Imaginárni priatelia sú fascinujúcim a bežným javom v detstve. Premýšľali ste niekedy, ako deti vnímajú svet a ako si vytvárajú vlastných spoločníkov? Tento článok sa zaoberá tým, ako rozpoznať, či má vaše dieťa imaginárny svet, akú úlohu v ňom zohrávajú imaginárni priatelia a kedy by ste mali zbystriť pozornosť.
Čo sú imaginárni priatelia?
Imaginárni priatelia môžu mať rôzne podoby - môžu to byť ľudia, zvieratá alebo fantastické bytosti. Dôležité je, že dieťa má s týmto priateľom silné emocionálne puto. Deti si vytvárajú imaginárnych priateľov z rôznych dôvodov. Môžu im pomôcť prekonať osamelosť, nudu alebo strach. Títo priatelia im poskytujú spoločníka, s ktorým sa môžu hrať, rozprávať a zdieľať svoje pocity.
Prečo deti majú imaginárnych priateľov?
Existuje niekoľko dôvodov, prečo si deti vytvárajú imaginárnych priateľov:
- Prekonávanie osamelosti: Imaginárny priateľ môže dieťaťu poskytnúť spoločníka, keď sa cíti osamelé.
- Zvládanie nudy: Keď sa dieťa nudí, imaginárny priateľ mu môže pomôcť zabaviť sa a vyplniť čas.
- Vyrovnávanie sa so strachom: Imaginárny priateľ môže dieťaťu poskytnúť pocit bezpečia a istoty, keď sa cíti vystrašené.
- Rozvoj fantázie a kreativity: Interakcia s imaginárnym priateľom stimuluje kreativitu a fantáziu dieťaťa. Dieťa si vytvára vlastný svet, v ktorom platia vlastné pravidlá a tvorí príbehy, hry a situácie, ktoré rozvíjajú jeho predstavivosť. Deti sa učia vymýšľať nové riešenia a prístupy.
- Sociálny a emocionálny vývoj: Imaginárni priatelia môžu pomôcť deťom rozvíjať sociálne zručnosti. Dieťa sa učí, ako komunikovať, zdieľať a riešiť konflikty prostredníctvom interakcie so svojím imaginárnym priateľom. Taktiež sa učia empatii a porozumeniu pre pocity iných.
Ako rozpoznať, že má dieťa imaginárneho priateľa?
Existuje niekoľko znakov, ktoré môžu naznačovať, že vaše dieťa má imaginárneho priateľa:
- Dieťa sa rozpráva samo v izbe: Začalo vaše dieťa naživo komunikovať samo v izbe? Potom sa k vám domov zrejme nasťahoval imaginárny kamarát.
Citlivý prístup: Odporúča sa citlivý prístup, mať na pamäť, že imaginárny kamarát je dôležitý pre vaše dieťa.
Imaginárny kamarát môže pomôcť rodičom pochopiť, čo dieťa potrebuje. Ak napríklad na kamaráta často čakajú, nie je od veci zamyslieť sa: nenalieham veľmi na svoje dieťa? Imaginárny kamarát je vlastne súčasťou osobnosti dieťaťa, a keď sa k nemu rodičia správajú odmietavo, dieťa si to berie osobne.
Na druhej strane však nie je nutné hru na fiktívne bytosti s dieťaťom rozvíjať. Prijmite to s kamennou tvárou a pomôžte upratať, prípadne pohľadať obuv, ale pripomeňte jej, ako to u vás chodí. Nerobte okolo jej neviditeľnej kamarátky veľké haló. Neprotirečte jej slovami: „Ale prosím ťa. Prestaň s tými hrami.“ Ale ani nevyzvedajte, ani netlačte, že sa chcete so Žofiou stretnúť a porozprávať.
Dieťa do 7 rokov väčšinou nevníma rozdiely medzi realitou a fantáziou. Rozpráva príbehy a dáva im rovnakú vážnosť ako tomu, čo sa deje naozaj. Deti sa veľmi rady hrajú so svojou predstavivosťou. Vymýšľajú si slová, vety či celé príbehy. Snažia sa pri tom všetkom porozumieť tomu, čo robia druhí a vôbec nevnímajú, že ich výmysly často nesúvisia s realitou. A sú veľmi citlivé na to, ak sa im pri ich fantazírovaní posmievate. Ony svoju vysnívanú realitu vnímajú vážne. Rozprávajú príbehy z denného snenia. Tieto príbehy nevnímajte ako klamstvá. V období medzi 5 a 10 rokom života dozrievajú senzitívne okruhy mozgu, a to často spúšťa aj nevšedné reakcie. Ak dieťa počuje hlas svojho otca aj keď nie je doma, nič vážne sa nedeje a nemajte obavy. To sa len aktivovala auditívna zóna mozgu dieťaťa. Je to tá časť, ktorá sa prebudí vtedy, keď sa dieťa rozpráva samo so sebou. V tomto období majú dve z troch detí svojho imaginárneho kamaráta. A niekedy ich majú aj viac. Tento kamarát má aj meno, dieťa ho vidí a vie ho aj opísať. Toto vôbec neznamená, že by si nevedelo nájsť skutočných kamarátov. Ide len o iný druh projekcie určitých vlastností dieťaťa, ktoré prežíva. Takto sa prejavujú rôzne zložky jeho osobnosti. Preto takýto priateľ môže mať strach z tmy alebo je príliš žiarlivý a dieťa sa takto oslobodzuje od týchto svojich pocitov. Imaginárny kamarát preberá na seba rôzne pocity, ale aj skutky.
Môžete prijať imaginárneho kamaráta a nechajte dieťa, aby s ním spolupracovalo a kamarátilo sa. Môže mu prestreť stôl podobne ako plyšovému medveďovi. Keď dieťa vidí, že vnímate tohto kamaráta ako súčasť jeho samého, môžete tohto „kamaráta“ využiť pri komunikácii s vaším dieťaťom. Môžete to využiť hlavne pri komunikácii na citlivé témy.
Kedy sa znepokojovať?
Vo väčšine prípadov je imaginárny priateľ normálnou súčasťou detského vývoja a nie je dôvod na obavy. Je však dôležité, aby rodičia hovorili so svojimi deťmi o svojom imaginárnom priateľovi a zhodnotili, či ide o pozitívny alebo negatívny vplyv. Rodičia by mali venovať osobitnú pozornosť akýmkoľvek potenciálnym zmenám, ktoré vidia na svojich deťoch a ich správaní, aby bolo možné vyhodnotiť, či sú tieto zmeny pozitívne alebo negatívne.
Existujú však situácie, kedy by ste mali zbystriť pozornosť:
- Nadmerná závislosť: Ak dieťa prejavuje nadmernú závislosť na svojom imaginárnom priateľovi.
- Vyhýbanie sa interakcii: Ak sa dieťa vyhýba interakcii s reálnymi ľuďmi.
- Problémy s rozlišovaním reality: Ak má dieťa problémy s rozlišovaním medzi realitou a fantáziou.
- Odvracanie pozornosti od ľudí z reálneho života: Deti, ktoré majú imaginárneho priateľa, sú neustále nejako rozptýlené. To znamená, že keď s nimi skutočná osoba hovorí, nemusí ich pozorne počúvať, pretože súčasne konverzuje alebo komunikuje so svojím imaginárnym priateľom.
- Imaginárny priateľ navádza na nebezpečné veci: Imaginárny priateľ im „hovorí“, aby robili nebezpečné veci.
- Dieťa sa sťahuje do úzadia: Dieťa sa s imaginárnym kamarátom sťahujú zo spoločnosti. Ľudské interakcie sú pre deti rozhodujúce, aby z nich vyrástli zdraví a šťastní ľudia.
- Dieťa obviňuje svojho imaginárneho priateľa: Ak využívajú svojho imaginárneho kamaráta, aby sa zbavili vlastnej zodpovednosti, potom to nie je celkom správne.
- Dieťa je čoraz častejšie samé: Jeden z dôvodov, prečo si deti môžu začať rozvíjať imaginárnych priateľov, je to, že trávia veľa času osamote.
V týchto prípadoch je vhodné vyhľadať pomoc odborníka.
Aspergerov syndróm a imaginárny svet
Je dôležité rozlišovať medzi normálnym imaginárnym svetom dieťaťa a prejavmi Aspergerovho syndrómu (AS). AS je porucha autistického spektra, ktorá sa prejavuje problémami v oblasti medziľudských vzťahov a komunikácie. Deti s AS môžu mať tiež imaginárnych priateľov, ale ich motivácia a spôsob interakcie môžu byť odlišné. Ak máte podozrenie, že vaše dieťa má AS, je dôležité vyhľadať pomoc odborníka.
Kreativita a imaginárny svet
Imaginárny svet môže byť zdrojom kreativity a inšpirácie. Deti, ktoré majú bohatý imaginárny svet, sú často kreatívnejšie a majú lepšiu predstavivosť.
Rozvoj matematických predstáv a triedenie
Dramatický názov „matematické predstavy“, ktorý sa používa v súvislosti so školskou pripravenosťou, v preklade u malých predškolákov znamená len to, že sa budú učiť poznávať počty do 5 - 10 a budú sa učiť triediť veci, podľa nejakých kvalít - vlastností - počtu - farby.
Ako ich môžete podporiť?
Puzzle na papieri
Veľmi jednoduché a ľahké, prispôsobiteľné veku dieťaťa. Potrebujete len niekoľko farebných, číslovaných predmetov a niekoľko predmetov rôznych tvarov - kocka, kvádrik, kruh… K tomu výkres alebo kartón a fixy. Na výkres obkreslite obkreslite tvary - ak sú farebné, vyfarbite ich príslušnou farbou. Ak sú číslované či s písmenom, nezabudnite naň. Pred dieťa položte v košíčku všetky predmety a papier s obkreslenými tvarmi. Úlohou dieťaťa je správne poukladať predmety z košíčka na výkres. Vyžaduje si to „kognitívnu manipuláciu“ s predmetmi, dieťa musí správne priradiť viacero kvalít. Tieto „puzzle“ môžete obmieňať každý deň, pre dieťa to bude zábava, ktorá udrží jeho myseľ aktívnu.
Triedenie podľa farby
Môžete to urobiť naozaj rôznymi spôsobmi. Nastrihajte farebné štvorčeky. Vyberte si napr. 6 - 7 farieb. Na papier A4 či výkres nalepte na spodnú časť jednotlivé farebné štvorčeky vedľa seba - z každej farby jeden. Úlohou dieťaťa je potom ostatné pripravené štvorčeky roztriediť a nalepiť v stĺpcoch nad seba. Nakreslite na výkres dúhu a pripravte si farebné nálepky vo farbách dúhy. Úlohou dieťaťa je potom farebné nálepky lepiť na príslušnú časť dúhového spektra.
Výkres rozdeľte na 6 častí. Do každej časti napíšte jednu farbu - zelená, červená, modrá … tak, že na napísanie použijete príslušnú farbu („zelená“ napíšete zelenou fixou). Dieťaťu nachystajte rôzne nálepky, nastrihané kúsky farebného papiera, výstrižkov a tiež rôzne farbičky. Úlohou dieťaťa je, aby do príslušnej časti na výkrese lepilo nálepky či papier danej farby, aby tam dokreslilo veci, ktoré sú v danej farbe (červené čerešne, zelené hrušky, modré oblaky …).
Triedenie podľa vlastností
Môžete si pripraviť „zásobníky“ s rôznymi predmetmi - hračkami, plyšákmi, riadikmi, gumenými hračkami do vody …. Tieto zásobníky potom môžete využiť na aktivity zamerané na sledovanie protikladov, triedenie, popisovanie vecí a predmetov. Deti si tiež môžu skúšať stanoviť „hypotézy“ - ak si urobíte drobné pokusy, deti môžu skúsiť odhadnúť, ako ten ktorý pokus dopadne.
Mäkké a tvrdé predmety.
Urobte zbierku podobných vecí, ako vidíte na obrázku. Úloha dieťaťa je veľmi jednoduchá - rozdeliť na dva skupiny veci podľa toho, ako ich cíti. Sú na pohmat tvrdé alebo mäkké? Keď budete dieťa touto aktivitou sprevádzať, môžete mu dávať doplňujúce otázky: „čo ti to pripomína, je to mäkké ako čo? Aká bola tá šálka v ruke? Pripomínalo ti to niečo?“
Bude plávať ako klesne?
Pripravte si zásobník, v ktorom budú aj veci, ktoré sa udržia na hladine, ale opäť, môžu byť veľmi kvalitatívne rôzne - list zo stromu, papier, kačička do vody, loptička, vrchnák z plastovej fľaše, jablko ….Nachystajte väčšiu nádobu, kde napustíte vodu. Dieťa si vyberie predmet zo zásobníka, vysloví svoj odhad, či tento predmet bude plávať alebo sa potopí a vloží ho do vody. Nakoniec ho zatriedi do správnej skupiny predmetov.
Vývoj dieťaťa a jeho vnímanie sveta
Povolaním som psychologička a psychológiou sa aj venujem vo svojej praxi v CPR KVAPKA. Ako lektorka kurzov sa s rodičmi stretávam pred pôrodom, v podpore dojčenia, či príprave detí na školu. Deti sa nevyvíjajú podľa šablóny, preto je proces zostrovania zraku opísaný v tomto článku len orientačný. Ak sa vám však zdá, že zrak dieťaťa výrazne zaostáva, neváhajte navštíviť odborníka. Okolo druhého a štvrtého roka života určite absolvujte s dieťatkom preventívne očné vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť a včas zastaviť rozvoj tupozrakosti, škúlenia alebo iných refrakčných porúch.
Dieťa je ako špongia, nasáva všetko, čo sa deje vôkol. Je veľmi dôležité, aby sa postupne naučilo, že nie všetko, čo sa dozvie, je pravdivé. S výchovou ku kritickému mysleniu môžete začať na jednoduchých príkladoch. Môžete dieťaťu vysvetliť, aké dôležité je nezabúdať na to, kto mu povedal danú informáciu. Spolužiačka Hanka z 1. B mu síce môže tvrdiť, že sladkosti sú zdravé. Avšak lekár na kvantum sladkostí namiesto desiaty bude mať iný názor. Ukážte dieťaťu, že sa nemusí uspokojiť s jedným tvrdením. Nájsť dôkazy niekedy býva oveľa ľahšie, ako by sa zdalo.
Mnohé odpovede na (ne)všedné otázky nájde v knihách. Veľa rodičov si všimlo, že ich ratolesť sa nerada učí predmety, ktorých význam až tak nechápe. „V rebríčku najneobľúbenejších predmetov na druhom stupni základnej školy jednoznačne kraľuje fyzika a chémia. Prelomiť ľady u žiakov sa jej podarilo zadávaním jednoduchej otázky: „Pýtala som sa ich, prečo je podľa nich zbytočné učiť sa o hustote, objeme telies a ďalších fyzikálnych veličinách. Pri hľadaní odpovedí samy zistili, že všetko, čo nás obklopuje, podlieha fyzikálnym zákonom. Paradoxne táto jednoduchá otázka v nich prebudila záujem o fyziku,“ dodáva učiteľka. Pýtajte sa dieťaťa. Obaja sa naučíte myslieť iným spôsobom.
Zmysel kritického myslenia nespočíva v tom, aby sme niekoho „nachytali na hruškách“. Pri jeho rozvíjaní sa dieťa učí vziať si na seba určitú zodpovednosť a hľadať konštruktívne riešenia.
Ako podporiť rozvoj inteligencie u dieťaťa?
Ako rodičia sa istotne zamýšľate nad tým, či vaše dieťa v niečom nevyniká, čo by ste mohli podporiť, aké vlastnosti svedčia o jeho inteligencii, aj ako jeho zvedavosť a poznávanie ďalej rozvíjať. Stačí škola? Lekcie naviac? Skúste týchto 7 aktivít. Inteligencia nie sú len gény. Áno, inteligencia u dieťaťa nie je len o génoch, teda nepotrebujete mať v rodine nadpriemerne inteligentného či nadaného človeka, aby ste si mohli vydýchnuť a povedať, veď on to zdedí… Dokonca aj nadané dieťa môže zanedbaním svojho nadania o rôzne schopnosti prísť. Odborníci a odborníčky sa zhodujú v tom, že inteligencia je vlastne kombinácia génov a environmentálnych faktorov, z ktorých mnohé máte vy, rodičia, vo vlastných rukách. Ide o charakterové vlastnosti, ktoré v dieťati rozvíjate (napr. porozumenie jazyku, zvládanie emócií), ide o vzťah s rodičmi, starými rodičmi, rovesníkmi, podnetné prostredie, v ktorom vyrastá, dokonca stravu atď. Navyše je inteligencia mnohostranná. Práve nižšie preto nájdete aktivity, ktorými môžete začať rozvíjať inteligenciu svojho dieťaťa priamo u vás doma. Alebo sa o to postarať.
Ktoré osobnostné črty môžu naznačovať vysoko inteligentné dieťa?
O vysokej inteligencii dieťaťa môže svedčiť viacero faktorov a jeho osobnostných čŕt. My si vysvetlíme tri z nich a nižšie vymenujeme ďalšie, ktoré môžu naznačovať, že by ste doma mohli pridať ruku k dielu - a nenechať všetko len na napríklad škole:
- Rýchle, intuitívne porozumenie a tendencia k zložitosti: Inteligentné dieťa sa dokáže rýchlo a intuitívne učiť a spracovávať informácie v kombinácii s potrebou byť neustále mentálne stimulované. Má iné tempo učenia ako rovesníci a rovesníčky, možno vás prekvapí milión otázok, ktoré vám neustále pokladá a snahu zistiť si o všetkom informácie. Tieto vedomosti dokáže prepájať a vytiahnuť v neočakávaných situáciách. Hlbšie sa ponárajú do tém a oblastí svojho záujmu, aby pochopili „celkový obraz“. Naopak môžu mať ťažkosti koncentrovať sa na úlohy, ktoré sú intelektuálne málo pre ne náročné, opakovania látok v škole ich nudia a môžu vyrušovať, byť neposedné, nervózne, nepokojné a hlučné v škole. Tieto deti sa však vyjadrujú veľmi presne, trefne a často môžu reagovať na niektoré otázky slovami, ktoré vás vytáčajú - „na tom nezáleží“. Na niektorých testoch zase môžu zlyhávať, pretože otázky sa im zdajú nepresné, nedokonalé, nedokončené, bez kontextu.
- Zrelý, zvláštny zmysel pre humor: Inteligentné deti často vykazujú sklon k vtipkovaniu, irónii a sarkazmu. Hoci to okolie nie vždy chápe a akceptuje, je to jedna z vlastností bystrej mysle. Majú totiž veľmi živú predstavivosť a rýchlo fungujúce závity. Nečudujte sa, že inklinujú k starším deťom či dospelým, pretože zdieľajú s nimi záujmy, alebo naopak si rozumejú s mladšími deťmi pre ich flexibilitu myslenia a imaginatívne aktivity. Silné puto medzi humorom a inteligenciou preukázala aj veda. Pretože na spracovanie a „produkciu“ humoru potrebujete mať kognitívne aj emocionálne schopnosti. Vtipné deti majú vyššiu verbálnu aj neverbálnu inteligenciu. Humor zlepšuje aj našu pracovnú pamäť.
- Vysoké nároky: Inteligentné deti sú ambiciózne, k učeniu a poznávaniu nových vecí cítia vášeň, najmä pre oblasti ich záujmu, ako sme spomínali vyššie. Preto sa nečudujte, že na seba aj svoje okolie kladú tak vysoké nároky. Maličkosti predsa nestačia, pretože sú nedostatočné, preto je pre ne typický perfekcionizmus alebo prísne definovaný zmysel pre spravodlivosť, čo môže viesť k problémom s porozumením pravidiel stanovených ostatnými, ale aj s interakciou s rovesníkmi a rovesníčkami, pretože nemajú rovnaké štandardy.
Ak však vaše dieťa tieto vlastnosti nemá v takej miere rozvinuté, alebo „stratilo“ niektoré z nich časom, nezúfajte - ono sa to počas vývoja môže všetko ešte zmeniť. Ale záleží aj na tom, ako svoje deti podporujete, aké podnety im poskytujete, akú emocionálnu podporu od vás dostáva, tiež pomoc v čase, keď to potrebuje. Najlepším ukazovateľom IQ dieťaťa totiž nie je test či IQ skóre, ale aj jeho zvedavosť, túžba po učení, pocit šťastia a spokojnosti, o ktoré sa môžete postarať vy.
Tri spomenuté vlastnosti však nie sú jediné, ktoré môžu svedčiť o inteligencii vášho dieťaťa. Tu sú ďalšie:
- Silný pocit zvedavosti
- Kreatívne rieši problémy
- Je sociálne uvedomelé a vedomé si globálnych problémov
- Má imaginatívne vyjadrenie
- V danom veku sa vám zdá prekvapivo citlivé, emocionálne zdatné, vnímavé
- Rozumie látke typickej pre vyššie ročníky
- Má na svoj vek veľkú slovnú zásobu a slová aktívne využíva v prejave
- Má vynikajúce abstraktné myslenie
Ako podporovať rozvoj inteligencie u dieťaťa?
Niektoré schopnosti, ako sme spomínali, je možné, dokonca potrebné u dieťaťa rozvíjať. Sú spojené s procesom učenia. Tu prinášame aktivity, s ktorými môžete začať hneď od tohto školského roka alebo dokonca ihneď spoločne doma praktizovať.
- Hudobné lekcie: Výskumy ukazujú, že hodiny hudby deťom pomáhajú rozvíjať svoje schopnosti a mozgové prepojenia. Celkovo im dokonca zvyšujú IQ. Preto ak vaše dieťa prejavuje záujem o spev, hudbu, hru na hudobné nástroje, je dobré ho v tom podporiť. To všetko totiž má pozitívny vplyv na učenie a kreativitu.
- Čítajte si spoločne každý jeden deň: Inteligentné deti prejavujú skoro záujem o knihy a čítanie. Ale to neznamená, že rezignujete na tie deti, ktoré o to záujem neprejavujú. Choďte im príkladom a počas dňa si spravte prestávku na spoločné čítanie. Čítajte im vy, nechajte ich chvíľku čítať vám, rozprávajte sa spoločne o prečítanom a o tom, ako tomu rozumiete. Podporíte rozvoj slovnej zásoby, gramotnosť, kognitívnych funkcií, porozumeniu textu a posilníte čitateľské sebavedomie.
- Športujte: Nie je pravda, že šport je len pre tých, ktorí sa nevedia učiť. Pohyb nielen odbúrava stres a zlepšuje náladu, ale zvyšuje schopnosť učiť sa. Pohybom sa totiž zvyšuje prietok krvi v mozgu a to v tých častiach, ktoré sú zamerané na pamäť a učenie.
- Dostatočne spite a zdravo jedzte: Dostatočný spánok je v dnešnej dobe extrémne dôležitý, najmä keď nám rastie generácia chronicky nevyspatých detí. A práve spánok ovplyvňuje aj schopnosť učiť sa, prijímať nové informácie, kreatívne myslieť a byť sústredený. Nevyspaté dieťa je nervózne, emočne nestabilné dieťa, vznetlivé a s oneskorenými reakciami a otupeným myslením. Áno, ako sme spomínali, aj správna strava pre mozog a črevá, náš ďalší mozog má dopad na inteligenciu dieťaťa.
- Učenie nie je pasívny proces, ale aktívny: Čo to znamená? Že nestačí, keď dieťa pozerá program o rybách, ale je dôležité aj aktívne si vyhľadávať o rybách informácie, vziať ho na ryby, do akvária, zoo, zadávať mu úlohy ohľadne rýb a nechať ho skúmať prípadne pripraviť si na túto tematiku projekty. Pri učení nesmieme len pozerať obrazovku alebo počúvať podcast, ale konať. A testovať sa. Nezabudnite podporovať dieťa v tomto procese - húževnatosť, vytrvalosť, svedomitosť, vôľa, snaha naučiť sa viac, vedieť, skúmať, bádať sú aktívnou súčasťou rozvíjania inteligencie. Naučte deti klásť si dlhodobé ciele a vytrvať na ceste za ich naplnením. Ale rovnako aj vítať chyby a podporovať schopnosť učiť sa z nich. A - nebojte sa zapojiť do spoločného procesu objavovania a skúmania aj vy.
- Rozprávajte sa s deťmi: Čo môže byť lepšie, než rozhovory s rodičmi o tom, čo deti zaujíma? Odpovedať na zvedavé otázky, spoločne vyhľadávať odpovede, vybrať sa na poznávacie výlety, pýtať sa detí na ich názor, porozumenie, vnímanie? Viete, že sa tak staráte o rozvoj intelektu? A nie je pravda, že im nič nemôžete dať, pretože vaše záujmy sú niekde inde. Dokonca aj o vašom povolaní keď sa rozrozprávate, poskytnete im nové slovíčka, nové uhly pohľadu, perspektívu, znalosti, názorovú pestrosť, humor, rady. Nebojte sa na niektoré témy, o ktorých sa s vami dieťa chce rozprávať, dopredu pripraviť, alebo zabezpečiť stretnutie s odborníkom či odborníčkou - ornitologičkou, zverolekárom, maliarkou, automechanikom, záchranárkou, stavbárom, inštalatérom, učiteľkou…
- Neštrukturovaná hra: Vyššie sme spomínali, že učenie je aktívny proces, ale zabudli sme podotknúť, že je súčasťou neštrukturovanej hry. Spravte si na ňu čas, nechajte deti oddýchnuť si, nudiť sa, hrať sa bez toho, aby ste prostredie či podmienky hry dopredu plánovali. Nechajte ich behať po vonku, čľapkať sa v jazierku či blate, objavovať okolie - bez mobilov a tabletov.
Na záver len dodáme - nezabúdajte, že každé dieťa je iné a vyvíja sa vlastným tempom.
