) nakoľko majú tím odborníkov a odborníčok (psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, logopéd, fyzioterapeut) „pod jednou strechou“ a postarajú sa o deti až do 7. veku. Dokážu včas zachytiť aj mierne odchýlky vo vývine a podporia správny vývin dieťaťa. Tým sa znižuje riziko neskorších komplikácií. Plamienok n.o. vyhľadajte vtedy, keď sa staráte o nevyliečiteľne choré deti.
Ak sa ako rodičia dostanete do stavu, že sa trápite a obávate, že s dieťaťom niečo nie je v poriadku, psychológ by mohol byť nápomocný. Môže vás sprevádzať, môže vás navigovať, môže vám byť oporou. Keď sa dieťa zrazu správa inak ako zvyklo, stráni sa kamarátov, odmieta chodiť do škôlky či do školy, nechce s vami komunikovať alebo vás naopak vyhľadáva prehnane. Zmeny správania alebo prežívania môžu súvisieť s nejakými ťažkosťami, ktorými si dieťa vnútorne prechádza. A na záver, psychológ vie byť pomocou aj pre rodičov detí, ktoré prechádzajú ťažkým obdobím. Ak už aj sami pociťujete únavu a vyčerpanie, neviete si poradiť so situáciou, ktorú v rodine prežívate, neváhajte sa obrátiť na psychológa.
Psychiater
Psychiater je odborníkom, ktorý študoval všeobecné lekárstvo a po ukončení základného 6-ročného programu sa špecializoval na oblasť psychiatrie. Taktiež môže absolvovať psychoterapeutický výcvik, ktorý je pri práci s pacientmi veľmi užitočný. Pracuje v štátnom zdravotníckom (nemocnica) alebo súkromnom zariadení (ambulancia). Vo svojej práci sa zaoberá prevenciou, epidemiológiou, diagnostikou, liečbou, prognózou duševných porúch. Venovať sa môže taktiež konziliárnej, posudkovej a výskumnej činnosti so zameraním na duševné poruchy. Pri liečbe využíva rôzne spôsoby podľa potrieb svojich pacientov. Jeden zo spôsobov liečby, ktorý bol pri predchádzajúcich profesiách viackrát zdôraznený, je medikamentózna liečba, ktorá je nápomocná pri náprave narušenej rovnováhy neuro-chemických procesov v mozgu.
Čo robí psychiater?
- Má možnosť liečiť pomocou liekov.
- V rámci diagnostiky používa diagnostické kritériá podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb.
- Pri prvom vyšetrení sa najprv pýta na anamnézu pacienta. To znamená, že ho zaujímajú jeho telesné ochorenia, aké lieky užíva, aké má alergie, vzdelanie, zamestnanie, rodinné prostredie, aké má vzťahy s najbližšou rodinou.
- Postupne rieši terajšie ochorenie, to znamená, aké má momentálne ťažkosti, kedy začali, čo ich mohlo spustiť, ako sa prejavujú…
- Potrebné je vedieť aj o prípadných psychiatrických ochoreniach v rodine.
- Psychiater si to všetko spíše, opíše svoj nález, čo zistil u pacienta, aby videl zmeny pri ďalšej kontrole. Dohodne s pacientom ďalší postup, navrhne liečbu, jej formu, prípadne odporučí psychologické vyšetrenie.
Kedy navštíviť psychiatra? Ak máte podozrenie na psychiatrické ťažkosti u pacienta. Ak sú tieto situácie také, že máte pocit, že už ich nezvládate, nedokážete ovplyvniť tieto myšlienky.
Psychiater môže v prípade vážnych problémov predpísať lieky. Pri prvom vyšetrení sa najprv pýtame na anamnézu pacienta. To znamená, že nás zaujímajú jeho telesné ochorenia, aké lieky užíva, aké má alergie, vzdelanie, zamestnanie, rodinné prostredie, aké má vzťahy s najbližšou rodinou. Postupne riešime terajšie ochorenie, to znamená, aké má momentálne ťažkosti, kedy začali, čo ich mohlo spustiť, ako sa prejavujú… Potrebujeme vedieť aj prípadné psychiatrické ochorenia aj v rodine. Psychiater si to všetko spíše, opíše svoj nález, čo zistil u pacienta, aby videl zmeny pri ďalšej kontrole. Dohodne s pacientom ďalší postup, navrhne liečbu, jej formu, prípadne odporučí psychologické vyšetrenie.
Na prvom vyšetrení ku psychiatrovi pacienta môže poslať jeho obvodný lekár, prípadne iný odborný lekár, ktorý má podozrenie na psychiatrické ťažkosti u pacienta. U detí sa na psychiatra obraciame v prípade, ak sa objavia výrazné a pretrvávajúce zmeny v správaní, vážne problémy so spánkom, zmenené vnímanie reality (halucinácie, bludy), alebo ak dieťa prejavuje myšlienky na samovraždu či sebapoškodzovanie.
Ako prebieha návšteva u detského psychológa/psychiatra?
Návšteva u detského psychológa sa zvyčajne líši od návštevy psychológa pre dospelých. Odborník často využíva hru, kreslenie, rozhovor (primeraný veku dieťaťa) a pozorovanie na to, aby lepšie porozumel prežívaniu a správaniu dieťaťa. Súčasťou bývajú aj rozhovory s rodičmi, aby psychológ získal komplexný obraz o situácii a rodinnom kontexte.
Pri návšteve detského psychiatra je postup podobný ako u dospelých, avšak s prihliadnutím na špecifiká detského veku. Lekár sa pýta na anamnézu dieťaťa, jeho vývin, správanie v škôlke či škole, vzťahy s rovesníkmi a rodinou. Súčasťou vyšetrenia môže byť aj psychologická diagnostika. Cieľom je stanoviť presnú diagnózu a navrhnúť vhodnú liečbu, ktorá môže zahŕňať psychoterapiu, medikamentóznu liečbu, alebo ich kombináciu.
V prípade vážnych problémov môže byť odporučená hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Hospitalizáciu na oddelení môže odporučiť ošetrujúci psychiater daného pacienta, prípadne aj jeho obvodný lekár. Samozrejme, máme aj akútne príjmy, kedy sa ku nám dostávajú pacienti v akútne zhoršenom stave, ktorý nie je možné riešiť ambulantne. Postupne, ako si pacient zvykne na oddelení, je zapájaný do rôznych aktivít, ktoré dané oddelenie ponúka a sú prínosné pre jeho liečbu. Podľa odporúčania sa môže zúčastňovať individuálnej a skupinovej psychoterapie.
Rozdiely medzi terapeutom, psychiatrom a psychológom
Čo robiť, keď máte podozrenie na problém?
Ak máte podozrenie, že vaše dieťa potrebuje odbornú pomoc, prvým krokom je konzultácia s pediatrom. Pediatrička môže dať prvé odporúčania a vylúčiť fyzické príčiny problémov. Následne vyhľadajte odborníka: detského psychológa alebo psychiatra. V Bratislave je centrum Calma (súkromné), kde sa venujú diagnostike.
Psychológovia a psychiatri, ktorí sa špecializujú na duševné zdravie detí a dospievajúcich, môžu pomôcť pri rôznych problémoch, ako sú: úzkostné poruchy, poruchy príjmu potravy, depresívne poruchy, posttraumatická stresová porucha (PTSD), bipolárna afektívna porucha (BAP).
Je dôležité si uvedomiť, že duševné zdravie po pôrode je často spojené s témami depresie a úzkosti. Ako s tým pracovať? Ako s tým pracovať vás veľmi dobre naučí psychológ a psychiater. Máte možnosť psychoterapie, prípadne možnosť užívať lieky. Neznamená to, že tieto lieky budete užívať do konca života, pokiaľ sa váš stav zlepší a je istý čas stabilný, je možné zvážiť postupné zníženie až úplné vysadenie liekov. Pravdaže sú ľudia, ktorí zažili len jednu epizódu depresie a dostali sa z toho aj natrvalo. Je dobré si to odkomunikovať so svojimi najbližšími, ktorí vám pomôžu nadobudnúť pocit bezpečia a kľudu. Ak sú tieto situácie také, že máte pocit, že už ich nezvládate, nedokážete ovplyvniť tieto myšlienky, zvažovala by som návštevu psychiatra.
Vyhľadať psychológa v žiadnom prípade neznamená to, že ste niečo pokazili alebo ste zlyhali. Znamená to, že vám záleží na vašom dieťati a chcete pre neho to najlepšie. V zahraničí a pomaly konečne už aj u nás (najmä vo väčších mestách, kde je väčšia anonymita) je dnes celkom bežné chodiť ku psychológovi, na terapie, vedenia, sedenia, poradenstvo....
Čo by mali povedať pedagógovia rodičovi pred prvou návštevou poradne? Niekedy rodič samotný u svojho dieťaťa ťažkosť vôbec nepozoruje. O to dôležitejšie je preto primeranými slovami a empaticky rodičovi popísať ťažkosti u jeho dieťaťa, ako sa prejavujú v škole, aký majú dopad na jeho školské výsledky, na jeho osobnostné prežívanie, kamarátske vzťahy a pod. Je dobré vysvetliť rodičovi (ak to nevie), že psychológ nie je psychiater. Psychiater je lekár, ktorý skončil lekársku fakultu. Môže predpisovať lieky. Psychológ nemá lekárske vzdelanie. Jeho hlavným pracovným nástrojom je slovo - rozhovor, nenásilná komunikácia.
Do poradne môžu prísť rodičia s deťmi v akomkoľvek veku - od narodenia dieťaťa až po ukončenie jeho prípravy na povolanie (teda často aj na VŠ). Ak pedagóg alebo rodič vidí, že sa dieťa s niečím trápi, nie je treba otáľať. Je lepšie navštíviť odborníkov včas, skôr, ako možno spočiatku malý problém prerastie do niečoho väčšieho.
K návšteve poradne (centra poradenstva a prevencie CPP 3. a 4. stupňa podpory) môže dať rodičovi odporúčanie škola, ale nie je to nevyhnutné. Rodič môže prísť s dieťaťom aj sám, bez akýchkoľvek odporúčaní - jednoducho sa objedná. K návšteve špecializovanej poradne ŠCPP 5.stupňa podpory potrebuje rodič s dieťaťom písomné odporúčanie lekára alebo poradne 3. a 4. stupňa podpory.
Každá poradňa má svoj objednávací systém a tiež aj určitú čakaciu dobu na vyšetrenia. Čakacia doba však často závisí aj od naliehavosti dôvodu príchodu do poradne - krízoví a akútni klienti sú prvoradí. V niektorých poradniach sa za niektoré služby môže platiť alebo priplácať, rodič by mal ale vždy dostať informáciu hneď na začiatku pri objednaní sa.
Rodič by mal vedieť, že odborníci budú s dieťaťom pracovať iba s jeho súhlasom a že prvé slovo v poradni má vždy rodič. Obvykle najprv popíše, čo ich priviedlo, aký má dieťa problém, či prečo ich posiela škola. Rozhovor trvá prevažne pol hodinu (v závislosti od závažnosti problému), niekedy aj viac. Na prvom stretnutí ide najmä o tri veci: popísať problémy, získať rámcovú predstavu o tom, čo sa deje a odsúhlasiť spoluprácu.
Pri prvej návšteve poradne obvykle pomôžu predošlé správy, ktoré dieťa už má (psychologické, špec.pedagogické, logopedické...), prípadne aj zdravotný záznam (ten však prevažne len vtedy, ak sa jedná o zdravotné postihnutie či zdravotné znevýhodnenie dieťaťa). V orientácii k problému pomôžu lekárske správy (napr. od neurológa, pedopsychiatra či iných odborných lekárov). Ak je to možné, je vhodné doniesť pedagogickú diagnostiku od školy, ktorú dieťa navštevuje - mnoho poradní má pre tento účel vypracované rôzne tlačivá či záznamové hárky na svojich www stránkach. Ak také nemá, môže odborník zo školského podporného tímu alebo učiteľ vypracovať vlastnú pedagogickú diagnostiku.
Ak sa prihlási do poradne rodič s veľmi malým dieťaťom, ktoré by mohlo mať ťažkosť vydržať, kým sa bude rodič s odborníkom rozprávať, môže prísť prvýkrát rodič sám na prvý dlhší rozhovor a až na ďalšie stretnutie privedie dieťa. Po prvotnom rozhovore následne ostáva dieťa s odborníkom samé - ak to dieťa zvládne. U veľmi malých detí alebo u precitlivených, úzkostných či vystrašených detí môže rodič ostať s dieťaťom, nebude sa však pravdepodobne môcť zapájať do činnosti, či reagovať a odpovedať za dieťa.
O výsledkoch z vyšetrenia, z diagnostiky je vždy rodič odborníkmi informovaný - najprv ústne a ak je to potrebné, aj formou písomnej správy, ktorú potom môže dostať aj škola, aby vedela dieťaťu pomôcť a poskytnúť primeranú podporu.
Čo by mal povedať rodič dieťaťu pred návštevou poradne? Správna príprava dieťaťa pred prvou návštevou uľahčuje prácu odborníkom. Ak dieťa rozumie tomu, čo sa bude diať, je ochotnejšie spolupracovať. Nie je dobré, nepovedať dieťaťu kam ide a čo sa bude diať. Informácie znižujú obavy. Odborníci vždy dávajú pozor, aby sa deti počas vyšetrení cítili dobre a najmä bezpečne. Žiadne dieťa nie je do ničoho nasilu nútené. Odborníci sa snažia nadviazať s dieťaťom dobrý vzťah, aby im mohlo dieťa samé porozprávať, čo ho trápi, v čom sa mu nedarí či prečo sa hnevá. U niektorých - najmä malých detí táto fáza trvá dlhšie, často neprebehne hneď na prvom stretnutí a dieťa musí prísť viackrát.
Malé deti sú však vyšetrované obvykle formou hry alebo hrových aktivít, často so špeciálnymi hračkami a prevažne vôbec nevedia, že sú práve testované a diagnostikované. Majú pocit, že sa hrajú a stáva, že ani nechcú z poradne kvôli zaujímavej hre či hračkám odísť. Väčšie deti môžu častejšie v rámci testovania napríklad kresliť, modelovať z piesku, vypracovať zaujímavé pracovné listy. Je vhodné o týchto postupoch primerane veku dieťa informovať, povedať mu kam ide a aj čo sa bude diať - napr. „Táto pani/pán nám pomôže rozumieť tomu, čo sa deje.. prečo sa ti nedarí.... “ , že sa bude s mamou, s otcom a možno aj s dieťaťom rozprávať, pýtať sa, ale najmä počúvať... že dieťa bude hovoriť iba keď bude chcieť, nie nasilu...že sa možno budú spolu hrať, či robiť zaujímavé úlohy, cvičenia... že sa spolu budú snažiť prísť na to, prečo sa dieťaťu nedarí a nájsť spôsob, ako by sa mu darilo lepšie.